Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7718200022.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Moniky Tobiašovej vo veci mal. N. X., narodenej X.X.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: matka P.
W., narodená XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX X. pri V., zastúpená: JUDr. Miloš Kunec, advokát,
Strojárska 113, Snina, otec I. X., narodený XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, U., zastúpený.: JUDr. Martina

Čelková, advokátka, Štefánikova 22, Humenné, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 23P/1/2018 - 872
zo dňa 23.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV. a VIII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
o návrhu matky, v ktorom žiadala, aby bol súdom upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal.
N. tak, že ju zverí do jej osobnej starostlivosti, otcovi určí výživné 150 € mesačne a upraví styk otca
s maloletou každý prvý piatok v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky. V priebehu

konania matka upravila návrh tak, že navrhla úpravu styku nepárny kalendárny víkend v čase od piatka
od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a výšku výživného 200 € mesačne.

2. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. podal aj otec, v ktorom žiadal,
aby súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a upravil stretávanie počas
sviatkov a prázdnin. Konanie o návrhu otca bolo vedené pod sp. zn. 23P/9/2018. Uznesením č. k.

23P/1/2018-19z4.5.2018súdspojilnaspoločnékonanievecvedenú podspisovouznačkou23P/1/2018
a vec vedenú pod spisovou značkou 23P/9/2018 s tým, že konanie sa ďalej viedlo pod spisovou značkou
23P/1/2018. V priebehu konania otec upravil svoj návrh tak, že žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej
starostlivosti, matku zaviazať výživným 150 € mesačne a upraviť styk matky s maloletou každý nepárny
kalendárny víkend v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„Zveruje maloletú N. X., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny víkend v čase od piatka od 16.00
hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovený deň a v stanovený čas si maloletú
prevziať a v stanovený deň a v stanovený čas maloletú vrátiť matke v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom pripraviť vždy riadne a včas.

Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej N. X., nar. X.X.XXXX, sumou vo výške 150
Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred odo dňa

právoplatnosti výroku tohto rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky.

Zaväzuje matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej N. X., nar. X.X.XXXX sumou vo výške 150
Eur mesačne, od 7.2.2019 do právoplatnosti výroku rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 7.2.2019 do 31.7.2022 v celkovej výške 6267,92 Eur povoľuje matke
splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach 200 Eur s tým, že nezaplatením čo i len 1
splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

Návrh kolízneho opatrovníka na uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému

poradenstvu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 24 ods. 4; § 25 ods. 2; § 36 ods. 1; § 62 ods. 1,2,4,5; §

65 ods. 1; § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“) O trovách
konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“)

5. Vykonaným dokazovaním ohľadne otázky osobnej starostlivosti o maloletú súd dospel k záveru, že
aktuálne je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Prihliadal na

to, že znalecké dokazovanie preukázalo, že maloletá najmä vzhľadom na vek a pohlavie inklinuje o niečo
viac k matke, preferuje ju, mama jej chýba, nie je s ňou toľko času ako vnútorne chce a potrebuje; dieťa
opakovaneverbalizovalo,žechceviacčasutráviťsmatkou,ajneverbálneprejavydieťaťavypovedali,že
jej matka chýba. Ak by naďalej pretrvávalo toto strádanie matky maloletou, malo by to negatívny dopad
na vývin maloletej, pretože strádanie, nenaplnenie nejakej emočnej potreby má vždy negatívny vplyv na

psychiku dieťaťa. Rodičovské predpoklady sú u oboch rodičov rovnocenné, ani jeden z rodičov nie je
vyslovene emočne zrelý a osobnostne vyvážený, ani u jedného z rodičov neboli zistené také vlastnosti,
ktoré by mohli hrubo nepriaznivo pôsobiť na vývin a výchovu maloletej, alebo ju iným spôsobom ohroziť,
obaja rodičia sú rovnocenní aj v schopnosti vytvoriť pre dieťa výchovné prostredie prospešné z hľadiska
jeho psychického stavu a jeho ďalšieho vývinu s prihliadnutím na aktuálny vek dieťaťa. Na podklade

týchto zistení dospel k záveru, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej
starostlivosti matky.

