Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202612
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8321202612.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XXX, XXX XX D. proti žalovanému E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX
XX F., právne zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:
36 860 930, o zdržanie sa zásahov do práva vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Humenné č.k. 11C/46/2021-92 zo dňa 16.02.2023 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok vo výroku I. a III. a konanie zastavuje.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.08.2021 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa zásahov do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadeného v prospech
žalobcu G. H. G. I. J. K. G. XX.XX.XXXX zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie D., a to zdržať
sa výstavby oporného múra, osadenia zámkovej dlažby, PVC rúry na odvod vody zo strechy domu,
odtokových žľabov, zdržať sa odstránenia pôdy min. 50 cm nad krycou výstražnou fóliou inžinierskych
sietí, a to všetko v ochrannom pásme uložených inžinierskych sietí žalobcu.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Žalovaný je povinný odstrániť nepovolenú stavbu na parcele F. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX pre okres D., obec D., katastrálne územie D. a to oporný múr,
osadenú zámkovú dlažbu, PVC rúry na odvod vody zo strechy domu, odtokové žľaby, nachádzajúce
sa v ochrannom pásme uložených inžinierskych sietí žalobcu, uložiť na tieto siete bezpečnostnú kryciu

fóliu na miesta, kde došlo k jej odstráneniu a v tomto ochrannom pásme naviesť zeminu na pôvodnú
úroveň terénu, minimálne 1 m na stranu od stredu uloženia inžinierskych sietí, všetko v lehote 60 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznáva.“

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v zmysle ustanovenia § 151n ods. 1, § 150n ods. 2, § 151n
ods. 3, § 151o ods. 1, § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že listom vlastníctva č. XXXX, kat.

územie D. mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel KNC č. XXXX/X - trvalé
trávnaté porasty o výmere 543 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 ač. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 22 m2. Tiež je výlučným vlastníkom rodinného
domu súpisného čísla XXXX, postaveného na parcelách KNC XXXX/X L. XXXX/X. J. M. N.: Ťarchy je
zapísané, že s vlastníctvom pozemku, parcela KN XXXX/X B. spojené právo zodpovedajúce vecnému

bremenu zriadené pod J./XX G. XX.XX.XXXX k parcelám KN XXXX L. XXXX/X spočívajúce v práve
uloženia inžinierskych sietí na týchto pozemkoch, ako aj v práve ich doživotnej údržby. Listom vlastníctva
č. XXXX, kat. územie D. mal súd za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom parciel KNC
XXXX- zastavená plocha a nádvorie o výmere 511 m2 a F. XXXX/X - záhrada o výmere 471 m2, ako
aj rodinného domu súpis. č. XXXX, postaveného na parcele XXXX. J. M. N.: Ťarchy je poznámka, že

pod J./XX G. XX.XX.XXXX zriaďuje sa vecné bremeno k parcelám F. XXXX L. XXXX/X, spočívajúce
v práve uloženia inžinierskych sietí na týchto pozemkoch, ako aj v práve ich doživotnej údržby na
základe G. H. G. J. K. G. O. XX.XX.XXXX. Predloženou G. H. G. J. K. mal súd za preukázané, že
dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva medzi povinným z vecného bremena E. C., bytom D. XXXX/
X, F. a oprávneným z vecného bremena A. B. C., B. XXXX/XX, D.. Zmluvné strany na dohodli na
zriadení vecného bremena k pozemkom parcela CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

511 m2 a parcele CKN XXXX/X - záhrady o výmere 471 m2, ktoré je spojené s vlastníctvom pozemku,
na ktorom bude realizovaná stavba: rodinný dom, parcela č. N. XXXX/X. Obsahom vecného bremena
je právo uloženia inžinierskych sietí na predmetných pozemkoch, právo ich doživotnej údržby, právo
prechodu pre stavebníka a spoločností vykonávajúce práce na pozemku parcela CKN XXXX/X, pri
výstavbe rodinného domu (stavby) v nevyhnutnej miere. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. E.

