Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200141
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v
právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený:
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Prezident policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezidenta

Policajného zboru č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 v spojení s personálnym rozkazom
viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Viceprezident Policajného zboru personálnym rozkazom č. 15 zo dňa 26.09.2019 preložil podľa § 35
ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z .z. v znení neskorších predpisov dňom 01.10.2019 žalobcu, v stálej
štátnej službe, s funkciou veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, na
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca bol odvolaný

dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 mal vykonať riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

2. Proti personálnemu rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019
tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-

PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 bolo doručené žalobcovi dňa 29.11.2019.

II.
Žaloba3. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.01.2020
domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa

25.11.2019 ako aj personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) a § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku, ako aj priznania náhrady trov konania. Personálnym rozkazom viceprezidenta
Policajného zboru č. 9 z 25. júla 2019 bol žalobca odvolaný dňom 31. júla 2019 z doterajšej funkcie
a prevedený na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej

polície Prezídia policajného zboru (RHCP Sobrance ÚHCP P PZ) s tým, že ustanovenie do novej funkcie
vykoná riaditeľ RHCP Sobrance UHCP P PZ. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že organizačným
opatrením ministra vnútra č. 13/2019 bola v dôsledku organizačnej zmeny dňom 31. júla 2019 zrušená
doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zák. č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Na odvolanie žalobcu z 8. augusta
2019 žalovaný rozhodnutím prezidenta policajného zboru č. SPOU-PO-PK-64/2019 z 25. septembra

2019 toto rozhodnutie zrušil, pretože zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez náležitej opory
v zákonnej úprave, keďže skutkový stav, na ktorý odkazuje, vôbec nenastal, pretože žalobcova funkcia
prostredníctvom organizačného opatrenia ministra vnútra č. 13/2019 zrušená nebola. Následne bol
zrušený i medzičasom vydaný personálny rozkaz riaditeľa RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 355 o
menovaní žalobcu do novej funkcie (zástupca riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru

Topoľa) a to rozhodnutím ministra vnútra č. SPOU-P05-2019/004001-002 z 26. septembra 2019. Ďalej
bol vydaný personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 a rozhodnutie
žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, ktorých prieskum zákonnosti je predmetom
tohto konania.

4. Pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené zákonom stanovené podmienky (§ 35 ods.
1 písm. a), § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.), pretože organizačnou zmenou nedošlo k skutočnému
zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu (doterajšia funkcia naďalej existuje pod iným označením) a teda ani
k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti; išlo o účelový postup s cieľom odvolania žalobcu
z jeho doterajšej funkcie. Tým argumentoval žalobca už v podanom odvolaní zo 14. októbra 2019, no

žalovaný sa týmito dôvodmi riadne a dostatočne nevyporiadal. Z odôvodnenia Personálneho rozkazu
viceprezidenta Policajného zboru č. 15 z 26. septembra 2019 je zrejmé, že u žalobcu išlo o prípad, keď
jeho doterajšia funkcia mala byt' organizačným opatrením ministra vnútra č. 17/2019 z 24. septembra
2019 v dôsledku organizačných zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nešlo
teda zjavne o situáciu, keď sa nová funkcia po zrušení doterajšej nevytvorila vôbec, ani o prípad, keď sa

síce vytvorila nová funkcia a s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby.
Doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ mobilnej zásahovej jednotky) bola zrušená iba formálne, v skutočnosti
(materiálne) existuje naďalej. Žalovaným realizované organizačné zmeny nie sú v príčinnej súvislosti s
organizačným opatrením ministra vnútra č. 17/2019 z 24. septembra 2019.

5.Akovyplývaz§35ods.1písm.a)zák.č.73/1998Z.z.splneniepodmienkyzrušeniadoterajšejfunkcie
v prípade vytvorenia novej funkcie a podmienky vytvorenia novej funkcie s inou náplňou služobných
povinností sa posudzuje podľa náplne služobnej činnosti. Náplň služobnej činnosti veliteľa mobilnej
zásahovej jednotky na RHCP Sobrance ÚHCP P PZ bola do 31. septembra 2019 určená Pokynom
RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60 zo dňa 31. októbra 2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance

ÚHCP P PZ zmenenom pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88 z 22. augusta 2019. Náplň
služobnej činnosti riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky na RHCP Sobrance ÚHCP P PZ od 1. októbra
2019 je určená Pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 104 z 30. septembra 2019, ktorým sa mení a
dopĺňaPokynRHCPSobranceÚHCPPPZč.60/2018oorganizačnomporiadkuRHCPSobranceUHCP
P PZ v znení pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88/2019. Z porovnania náplne služobnej činnosti

veliteľa mobilnej zásahovej jednotky a riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky vyplýva, že z pôvodne
31 služobných činností bola jedna činnosť modifikovaná, štyri činnosti doplnené a vypustená bola
všeobecne formulovaná činnosť spočívajúca v zabezpečovaní a kontrole plnenia ďalších úloh určených
riaditeľom riaditeľstva. Z tohto porovnania zároveň vyplýva, že všetky základné služobné činnosti ostali
nezmenené. Organizačnou zmenou vznikla totožná funkcia s takmer identickým popisom služobnej

činnosti. Organizačnou zmenou nedošlo k skutočnému (materiálnemu) zrušeniu doterajšej funkcie, ale
iba k jej premenovaniu a nedošlo ňou ani k akejkoľvek zmene jej zaradenia v organizačnej štruktúre
RHCP Sobrance UHCP P PZ ani k zmene miesta výkonu štátnej služby. Žalovaný sa v napadnutomrozhodnutí dostatočne nevyporiadal s odvolaním žalobcu najmä pokiaľ ide o uvedenú argumentáciu. Na
tieto argumenty reagoval iba formálne.

6. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu žalobca nemôže zastávať doterajšiu funkciu,
ktorá v skutočnosti nebola zrušená (na v skutočnosti nezrušenom tabuľkovom mieste). To zakladá
nepreskúmateľnost' napadnutého rozhodnutia. Formálne a účelové odvolanie žalobcu z doterajšej
funkcie má iba vyvolať zdanie o zániku doterajšej funkcie a má zlegalizovať nezákonný postup.
Žalobca považuje organizačnú zmenu od začiatku za účelovú a vykonanú iba s cieľom jeho odvolania

z funkcie. Mobilná zásahová jednotka pod jeho vedením dosahovala vždy nadpriemerné výsledky.
Pretože nadriadený žalobcu ho nemohol vyhodnotiť ako nespôsobilého na výkon doterajšej funkcie
(od zavedenia hodnotiaceho systému bol žalobca vždy hodnotený stupňom „A” — výborne), jediná
možnosť na zmenu vo funkcii veliteľa mobilnej zásahovej jednotky bolo presadiť vykonanie organizačnej
zmeny, predmetom ktorej mali byt' služobné činnosti jej veliteľa. Mobilná zásahová jednotka tak bola v
priebehu jedného roku reorganizovaná celkovo trikrát. Okrem žalobcu nebol v rámci reorganizácií na

mobilnej zásahovej jednotke z funkcie odvolaný žiadny iný policajt, a to aj napriek skutočnosti, že sa
organizačné zmeny obdobne dotýkali rovnako aj iných policajtov. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie
obsahom administratívneho spisu žalovaného, výsluchom žalobcu, listinami pripojenými k tejto žalobe
a označil ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať po ich vyžiadaní od žalovaného - prílohy (prehľad zmien)
organizačného opatrenia ministra vnútra č. 13 z 23. júla 2019, prílohy (prehľad zmien) organizačného

opatrenia ministra vnútra č. 17 z 24. septembra 2019, a to na preukázanie obsahu organizačného
opatrenia, keďže ich žalobca nemá, ďalej rozkaz riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
Sobrance č. 450/2019 uložený na RHCP Sobrance o premenovaní funkcií zástupcov veliteľa mobilnej
zásahovej jednotky ID 5254 a ID 5255 na preukázanie postupu žalovaného vo vzťahu k týmto funkciám,
ktoré neboli zrušené, ale iba premenované, hoci služobné činnosti na nich boli rovnako formálne

zmenené v rozsahu ako služobné činnosti na funkcii veliteľ/riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Z
odôvodnenia personálneho rozkazu je zrejmé, že u žalobcu išlo o prípad, keď jeho doterajšia funkcia
mala byť organizačným opatrením ministra vnútra č. 17/2019 z 24.09.2019 v dôsledku organizačných
zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nešlo teda zjavne o situáciu, keď sa