6. Súd vyhodnotil aj tvrdenie otca, ktorý v priebehu konania opakovane poukazoval na neschopnosť
matky riadne sa postarať o maloletú, resp. že schopnosť matky postarať sa o maloletú je na omnoho

nižšej úrovni než uňho, resp. v jeho domácnosti. Za účelom preukázania týchto skutočností otec
opakovane navrhoval vypočuť svedkov I. W. (otec mal. P. W.), opatrovateľku detí pani P. (deti opatrovala
v rokoch 2018-2019) a bývalého manžela pani P. pána U. X. a zároveň navrhol, aby sa súd oboznámil
s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/229/2019 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej P. W.. Súd nevykonal ani jeden z navrhovaných dôkazov, s odôvodením že za účelom

preukázania úrovne rodičovských zručností a rodičovských schopností vykonal znalecké dokazovanie,
v rámci ktorého znalec vypracoval znalecký posudok po vyšetreniach matky, otca a dieťaťa, ktorého
súčasťou sú objektívne zistenia úrovne rodičovských zručností a schopností vytvoriť dieťaťu vhodné
prostredie na jeho pozitívny vývin aj ohľadne vlastností rodičov a výchovných postupov, ktoré by mali
negatívny vplyv na dieťa.

7.Súd takdôvodvypočúvaťsvedkovkokolnostiamzminulostinenašiel,anioboznamovaťsasobsahom
spisu, ktorý sa týka iného dieťaťa matky a v ktorom ani nebol vypracovaný znalecký posudok ohľadne
rodičovských zručností a schopností matky vo vzťahu k jej inému dieťaťu. Súd opatrovateľku ako svedkanevypočul, pretože táto zabezpečovala starostlivosť o deti v rokoch 2018-2019 a súd v danom čase
neodkladným opatrením zveril mal. N. do starostlivosti otca, pretože matka prenechala starostlivosť na
cudziu osobu. Súd mal za preukázané, že matka si usporiadala svoj osobný, rodinný a pracovný život,

riadne zabezpečuje starostlivosť o N. počas víkendových pobytov a riadne zabezpečuje spolu so svojím
druhom starostlivosť o maloletého T..

8. Otec predložil písomné vyjadrenia otca P. W. I. W., opatrovateľky H. P. a jej bývalého manžela S. X., s
ktorými sa súd oboznámil a utvrdil sa vo svojom konštatovaní, že nebol dôvod vypočúvať týchto svedkov.

L. P. sa vyjadrila k zabezpečovaniu starostlivosti o deti zo strany matky v rokoch 2018-2019, aktuálne sa
situácia na strane matky zmenila. Pán X. je v súdnom spore s matkou ohľadne stavby nehnuteľností a
finančných záväzkov, jeho vyjadrenie je evidentne pod vplyvom tejto skutočnosti voči matke negatívne
zaujaté a vo vzťahu k starostlivosti o deti irelevantné, pretože pán X. v rokoch 2018-2019 vozieval pani
P. k matke, nezabezpečoval starostlivosť o deti. Vyjadrenie otca mal. P. obsahuje prevažne informácie
povedané dcérou P., resp. pán W. sa vyjadruje k starostlivosti matky o P., vzťah medzi matkou a pánom

W. je výrazne negatívny, súdne konanie ohľadne ich dcéry nie je ukončené.

9. Otec navrhol zistiť aktuálny názor maloletej výsluchom pred súdom, avšak vzhľadom na to, že
názor maloletej zisťovala znalkyňa v rámci znaleckého dokazovania (vyšetrenia u znalkyne boli v dňoch
16.9.2021, 21.10.2021 a 3.11.2021), pričom nebolo zistené, že by odvtedy došlo k nejakej zmene

pomerov rodičov či dieťaťa, pre ktoré by bolo potrebné opäť zisťovať názor dieťaťa, súd ani tento dôkaz
nevykonal.

10.Knávrhukolíznehoopatrovníkanazvereniemaloletejdostriedavejosobnejstarostlivostisúduviedol,
že tento návrh kolízny opatrovník prezentoval až vo svojom záverečnom vyjadrení, pričom dovtedy sa

opakovane vyjadroval, že navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, súd teda v konaní
vôbec neskúmal, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa a či budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa, preto návrh kolízneho opatrovníka v záverečnom vyjadrení je v rozpore s jeho vyjadreniami v
priebehu konania a s vykonaným dokazovaním.

11. Ohľadne úpravy styku otca s maloletou, keďže obaja rodičia mali identický návrh na úpravu
stretávania, pričom stretávanie dieťaťa s matkou sa dlhodobo realizuje doposiaľ v rovnakom rozsahu,
súd upravil stretávanie otca s maloletou podľa totožného návrhu oboch rodičov tak, ako je uvedené v
II. výroku rozsudku.

