Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200153
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Medicprogress,
s.r.o., so sídlom Brezová 1518/57, 010 01 Žilina, IČO: 45 919 607, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav
Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 100114470/2022 zo dňa 19.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ,,orgán verejnej správy I. stupňa“ alebo ,,prvostupňový orgán“
alebo ,,správca dane“) rozhodnutím č. 101885096/2021 zo dňa 07.10.2021 (ďalej aj ,,prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2016 rozdiel
dane v sume 33 591.87 eur a zároveň neuznal žalobcovi daňovú stratu v sume 49 218,77 eur. Z
rozhodnutia vyplýva, že správca dane dospel k záveru, že nespochybňuje, že reklamná kampaň na
rôznych automobilových rally podujatiach a prezentácia spoločnosti Medicprogress, s.r.o. pomocou

reklamných predmetov bola uskutočnená, ale nie je dostatočne preukázaná, kto a kde ich uskutočnil,
príp. kto zabezpečil predmetné reklamné činnosti a reklamné predmety. Správca dane v odôvodnení
rozhodnutia poukázal na formálny nesúlad náležitostí prijatých faktúr v nadväznosti na zmluvy o
prenájme reklamných plôch v rozličnom mieste konania (Rakúsko, Česká republika, Slovenská
republika), na podpísanie faktúr len jedným konateľom spoločnosti, na platbu v hodnote 12.000,00 eur
s DPH za faktúru č. 302016025, porušujúcu zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti,
na nedostatočnú obozretnosť odvolávajúceho sa pri výbere svojich dodávateľov, na nekontaktnosť

dodávateľov, na nepodanie daňových priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie roku
2016, na nemožnosť preverenia účtovných dokladov od dodávateľov a v konečnom dôsledku na
zlúčenie a zrušenie ex offo všetkých troch dodávateľov odvolávajúceho sa (ILANA s.r.o., EF - plus,
spol. s.r.o., KA PROPERTIES s.r.o.). Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru,
že odvolávajúci sa predmetné faktúry neoprávnene zahrnul do daňových nákladov, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Správca dane o nepreukázateľne
vynaloženénákladyvzdaňovacomobdobíroku2016upravilzákladdaneosumucelkom215000,00eur.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt včas odvolanie.3. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj ,,orgán verejnej správy II. stupňa“ alebo ,,druhostupňový orgán“)
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ,,daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100114470/2022 zo dňa 19.01.2022 rozhodnutie Daňového úradu

Žilina číslo 101885096/2021 zo dňa 07.10.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňový poriadok,
vyrubený rozdiel dane v sume 33 591,87 Eura, slovom: tridsaťtritisícpäťstodeväťdesiatjeden Eur a
osemdesiatsedem eurocentov na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016,
daňovému subjektu Medicprogress, s.r.o., DIČ XXXXXXXXXX, IČO 45919607, IČ DPH A., Brezová
1518/57, 010 01 Žilina potvrdil. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami odvolávajúceho sa, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré
vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver. Záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné

presvedčivo konštatovať, že odvolávajúci sa a deklarovaní dodávatelia ILANA s.r.o., EF - plus, spol.
s.r.o., KA PROPERTIES s.r.o. vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo
predstierali. Odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky
na uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016
v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu

vykonanému deklarovanými dodávateľmi ILANA s.r.o., EF - plus, spol. s.r.o., KA PROPERTIES s.r.o.).
Námietky uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správcu dane
a na zastavenie konania. Správca dane postupoval správne, v súlade s ustanovením § 17 zákona č.
595/2003 Z.z., keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 o
sumu 215 000,00 eur a vyrubil rozdiel dane v sume 33 951,87 eura.