C., ako povinný z vecného bremena, sa zaväzuje tieto práva trpieť. Z rozhodnutia H. P. I., H. J. L.
K. I. M. H./XXXXXX-XXXXXXX/XXXX/XXX-XX G. XX.XX.XXXX mal súd za
preukázané, že Mesto D., ako príslušný stavebný úrad, vydalo dňa XX.XX.XXXX C. M. D./XXXX-XX-XX,
ktorým podľa § 88a ods. 4. Stavebného zákona dodatočne povolilo stavbu „Spevnené plochy a oporné
múry“ umiestnenú na pozemku parcely KNC XXXX, kat. územie D., pre stavebníka E. C., D. XXXX/

X, F.. H. P. I. toto rozhodnutie preskúmal, zrušil ho a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal na
nové prejednanie a rozhodnutie. Mesto D. vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým odkázalo na súd
účastníka konania A. B. C. vo veci občiansko-právnej námietky týkajúcej sa práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, spočívajúcemu v práve uloženia inžinierskych sietí na parcele CKN XXXX, XXXX/
X, kat. územie D. a ich doživotnej údržby zapísaného na LV č. XXXX, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu

a ktorú v konaní o dodatočnom povolení stavby uplatnil, keďže v konaní o tejto veci sa medzi účastníkmi
nedosiahla dohoda. Stavebné konania zároveň bolo prerušené do 30.09.2021 s tým, že stavebnému
úradu má byť do vtedy predložený dôkaz o podaní návrh na súd. E. D. rozhodnutím č. D./XXX-XX-
XX G. XX.XX.XXXX vydalo stavebné povolenie na stavbu rodinný dom na parcele CKN XXXX/X, kat.
územie D. pre A. B. C., bytom B. XXXX, D.. Pod číslom D./XXXX-XX-XX G. XX.XX.XXXX vydalo mesto

D. kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolilo užívanie stavby rodinný dom na parcele CKN XXXX/X, kat.
územieD.preA.B.C.,bytomB.XXXX,D..Stavbapozostávazosamostatnéhoobjekturodinnéhodomu,
elektrickej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky. K tomu bola predložená aj správa z odbornej prehliadky
elektrického zariadenia, podľa ktorej kontrolované zariadenie zodpovedá ustanoveniam platných STN
a je schopné bezpečnej prevádzky. Správa je z 16.09.2009. Žalovaný uviedol, že hore uvedená správa

nemá žiadnu výpovednú hodnotu, lebo je zameraná na elektrickú prípojku žalobcu, ktorá začína na
stĺpcenadzemnéhoelektrickéhovedenia.Žalobcapritomnemázriadenévecnébremenonaumiestnenie
elektrickej prípojky na parcele KNC XXXX/X, lebo táto parcela sa v stavebnom konaní nespomína.
Elektromerový rozvádzač je umiestnený bez zmluvy na plote žalovaného na hranici parcely CKN XXXX.
Ku kolaudácii stavby žalobcu vôbec nebol prizvaný, hoci časť stavby sa nachádzala na jeho pozemku.

Trasovanie inžinierskych sietí v čase kolaudácie už ani nebolo viditeľné a výšková úroveň terénu v okolí
jeho spevnenej plochy bola v súčasnej podobe. Bez geometrického plánu sa o uložení nevedelo nič, ani
to, že je v rozpore s STN. Ani jeden z dokumentov neobsahuje žiaden dôkaz o pôvodnej úrovni terénu na
spevnenej ploche a správa sa venuje elektrickému vedeniu mimo tejto plochy. Kolaudačné rozhodnutie
nevenovalo uloženým inžinierskym sieťam žiadnu pozornosť a stavebný úrad mal od kolaudácie upustiť.

