Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoPr/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212578
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8314212578.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: P.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený advokátom JUDr. Ondrej Keller, Námestie slobody 2,
066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. U. B., so sídlom M. XX, XXX XX B., 2. K. X. F. v B., so sídlom F. X,
XXX XX B., právne zastúpený advokátom JUDr. Miloš Kaščák, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov
nad Topľou, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a o úhradu mzdy vo výške 22.814 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Cpr/2/2014-244 zo dňa 05. apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a o priznaní náhrady mzdy a vo výroku o trovách konania.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému v 1. rade náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

V. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd priznáva žalovanému v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 38 ods. 1, 2, 4, § 42 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 68 ods. 1, 2, § 77,
§ 79 ods. 1, § 8 písm. c), zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, § 12 ods. 2 písm. k) zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 3 ods. 7 písm. c), § 3 ods. 8, § 24 ods. 5 písm.
c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 2. rade na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu na dobu určitú, t.j. od XX.XX.XXXX do ukončenia funkčnéhoobdobia, t.j. do XX.XX.XXXX tým, že dohodnutým druhom práce na ktorý bol žalobca prijímaný bol
riaditeľ školy. Menovacím dekrétom zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca dňom XX.XX.XXXX menovaný
do funkcie riaditeľa K.. Listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXX bolo žalobcovi žalovaným v 1. rade

oznámené odvolanie z funkcie riaditeľa školy podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z., pričom
dôvodom odvolania bolo závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože dňa
XX.XX.XXXX bola zriaďovateľom vykonaná kontrola požívania alkoholických nápojov na pracovisku a
dychová skúška na prítomnosť alkoholu žalobcu bola s výsledkom X,XX mg/l alkoholu. Rada školy sa
k odvolaniu vyjadrila na zasadnutí dňa XX.XX.XXXX tak, že nesúhlasila s odvolaním žalobcu z funkcie

riaditeľa základnej školy. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobca listom žalovaného v 1. Rade odvolaný z funkcie
riaditeľa základnej školy. Následne listom zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovaným v 2. rade daná výpoveď
žalobcovi z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pretože žalobca prestal
spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce na výkon funkcie riaditeľa školy. Výpovedná doba
mala začať plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončiť
uplynutím jedného kalendárneho mesiaca. Predmetným listom bolo skončenie pracovného pomeru

oznámené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že aj keď bol zistený alkohol v dychu
počas pracovnej doby, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ

žalobcu, resp. zriaďovateľ, ktorý mal právo odvolať žalobcu z funkcie riaditeľa mohol tak učiniť iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel o tom, že žalobca závažným spôsobom porušil
pracovnú disciplínu. V danom prípade k zisteniu toho, že v dychu žalobcu bol zistený alkohol došlo dňa
XX.XX.XXXX. Keďže žalovaný v 1. rade ako zriaďovateľ odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa až podaním
zo dňa XX.XX.XXXX, je potrebné konštatovať, že v danom prípade nebola dodržaná dvojmesačná

prekluzívna lehota, v ktorej mohol žalovaný v 1. rade odvolať žalobcu z funkcie. Podľa názoru súdu
je pre prípad podania žaloby o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa potrebné aplikovať ust. § 77
Zákonníka práce, a teda použiť analogiu legis aj v tomto prípade. Žalobca bol odvolaný z funkcie
riaditeľa dňa XX.XX.XXXX, a teda žalobca mal podať žalobu na súd o neplatnosť odvolania z funkcie
riaditeľa najneskôr v lehote dvoch mesiacov, teda do XX.XX.XXXX. Keďže žalobca podal žalobu až

dňa XX.XX.XXXX, súd prihliadol na lehotu a dospel k záveru, že žalobca podal žalobu o neplatnosť
odvolania z funkcie riaditeľa po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, a z toho dôvodu súd žalobu
o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhal
určenia neplatnosti výpovede, ktorá mu bola doručená listom žalovaného v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX
s tým, že je potrebné konštatovať, že žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

včas, avšak vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď žalobcovi zo strany žalovaného v 2. rade sa viazala
na odvolanie z funkcie riaditeľa a žaloba o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy
bola zamietnutá, súdu neostávalo nič iné, len zamietnuť aj žalobu o určenie neplatnosti výpovede. V
súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcich sa toho, že výpoveď z pracovného pomeru nebola podpísaná
oprávnenou osobou, uviedol, že po odvolaní z funkcie riaditeľa školy bol riadne zamestnancom školy,

a preto mu výpoveď mal podpísať riaditeľ školy, pričom v tom čase bola poverená funkciou riaditeľa
školy zástupkyňa, ktorá nakoniec výpoveď žalobcovi aj podpísala. Z uvedeného dôvodu má súd za
to, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného v 2. rade bola podpísaná
oprávnenou osobou. Keďže súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy,
ako aj žalobu o určenie neplatnosti výpovede, zamietol žalobu aj v časti o priznanie náhrady mzdy,