Správna žaloba a žalobné body
4. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č.
100114470/2022 zo dňa 19.01.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo 101885096/2021
zo dňa 07.10.2021 zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

poriadok (ďalej len ,,SSP“). Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia nasledovne:
- Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vec posúdil, keď dospel k záveru, že záver správcu
dane o to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne reálnosti zdaniteľného plnenia je správny.
Žalobca za účelom preukázania reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaných faktúrami č. 201601312

zo dňa 31.01.2016, č. 201602294 zo dňa 29.02.2016, č. 201603313 zo dňa 30.03.2016 predložil
správcovi dane: faktúry, fotodokumentáciu, šiltovky, tričká, perá s logom žalobcu, zmluvy o prenájme
reklamnej plochy. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdili aj konatelia žalobcu. Žalobca za účelom
preukázania reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaných faktúrami č. 116062906 zo dňa 29.06.2016,
č. 116072904 zo dňa 29.07.2016 a č. 116062906 zo dňa 30.09.2016 predložil správcovi dane:

faktúry, grafické návrhy, etikety, šiltovku – 1 ks., tričko – 1 ks., pero – 1ks., USB – 1 ks., DVD –
2 Ks., zmluvu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdili i konatelia žalobcu. Žalobca za účelom
preukázania reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaných faktúrami č. 1016103103 zo dňa 31.10.2016,
č. 1016113004 zo dňa 30.11.2016 predložil správcovi dane faktúry. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia
potvrdili i konatelia žalobcu. V súvislosti s touto námietkou poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/94/2013, 3Sžf/1/2010. Žalobca tiež uviedol, že v priebehu daňovej kontroly bol
plne súčinný so správcom dane.
- Žalobca namietal, že pokiaľ ide o daňové obchodné a účtovné doklady iných obchodných spoločností
ako daňový subjekt nemá prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností a teda nevie nijako
ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, z čoho potom následne vyplýva, že žalobca nemôže niesť ani žiadnu

zodpovednosťaanisankcie.Žalobcauviedol,žeskutočnosť,ževrámcivýkonudaňovejkontrolysprávca
dane nedokázal zabezpečiť účtovníctvo dodávateľov žalobcu v žiadnom prípade nepreukazujú, žeby
k zdaniteľným plneniam nedošlo. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR
sp.zn.3žf/1/2011zodňa15.03.2011,podľaktoréhodôkaznúnúdzuvtomtosmereznášasprávcadane.
Žalobca uviedol, že uniesol dôkazné bremeno a správcovi dane predložil všetky dostupné informácie,

listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca poukázal na to, že aj keď je pravda, že konatelia
žalobcu osobne nepoznajú konateľov ani majiteľov spoločnosti, s ktorými spolupracovali, uvedené však
nevyvracia reálnosť zdaniteľných plnení. Žalobca uviedol, že zmluvy, na základe ktorých došlo k plneniu
sa uzatvárali priamo na evente počas pretekov rally s promotérmi, ktorí zastupovali dané spoločnostipod záštitou Slovakia ring. Pre krátkosť času a účasť iba jedného z konateľov na evente boli podpísané
len jedným konateľom. Žalobca uviedol, že si obchodné spoločnosti overil v danom čase cez FINSTAT.
- Žalobca namietal nevykonania dokazovania, čím došlo podľa žalobcu k porušeniu ustanovení

odaňovomkonaní,kedyžalobcanavrhol,abysprávcadanekonaniedoplnilodôkazy:Obstaralkontrolné
mesačné výkazy DPH obchodnej spoločnosti KA PROPERTIES s.r.o. za sporné obdobie roku 2016,
vyžiadal z banky Slovenská sporiteľňa, a.s. mená osôb, ktoré mali dispozičné právo k účtu KA
PROPERTIES s.r.o a následne tieto osoby vypočuli ako svedkov, zistil kto podával za KA PROPERTIES
s.r.o. elektronickou formou daňové priznania na DPH a dani z príjmov za obdobie roku 2016 a následne

túto osobu vypočul ako svedka.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že žiada správnu žalobu
zamietnuť v zmysle § 190 SSP.
7. Žalovaný ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. 100114470/2022 zo dňa 19.01.2022 na základe

odvolania zo dňa 28.10.2021 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101885096/2021 zo dňa 07.10.2021,
ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v
sume 33 591,87 eura. Žalobca v žalobe namieta tie isté skutočnosti ako v odvolaní. Žalovaný je toho
názoru, že sa dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu, že rozhodnutie
žalovaného vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný

za základ napadnutého rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu predloženého k odvolaniu a
že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, zákonné a v žiadnom prípade neukrátil žalobcu na jeho
právach a právom chránených záujmoch. Tiež uviedol, že za daňovo uznané výdavky (náklady) sú vo
všeobecnosti považované výdavky (náklady) v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, za predpokladu
splnenia všeobecného testu daňovej uznateľnosti. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým

výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad)
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. To znamená, že pre
zistenie základu dane sa odpočítavajú výdavky (náklady) vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške
stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Výdavky musia byť skutočne svojim účelovým
určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho

podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade, je
bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a pod.) pre daňové účely
nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania nákladu na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným
bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi),
ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné

bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné
prostriedkymákdispozíciíačijeschopnýtvrdenéskutočnostiajpreukázať.Akdaňovýsubjektvosvojich
obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť
splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Daňový doklad je z hľadiska

uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je
nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
8. Poukázal ustanovenia § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov je
účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom
zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je podľa § 8 ods. 4 citovaného

zákona preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné. Podľa § 32 citovaného zákona sa
za preukázateľný účtovný záznam považuje iba záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť,
alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných
záznamov. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o účtovníctve, žalobca mal povinnosť
zabezpečiť potrebné listiny a záznamy už v čase uplatnenia nákladov. Aj keď sa pri zisťovaní základu

dane u spoločnosti účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva vychádza z vykázaného výsledku
hospodárenia, tento výsledok hospodárenia sa v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. následne
upravuje. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), aj
keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely
nie je dostatočne preukázané. Tým, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok daňového nákladu,

došlo k porušeniu hmotnoprávneho predpisu a teda dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý
existenciu daňovo relevantných plnení musí nielen zaúčtovať, správne zaevidovať, ale aj preukázať. Za
týchto podmienok mu vzniká nárok na uplatnenie nákladu ako daňovo uznateľného. Správca dane nie je
povinnýpreukázaťexistenciudaňovejtransakcie,aleoveruje,čijudaňovýsubjektpreukázaladeklarovalsprávne. Práve pre tieto prípady je potrebné mať dostatok dôkazov, ktoré preukazujú uskutočnenie, a
teda aj prijatie konkrétneho plnenia. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôžu byť náklady vykázané daňovým subjektom uznané ako oprávnené.

9. Správca dane zisteniami z daňovej kontroly jednoznačne spochybnil dodávateľov ILANA s.r.o., EF -
plus, spol. s r.o., KA PROPERTIES s.r.o. a preukázal, že reklamné služby nedodal dodávateľ uvedený na
sporných dodávateľských faktúrach od uvedených spoločností. Prijatý záver je výsledkom preverovaní
správcu dane a dôkazov získaných v rámci výkonu daňovej kontroly (výzvy, predvolania, úradné
záznamy, využitie inštitútu nahliadnutia do spisu, odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií, ISFS

a iné). Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného faktúrou,
snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly
nevyhnutné podklady a dôkazy. Správa dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral
sa predovšetkým na vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba
dodané, nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie

obchodného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre.
10. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Len
formálne doloženie uskutočneného obchodného prípadu bez preukázania skutočného dodania tovaru
alebo vykonania fakturovaných služieb je pre daňové účely nepostačujúce. Zásada objektívnej pravdy
ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie

dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie
niejekonanímvyhľadávacím.Pretojenasprávcovidanevykonávajúcomdokazovanieajehoúvahe,aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo

zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Nie je povinnosťou správcu dane,
ak vzniknú pochybnosti o osobe uvedenej na faktúre zisťovať, či, kto a v akom rozsahu práce a služby
pre daňový subjekt vykonal.
11. Žalobca vedel, že predmetné plnenie reklamných činností bude vykonávané dodávateľsky, a preto
mal prejaviť náležitú mieru opatrnosti. V opačnom prípade sám na seba preberá riziko, že neunesie

dôkazné bremeno. Preto musí byť v záujme daňového subjektu uchovávať a predložiť pre účely
daňových orgánov všetky prostriedky a dôkazy, ktorými preukáže existenciu obchodného vzťahu,
tovaru, poskytnutie služby alebo iných skutočností, ktoré sú predmetom jeho účtovníctva. Dodržiavanie
zásady poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodný zákonník) je v záujme každého subjektu, aby
minimalizoval v prípade porušenia prípadné škodlivé finančné následky.

12. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného
hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Skutkový stav veci správca dane musí
zistiť presne, pravdivo a čo naj úplnejšie, aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese a právna

veta, že pritom správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, dáva správcovi dane
zákonné právo, ale i povinnosť, podľa okolností prípadu a výsledkov dosiaľ vykonaného dokazovania
voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov, až pokým
sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázanosti jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre
správne určenie dane. Na základe vykonaných úkonov (zápisnice o ústnom pojednávaní, úradné

záznamy z nahliadnutia do iných daňových konaní, medzinárodná výmena informácií) správca dane
zistil, že konatelia dodávateľských spoločností ILANA s.r.o., EF - plus, spol. s r.o. (konateľ B. C.) a KA
PROPERTIES s.r.o. (Valentín Penev) nevedeli o existencii poskytnutia reklamných služieb a dodaní
reklamných predmetov.
13. Skutočnosť, že žalobca bol súčinný so správcom dane, plní si svoje záväzky voči správcovi dane a

je fungujúcou spoločnosťou, nemá vplyv na vyhodnotenia záverov správcu dane z daňovej kontroly.
14. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré

vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky na uplatnenie nákladov v
základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v zmysle sporných faktúr,
pretožeskutočnostiuvedenénafaktúrachnezodpovedajúreálnemuplneniuvykonanémudeklarovanýmidodávateľmi ILANA s.r.o., EF - plus, spol. s.r.o., KA PROPERTIES s.r.o. Podľa § 3 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na

právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Replika žalobcu
15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanej žalobe ako
aj žalobných dôvodov v nej uvedených. Žalobca rozporuje tvrdenie žalovaného, že správca dane
zisteniami z daňovej kontroly jednoznačne spochybnil dodávateľov ILANA s.r.o., EF – plus, spol. s.r.o.,
KA PROPERTIES s.r.o. a preukázal, že reklamné služby nedodal dodávateľ uvedený na sporných
dodávateľských faktúrach od uvedených spoločností. Žalobca tiež uviedol, že vyjadrenie žalovaného

žiadnymspôsobomnereagujenasamotnéžalobnénámietkyžalobcu,alelenvovšeobecnostipoukazuje
na právnu úpravu ako aj zásady daňového konania.
16. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie skutkových a právnych argumentov

17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13
SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4
SSP dňa 19.10.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 12.09.2023 do 19.10.2023.

19. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
20. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
23.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „Zákon o dani z príjmov“), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11,
pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov

(nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,daňový poriadok“) rozhodnutímč. 100114470/2022 zo dňa 19.01.2022 rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo 101885096/2021 zo
dňa 07.10.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňový poriadok, vyrubený rozdiel dane v sume 33
591,87 eura, slovom: tridsaťtritisícpäťstodeväťdesiatjeden eur a osemdesiatsedem eurocentov na dani

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, daňovému subjektu Medicprogress, s.r.o.,
DIČ XXXXXXXXXX, IČO 45919607, IČ DPH A., C. XXXX/XX, 010 01 Žilina potvrdil. Po preskúmaní
prvostupňového rozhodnutia a predloženého administratívneho spisu k odvolaniu, žalovaný dospel
k záveru, že postup správcu dane bol správny, keď žalobcovi sumu 215 000,00 eur na základe
predmetných faktúr neuznal v základe dane z príjmov, pretože podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č.

595/2003 Z. z. daňovými výdavkami (nákladmi) nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na
daňové účely nie je dostatočne preukázané.
27. Z administratívneho spisu má správny súd preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. O výsledku
daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101118916/2021 zo dňa 29.06.2021, doručený žalobcovi

dňa 02.07.2021. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v predmetnom protokole a
vyrubovacieho konania, správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie. Správca dane počas daňovej
kontroly preveroval obchodné vzťahy na základe zaúčtovaných faktúr od spoločností ILANA s.r.o., EF
- plus, spol. s r.o. a KA PROPERTIES s.r.o. v celkovej sume 215 000,00 eur bez DPH. Správca dane
pri daňovej kontrole overoval predložené doklady a preveroval, či bol základ dane vyčíslený v súlade

so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení nesk. predpisov a skúmal predovšetkým, či
náklady spĺňajú kritériá uvedené v ustanovení § 2 písm. i) a v ustanovení §19 zákona č. 595/2003 Z.
z. V prípade žalobcu správca dane zistil formálny nesúlad náležitostí prijatých faktúr v nadväznosti na
zmluvy o prenájme reklamných plôch v rozličnom mieste konania (Rakúsko, Česká republika, Slovenská
republika), podpísanie faktúr len jedným konateľom spoločnosti, platbu v hodnote 12 000,00 eur s