To však nie je podstatné, lebo žalobca sa pri vykonanej obhliadke priznal, že na spornej ploche, kde
nebol výkop dostatočný, prisypával zeminu nad inžinierske siete tak, aby krytie dosiahlo zhruba 1 m. Keď
zemina bola odstránená, žalobca sa nepokúšal tento stav zvrátiť vo svoj prospech a od uloženia sietí
uplynulo viac ako 10 rokov. Na nariadenom pojednávaní strany zotrvali na svojich postojoch. Žalobca
uviedol, že žalovaný porušil jeho práva tým spôsobom, že na svojom pozemku vybudoval oporný

múr a zriadil spevnenú plochu v rozpore so stavebným zákonom a poškodil jeho inžinierske siete. V
petite žaloby podrobne uviedol čoho sa domáha a to najmä, aby sa žalovaný zdržal zásahov do práva
vyplývajúceho z vecného bremena, aby odstránil nepovolenú stavbu, aby mu umožnil vstupovať na jeho
pozemok z dôvodu údržby inžinierskych sietí a nahradil trovy konania. Žalovaný odkázal na dve svojepísomné vyjadrenia k veci a poukázal, že na súde prebiehalo iné konanie o zrušenie práva vyplývajúce
z vecného bremena, ktoré nedopadlo podľa jeho predstáv. Aj naďalej si myslí, že Zmluva o zriadení
vecného bremena je neplatná a čakal na výsledok predchádzajúceho súdneho sporu. Rozhodne sa, ako

bude ďalej postupovať. Na základe návrhu strán sporu súd vykonal ohliadku nehnuteľnosti žalovaného a
zistil, že v zadnej časti jeho dvora je spevnená plocha, ktorá je tvorená uloženými dlažobnými koncami o
rozmere asi 6x8 m. V časti dvora od susedovho pozemku je viditeľný pôvodný oporný múr, ktorý vystaval
ešte otec žalovaného a má dĺžku asi 10 m a šírku od 40 do 50 cm. Asi 30 cm od pôvodného múra je
vystavaný nový oporný múr o dĺžke asi 6 m vo výške 1 m, s výškou necelý 1 m s tým, že je nedostavaný,

a teda stavebne neukončený. Pred týmto múrikom je mriežka na odtok vody a spevnená plocha končí pri
zadnej časti domu žalovaného. Za spevnenou plochou pokračuje záhrada, ktorá je v svahovitom teréne
a pokračuje až k domu žalobcu. Spornou skutočnosťou je to, že nad uloženými inžinierskymi sieťami
žalobcu žalovaný vybudoval nový oporný múrik a zriadil spevnenú plochu prostredníctvom betónových
kociek. Žalobca žiada odstrániť nový betónový múrik, pričom pôvodného betónového múrika sa žaloba
vôbec netýka. Žalobca tiež žiada odstrániť mriežku na odtok vody, odstrániť časť spevnenej plochy, a

to min. 1 m od osi uložených inžinierskych sietí. Žalobca na ohliadke žiadal, aby mu bolo umožnené
vstupovať na pozemok žalovaného za účelom údržby inžinierskych sietí, a aby nepovolená stavba bola
odstránená pod dohľadom stavebného úradu a terén sa vrátil do pôvodného stavu. Žalovaný uviedol, že
novovybudovaný múrik má len estetickú funkciu a nevylučuje, že ho odstráni. Potvrdil, že pod zámkovou
dlažbou sa nachádza drenáž, ktorá križuje inžinierske siete, ale odmietol odstrániť betónové kocky, ktoré

tvoria spevnenú plochu pri múriku, lebo neexistuje žiadne ochranné pásmo inžinierskych sietí. Pokiaľ
ide o uvedenie terénu do pôvodného stavu, tak ten je vymedzený starým oporným múrom, a ak by mal
byť navýšený ešte aspoň o 0,5 m, tak otec by tento oporný múr v takom rozsahu, ako ho staval, nemusel
postaviť, lebo by bol zbytočne pol metra navyše v zemi. Ukazoval na to, že v teréne boli vystavané dva
oporné múry, jeden od suseda a jeden, ktorý bol oporným pre časť záhrady a boli vystavané tak, že