ktorú žalobca uplatňoval z dôvodu neplatného odvolania z funkcie a neplatného skončenia pracovného
pomeru.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom na zamietnutie žaloby priznal žalovaným náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Namietal, že súd na
jednej strane konštatuje, že zistené množstvo alkoholu v dychu žalobcu nemalo za dôsledok zníženie
jeho duševných funkcií a celkovej pohotovosti, no na druhej strane považuje za nepodstatné, či to bolo/

nebolo z dôvodu požitia alkoholu žalobcom, ale následne bez akýchkoľvek pochybností túto skutočnosť
za preukázanú považuje a určuje, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu
k nedodržaniu lehoty na podanie žaloby namietal, že súd neuviedol, aký právny následok nedodržania
lehoty nastáva, resp. či sa jedná o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu žalovaného v1. rade. Namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia pristúpil v rozpore so
záväzným pokynom odvolacieho súdu k použitiu analógie legis vo vzťahu k žalobcovi pri posúdení, či
podal v lehote dvoch mesiacov žalobu o neplatnosť jeho odvolania z funkcie. Uviedol, že cestou svojho

splnomocneného zástupcu sa podaním zo dňa XX.XX.XXXX podrobne vyjadril k namietanej analógii
legis.Namietal,žeprávnyúkonžalovanéhov1.radejezdôvodunedodržaniadvojmesačnejprekluzívnej
lehoty absolútne neplatný, nulitný, právne neexistujúci právny úkon, pri ktorom nie je povinnosťou
žalobcu sa jeho neplatnosti domáhať osobitnou žalobou tak, ako tvrdí žalovaný v 2. rade a jeho právny
názor si v napadnutom rozsudku osvojil súd prvej inštancie pri použití analógie legis. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil rozsudok tak, že odvolací súd podanej žalobe vyhovie, a to v celom rozsahu.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
i formálne správny a zákonný a postup súdu prvej inštancie je taktiež v zhode s najnovšími judikátmi
Najvyššieho súdu SR. Vo vzťahu k použitiu analógie legis na dodržanie uvedenej lehoty v § 68 ods. 2
Zákonníka práce pri odvolávaní riaditeľa školy, potom je správne, zákonné a spravodlivé vyžadovať aj

od druhej strany analógiu legis, t.j. dodržanie prekluzívnej lehoty uvedenej v § 77 Zákonníka práce. V
tejto súvislosti sa plne stotožňuje s právnym hodnotením tejto náležitosti tak, ako ju vyhodnotil súd prvej
inštancie a považuje ju za správnu. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie postupoval
podľa záväzných pokynov odvolacieho súdu a celú vec správne právne vyhodnotil. Napadnutý rozsudok
považoval v celom rozsahu za zákonný a spravodlivý, a preto navrhol, aby odvolací súd podané

odvolanie zamietol a rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, tak, že rozsudok je vecne správny a vydaný
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, v zmysle ktorého súd prejednávanú vec správne
právne posúdil s náležitým odôvodnením. Uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že jeho odvolanie z funkcie

riaditeľa školy je absolútne neplatným právnym úkonom, nemá oporu v zákone a zároveň odporuje
princípom a systematike samotného Zákonníka práce. Z obsahu podaného odvolania ani nie je zrejmé
na základe čoho sa žalobca domnieva, že jeho odvolanie žalobcu z funkcie by malo byť absolútne
neplatné. Uviedol, že za daného skutkového stavu je v podstate irelevantné aká hodnota alkoholu v
krvi bola žalobcovi pri dychovej skúške nameraná a ako sa uňho prítomnosť alkoholu prejavila na jeho

duševných či fyzických funkciách. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bolo odvolanie žalobcu z funkcie
riaditeľa v rozpore so zákonom. Či už pre nedodržanie lehoty alebo pre nepreukázanie opitosti žalobcu,
musí sa toto odvolanie považovať za platné, a súd ho nemôže preskúmavať, keďže ide o relatívne
neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť nebola uplatnená na súde v prekluzívnej dvojmesačnej lehote
odo dňa, kedy malo dôjsť k odvolaniu žalobcu z funkcie riaditeľa, t.j. do dvoch mesiacov. Nakoľko

došlo k preklúzii práva žalobcu, súd nemôže skúmať platnosť jeho odvolania z funkcie riaditeľa školy
a na základe toho niet žiadneho dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorej určenia sa
podanou žalobou domáhal. Rovnako nedôvodná je preto žaloba aj v časti o náhradu mzdy. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne na trovy
žalobcu potvrdil.

9. Žalobca k podaným vyjadreniam žalovaných uviedol, že trvá na dôvodoch odvolania a argumentácia
žalovaných je nesprávna.