12. Pokiaľ ide o otázku úpravy vyživovacej povinnosti, súd bral do úvahy preukázanú výšku výdavkov
maloletej, výšku opodstatnených výdavkov rodičov, vyživovacie povinnosti matky k ďalším dvom
maloletým deťom, výšku reálnych príjmov rodičov použijúc princíp potenciálneho príjmu podľa § 75 ods.
1 Zákona o rodine, a dospel k záveru, že je v možnostiach oboch rodičov prispievať na výživu maloletej
sumou 150 € mesačne, pričom táto suma predstavuje tú časť nákladov maloletej, ktoré je povinný platiť

rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti.

13. Súd určil matke vyživovaciu povinnosť od vykonateľnosti rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení
(uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/1/2018-167 zo 7.2.2019), ktorým bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti otca, t. j. od 7.2.2019 do právoplatnosti výroku rozsudku, ktorým

bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť odo dňa
právoplatnosti výroku rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky.

14. Súd zamietol návrh kolízneho opatrovníka na uloženie povinnosti rodičom podrobiť sa
psychologickému poradenstvu, pretože tento návrh stručne prednesený kolíznym opatrovníkom len v

záverečnom vyjadrení, je nejasný, nebol presne špecifikovaný (účel uloženia povinnosti), nie je zrejmé,
či je takýto návrh dôvodný a či je daná potreba uloženia povinnosti.

15. Na záver súd považoval za nevyhnutné dôrazne upozorniť oboch rodičov na opakované
konštatovania znalkyne uvedené v záveroch znaleckého posudku o tom, že obaja rodičia vystavujú

dieťa masívnemu konfliktu lojality, manipulujú dieťa, podrobujú ho výsluchom, nahrávajú ho, presúvajú
na dieťa svoju vlastnú potrebu rivalizovať, čo nie je v záujme maloletej a môže mať na vývin maloletej
negatívny dopad. Znalkyňa upozornila na mechanizmus vytvárania falošného Self, ktorého negatívne
dôsledky sa môžu prejaviť v celej šírke fungovania maloletej v budúcnosti, a preto je povinnosťouoboch rodičov ovládať a ukončiť svoju nenávisť k opačnému rodičovi a ukončiť boj postavený na
vlastnýchzraneniachasklamaniach.Jenevyhnutné,abyrodičiakonštruktívneabeznegatívneladených
emočných prejavov medzi sebou komunikovali a zachovávali voči sebe elementárnu úctu. Súd apeluje

na oboch rodičov, aby v zmysle usmernení znalkyne zmenili svoje správanie a prístup k maloletej a aby
odstránili tieto záťaže vo výchove.

III. Odvolanie a vyjadrenia k odvolaniu

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec podľa § 59 CMP z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že zverí maloletú N. X. do
osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, poberať prídavok na dieťa
a daňový bonus a matku zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 150 € mesačne k rukám otca
vždy do prvého dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 13.9.2022. Dlžné výživné za obdobie

od 7.2.2019 do 31.7.2022 v celkovej výške 6.267,92 € povolí matke splácať spolu s bežným výživným
v mesačných splátkach 200 € s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé
dlžné výživné.

17. Otec maloletej sa s napadnutým rozsudkom nestotožňuje, považuje ho za nesprávny na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd po dobu troch rokov a osem mesiacov nevykonal žiaden
ním navrhnutý dôkaz, všetky návrhy na dokazovanie zamietol, čím dospel k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci a v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, ktorým zveril maloletú do
osobnej starostlivosti matky. Otec osobitne namieta odôvodenie rozsudku, keďže má za to, že súd
prvej inštancie neskúmal validáciu psychodiagnostickej správy, v ktorej znalkyňa uvádza, že vykonala

vyšetrenie pomocou metodiky X. H. - Hra na poštára, v ambulancii klinickej psychológie pre deti a
dospelých, v prostredí, ktoré neeliminovalo bariéru testovania spojenú so stresom, ktorá ovplyvnila
kvalitatívnu analýzu výkonu dieťaťa, ktoré prežívalo stres a obe vyšetrenia boli realizované, keď maloletá
plakala a dospela na základe dvoch sedení k záveru, že z celého kontextu vyplýva, že najmä vzhľadom
na vek a pohlavie maloletá inklinuje o niečo viac k matke. Znalkyňa sa v správe o vyšetrení opierala o

exploračné údaje, aj napriek skutočnostiam, ktoré sama popisuje v posudku, že vyšetrenia prebiehali aj
napriek defektom na strane maloletej dcéry v čase, kedy bola v strese, citovom rozpoložení a určitom
napätí, čo mohlo ovplyvniť iné merateľné črty s dostačujúcim stupňom validity. Namieta, že súd prvej
inštancieneumožnilvykonaťnovéznaleckédokazovanie,anineumožnilvypočuťmal.dcéruadekvátnym
spôsobom, ale oprel sa o neinformatívne správy a nezodpovedajúce podrobnosti, najmä keď je správa

určená konkrétne pre potreby súdu.

