Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122358927
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6122358927.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: N. U., rod. J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Y., Y. XX, zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Y. Y., H.
XX, proti manželovi: G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. Y., Y. XX, toho času bytom Y. Y., I. 5,
zastúpenému JUDr. Mgr. Ivanou Švarc, advokátkou so sídlom Y. Y., L. XX, o rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej P. U. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, na odvolanie navrhovateľky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
32P/107/2022-189 zo dňa 28. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III. p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdBanskáBystricarozviedolmanželstvonavrhovateľkyamanžela
(výrok I.). Zároveň súd schválil dohodu rodičov na čas po rozvode k maloletej P. U. U. tak, že sa
zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou

Nikolou Kiarou každý nepárny týždeň v roku v piatok od 16,00 hod. do 21,00 hod. a vo výroku III.
súd stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Nikoly Kiary výživné sumou 160,- eur
mesačne k rukám matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 23 Zákona o rodine, resp. § 62, §
75 Zákona o rodine, keď konštatoval, že medzi manželmi mal preukázanú existenciu objektívneho a
kvalifikovaného rozvratu vzťahov takej dĺžky a intenzity, že manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže
plniť svoj spoločenský účel. Rodičia v priebehu konania absolvovali poradenskopsychologický proces a

následne došlo k zlepšeniu ich vzťahov a dokázali sa dohodnúť na úprave práv a povinností vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, okrem stanovenia výšky vyživovacej povinnosti. Súd tak schválil dohodu rodičov,
ktoráupravovalastykdieťaťasotcomapristanovenívýškyvýživnéhovychádzalzodôvodnenýchpotrieb
dieťaťa, ako aj možností a schopností oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obidvaja rodičia, a to do výroku,

ktorým súd stanovil výživné. Matka dieťaťa poukazovala na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP dôvodiac
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jejnázoru mal súd vyhovieť návrhu, keď žiadala stanoviť výšku vyživovacej povinnosti otcovi maloletého
dieťaťa sumou 250,- eur mesačne. Poukazovala na príjem otca, ako aj skutočnosť, že otec na maloletú
okrem určeného výživného neprispieva žiadnou inou sumou navyše, a teda ako matka znáša všetky

výdavky spojené so zabezpečovaním jej potrieb. Výšku výživného považovala za neprimerane nízku a
žiadala, aby súd určil výživné sumou minimálne 200,- eur mesačne.
Otec maloletého dieťaťa taktiež napadol výrok, ktorým súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti, pričom
podľa jeho názoru výživné v sume 160,- eur nereflektuje na skutočne potrebné výdavky v súvislosti
so školou dieťaťa a zabezpečením jej potrieb. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že odvolateľ všetky

vytvorené prostriedky investoval do rodinného zázemia a bývania, keď matka dieťaťa je vlastníčkou
nehnuteľností nezaťažená úverom na bývanie. Pokiaľ súd prihliadal na výšku zárobku dosiahnutú v roku
2021, táto bola výnimočná, nakoľko išlo o jednorazové odmeny za prácu počas kovidu za pandemickej
situácie. Ide tak o skreslený pohľad na jeho príjem a životnú úroveň, ktorá je ďaleko nižšia. Súd tiež
dostatočne nebral ohľad na jeho pracovné obmedzenia, resp. výdavky v súvislosti so zdravotným
stavom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti na sumu 110,- eur mesačne.

3. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s navrhovanou výškou
výživného 110,- eur mesačne absolútne nesúhlasí. Pokiaľ otec poukazoval na nadhodnotené náklady,
ktoré slúžia na zabezpečenie školských potrieb, tie nie sú v žiadnom prípade zo strany matky
nadhodnotené. Tiež nesúhlasila s tým, že odporca dával svoje príjmy počas trvania manželstva

do spoločného majetku. Podľa nej okrem nájmu 150,- eur mesačne nijako neprispieval na náklady
domácnosti a odporca celý život financoval kúpy áut, čo potom splácal vo vysokých splátkach a nebol
schopný prispievať na dcéru. Nesúhlasila tiež s tým, že otec pracuje aj cez víkendy alebo v noci, pokiaľ
si pamätá, tak jeho pracovná doba končila o 15,00 hod., v prípade služobnej cesty táto končí okolo 17,00
hod. Podľa nej otec dieťaťa má dostatok voľného času, aby si mohol primerane svojim schopnostiam

nájsť aj inú prácu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP
a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

V ostatných výrokoch, ktorými bolo manželstvo účastníkov rozvedené a schválená rodičovská dohoda,
ostal rozsudok nedotknutý.

5.Zpreskúmavanéhorozhodnutia,akoajspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žepredmetomkonania
bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a

povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o odvolaní
mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre
vydanie rozhodnutia, ktorým manželstvo rozviedol a zároveň rozhodol o právach a povinnostiach k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Obsahom odvolania bol výrok súdu, ktorým stanovil otcovi
vyživovaciu povinnosť vo výške 160,- eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa považovala takto

stanovené výživné za nízke a navrhovala výživné aspoň vo výške 200,- eur mesačne (pôvodne žiadala
250,- eur). Otec dieťaťa naopak považoval stanovené výživné za veľmi vysoké, poukazujúc na to, že nie
je v jeho možnostiach zabezpečovať takýmto spôsobom výživu dieťaťa. Súd prvej inštancie vychádzal
pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti zo zásad uvedených v ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine. V
čase rozhodovania mala maloletá dcéra 12 rokov, navštevovala 7. ročník základnej školy a vedená je

v endokrinologickej a ortopedickej ambulancii, pričom v súvislosti so zdravotným stavom maloletej sú
zvýšené výdavky na výživové doplnky a lieky mesačne v sume 23,- eur a úhrady poplatku za ortopedické
vložky v sume 30,- eur ročne. Maloletá tiež navštevuje jazykovú školu za mesačný poplatok 168,- eur.
Uhrádza sa tiež ročný poplatok ZRŠ 25,- eur a poistné 2,- eurá. Škole sa tiež poskytoval príspevok na
hygienické potreby v sume 10,- eur ročne. V ostatnom má maloletá výdavky spojené so zabezpečením

bežných osobných potrieb súvisiacich s ošatením, obuvou, bývaním, stravovaním a voľnočasovými
aktivitami. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá. U matky súd zistil priemerný mesačný
príjemvovýške1385,-euraotecdosahujepriemernýpríjemvovýške804,-eur.Pokiaľtedaideorozsah
vyživovacejpovinnosti,odvolacísúdmázato,ževýživnébolourčenévsúladesozásadamistanovenými
Zákonom o rodine, keď odôvodnenosť potrieb vyjadruje splnenie požiadavky zabezpečiť všetky náklady

vo vzťahu k dieťaťu, a to nielen zabezpečenie základných potrieb ako je potrebné pre život kultúrneho
človeka, ale aj ďalšie potreby, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Je nepochybné, že matka zabezpečuje všetky
základné potreby vo vzťahu k maloletému dieťaťu od bývania cez stravovanie, ošatenie a zabezpečenieškolskej dochádzky. Je nepochybné, že suma 160,- eur, ktorú má prispievať na výživu maloletej otec,
nepokryje v celom rozsahu tieto náklady, a preto výživné vo finančnom vyjadrení poskytuje tiež matka.
Táto navyše sa na zabezpečení základných potrieb dieťaťa podieľa aj osobne. Pri stanovení výživného

u otca súd prihliadal na jeho možnosti (príjem) s tým, že prácu, ktorú vykonáva v súčasnosti, vykonával
aj predtým, a teda nespráva sa tak, že by cielene chcel dosiahnuť príjem nižší.

6. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191

CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto
zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

7. V odvolaní ani jeden z rodičov neuviedol také skutočnosti, ktoré by neboli preskúmavané súdom prvej
inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom a
z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že
žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).