Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122276739
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6122276739.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o

zaplatenie 21.252,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice
z 10. júla 2023 č. k. K3-17Csp/209/2022-158

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkomzastavilkonanievčastiozaplatenie3.294,90Eur(I.),vozvyšku žalobuzamietol(II.)apriznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (III.).

2. Žalobca podal odvolanie len proti výroku o trovách konania (III.). Výroky rozsudku, ktorými súd prvej
inštancie zastavil konanie (I.) a zamietol žalobu (II.) neboli odvolaním napadnuté; v tejto časti rozsudok

nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v tejto časti nebol v odvolacom
konaní preskúmavaný.

3. Súd prvej inštancie nároky strán sporu na náhradu trov konania právne posúdil podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pretože v časti konania týkajúceho sa zamietnutia žaloby mala plný úspech vo veci a v časti

zastavenia konania jej nebolo možné pričítať zavinenie. Zastavenie konania, podľa názoru súdu prvej
inštancie, zavinil žalobca, pretože sa rozhodol domáhať sa uspokojenia svojich nárokov mimosúdne
a súbežne aj súdnou cestou hoci vie, že výška uplatňovaného nároku sa mení a opakovane bude
dochádzať k čiastočným späťvzatiam žaloby v dôsledku postupného plnenia daného záväzku formou
zrážok zo mzdy p. E. F.. Výkon týchto zrážok zo mzdy pritom nie je možné ovplyvniť, keďže p. E. F. už
v minulosti neúspešne žiadala konajúci súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd výkon

týchto zrážok zo mzdy zakázal. E. F. tak v súčasnosti nemá akúkoľvek možnosť ovplyvniť výkon týchto
zrážok zo mzdy a musí ich strpieť, pokým sa žalobca sám nerozhodne výkon zrážok zo mzdy ukončiť.

4. Žalobca v podanom odvolaní žiada odvolací súd o zrušenie rozhodnutia v napadnutom výroku III.
o trovách konania a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne o jeho zmenu
tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len v rozsahu 69%. Uplatňuje

pritom odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej v texte len „C.s.p.“). Má za to, že v časti zastaveného konania (výrok I. rozsudku) mu patrínárok na náhradu trov konania, pretože k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia
žalovanej. Je pritom nepodstatné, že pohľadávku neplnila priamo žalovaná, ale solidárna dlžníčka. To,
že si uplatňoval svoj nárok od žalovanej súdne a od solidárnej dlžníčky mimosúdne, je jeho oprávnenie.

Uviedol, že zastavenie konania by sa malo posudzovať vo vzťahu k nároku na trovy konania výsostne
z procesného hľadiska. Žalovaná nemala vo veci úspech v rozsahu 100%, ale len v časti zamietnutej
žaloby vo výške 17.958,09 eur. Jeho úspech voči žalovanej tak predstavuje 15,50 % a žalovanej 84,50
%, teda celkový nárok žalovanej na náhradu trov konania má predstavovať 69%.

5. Žalovaná vo vyjadrení navrhla odmietnuť odvolanie žalobcu, pretože bolo podané proti rozsudku pre
zmeškanie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 356 písm. b/ C. s. p.. Pre prípad, že by sa
odvolací súd nestotožnil s jej návrhom na odmietnutie odvolania navrhla, aby rozhodnutie v napadnutom
výroku potvrdil. V oboch prípadoch zároveň navrhla, aby jej súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 459,19 Eur s DPH. Následne reagovala aj na jednotlivé vecné námietky žalobcu, ktoré
považuje za nedôvodné. Poukázala na to, že žalobca v čase podania žaloby nemal právo požadovať

od nej jednorazové splnenie záväzku, pretože podľa aktuálneho stavu vyplývajúceho z dohody o uznaní
dlhu a o plnení v splátkach, dlžníčka E. F. plnila svoj záväzok v súlade s touto dohodou. Žaloba voči nej
tak bola od počiatku nedôvodná, pričom žalobca musel vedieť, že vzhľadom na existenciu tejto dohody
bude dochádzať k postupným plneniam a následným čiastočným späťvzatiam žaloby. Nie je teda možné
pričítaťjejzavinenienazastaveníkonania,pretožesanijakýmspôsobomnepodieľalanaplnenízáväzku.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho

dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že (odvolanie) nie je dôvodné,
pretože napadnuté rozhodnutie o trovách konania prvoinštančného súdu je vecne správne.

7. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia
o trovách konania z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky zavinenia za zastavenie konania. Vo
všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na
zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto

postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu
normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

8. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia otázky rozloženia
zodpovednosti za trovy konania súdom prvej inštancie a za správny považuje jeho záver, že rozsah
nároku na náhradu vynaložených trov konania žalovanej je daný jednak jej procesným úspechom v
časti konania, v ktorej bola žaloba zamietnutá (§ 255 ods. 2 C.s.p.) a jednak tiež zavinením žalobcu
za čiastočné zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). V podrobnostiach odvolací súd vo vzťahu k

spôsobu právneho posúdenia tejto otázky odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom
na zvýraznenie jeho správnosti v kontexte odvolacích námietok žalobcu dodáva nasledovné:
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa
citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že
rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli
po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež

komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať
napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. I na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne,
teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórnea tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1540s, str. 933).

11. Citované ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňovali nevyhnutnosť priznania nároku na plnú náhradu trov
konania žalovanej strane. Žalovaná nezapríčinila zastavenie konania o zaplatenie 3.294,90 Eur, pretože
žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť predmet sporu a plnenie záväzku solidárnou dlžníčkou E. F.,

voči ktorej si žalobca začal uplatňovať svoj nárok mimosúdne už skôr. Dôvodom čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom totiž nebola skutočnosť, že žalovaná po podaní žaloby začala plniť svoj záväzok voči
žalobcovi, ale to, že ho plnila solidárna dlžníčka E. F. formou zrážok zo mzdy bez ohľadu na podanie
žaloby v predmetnej veci. Na tento proces uspokojovania pohľadávky žalobcu nemala vplyv nielen
žalovaná, ale dokonca ani samotná E. F., pretože ako si už správne všimol aj súd prvej inštancie, E. F. už
v minulosti neúspešne žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd výkon týchto zrážok

zo mzdy zakázal. To podľa posúdenia odvolacieho súdu vo vzťahu k zastavenej časti predmetu konania
opodstatňovalo jednak posúdenie nároku na náhradu trov konania podľa zodpovednosti za zastavenia
konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a jednak ustálenie procesného zavinenia za zastavenie
konania výlučne na strane žalobcu. Len samotná existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami
sporu nepostačuje pre pričítanie procesnej zodpovednosti za zastavenie konania na strane žalovaného

subjektu.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku
rozsudku o trovách konania nie je z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny

potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
14. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní celkom procesne úspešná, v súlade s citovaným

ustanovením zákona jej odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.