10. Odvolací súd rozhodoval vo veci rozsudkom zo dňa 24.01.2019 v spojení s opravným uznesením zo

dňa 29.01.2019, pričom proti tomuto rozsudku bolo podané dovolanie žalovaného, o ktorom rozhodoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 31.05.2021 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 24.01.2019 sp. zn. 24CoPr 6/2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa

29.01.2019 sp. zn. 24CoPr 6/2018 vo výroku II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie.

12. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že vo veci došlo k vydaniu tzv. prekvapivého rozhodnutia,
nakoľko odvolací súd posúdil neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovanou v 2. rade podľa §

68 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s článkom 2 Zákonníka práce, pričom na rozdiel od súdu prvej
inštancie konštatoval, že je potrebné vykladať tento právny problém so zreteľom na ustanovenie článku
2 Zákonníka práce. Dovolací súd poukázal na to, že odvolací súd nepostupoval v zmysle § 382 CSP,čím došlo k odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom. Dovolací súd tento postup odvolacieho súdu
subsumoval pod nesprávny procesný postup vyplývajúci z § 420 písm. f/ CSP.

13. Odvolací súd dňa 03.08.2021 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k možnému použitiu
ustanovenia § 68 ods. 2 Zákona č. 311/2011 Z.z. v spojení s článkom 2 základných zásad Zákonníka
práce. Stranám sporu bola doručená predmetná výzva, pričom k uvedenej výzve sa vyjadril žalovaný v
1. rade, ktorý v podaní zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že s možným použitím ustanovenia § 68 ods. 2
Zákonníka práce v spojení s článkom 2 základných zásad Zákonníka práce nesúhlasí a naďalej trvá na

stanoviskách uvedených vo svojich podaniach do spisu. Žalobca ako aj žalovaný v 2. rade sa k výzve
odvolacieho súdu nevyjadrili v stanovenej lehote.

14. Po zrušení rozsudku dovolacím súdom vo výrokoch II., III., IV. nadobudol rozsudok právoplatnosť
len v časti zamietnutia žaloby o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy.

15. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 12.10.2021 č. k. 13CoPr/2/2021-425 rozhodol tak, že zmenil
rozsudok v časti zamietnutia žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou tak, že určil,
že skončenie pracovného pomeru dané výpoveďou žalovaného v 2. rade žalobcovi podaním zo dňa
21.07.2014 je neplatné a zrušil rozsudok v časti on zamietnutí žaloby o priznanie náhrady mzdy, ako
aj o výroku o trovách konania.

16. Na základe dovolania podaného žalovaným v 2. rade Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
2Cdo 42/2022 zo dňa 25.07.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.10.2021 sp.
zn. 13CoPr/2/2021, pričom poukázal na skutočnosť, že je na rozhodnutí zamestnávateľa, či so
zamestnancom okamžite skončí alebo neskončí pracovný pomer, pričom v prejednávanom spore nebol

so žalobcom skončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ale
podľa § 63 ods. 1 písm. d), 2 Zákonníka práce. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že odvolací
súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a pri svojom rozhodovaní musí
zo zisteného skutkového stavu vychádzať a nemôže založiť svoje rozhodnutie na domnienkach a
predpokladoch, ako mohol byť skončený pracovný pomer so zamestnancom. S poukazom na ďalšie

dôvody uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR, tento zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie,
pričom dovolací súd v bode 28 svojho odôvodnenia uviedol: „nespĺňanie stanovených predpokladov na
výkon dojednanej práce alebo požiadaviek, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou na riadny výkon práce
zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), nemusí byť časovo obmedzené. Výpovedný dôvod
tu môže byť daný dlhší čas, kým sa zamestnávateľ rozhodne uplatniť ho; musí však trvať v čase, keď

sa výpoveď pracovného pomeru dala“. (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cz 52/1976, R 38/979).

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22.Knámietkeonesprávnomprávnomposúdení §365ods.1písm.h)CSPodvolacísúdpoznamenáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7

Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola odvolacím prieskumom zistená.

23. Potom, čo nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť v časti zamietnutia žaloby o
neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa školy, bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu určenie
platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou dané žalobcovi žalovaným v 2. rade zo dňa

XX.XX.XXXX a súvisiaci nárok na náhradu mzdy.

24. Podľa § 63 ods. 1 písm. d), 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.

25. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu, alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení, alebo vymenovaní.