18. Poukázal na článok 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý obsahuje výrok: „Na tento
účel sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo
administratívnom pojednávaní“. Maloletá je v školskom veku, nastúpila do prvého ročníka základnej

školy, otec je presvedčený o tom, že je schopná vysloviť svoj názor. Namieta, že súd prvej inštancie zveril
maloletú do starostlivosti matky aj napriek tomu, že kolízna opatrovníčka nezistila všetky skutočnosti
počas celej 3,5 ročnej doby súdneho konania, v rodine matky orgán SPODaSK realizoval šetrenie iba
jedenkrát, aj to na jeho urgenciu, dňa 31.3.2022, bez prítomnosti maloletej, a to aj napriek skutočnosti,
že v predmetnej právnej veci bolo vydané neodkladné opatrenie. Šetrenie pomerov v rodine otca začal

orgán SPODaSK týždeň pred samotným pojednávaním bez jeho prítomnosti. Ďalej otec namietal, že
šetrenia ÚPSVR u mal. N. vykonávané neboli a aj preto správa kolízneho opatrovníka nie je dostatočne
objektívna. V predmetnom konaní, kedy maloletá bola na základe dôkladného skúmania Krajským
súdom v Košiciach matke odobratá, vykonal od začiatku konania, a to bez prítomnosti mal. N., iba jediné
šetrenie po predchádzajúcom oznámení o šetrení v jej domácnosti. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie

vo veci samej došlo k situácii, kedy sa mal. N. v čase, kedy bola v opatere matky, zverila otcovi, že sa
topila a zachránila ju staršia sestra, keďže tam mama nebola. Mal. N. sa opätovne spontánne vyjadruje,
že sa matky bojí, po všetkých kričí a háda sa so susedmi. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP s vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o mal. dieťa. Uviedol, že úroveňstarostlivosti na strane otca je aj s pomocou jeho manželky vyhovujúcejšia. Maloleté dieťa samo
uvádzalo kolíznemu opatrovníkovi, že u matky nemá zabezpečenú stravu, na ktorú je zvyknuté, že
ju matka slabo oblieka, preto je po návrate z domácnosti matky stále prechladnutá, čo potvrdila aj

ošetrujúca lekárka maloletej. Ďalším hľadiskom pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa je bezpečie
dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa mal. dieťa zdržiava. Ďalej sa u maloletej vyskytli modriny v
oblasti chrbta, ktoré boli rozsiahle a ku ktorým podľa slov mal. dieťaťa malo dôjsť pri hre so sestrou
a to v čase, keď bola v starostlivosti matky. Dáva do pozornosti, že u mal. dieťaťa došlo k zmene
postoja, keďže na základe vyjadrení maloletej je evidentné, že chce ostať v starostlivosti otca. Túto

zmenu názoru nemožno prehliadať, keďže v živote maloletého dieťaťa došlo k podstatným zmenám,
ktoré zmenu názoru dieťaťa spôsobili. Ide hlavne o nástup do prvého ročníka základnej školy, kde
sa maloletá etablovala bez problémov, našla si nové kamarátstva a toho času si riadne plní povinnú
školskú dochádzku. Maloletá je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopná vyjadriť svoj
názor samostatne.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prílohe k podaniu doručili

hodnotenie žiačky zo Základnej školy T. 1, U..

20. Ďalšie podania vo veci podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

21. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 CMP v spojení s ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62
a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a po oboznámení sa
s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej

inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za
daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods.
1písm.b)CSPavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým
znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom
konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto
presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať
riadny opravný prostriedok. Svoje rozhodnutie odôvodňuje odvolací súd nasledovne.

22. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca
vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala
rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke
alebo otcovi či striedavej osobnej starostlivosti.

23. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvolení formy starostlivosti o maloletú zvolil formu osobnej
starostlivosti na strane matky. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že zo záverov vykonaného
znaleckého konania vyplynuli závery o lepších predpokladoch matky.

24. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa čl. 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu k všetkým účastníkom konania.
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom

konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

26. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.27. Podľa čl. 13 CMP účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.
Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu, napriek zastúpeniu môže súd účastníka
konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

28. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

29. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

30. Povinnosťou súdu starostlivosti o maloleté dieťa je po rozpade rodiny, je vždy sa snažiť vytvoriť,
čo najlepšie podmienky pre nasledujúci život dieťaťa po rozpade rodiny a snažiť sa, aby sa tento zásah
do rodinného života bol minimálny.

31. Z hľadiska nutnosti rozhodovať o najlepšom záujme dieťaťa v konaniach o úpravách výchovných
pomerov je potrebné vždy nájsť optimálne riešenie a najvhodnejší model usporiadania vzťahov deti a
rodičov po rozvode manželstva rodičov. Vyžaduje sa ,aby rozhodnutie bolo v najlepšom záujme dieťaťa,
potom súd musí u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem posúdiť všetky

kritéria samostatne, zistiť, či sú naplnené rovnakou mierou a potom dieťa zveriť do výlučnej, či striedavej
výchovy osôb alebo prijať také opatrenia, ktoré by takýto postup v budúcnosti umožnili (porovnaj Nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2482/13).

32. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil všetky kritéria pre zvolenie

formy starostlivosti dostatočným spôsobom. Základom jeho rozhodnutia je záver znalkyne o vhodnej
osobnej starostlivosti na strane matky.

33. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci s následným nesprávnym
právnym záverom, poukazujúc na to, že súd odmietol realizovať ním navrhnuté dôkazy. Je na úvahe

súdu, či k navrhovanému dôkazu pristúpi. Pokiaľ súd nevyhovie návrhu na doplnenie dokazovania,
musí dostatočne zdôvodniť svoj postup a uviesť dôvody, pre ktoré jeho vykonanie nezrealizoval. Ako už
vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018 procesnému právu
účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu o vznesených návrhoch (a dôkazoch), pokiaľ im
nevyhovie, vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov sa tak rozhodol. Z práva na spravodlivý súdny

proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Pokiaľ by súd dostatočne nevysvetlil
dôvody, pre ktoré dôkaz nevykonal, zasiahol by do práva účastníka na spravodlivý súdny proces.

34. V prejednávanej veci je účastníkom konania maloleté dieťa a pri rozhodovaní o všetkých veciach,

ktorésahotýkajújepotrebnérešpektovaťzásadutzv.emancipačnýchaleboparticipačnýchprávdieťaťa,
ktoré sú v zjednodušenej podobe interpretované ako právo dieťaťa byť informované o všetkých veciach,
ktoré sa ho dotýkajú, právo dieťaťa vyjadriť svoj názor, právo dieťaťa byť vypočuté. Práve integrovanie
pojmu najlepšieho záujmu dieťaťa v tejto modifikovanej podobe cez realizáciu participačných práv
dieťaťa plní v právnej úprave civilného procesu veľmi významnú preventívnu funkciu.

35. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ako hlavný dôvod na odmietnutie
návrhov otca na vykonanie ďalších dôkazov závery znaleckého dokazovania. K danému záveru však
treba uviesť, že súd má posúdiť všetky dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a otázka, čo je
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je otázkou právnou, ktorej posúdenie je vždy úlohou súdu.

Odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní pomerov, ktoré sú relevantné nato, aby súd pristúpil k
úprave výkonu rodičovských práv, ako je to v prejednávanej veci, je uplatňovaný súdmi vyšší stupeň
rozhodných okolností, ktorý je odôvodňovaný požiadavkou na stabilitu výchovného prostredia. Rodinná
situácia maloletej N. je komplikovaná v dôsledku konfliktu jej rodičov, pomery v rodine musel súd
upraviť neodkladným opatrením, a táto neštandardná situácia kladie zvýšené nároky na dôkladné

zistenie skutočného stavu a posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie sa dôsledne nevyrovnal s návrhom kolízneho opatrovníka na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností. Súd konštatoval, že návrhy kolízneho opatrovníka si navzájom odporujú,
preto sa nimi nebude zaoberať, čo však nemožno považovať za správny prístup, zvlášť v tomtokonkrétnom prípade, súd mal preskúmať, dôsledne dôvody, ktoré viedli kolízneho opatrovníka k zmene
jeho názoru, keďže zastupuje záujmy maloletej v konaní.