tvorili pravý uhol. A on v tejto časti záhrady prisypal zeminu tak, aby vznikol prirodzený svahový terén,
lebo nechcel mať zadný múrik. Nakoniec žalovaný pripustil, že celá spevnená plocha bude musieť byť
rozobraná a vystavaná nanovo, lebo sa zle otvárajú garážové dvere. Pri uložení dlažby by ju v časti okolo
múrika dvihol zhruba o 16 cm, ale ak by malo dôjsť k mimosúdnej dohode, je ochotný dvihnúť terén okolo
novovybudovaného múrika o 20 cm, aby urobil ústupok. Žalobca takúto dohodu odmietol a poukázal na

príslušné normy, podľa ktorých majú byť inžinierske siete uložené v hĺbke 1,2 m max. 1,6 m. Terénne
úpravy je potrebné vykonať tak, aby sa zachovala pôvodná hĺbka uloženia inžinierskych sietí, a to min. 1
m. V zadnej časti spevnenej plochy je krycia fólia len v hĺbke 20 cm, takže tam treba prisypať zeminu ešte
do výšky 80 cm. Pôvodne zemina bola uložená tak, že v zadnom rohu spevnenej plochy bola vo výške 60
cm a plynule, v šikmej rovine, pokračovala do prednej časti dvora, kde bola vo výške 40 cm nad zemou.

Pôvodný oporný múr od záhrady bol zeminou zasypaný tak, že ho nebolo vidno a terén sa svahovito
zvažoval až po stavbu, ale celá táto zemina bola odkopaná a odstránená. Hlinu k múriku prisypal on,
keď vložil do zeme inžinierske siete. Prisypal ju však len v tej časti, kde to bolo potrebné, aby vznikol
plynulý prechod, t. j. medzi dvorom a záhradou. Zároveň uviedol, že inžinierske siete boli uložené podľa
revíznej správy a vodovodnú prípojku a kanalizáciu realizovali vodárne a elektrický kábel elektrárne. Ak

by nebola zachovaná potrebná hĺbka výkopu, tak by mu nebolo umožnené uložiť inžinierske siete. Boli
uložené tak, že nad nimi bol min. 1 m zeminy, lebo to vyplýva z projektovej dokumentácie. Žalovaný
uviedol, že on určite neodkopal zeminu tak, ako to popisuje žalobca, lebo pôvodný betónový múrik nebol
zasypaný zeminou do takej výšky ako to žalobca udáva.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že ak je nehnuteľnosť zaťažená vecným
bremenom, znamená to, že vlastník nehnuteľnosti je obmedzený v prospech inej osoby tým, že sa
mu ukladá povinnosť niečo strpieť, niečo vykonať, alebo sa niečo zdržať. Príkladom takéhoto vecného
bremena je aj právo umiestnenia vodovodnej, elektrickej, alebo plynovej prípojky stavebníka na cudzom
pozemku. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra

nehnuteľností. Vecnému bremenu, ktoré zaťažuje vlastníka nehnuteľnosti, korešponduje vždy nejaké
právo v prospech osoby, ktorá je oprávnená z vecného bremena. V danom prípade medzi stranami
nebola spornou skutočnosť, že G. H. G. J. K. z XX.XX.XXXX sa zmluvné strany dohodli na zriadení
vecného bremena k parcelám CKN XXXX L. N. XXXX/X, patriacim žalovanému v prospech žalobcu,
ktorý mienil postaviť rodinný dom na parcele CKN XXXX/X, všetko katastrálne územie D.. Obsahom

vecného bremena je právo uloženia inžinierskych sietí na pozemkoch žalovaného, ako aj právo ich
doživotnej údržby v prospech žalobcu. Z predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena žalovanému
vyplýva povinnosť trpieť uloženie inžinierskych sietí žalobcu a zároveň mu umožniť ich údržbu. To, akým
spôsobom boli inžinierske siete žalobcu uložené na parcelách žalovaného, vymedzuje jednak stavebnépovolenie a jednak kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa rodinného domu žalobcu. Vecné bremeno
bolo zriadené zmluvou a zapísané do katastra nehnuteľností. Vyjadreniami strán sporu, vykonanou
obhliadkou, ako aj rozhodnutiami príslušných stavebných úradov, nebola spornou skutočnosť, že