26. V prejednávanej veci ide o založenie pracovného pomeru až po vymenovaní do funkcie, pričom táto
pôsobnosť citovaného ustanovenia Zákonníka práce sa vzťahuje na vedúcich zamestnancov, ktorí sú
v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a na členov štatutárneho orgánu podľa osobitného
predpisu. Ide o určité obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovného pomeru spočívajúce v

tom, že pracovnou zmluvou v takýchto prípadoch možno založiť pracovný pomer až po vymenovaní
alebo zvolení zamestnanca do príslušnej funkcie u zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie o osobitnom
postupe založenia pracovného pomeru pracovnou zmluvou u vedúcich zamestnancov, ktorí sú priamo
podriadení štatutárnemu orgánu, má podstatný význam aj na účely skončenia pracovného pomeru
s takýmito zamestnancami. V prípade ich odvolania z funkcie vzniká výpovedný dôvod, ktorý je

zamestnávateľ oprávnený voči zamestnancovi uplatniť z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky podľa §
42 ods. 2 Zákonníka práce.

27. Dôsledkom odvolania vedúceho zamestnanca je vznik výpovedného dôvodu, pre ktorý môže
zamestnávateľ skočiť pracovný pomer, a to pre nesplnenie požiadaviek podľa ust. § 42 ods. 2

Zákonníka práce, ktoré zamestnávateľ stanovil vo vnútornom predpise pre vedúcich zamestnancov
priamo podriadených štatutárnemu orgánu. Ide o voľbu alebo vymenovanie ako podmienku pre
uzatvorenie pracovnej zmluvy. Dôvod nesplnenia požiadaviek tohto druhu nie je právne významný.
Nesplnenie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce je chápané ako objektívny stav, pri ktorom
je zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti podľa vnútorného predpisu z funkcie odvolaný.

28. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v pracovnom poriadku
žalovaného v 2. rade pre pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických
zamestnancov (č. l. 213 a nasl. spisu) z článku 5 vyplýva, že v prípade riaditeľa školy, ktorého vymenúvaa odvoláva zriaďovateľ po jeho odvolaní, ak zamestnávateľ nemá pre neho prácu zodpovedajúcu jeho
kvalifikácii, prípadne inú vhodnú prácu, je daný výpovedný dôvod.

29. Z výpovede danej zamestnávateľom žalobcovi dňa XX.XX.XXXX (č. l. 10 spisu) vyplýva, že výpoveď
z pracovného pomeru bola právne kvalifikovaná v zmysle § 63 ods. 1 písm. d), 2 Zákonníka práce z
dôvodu, že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce a zamestnávateľ
nemá inú vhodnú prácu.

30. Otázka ponuky vhodnej práce nebola v konaní sporná a ani namietaná.

31. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade bol naplnený výpovedný dôvod, a to absencia
požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, pričom otázka platnosti odvolania z funkcie riaditeľa
školy bola v prebiehajúcom súdnom konaní právoplatne vyriešená tak, že bola zamietnutá žaloba o
určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa školy.

32. Po meritórnom rozhodnutí vo veci platnosti odvolania z funkcie, ktorej výkon je požiadavkou v zmysle
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce je správny záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 68 odôvodnenia.

33. Vo vzťahu k neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne

odvolacie dôvody, ktoré by boli spôsobilé pre neho priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Svoje
námietky koncentroval vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa,
o čom však už bolo právoplatne rozhodnuté.

34. Pokiaľ sa týka námietok vo vzťahu k dodržaniu lehôt pre odvolanie z funkcie, resp. skončenie

pracovného pomeru výpoveďou, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cz 52/1976, R 389/79, podľa ktorého nespĺňanie stanovených predpokladov na výkon dojednanej
práce alebo požiadaviek, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou na riadny výkon práce zamestnanca, nie
je časovo obmedzené a výpovedný dôvod môže trvať dlhší čas. Z uvedeného vyplýva, že pre podanie
výpovede podľa výpovedného dôvodu daného § 63 ods. 1 písm. d), 2 Zákonníka práce, nie je daná

prekluzívna lehota, v ktorej je povinný zamestnávateľ pristúpiť k podaniu výpovede pod následkom straty
tejto možnosti. Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcu ohľadom uplynutia prekluzívnej lehoty pre
postup žalovaných nie sú dôvodné.

35. S poukazom na zamietnutie žaloby v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru bolo

dôvodné potvrdiť aj zamietnutie žaloby v časti nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru,
nakoľko bolo preukázané, že tento nebol skončený neplatne, tak ako to odôvodnil súd prvej inštancie
v bode 70 svojho odôvodnenia.

36. Ako vecne správne boli potvrdené aj výroky súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania, kedy

súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu úspechu v konaní a na náhradu trov konania zaviazal
neúspešného žalobcu.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná náhrada trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

38. Odvolací súd s poukazom na ust. § 453 ods. 3 CSP rozhodol aj o trovách dovolacieho konania,
keď žalovanému v 2. rade ako dovolateľovi priznal s poukazom na zásadu úspechu plnú náhradu trov
dovolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

39. Žalovaný v 1. rade sa v dovolacom konaní nevyjadril k veci a ani žiadne trovy mu nevznikli, preto
mu neboli priznané.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).