36. V priebehu odvolacieho konania kolízny opatrovník poukazuje na želanie maloletej zostať v
domácnosti otca, aj vzhľadom na nedostatky v starostlivosti o dieťa zo strany matky. Absentuje
vyrovnanie sa súdu s kritériom schopnosti oboch rodičov, zaistiť pre dieťa náležitý vývoj, fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby. Pri tomto sa zohľadňuje vek, zdravotný stav,
materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita danej osoby a jej

správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsku zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod
73).Priposudzovanídanéhokritériazodôvodneniarozhodnutiasúdunevyplýva,abyzisťovalschopnosti
oboch rodičov vo vzťahu k tomu, ktorý z nich má vytvorené vhodnejšie výchovné podmienky, stanovuje
len, že sú na strane matky, na strane otca sa k týmto schopnostiam nevyjadruje.

37. Rovnako tak absentuje zhodnotenie súdu o tom ako prebiehala súdom nariadená forma

starostlivosti o maloletú od vykonateľnosti rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení (uznesenie
Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/1/2018-167 zo 7.2.2019), ktorým bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti otca. Súd len konštatuje , že matka svoj postoj a správanie zmenila a svoj
život si usporiadala. Posúdenie priebehu tejto formy starostlivosti otca súd nevyhodnotil ako aj otázku
zmeny prostredia u maloletej. Za dôležité možno považovať aj vyhodnotenie zverenie maloletej P. W.

do starostlivosti otca a súd by mal vyhodnotiť zistenia z daného súdneho konania tak ako vykonanie
dôkazu navrhol otec. Závery znaleckého dokazovanie sú len jedným dôkazom v celom dokazovaní
súdu ako už bolo vyššie konštatované. Rozhodným kritériom je aj posúdenie toho ktorý z rodičov
uznáva úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa, ako je schopný komunikovať o potrebách dieťaťa.

38. V danej veci nie je úplne ustálený názor maloletej na otázku starostlivosti zo strany matky, resp. zo
strany otca, bude potrebné dôkladné posúdenie jej názoru vo vzťahu k zvereniu do starostlivosti matke.
Vzhľadom na vek maloletej sa predpokladá aj jej vyspelosť a za týmto účelom bude povinnosťou súdu,
aby názor dieťaťa zistil, poskytol dieťaťu možnosť, aby bolo vypočuté v konaní. Súd prvej inštancie zváži,
či názor dieťaťa zistí priamo alebo prostredníctvom príslušného orgánu, teda nepriamo, príp. vykoná

nové znalecké dokazovanie.

39. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu,
ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Východiskom pre posúdenie
schopnosti dieťaťa vyjadriť svoj názor by mala byť prezumpcia, že dieťa je schopné svoj názor vyjadriť

a to bez toho, aby to bolo potrebné preukazovať. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor nie je obmedzené
vekovou hranicou. Ponechanie procesného priestoru pre sudcu, resp. ďalšie subjekty, ktoré môže súd
pri zisťovaní a vyhodnotení názoru maloletého využiť, zabezpečí väčšiu objektivitu a individuálny prístup
pri posúdení osobnosti maloletého a tiež zrejme viac eliminuje negatívne faktory, ktoré sa vyskytujú a
môžu byť zneužité na manipuláciu dieťaťa v tom najširšom kontexte.

40. Úlohou súdu je nanovo vyhodnotiť všetky rozhodné kritéria pre zvolenie formy starostlivosti o
maloletú, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj
s ohľadom na všetky relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je
úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa.

41. Odvolací súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v
bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť
nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých
stránkach.

42. Súd nanovo vyhodnotí otázku potreby odbornej pomoci rodičom a prípadne aj maloletej N.,
zdôvodnenie o odmietnutí návrhu neobstojí, sám súd je oprávnený nariadiť odbornú pomoc v konaní
a následne ju vyhodnotiť. Odvolací súd je presvedčený, že má význam opatrenie súdu vo forme
odbornej pomoci a môže byť prostriedkom pomoci rodičom.

43. Za danej situácie v rodine je potrebné , aby sa rodičia naučili spoločne komunikovať tak, aby dieťa
nepociťovalo napätie a negativizmus, ktorý medzi nimi vládne. Schopnosť konštruktívnej komunikácieje vecou oboch rodičov. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k
opatreniam pristupovať s maximálnou opatrnosťou.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku v napadnutej časti
a k vráteniu veci súdu prvej inštancie (§ 389 ods.1 písm. b) CSP a § 391 ods.1 CSP). Súd prvej inštancie
nanovo rozhodne o návrhu otca a vykoná dokazovanie v naznačenom smere.

45. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP).

46. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).