DPH za faktúru č. 3020160125 (ext. č. 116062906) porušujúcu zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení
platieb v hotovosti, nedostatočná obozretnosť žalobcu pri výbere svojich dodávateľov, nekontaktnosť
dodávateľov, nepodanie daňových priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie roku 2016,
nemožnosť preverenia účtovných dokladov od dodávateľov a v konečnom dôsledku zlúčenie a zrušenie
ex offo všetkých troch vyššie uvedených dodávateľov. Správca dane dôkazy predložené žalobcom

vyhodnotil tak, že náklady účtované v účtovníctve žalobcu nie sú dostatočne preukázané. Správca dane
mal k dispozícií aj už zistené skutočnosti ohľadom osoby p. C. na Daňovom úrade v Trenčíne a v
Novom Meste nad Váhom, na Prezídiu PZ, NAKA v Nitre, na Okresnom riaditeľstve PZ v Žiline, ako aj
skutočnosti ohľadom osoby D. E. na Úrade hraničnej a cudzineckej polície v Žiline a z medzinárodnej
výmeny informácií kompetentného orgánu zahraničnej daňovej správy v Bulharskej republike. Správca

dane dospel k záveru, že zaúčtovaním faktúr od spoločností ILANA s.r.o., EF - plus, spol. s r.o. a KA
PROPERTIES s.r.o. v celkovej sume 215 000,00 eur bez DPH, žalobca ešte nepreukázal existenciu
obchodných vzťahov.
28. V prejednávanej veci bola pre správne posúdenie kľúčová otázka, či žalobca splnil všetky podmienky
pre uznanie daňových nákladov, najmä či preukázal vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie,

zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t. j. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok
v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
29. V zmysle ustálenej judikatúry je kvalifikovaným daňovým výdavkom len taký výdavok, ktorý bol
skutočnevynaložený,bolvynaloženývsúvislostisdosiahnutím,zabezpečenímaudržanímzdaniteľných
príjmov a ktorý daňovník účtoval v účtovníctve.

30. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového
priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne
vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/34/2015 zo dňa 22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt
ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Sžg/119/2013 zo dňa 06.05.2014).
31. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí
ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených
výdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo
dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným

spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom
stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú
súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.
Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce

jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však
musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a
musiabyťskutočnesvojímúčelovýmurčenímpotrebnénadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmov
daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu
faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb na daňové
účely nepostačujúce.

32. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť
predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať
reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si
obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že
správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k

čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri
preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie
pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom

dane a daňovým subjektom.
33. Na základe preskúmania napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že hodnotenie všetkých vykonaných
dôkazov v administratívnom konaní je v súlade s ich obsahom, pričom vykonané dokazovanie bolo
dostatočné čoho následkom je správne právne posúdenie zo strany žalovaného. Správny súd v
takomto hodnotení žiadny rozpor s obsahom dôkazov a ani so zásadami logického uvažovania

nezistil. Žalovaný ako aj správca dane podrobne všetky dôkazy jednotlivo a následne aj vo vzájomnej
súvislosti vyhodnotili a v odôvodnení rozhodnutia uviedli svoje úvahy pri ich hodnotení. Žalovaný
správne konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil taký dôkaz, ktorý by jednoznačne
a nezameniteľným spôsobom preukázal, že fakturované plnenie za reklamné služby boli skutočne
realizované deklarovaným dodávateľom, a to v takom rozsahu a období, ako je uvedené na faktúre.

