Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200736
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721200736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX/X, XXX XX C., proti žalovanému: HOME CREDIT Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 1.243,66 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 21Csp/19/2021 – 139 zo dňa 06.10.2022,

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto :
„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu elektronickým podaním
doručenou dňa 16.03.2021, domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.243,66 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 2. dňa po dni doručenia žaloby a náhrady
trov konania.
V odôvodnení žaloby uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod
sp.zn.13Ro/611/2014 o zaplatenie sumy 1.664,50 eura bola ako žalovaná spotrebiteľka úspešná a

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 15.12.2020, bolo v ňom
uvedené, že úver z úverovej zmluvy zo dňa 3.5.2004 je bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania
vzhľadom na to, že v prípade práva na vydanie práva z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje
dvojročnú subjektívnu dobu a trojročnú objektívnu dobu. V deň podania žaloby bol nárok žalobkyne
premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od poslednej splátky úveru, t.j.
18.02.2015 a uplynula 18.02.2018.

Zdokazovaniavykonanéhovpriebehuceléhokonaniamalsúdprvejinštanciezarozhodujúce,vzhľadom
na argument žalovaného o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia kde zákon
stanovuje subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu, prioritne posúdiť, či žalobou uplatnený nárok bol na
súde uplatnený včas. Žalobkyňa tvrdila, že až z konania vedeného na súde pod sp.zn. 13Ro/611/2014,ktorého výsledkom bol rozsudok z 21.10.2020, z odôvodnenia rozsudku, sa dozvedela, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie nedoplatených splátok úveru z dôvodu, že došlo k porušeniu spotrebiteľských
právnych noriem. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v roku 2001 a rozsudok

vo veci 13Ro/611/2014 bol vydaný v októbri 2020, nemohla jej uplynúť subjektívna premlčacia doba,
a objektívna premlčacia doba má byť aplikovaná desaťročná.
Súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný vo veci súdom ním vyhlásený rozsudok z 24.10.2021 bol
uznesením odvolacieho súdu č.k. 9CoCsp/15/2022 – 92 zo dňa 26.04.2022 zrušený, a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací

súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na ust. § 54a, časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka, účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu, podľa ktorého premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Odvolací súd súčasne poukázal
na to, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z.z., ktorým bolo predmetné ustanovenie do
Občianskeho zákonníka doplnené, sa táto úprava vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu,
na spotrebiteľa aj dodávateľa. Na súde rozhodujúcom o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je posúdiť,

v konkrétnych skutkových okolnostiach, to, či uplatnený nárok nie je premlčaným. Odvolací súd uviedol,
že rozhodnutie prvoinštančného súdu z 24.11.2021 nedáva odpoveď na zásadnú námietku žalovaného
po podaní žaloby na súd, o premlčaní nároku. Uviedol taktiež, že nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré bol
podaný návrh na povolenie obnovy konania vedeného na súde pod sp.zn. 13R/611/2014, v ktorom bol
vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014, pričom obnova tohto konania

bola povolená na základe rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15Csp/20/2017 – 54 z 25.03.2019,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/117/2019 – 81 zo dňa 14.05.2020.
Po doplnení dokazovania, v intenciách usmernenia odvolacím súdom, súd prvej inštancie
doplnil dokazovanie aj listinami Okresného súdu Poprad zo spisov v konaniach 13Ro/611/2014,
15Csp/20/2017, úverovou zmluvou, zmluvnými podmienkami, výpisom čerpania splátok a úhrad

a žalobu pre premlčanie zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 100 ods. 1, 2, § 107 ods.
1, 2 , § 451 ods. 1, 2, § 456.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z úspechu
žalovaného vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávnych, neúplných skutkových
zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie
nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby pokiaľ vychádzal z dátumu poslednej úhrady a od tohto
momentu odvíjal začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby. Správne mal aplikovať 10

ročnú premlčaciu dobu, ktorej aplikácia podľa žalobkyne vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C – 485/19. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe
vyhovie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že pokiaľ žalobkyňa odvolanie opiera

o aplikovanie 10 ročnej premlčacej doby, je nevyhnuté upozorniť na skutočnosť, že aj v prípade
spotrebiteľskej úverovej zmluvy prichádza do úvahy aplikácia objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej
doby. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu
námietkypremlčania,premlčanéprávoniejemožnéoprávnenémupriznať.Vprípadežalovanejúverovej
zmluvy žalobkyňa nepochybne mala vedomosť o absencii náležitosti úverovej zmluvy najneskôr dňa

