Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223365
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:4214223365.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: H. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. B. XXX/XX, F. B., o zaplatenie 4.731,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 1.712,75 Eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 23.12.2014, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 30.04.2015, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4.731,68 Eur, t.j. nezaplatenej
časti úveru, sumy vo výške 298,90 Eur, t.j. obchodného úroku, sumy vo výške 60,- Eur, t.j. poplatkov
za upomienky a výzvy, sumy 5,50 Eur, t.j. vyčísleného úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru,
obchodného úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 4.731,68 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia, úrokov
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.030,58 Eur od 12.10.2012 a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že uzatvoril so žalovaným dňa 07.11.2011 úverovú zmluvu č. 20/295/11,
na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 5.000,- Eur, pričom žalovaný sa
zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 125,07 Eur. Úroková
sadzba pri poskytnutí úveru bola dohodnutá vo výške 17,30 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovaného na predčasné splatenie
zostatku istiny s príslušenstvom. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca pristúpil k zosplatneniu
úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok ku dňu 11.10.2012. Dňa 21.05.2013 žalobca vyzval

žalovaného predžalobnou upomienkou - pokus o zmier na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom,
avšak žalovaný do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: výpis z hlavnej knihy Prima banky k 11.10.2012,
úverová zmluva č. 20/295/11 zo dňa 07.11.2011, Všeobecné obchodné podmienky.

4. Podaná žaloba spolu s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k žalobe

nevyjadril.

5. Tunajší súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 7C/255/2015-92 zo dňa 27.03.2018, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.731,68 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 298,90Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
5.030,58 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku(výrokI.),vozvyškužalobuzamietol(výrokII.)ažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi

náhradu trov konania v rozsahu 24,32 % (výrok III).

6. Proti vyššie citovanému rozsudku súdu prvej inštancie - výlučne v rozsahu zamietajúcej časti nároku
na zmluvný úrok po zosplatnení - podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesenímč.k.26Co/61/2022-245zodňa18.07.2023tak,žerozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

zamietajúcej časti vo veci samej (výrok II.) a v časti náhrady trov konania (výrok III.) zrušil a vec v
zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (taktiež zrušil aj dopĺňací rozsudok č.k.
7C/255/2015-227 zo dňa 21.09.2021).

7. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.11.2023 žalobca uviedol, že s poukazom na odsek 16.
odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/61/2022-245 zo dňa 18.07.2023, ktorým

krajský súd rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady
trov konania zrušila a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vyčíslil výšku úroku, akú by
žalovaný pri riadnom plnení povinností zaplatil ako cenu peňazí a celkovú dlžnú sumu úroku nasledovne:
V zmysle zmluvy bola žalovanému poskytnutá istina úveru vo výške 5.000,- Eur, pričom predmetný úver
bol žalovaný povinný splácať v 60 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 125,07 Eur.

Vzhľadom na uvedenú výšku anuitnej splátky a počet splátok, mal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkom
sumu vo výške 7.504,20 Eur (60 x 125,07 Eur, tj. 7.504,20 Eur). Z uvedenej celkovej sumy 7.504,20 Eur
istina úveru bola vo výške 5.000,- Eur a teda výška úrokov, ktoré mal žalovaný v zmysle dohodnutého
anuitného splácania zaplatiť bola vo výške 2.504,20 Eur ako rozdiel medzi celkovou sumou všetkých
anuitných splátok (skladá sa z istiny a úroku) a istinou splátok (7.504,20 Eur mínus 5.000,- Eur, t.j.

2.504,20 Eur). Ide teda o úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí. Keďže žalovaný do zosplatnenia úveru zaplatil na úrokoch sumu vo výške 492,55 Eur, čo je
zrejmézPrehľadovsplácania-dopredčasnéhozosplatnenia,pričomžalobcovibolzároveňrozhodnutím
súdu prvej inštancie č.k. 7C/255/2015-92 z 27.03.2018 priznaný dlžný zmluvný úrok vo výške 298,90
Eur (zmluvný úrok vyčíslený do zosplatnenia úveru) dlžný úrok predstavuje ešte sumu 1.712,75 Eur

(2.504,20 Eur - 492,55 Eur - 298,90 Eur = 1.712,75 Eur). Po predčasnom zosplatnení úveru neuskutočnil
žalovaný žiadnu úhradu na úrok. V zmysle uvedeného žalobcovi náleží ešte dlžný zmluvný úrok vo výške
1.712,75 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobcovi vyčíslený zmluvný úrok vo výške 1712,75 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.11.2023, na ktoré sa žalobca nedostavil, avšak svoju
neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním, doručeným súdu dňa 08.11.2023, pričom súhlasil, aby
súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je si vedomý dlhu voči
žalobcovi, pričom k vyčísleným úrokom nemá žiadne námietky. Je ochotný zaplatiť svoj dlh, pokiaľ je to
možné v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so žalobou a jej
prílohami (uvedené v bode 3.), rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/255/2015-92 zo dňa 27.03.2018,
odvolaním žalobcu a jeho prílohami, dopĺňacím rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/255/2015-227 zo
dňa 21.09.2021, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/61/2022-245 zo dňa 18.07.2023 a zistil

nasledovný skutkový a právny stav:

10. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v
časti náhrady trov konania, predmetom konania zostal (okrem náhrady trov konania) nárok žalobcu
na obchodný úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 4.731,68 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia dlhu.