žalovaný na svojom pozemku realizoval zatiaľ nepovolenú stavbu, a to vybudovanie spevnenej plochy
pred vstupov do svojej garáže, ako aj výstavbu nového oporného múrika, uloženie PVC rúr na odvod
dažďovej vody a uloženie mriežky na spevnenej ploche. Táto stavba nie je povolená stavebným úradom,
lebo žalobca vzniesol námietku ako oprávnený z vecného bremena a stavebný úrad mu uložil povinnosť
podať žalobu na súd. Keďže žalovaný zriadil stavbu, ktorá nebola povolená stavebným úradom a je v

rozpore s jeho povinnosťou trpieť uloženie inžinierskych sietí žalobcu a zároveň umožniť ich údržbu,
súd podanej žalobe v časti vyhovel a to tak, že uložil žalovanému povinnosť odstrániť nepovolenú
stavbu na parcele KNC XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 511 m2, zapísanej na LV č.
XXXX pre okres D., a to oporný múr, osadenú zámkovú dlažbu, PVC rúry na odvod vody zo strechy
domu a odtokové žľaby, nachádzajúce sa v ochrannom pásme uložených inžinierskych sietí žalobcu.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť uložiť na tieto siete bezpečnostnú kryciu fóliu na miesta, kde

došlo k jej odstráneniu a v tomto ochrannom pásme naviesť zeminu na pôvodnú úroveň terénu, min.
1 m na stranu od stredu uloženia inžinierskych sietí, a to všetko v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd podanej v časti vyhovel z dôvodu, že bolo preukázané a nesporné, že žalovaný ako
povinný z vecného bremena, ktorým je povinnosť strpieť uloženie inžinierskych sietí žalobcu v súlade
s platnými stavebnými, technickými normami, svojvoľne zriadil stavbu - spevnenú plochu vyloženú

betónovými dlaždicami a to aj v tej časti svojej parcely, v ktorej sú uložené inžinierske siete žalobcu.
Keďže vecným bremenom sa zaviazal umožniť nielen uloženie týchto inžinierskych sietí, ale aj ich
údržbu, musí zabezpečiť, aby inžinierske siete boli uložené podľa platných technických noriem, ale aj
možnosť údržby tak, aby im nebránila výstavba stavby, ktorá nebola povolená stavebným úradom. Súd
uložil žalovanému povinnosť nepovolenú stavbu odstrániť len v tej časti, ktorá sa nachádza v ochrannom

pásme uložených inžinierskych sietí, a teda odstrániť novovybudovaný oporný múr, osadenú zámkovú
dlažbu, PVC rúry na odvod vody a odtokové žľaby. Samotný žalovaný pri ohliadke nariadenej súdom
deklaroval, že bude musieť rozobrať celú spevnenú plochu, lebo je vystavaná tak, že mu bráni v otváraní
garážových dverí a tiež deklaroval, že nemá problém odstrániť novovybudovaný betónový múrik. V
prípade odstránenia celej spevnenej plochy - odstránením betónových kociek žalovaný bude musieť

zabezpečiť aj odstránenie PVC rúr a žľabov tak, aby nezasahovali do uložených inžinierskych sietí,
ani nebránili v ich neskoršej údržbe. Súd zároveň uložil žalovanému povinnosť uložiť na inžinierske
siete žalobcu bezpečnostnú kryciu fóliu na miestach, kde došlo k jej odstráneniu a tiež zabezpečiť, aby
úroveň terénu nad uloženými inžinierskymi sieťami bola taká, aby zodpovedala príslušným technickým
normám. Úroveň terénu je potrebné zabezpečiť min. 1 m na stranu od stredu uloženia inžinierskych

sietí. Súd žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, to znamená v uložení povinností zdržať sa zásahov
do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcu. Tým, že súd uložil žalovanému
povinností vyplývajúce z výrokovej časti tohto rozsudku, došlo k náprave stavu, ktorý znamenal
porušenie povinnosti žalovaného z vecného bremena. Ak v budúcnosti žalovaný opätovne poruší svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zriadení vecného bremena, môže žalobca podať žalobu na súd,

