Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201255
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8722201255.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlomPajštúnska5,85102Bratislava-Petržalka,IČO:35724803,právnezastúpenýRemediumLegal,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená E. E. A., bytom F. XX, XXX XX G., o zaplatenie

sumy 183,89 Eur s prísl. a o vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 2.566,80 Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17Csp/33/2022-226 zo dňa 26.04.2023, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II., III., IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I.

konanie o zaplatenie sumy 424,48 Eur zastavil, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo
výroku III. uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 2.566,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo výroku IV. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 1 ods. 3, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“ a „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o bankách“) a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy
183,89 Eur a vzájomná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.566,80 Eur. Súd prvej

inštanciemalpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuWüstenrotstavebnásporiteľňaa.s.ažalovaná
uzatvorili dňa 16.08.2012 zmluvu o stavebnom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej cieľovú sumu 14.400,00 Eur a stavebný úver vo výške 7.115,00 Eur. Žalovaná
porušila zmluvné podmienky, nesplácala úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30.05.2019. Súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
keďže jeho právny predchodca v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpil pohľadávku voči

žalovanej na žalobcu po realizovaní písomných výziev, ktoré sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej.
K postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 20.01.2022. Súd mal tiež preukázané, že v prejednávanej veci
ide o spotrebiteľský úver a nejde o úver podľa osobitného predpisu, a to zákona o cenných papieroch.
Keďže k 16.08.2012 nebol platný a účinný zákon o úveroch na bývanie, súd aplikoval na právny vzťah
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzal aj z tvrdení žalobkyne o tom, že úver
použila na splatenie iných úverov. Podľa názoru súdu, právny predchodca žalobcu neposúdil bonitu

žalovanej s odbornou starostlivosťou a sám sa vystavil riziku, že žalovaná nebude spôsobilá plniť svoj
záväzok. Na základe toho súd prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadomk tomu, že žalovaná splatila doposiaľ nad rámec poskytnutého úveru sumu 2.566,80 Eur, čo žalobca
nepoprel, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť jej túto sumu titulom bezdôvodného obohatenia.

4.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v prevažnej miere úspešnej žalovanej (titulom
vzájomnej žaloby i v časti o zaplatenie sumy 183,89 Eur) nepriznal náhradu trov konania, keďže si
náhradu trov konania neuplatnila.

5. Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca poukázal na to, že v čase poskytnutia úveru (16.08.2012) zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ukladal povinnosť veriteľom skúmať pred poskytnutím úveru
bonitu spotrebiteľa, avšak v prípade, že veriteľ si túto povinnosť riadne nesplnil, bola v zmysle ust. §
11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch jedinou existujúcou sankciou nemožnosť veriteľa pristúpiť
k predčasnému zosplatneniu úveru. Za daných okolností nebolo možné na daný prípad aplikovať
sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca preto namietal, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na prejednávaný prípad aplikoval
právnu normu v jej neskoršom znení, čo je v rozpore s princípom právnej istoty (súčasťou ktorého je i
zákaz spätného - retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov). Žalobca súčasne poukázal na to, že
v prejednávanej veci bola na žalobcu postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.01.2022, pričom išlo o pohľadávku po termíne konečnej splatnosti, ktorej dátum bol podľa

zmluvy určený na dňa 01.02.2020. Žalobca dodal, že pohľadávku nadobudol v súlade so všetkými
zákonnými ustanoveniami, vrátane ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto
mu v spore svedčí aktívna vecná legitimácia. Vzhľadom na to, že v danej veci nebolo možné posúdiť úver
ako bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok nielen na zaplatenie dlžnej istiny, ale aj na zaplatenie
príslušenstva (úrokov a poplatkov). Podľa žalobcu neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby bol

povinný vydať žalovanej plnenie nad sumu zaplatenej istiny úveru, t. j sumu vo výške 2.566,80 Eur. Ak
by aj žalobca pripustil, že žalovanej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, zodpovedným
subjektom by bol ten, kto sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil, a teda postupca. Po postúpení
pohľadávky žalovaná uhradila žalobcovi len sumu 574, 48 Eur, a preto by súd hypoteticky mohol žalobcu
zaviazať na plnenie len v tejto sume.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá vyjadrila nesúhlas s odvolaním žalobcu, navrhla
potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. V odvolacej replike žalobca zotrval na dôvodoch odvolania.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zistením a porušením práva na spravodlivý
proces a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou ako spotrebiteľský, keďže a contrario z ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch vyvodil, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať daný právny predpis, a teda zákon
o spotrebiteľských úveroch.

11. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná s poukazom
na splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže k postúpeniu
pohľadávky došlo na základe zmluvy zo dňa 20.01.2022, pričom sa postupovala pohľadávka po termíne
konečnej splatnosti úveru, ktorá bola určená k 01.02.2020.12. Žalobca tiež namietal, že v prípade, ak by aj súd posúdil bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, nebol by to žalobca, ktorý by bol povinný vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie.

Podľa názoru žalobcu týmto subjektom je postupca.

13. Postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vnímať ako
singulárnu sukcesiu, ku ktorej dochádza na základe právneho úkonu (zmluva o postúpení pohľadávok),
čoho dôsledkom je, že do hmotnoprávneho vzťahu nastupuje tretí subjekt. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom, bola na žalobcu postúpená aj pohľadávka voči žalovanej majúca základ v úverovej
zmluve zo dňa 16.08.2012. Tým sa žalobca stal z hľadiska hmotného práva nositeľom práv a povinností
vyplývajúcich z danej úverovej zmluvy. To znamená, že v prípade posúdenia dôvodnosti vzájomnej
žalobyovydaniebezdôvodnéhoobohateniabytobolprávežalobca,ktorémubysvedčalapasívnavecná
legitimácia.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie na daný prípad správne aplikoval
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 16.08.2012, v zmysle ktorého je
veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred jej zmenou spočívajúcou v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

15.Snesplnenímpovinnostiveriteľapodľa§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom
k 16.08.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, zákon nespájal účinky bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský

úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1 a ak v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11
ods. 2 citovaného zákona veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, ak nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že nesplnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch bolo spojené len s nemožnosťou žiadať jednorazové zosplatnenie úveru. Ak teda súd prvej
inštancie konštatoval, že nesplnenie zákonnej povinnosti právnym predchodcom žalobcu znamenalo
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, znamená, že vec nesprávne právne posúdil.
Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7

ods. 1 citovaného zákona nadobudla účinnosť až 01.01.2013, a to zákonom č. 352/2012 Z. z. ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

16. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právny štát. Do obsahu pojmu
právny štát nesporne patrí aj zákaz retroaktivity a ochrana nadobudnutých práv za predpokladu, že nový
právny predpis zhoršuje právne postavenie svojich adresátov alebo je objektívne spôsobilý zhoršiť toto
postavenie. Retroaktivita zavedená právnym predpisom, ktorý by rušil, prípadne zhoršoval nadobudnuté
práva, je z hľadiska právnej istoty neprípustná (napríklad nález Ústavného súdu ČSFR sp. zn. PL.

ÚS 78/92, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 38/99, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. US 16/95, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 5/05). Právna istota i zákaz retroaktivity v právnom štáte chránia základné práva a slobody fyzických
osôb a právnických osôb, ktoré môžu byť narušením právnej istoty v dôsledku spätného pôsobenia
regulačných zmien negatívne dotknuté.

17. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie na právny vzťah medzi stranami sporu nesprávne
aplikoval neskoršiu právnu normu (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
01.01.2013), hoci v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. 16.08.2012 zákon nepoznal
sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru pre nesplnenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 zákona o spotrebiteľských úveroch.18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP
v jeho napadnutej časti (výroky II., III. a IV.) zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu
zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť Úverovú zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 16.08.2012 podľa ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (t. j. k 16.08.2012) a nárok žalobcu
vrátane uplatnených úrokov. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, či zmluva obsahuje všetky náležitosti

vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a či je nárok žalobcu aj na uplatnené
úroky v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, ktoré občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu na zasadnutí konanom dňa 30.03.2021, prijalo ako rozhodnutie zásadného
významu, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky pod R
5/2021, dôvodný. Súd prvej inštancie zároveň posúdi dôvodnosť nároku žalovanej uplatnený vzájomnou
žalobou. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na

konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP),
pričom v tejto súvislosti zváži opodstatnenosť aplikácie § 257 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)