Žalobcaakodaňovýsubjektbolúčastnýnadvojstrannýchobchodnýchvzťahochsosvojimidodávateľmi,
ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol
daňovníkom podľa zákona o dani z príjmov povinným platiť daň z príjmov právnických osôb, vedel,
resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane
preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti

mieni uvedeným spôsobom znižovať základ dane z príjmu právnických osôb na základe určitých
nákladov, zabezpečil dostatok podkladov (slúžiacich na osvedčenie, že vznik týchto nákladov (dodanie
tovaru alebo služby) bol založený na reálnom základe tak, ako to vyplýva z exitujúcich účtovných a
iných dokladov, ktoré predloží. Je možné preto konštatovať, že žalobca tejto otázke nevenoval náležitú
pozornosť a nepristupoval k nej s odbornou starostlivosťou úmernou vnímanému riziku. Žalovaný ani

správca dane tak nepreniesli zodpovednosť alebo ťarchu dokazovania z dodávateľských spoločností na
žalobcu, samotný žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre vznik daňového výdavku
doklady týkajúce sa vykonania deklarovaného dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, pričom údaje
v nich uvedené sa ani preverovaním vykonaným správcom dane nepodarilo preukázať. Z uvedených
dôvodov niet čo vyčítať postupu správcu dane, resp. žalovaného.

34. Žalobca v podanej žalobe namietal, že správca dane a aj žalovaný odôvodnili svoje závery na
formálnych nedostatkoch faktúr. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane poukázal na
formálny nesúlad faktúr v nadväznosti na zmluvy o prenájme reklamných plôch v rozličnom mieste
konania (Rakúsko, Česká republika, Slovenská republika), podpísanie faktúr len jedným konateľom
spoločnosti. Správny súd sa stotožňuje v tomto smere so žalobcom, že uvedené nedostatky faktúr

samy o sebe nie sú dôvodom na to, aby správca dane považoval náklady účtované na základe faktúr
od dodávateľov za nepreukázané, avšak správny súd považuje za potrebné dodať, že napadnuté
rozhodnutia neboli založené na uvedených skutočnostiach, ale na nepreukázaní reálneho dodania
plnení uvedených v jednotlivých faktúrach.35. Žalobca ako podnikateľský subjekt je sám zodpovedný nielen za výber svojho obchodného partnera,
ale aj za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu
rozpočtu.Akjeakodaňovýsubjektvtomtosmerenedôsledný,musípotomznášaťnásledkyvprípadnom

daňovom konaní.
36. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevykonania dokazovania navrhnutého zo strany žalobcu,
čím došlo podľa žalobcu k porušeniu ustanovení o daňovom konaní, kedy žalobca navrhol, aby správca
dane konanie doplnil o dôkazy: Obstaral kontrolné mesačné výkazy DPH obchodnej spoločnosti KA
PROPERTIES s.r.o. za sporné obdobie roku 2016, vyžiadal z banky Slovenská sporiteľňa, a.s. mená

osôb, ktoré mali dispozičné právo k účtu KA PROPERTIES s.r.o a následne tieto osoby vypočuli ako
svedkov, zistil kto podával za KA PROPERTIES s.r.o. elektronickou formou daňové priznania na DPH
a dani z príjmov za obdobie roku 2016 a následne túto osobu vypočul ako svedka. V tomto smere
správny súd poukazuje na závery uvedené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
02.12.2020, sp. zn.: 6Sžfk/44/2019, kde bolo uvedené, že: „Kasačný súd súhlasí s názorom, že je
potrebné vykonať dôkazy, ak by išlo o dôkazy, ktoré majú reálnu schopnosť ovplyvniť, v pozitívnom

zmysle, postavenie daňového subjektu v daňovom konaní a nejedná sa o dôkazy, ktorých vykonanie
neovplyvňuje už existujúce dôkazné postavenie daňového subjektu v daňovom konaní, dokazovaním
zistené nesporné skutkové okolnosti veci“. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgánmi verejnej
správy bola teda správne vyhodnotená efektivita navrhovaných úkonov, ktorá nemohla priniesť pre
žalobcu priaznivejšiu dôkaznú situácia v daňovom konaní.

37. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS

115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že

právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do

práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať
rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou

vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť
prečonimiurčiténávrhyapodkladyniesú.NoajpodľadoterajšejjudikatúryÚstavnéhosúdu,zústavyani
z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I.
ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené

orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky
relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe /§191 ods. 1 písm. c),f),g) SSP/, dospel k záveru, že z týchto
dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190

SSP žalobu zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).