Tento úrok následne žalobca vyčíslil podľa usmernenia odvolacieho súdu na sumu 1.712,75 Eur. Svoj
nárok žalobca odvodzuje od úverovej zmluvy č. 20/295/11, na základe ktorej poskytol žalovanému
bezúčelový úver vo výške 5.000,- Eur s dohodnutým úrokom vo výške 17,30 % ročne. Keďže žalovaný
poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 11.10.2012.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným

prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s

jej uplatnením.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Po zrušení II. (zamietajúceho) výroku v poradí prvého rozsudku tunajšieho súdu v napadnutom
rozsahu a vrátení veci v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie, súd doplnil dokazovanie
v odvolacím súdom naznačenom smere. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu poukazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/61/2022-245 zo dňa 18.07.2023, v
ktorom sa uvádza, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky v aktuálnom uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020
z 16.06.2020 poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré
musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy, čo znamená, že doba trvania zmluvy pri jejvzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava
konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502
ods. 1 veta prvá Obch. z. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od

doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obch. z., O. z., či ZoSÚ nevyplýva
zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného
splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku
čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na

akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa.
Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v
zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva
dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel

je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 16.6.2020 ďalej
argumentoval, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie,
ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ
by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,

musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie,
to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne
vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ

nemávprípadedojednania,ktoréumožňujenavyšovanietejtocenybezjejpresnéhoohraničenia.Keďže
spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku
zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená
cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník /
spotrebiteľ / zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej

doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ust. § 53 ods. 1 O.z. Na druhej
strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku
nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení
zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 16.06.2020 dospel preto k záveru, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Na vyššie uvedené závery odkázal Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v ďalších rozhodnutiach, napr. v uzneseniach sp. zn. 3Cdo/113/2019 z 29.6.2020, sp. zn.
7Cdo/111/2019 z 23.07.2020, sp. zn. 1Cdo/94/2019 z 18.08.2020.

14. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že žalobcovi prináleží úrok z istiny vo
výške akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súd akceptoval žalobcom
predložené vyčíslenie úrokov, keďže mal za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá istina úveru vo
výške 5.000,- Eur, pričom predmetný úver bol žalovaný povinný splácať v 60 pravidelných mesačných

anuitných splátkach vo výške 125,07 Eur. Vzhľadom na uvedenú výšku anuitnej splátky a počet splátok,
mal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkom sumu vo výške 7.504,20 Eur (60 x 125,07 Eur, t.j. 7.504,20 Eur).
Z uvedenej celkovej sumy 7.504,20 Eur istina úveru bola vo výške 5.000,- Eur a teda výška úrokov,
ktoré mal žalovaný v zmysle dohodnutého anuitného splácania zaplatiť bola vo výške 2.504,20 Eur ako
rozdiel medzi celkovou sumou všetkých anuitných splátok a istinou splátok (7.504,20 Eur mínus 5.000,-

Eur, t.j. 2504,20 Eur). Ide teda o úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí. Keďže žalovaný do zosplatnenia úveru zaplatil na úrokoch sumu vo výške 492,55 Eur,
pričom žalobcovi bol zároveň rozhodnutím súdu prvej inštancie č.k. 7C/255/2015-92 zo dňa 27.03.2018
priznaný dlžný zmluvný úrok vo výške 298,90 Eur (zmluvný úrok vyčíslený do zosplatnenia úveru), dlžný
úrok predstavuje ešte sumu 1.712,75 Eur (2.504,20 Eur - 492,55 Eur - 298,90 Eur = 1.712,75 Eur).

Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 1.712,75
Eur (výrok I.). Súd pre úplnosť poznamenáva, že žalovaný nemal k vyčísleným úrokom žiadne námietky.15. Keďže žalobca v podanej žalobe uplatnil úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 4.731,68 Eur
od 12.10.2012 do zaplatenia dlhu, pričom vo svojom podaní modifikoval a vyčíslil uplatnený úrok vo
výške 1.712,75 Eur, súd jeho podanie zo dňa 08.11.2023 podľa jeho obsahu vyhodnotil ako čiastočné

späťvzatie žaloby a preto vo zvyšnej časti konanie zastavil (výrok II.).

16. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Súd ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, a to napriek tomu, že žalovaný s poukazom na svoju finančnú situáciu žiadal o možnosť
zaplatenia dlhu v splátkach po 50,- Eur. Súd môže podľa citovaného ustanovenia určiť dlhšiu lehotu
na plnenie iba v odôvodnených prípadoch, pričom musí byť preukázaná odôvodnenosť určenia dlhšej
lehoty, prípadne určenia, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, čo v danom prípade splnené nebolo.
Žalovaný dôkazy v tomto smere neprodukoval, preto súd jeho žiadosti nemohol vyhovieť.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23.Súdonárokunanáhradutrovrozhodolpodľa§255ods.1CSP,tedapodľaúspešnostistránvkonaní.
V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Keďže
ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné
celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán

v konaní. Žalovaný bol v konaní neúspešný, úspešný žalobca má preto nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu proti žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.