02.05.2017, kedy podala žalobu o obnovu konania (konanie vedené pred Okresným súdom Poprad
pod sp.zn. 15Csp/15/2017), v ktorej priamo uviedla, že úver poskytnutý navrhovateľom na základe
úverovej zmluvy č. 5404019616 zo dňa 03.05.2004 je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že veriteľ
porušil § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vedomosť
žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už dňa 02.05.2017, došlo najneskôr dňa 02.05.2019

k premlčaniu žalovaného nároku keďže žaloba bola podaná na súd dňa 15.03.2021. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2021 v konaní
vedenom pod sp.zn. 5Cdo/29/2021, kde tento súd uviedol, že je potrebné vychádzať z momentu, kedy
si žalobca sám musel byť vedomý, že bez existujúceho právneho dôvodu previedol na účet žalovaného
určitú čiastku, resp. čiastky. Žalovaný preto uviedol, že zotrváva na svojom názore o premlčaní žalovanej

sumy a žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia.4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že v návrhu na obnovu
konania poukázala na neprijateľné podmienky a na to, že úverová zmluva nemá náležitosti vyplývajúce
zo zákona o spotrebiteľských úveroch, Podaním návrhu chcela vedieť skutočnú výšku dlhu, nemala

vedomosť, že vzniklo bezdôvodné obohatenie. Po povolení obnovy konania sa až z rozsudku, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2020 dozvedela, že vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žaloba na
vydanie bezdôvodného obohatenia tak bola podaná včas. Podľa žalobkyne subjektívna premlčacia
lehota nemôže plynúť od podania návrhu na obnovu konania, t.j. od 02.05.2017, ale až od vydania
rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2020, pričom žaloba o vydanie bezdôvodného

obohatenia bola podaná dňa 16.03.2021. Podľa žalobkyne tak pohľadávka nie je premlčaná v
subjektívnej premlčacej dobe. Žiadala preto, aby jej bolo priznané bezdôvodné obohatenie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasledujúcich CSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 2.8.2023 (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalobkyne nebolo možné vyhovieť.

6. Predmetom konania je žalobkyňou dňa 16.03.2021 na súde uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, kvantifikovaného sumou 1.243,66 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobkyňa veriteľovi z úverovej zmluvy reálne zaplatila, t.j. sumou 9.112,74 eura a sumou,
ktorú ako úver vo výške 7.671, 93 eura vyčerpala. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania, aj vzhľadom na ust. § 54a časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, účinného
v čase, keď o nároku uplatnenom žalobou rozhodoval súd, podľa ktorého premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť, ktorá úprava vzťahuje sa na
obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. spotrebiteľa aj dodávateľa, podstatným bolo posúdiť, či nárok
uplatnený na súde bol uplatnený včas.

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

8. Z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa podala na Okresnom súde
Poprad dňa 02.05.2017 návrh na obnovu konania vo veci právoplatného platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 13Ro/611/2014 zo dňa 27.11.2014, v ktorom jej bola platobným
rozkazom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (tam žalobcovi) sumu 1644,50 eura s príslušenstvom.

Z návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že platobný rozkaz bol vydaný bez toho, aby bolo
prihliadané na spotrebiteľské právo, pokiaľ by sa tak bolo stalo, úver, ktorý jej bol poskytnutý bol
by považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Z návrhu vyplýva, že nové skutočnosti sa žalobkyňa
dozvedela po konzultácií so združením Brániť sa oplatí – BSO, a to dňa 28.04.2017, o čom má svedčiť
písomnosť zo dňa 28.04.2017, ktorú k návrhu pripojila. Rozsudkom č.k. 15Csp/20/2017 – 54, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/117/2019 – 81 zo dňa 14.05.2020 bola povolená
obnova konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 13R/611/2014; predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2020.

9. Ak z dôkazných prostriedkov, listín zo spisu sp.zn. 15Csp/20/2017 vyplýva vedomosť žalobkyne

o tom, že úver, ktorý jej bol žalovaným poskytnutý, má byť úverom bezúročným a bez poplatkov, o čom
sa, ako sama uviedla, dozvedela dňa 28.04.2017, a k čomu predložila aj písomnosť z uvedeného
dňa, a ak žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podala na súde dňa 16.03.2021, je zrejmé, že
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá je
dvojročná, a uplatnený nárok, ako nárok premlčaný nebolo možné žalobkyni priznať.

10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako rozhodnutie vo výrokoch vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396, v spojení s §
262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací
súd priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).