nová funkcia po zrušení doterajšej nevytvorila vôbec, ani o prípad, keď sa síce vytvorila nová funkcia a
s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby. ÚHCP P PZ predložil pod č.
p.: PPZ-HCP-VO-2019/048381-003 zo dňa 12.9.2019 na realizáciu návrh na vykonanie zmien v tabuľke
zloženia a počtov ÚHCP P PZ, ktorý bol vopred podľa čl. 3 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019 – 2020 pod č. PPZ-HCP-VO-2019/048381-001 zo

dňa 10.09.2019 prerokovaný s Odborovým zväzom polície v Slovenskej republike, pričom uvedený
subjekt pod č. OZ-1-077/2019 zo dňa 11.09.2019 vyslovil s predloženým vyššie uvedeným návrhom
súhlas. Súčasťou odsúhlaseného návrhu je v časti II. registratúrneho záznamu OZ-1-077/2019 zo dňa
11.09.2019 i zrušenie funkcie 1 TM funkcia veliteľ Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru PT-6
(ID5253)KCHP1520azároveňzriadeniefunkciesinýmpopisomčinnostivpôsobnostiRHCPSobrance

ÚHCP P PZ a to 1 TM funkcia riaditeľ Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru PT-7 (ID 5253)
KCHP 1512/1521. Predloženej navrhovanej organizačnej zmene predchádzala analýza činnosti funkcie
veliteľ MZJ PZ PT-6 (ID 5253) RHCP Sobrance ÚHCP P PZ. Vyhodnotením všetkých ukazovateľov bol
prijatý záver, že v súvislosti s nárastom činností tejto funkcie existuje potreba vytvorenia kvalitatívne
novej funkcie riaditeľ MZJ PZ PT-7 (ID 5253) RHCP Sobrance s rozšírením úloh popisu činnosti.

8. Podľa čl. 19 ods. 2 písm. d) bod 3. nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015
o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
minister vnútra Slovenskej republiky vydáva tabuľky zloženia a počtov útvarov ministerstva, zariadení
ministerstva, rozpočtových organizácií ministerstva, útvarov Policajného zboru, útvarov Hasičského a

záchranného zboru, okresných úradov a Úradu inšpekčnej služby formou organizačného opatrenia a
schvaľuje v nich zmeny. Organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17 zo dňa
24.09.2019 boli na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností dňom
01.10.2019 vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídia Policajného zboru a tým aj v rámciorganizačnej štruktúry dotknutých organizačných zložiek ÚHCP P PZ (teda aj RHCP Sobrance), ktoré sú
podľa platného organizačného poriadku súčasťou Prezídia Policajného zboru. V súvislosti so zmenami
v tabuľke zloženia a počtov, ktoré vyplynuli pre RHCP Sobrance z organizačného opatrenia ministerky

vnútra Slovenskej republiky č. 17 zo dňa 24.10.2019 bol vydaný pokyn ÚHCP P PZ č. 27 zo dňa
27.09.2019, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného
zboru č. 17/2014 o činnosti mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a
cudzineckej polície Sobrance v znení pokynu č. 23/2019.

9. V súvislosti s organizačnou zmenou došlo k uvedenej novelizácii pokynu č. 17/2014, keď boli MZJ PZ
RHCP Sobrance uložené tri nové úlohy na úseku spracovania, aktualizácie a testovania pohotovostných
plánov s tým, že uvedenou novelizáciou bol taktiež pre novozriadenú funkciu riaditeľ MZJ PZ RHCP
Sobrance v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance rozšírený okruh úloh o
celkovo štyri úlohy. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o organizačnú a systemizačnú
zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ MZJ PZ RHCP

Sobrance) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností. Realizácia prvostupňového rozhodnutia
tak vychádzala zo záveru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky. V zmysle časti III. organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej
republiky č. 17/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky
vnútra Slovenskej republiky uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov

povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Po vydaní organizačného opatrenia ministerky
vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019 tak prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením
vyvolané zmeny realizovať, nemohol sa teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené
organizačné zmeny ignorovať a iné vykonať.

10. Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 o európskej pohraničnej a
pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa
zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) 2007/2004 a
rozhodnutie Rady 2005/267/ES (ďalej len „nariadenie“) (nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo
uplatniteľné v členských štátoch) sa vytvorila nová európska pohraničná a pobrežná stráž, zároveň sa

posilnil jej mandát, boli zvýšené jej personálne počty, ako aj finančný rozpočet a úmerne k tomu vzrástol
aj rozsah úloh smerom z agentúry k členským štátom Európskej únie. Teda v rámci zodpovednosti za
kontrolu hraníc pribudli aj nové úlohy pre ÚHCP P PZ a nové úlohy pribudli aj RHCP Sobrance, ktoré
zodpovedá za kontrolu hraníc na vonkajších hraniciach Slovenskej republiky s Ukrajinou. V osobitných
prípadoch extrémne veľkého počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich na vonkajšiu hranicu sa

predpokladá aj nasadenie „tímov rýchleho zásahu“, ktoré môže poskytnúť agentúra Frontex na žiadosť
členského štátu.
Rozsah nasadenia síl a prostriedkov viacerých zložiek štátnej správy, samosprávy, iných neštátnych
organizácií, fyzických osôb a právnických osôb bude závisieť od vývoja aktuálneho stavu a okolností na
vonkajšej hranici Slovenskej republiky, pričom najdôležitejším faktorom je počet nelegálnych migrantov,

ktorí budú prichádzať na vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou. Pohotovostný plán
vymedzuje orgány štátnej správy, samosprávy, iné neštátne organizácie, právnické osoby alebo fyzické
osoby a ich podiel na realizácii tohto plánu. Spracovanie, aktualizácia a precvičovanie tohto plánu
patrí do oblasti činnosti na úseku krízového manažmentu a podľa prílohy č. 1 k N MV SR č. 5/2017
o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra

Slovenskejrepublikyč.86/2017jejednýmzmožnýchrizíkaohrozeníaj„porušovanierežimunaštátnych
hraniciach“, ktorej príčinou vzniku môže byť nelegálna migrácia cudzincov cez vonkajšiu pozemnú
hranicu mimo hraničných priechodov. V podmienkach RHCP Sobrance túto oblasť zabezpečuje MZJ
PZ, ktorá sa aj zúčastnila precvičenia tohto plánu a ich činnosť koordinovalo vedenie MZJ PZ, ktoré bolo
zodpovedné za taktické precvičenie tohto plánu. Po analýze činností funkcií systemizovaných na RHCP

Sobrance sa činnosti na úseku krízového manažmentu (N MV SR č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na
krízové situácie a pri ich riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/2017),
do ktorej oblasti spadá aj príprava, spracovanie, aktualizovanie a testovanie týchto plánov i príprava na
iné riziká a ohrozenia, boli tieto úlohy dané do popisu činnosti riaditeľa MZJ PZ RHCP Sobrance.

11. Žalovaný naďalej trvá na skutočnosti, že zmena v náplni činnosti novozriadenej funkcie riaditeľ
MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance je
nesporná. Skutočnosť, že MZJ PZ RHCP Sobrance sa aj pred organizačnou zmenou podieľala na
spracovaní pohotovostných plánov v rámci RHCP Sobrance ešte neznamená, že takúto činnosť možnostotožniť so zodpovednosťou za spracovanie, aktualizovanie a testovanie takýchto plánov v pôsobnosti
celého RHCP Sobrance. V dôsledku nových úloh na úseku spracovania, aktualizovania a testovania
pohotovostných plánov sa teda v porovnaní so stavom do 30.09.2019 pre funkciu riaditeľ MZJ PZ RHCP

Sobrance zaviedla diametrálne odlišná kvalita úloh. Niet z vyššie uvedených dôvodov pochýb o tom,
že ide o rozsiahlu zmenu v náplni činnosti novovytvorenej funkcie riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v
porovnaní s náplňou činnosti zrušenej funkcie veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance , a preto sa nemožno
stotožniť s námietkou žalobcu, že podmienka vytvorenia novej funkcie s inou náplňou činnosti vyjadrená
v ustanovení § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nebola pri tejto organizačnej zmene dodržaná.

12. Poukazovanie žalobcu na iné funkcie v rámci organizačnej štruktúry RHCP Sobrance dotknuté
organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019 nemá súvis s napadnutým
rozhodnutím, ani s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko v obidvoch prípadoch sa u žalobcu jedná o
individuálne právne akty a táto námietka je nad rámec žalobného návrhu. Žalovaný zastáva právny
názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede

na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj
keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný ako odvolací orgán bol však povinný zistiť
dôsledne skutočný stav veci a nemohol sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci
konania. Žalobca výslovne neuviedol, z akého dôvodu podľa neho dochádza k diskriminácii jeho osoby
zo strany oprávnených orgánov resp. nadriadených.

IV.
Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu

13. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2020 uviedol, že nedošlo k vytvoreniu novej Európskej pohraničnej
a pobrežnej stráže, ale k zmene názvu inštitúcie existujúcej od roku 2005. Rovnako je zrejmé, že
od záväznosti a uplatniteľnosti nariadenia pre vnútroštátne orgány Slovenskej republiky zodpovedné
za riadenie hraníc do prijatia organizačného opatrenia uplynuli tri roky, počas ktorých boli z neho
vyplývajúce nové úlohy uložené žalobcovi a boli žalobcom riadne plnené (napr. úloha vyplývajúca

z čl. 13 „Posudzovanie zraniteľnosti”). To nespochybňuje vo svojom vyjadrení ani žalovaný. Navyše
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 bolo 13. novembra
2019 zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej
a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (s výnimkou článkov
20, 30 a 31, ktoré sa zrušujú s účinnosťou od l . januára 2021). Ako vyplýva z uvedeného žalovaný

tak organizačnú zmenu, na ktorú sa odvoláva, odôvodňuje európskou normou schválenou tri roky
pred realizáciou organizačnej zmeny a zrušenou 44 dní po jej vykonaní. Žalovaný vo vyjadrení
nespochybňuje, že jeho postup vo vzťahu k týmto funkciám bol taký, ako uvádza žalobca. Bráni sa
nelogicky iba tým, že svoj postup k týmto funkciám v odvolacom konaní nebol povinný skúmať. To však
nič nemení na tom, že práve zákonný postup žalovaného vo vzťahu k týmto funkciám iba potvrdzuje

nezákonnosť jeho postupu vo vzťahu k žalobcovi.

14. Žalobca v ďalšom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave
v obdobných veciach – rozsudok sp. zn. 1S 20/2020 z 21.11.2022 a Krajského súdu v Žiline – rozsudok
sp. zn. 30S 193/2019 z 23.03.2021 a predložil súdu listinné dôkazy – personálny rozkaz riaditeľa RHCP

Sobrance ÚHCP P PZ č. 450 zo dňa 30.09.2019 o oznámení, že došlo k zmene názvu funkcie dňom
01.10.2019.

V.

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č.
757/2004 Z .z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. PredKrajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 1S/25/2020. Pred správnym súdom je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/25/2020.

VI.
Relevantné právne predpisy

16.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku (ďalejlen„SSP“)vsprávnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z .z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a

Železničnej polície, v znení účinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, miestom výkonu
štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby.

19. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa
požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie,

na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a
osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť
pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na
dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného
hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

20. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z .z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na
inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

21. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z .z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie
zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila
doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia
funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej

služby.

22. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z .z., policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu,
a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.

23. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste
výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom
služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

24. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu

sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej
funkcie podľa § 33.

25. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo
preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte

podobušiestichmesiacov,akjetoprenehovýhodnejšie?toneplatí,akpolicajtovipatrínáhradazastratu
na služobnom plate podľa osobitného predpisu.10c) ( Odkaz pod 10c § 20 zákona č. 328/2002 Z .z.)

26. Podľa § 48 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 73/1998 Z .z., policajt má právoa) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie.

27. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z .z., služobný úrad vopred prerokuje s
príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu
organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.

28. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z .z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.
29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a

označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

30. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

VII.
Právne posúdenie správnym súdom

31. Správny súd ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté
rozhodnutiežalovaného,vrátanekonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo,adospelkzáveru,žežaloba

je dôvodná. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 26.10.2023.

32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny
rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019, ktorým podľa § 35 ods. 1 písm. a)

zákona č. 73/1998 Z. z. preložil dňom 01.10.2019 žalobcu, v stálej štátnej službe, s funkciou veliteľ
mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance
úraduhraničnejacudzineckejpolíciePrezídiaPolicajnéhozboru,naRiaditeľstvohraničnejacudzineckej
polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca bol odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie

podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z .z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie do funkcie
dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej
a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

33. Odôvodnenie personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 znie

nasledovne: „Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 bola v dôsledku organizačných
zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou
náplňou činnosti (§35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).“

34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že podľa žalovaného

je nepochybné, že zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho
vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných
zmien vyplývajúcich z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 zrušená s tým, že sa
vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti.

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že jeho obsahom nie
je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, ktoré, ako vyplýva z odôvodnenia personálneho
rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26. 09. 2019 a z napadnutého rozhodnutiažalovaného SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, je podkladom pre vydania oboch uvedených
rozhodnutí.

36. Za uvedených okolností, o aké ide vo veci samej, že súčasťou administratívneho spisu nie je
organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, od ktorého znenia a existencie sa odvíja žalobou
napadnutý personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru a žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného,správnysúdzdôvodovnastranežalovanéhonemoholvyhodnotiť,čiskutkovýaprávnystav,
ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne zodpovedal

skutočnosti.

37. Správny súd z obsahu napadnutého personálneho rozkazu zistil, že odôvodnenie je strohé. V
personálnom rozkaze uvedené odôvodnenie podľa názoru správneho súdu nespĺňa zákonné náležitosti
odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého musí byť
zrejmé ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej správy vedený

pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe vo veci rozhodol.
Personálny rozkaz neobsahuje podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah organizačnej zmeny č.
17/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy
prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, čoho dôsledkom
je nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru.

38. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni
správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je
také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo
bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť

jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy
vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké
úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok
dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie
dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne
zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

39. Správny súd konštatuje, že tak personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa
26.09.2019, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
keďže v nich absentuje správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 vo

vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich zisteného skutkového
stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový stav.

40. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
personálneho rozkazu nevyplýva, z akého dôvodu žalobca nemôže zastávať doterajšiu funkciu.

41. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že v zmysle časti III. organizačného opatrenia
ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne
zrušená, bola zo strany ministerky vnútra Slovenskej republiky uložená generálnym riaditeľom,
riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Pokiaľ

však ani správny súd, ani žalobca nemá k dispozícii znenie opatrenia ministerky vnútra Slovenskej
republiky č. 17/2019 a ani samotné odôvodnenie personálneho rozkazu neobsahuje konkrétny a určitý
opis dôvodov prijatia rozhodnutia, správnemu súdu neostáva nič iné iba konštatovať, že napadnuté
rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

42. Správny súd tiež prisvedčil žalobnej námietke, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacou
námietkou žalobcu vyjadrenou v odvolaní zo dňa 14.10.2019, že ostatným policajtom, ktorých sa
organizačné zmeny týkali, boli vyhlásené len oboznamovacie rozkazy.43. Správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa
25.06.2019(body108až110),vočiktorémunebolapodanákasačnásťažnosť,vzmyslektoréhokonajúci
súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný

administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z tej
vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín
týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí NS SR
sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny

spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať
či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom
prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na
začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za
relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení
účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či

rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia
skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je
pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo
fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo
samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu.“

44. Nakoľko súčasťou administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č.
17/2019, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, a síce, že
malo dôjsť k zrušeniu funkcie žalobcu, nemá oporu v administratívnom spise. Inými slovami, z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že reálne došlo k zrušeniu funkcie žalobcu organizačným opatrením

ministra vnútra, na ktoré odkazuje tak personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.

45. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 podľa § 191 ods. 1
písm. d) a f) SSP zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že skutkový stav,

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom
spise, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného odstrániť
týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti zrušených rozhodnutí.

46. Správny súd zotrval na právnom názore vyslovenom v skutkovo a právne obdobnej veci v rozsudku

vydanom dňa 24.11.2022 v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 1S/20/2020.
Správny súd má vedomosť, že voči uvedenému rozsudku mala byť podaná kasačná sťažnosť, o ktorej
dosiaľ kasačný súd nerozhodol.

47. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to s poukazom

na ust. §119 a § 120 SSP, z dôvodu, že navrhnuté dôkazy neboli nevyhnutné na vydanie rozhodnutia
vo veci.

48. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a nepreukázanie obsahu organizačného
opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 v administratívnom spise správny súd nepristúpil

k vysporiadaniu sa s ostatnými žalobnými námietkami, pre predčasnosť.

49. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP).

50. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP, úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle §

449ods.1SSPzastúpenýadvokátom.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľaaleboopomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.