avšak tak, aby boli vymedzené konkrétne povinnosti, ktoré má žalovaný dodržať. Samotné zdržanie
sa zásahov do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vyplýva priamo zo zákona, a to konkrétne
z ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ich nie je potrebné deklarovať ešte
rozsudkom súdu. Súd tiež zamietol žalobu v časti, kde by bola uložená žalovanému povinnosť navážania
a zhutňovania hliny mechanickým strojom - „žabou“ a konkretizovať „spádovanie“ povrchovej dažďovej

vody. Tieto činnosti vyplývajú z príslušných technických noriem, prípadne technologických postupov, a
preto nie sú súčasťou výroku rozsudku súdu. Rovnako tak súd nemohol uložiť žalovanému povinnosť,
aby nepovolenú stavbu odstránil pod kontrolou štátneho dohľadu a za účasti stavebného dozoru, lebo
súd nemôže v rozsudku súdu uložiť povinnosť štátnemu orgánu, ktorý nebol stranou v danom spore.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP
s tým, že žalobca a žalovaný mali pomerný úspech v konaní, lebo súd žalobe v časti vyhovel a v časti
ju zamietol, preto rozhodol o náhrade trov konania tak, že ich žiadnej zo sporových strán nepriznal.

7. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil ustanovením

§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. K prvému odvolaciemu dôvodu ohľadne nesprávnych skutkových zistení
odvolateľuviedol,žežalovanýpoukazujenaprílohuč.6,atonáčrtvpôvodnomstaveanáčrtvsúčasnomstave. Ide pritom len o grafické znázornenie stavu pred údajným výkopom a po ňom bez akejkoľvek
dôkaznejrelevanciedokazovanejskutočnosti.Zpredmetnéhonáčrtujednaknevyplývakakýmdátumom
majú byť jednotlivé náčrty vypracované, respektíve stav k akému dátumu zachytávajú, rovnako z nich

nevyplýva, či ich spracovala odborná osoba a na základe akých objektívnych zistení. Uvedený náčrt
preto môže slúžiť nanajvýš ako grafické vysvetlenie toho čo tvrdí alebo požaduje žalobca, v žiadnom
prípade však nemôže slúžiť ako dôkaz preukazujúci tvrdenú skutočnosť, a teda nemôže svedčiť
o pôvodnej výške terénu ani o tom, či a akým bola výška terénu znížená. Naďalej tak medzi stranami
ostáva sporné kedy a akým spôsobom došlo k zníženiu výšky terénu nad predmetnými inžinierskymi

sieťami. Žalobca teda nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci výšku terénu nad predmetnými
inžinierskymi sieťami ani svoje tvrdenie, že k zníženiu malo dôjsť konaním žalovaného. Súd prvej
inštancie si však bez ďalšieho toto tvrdenie žalobcu bez akýchkoľvek dôkazov osvojil. Uvedené je
dokonca v rozpore so zisteniami D. P. D., ktorý v rozhodnutí č. D. XXXX/XXXX-XX-XX konštatuje, že „v
mieste stavby neboli pôvodne uložené prípojky tak, aby kopírovali relief pôvodného terénu to znamená,
že v mieste súbehu s predmetnou spevnenou plochou neboli uložené do nezamrzajúcej hĺbky čoho

dôkazom je pôvodný kamenný múr to znamená, že už pred položením prípojok bol terén približne
v takej úrovni a reliefe ako je teraz“. Je teda zrejmé, že súd si v rozpore s ustanoveniami procesnej
normy bez akýchkoľvek dôkazov osvojil tvrdenia žalobcu o pôvodnej výške terénu respektíve hĺbky
uloženia predmetných inžinierskych sietí a zároveň odbagrovaní časti hliny žalovaným. Je teda zrejmé,
že súd si osvojil tvrdenia jednej zo sporových strán bez toho, aby tieto boli podložené vykonaným

dokazovaním pričom súd svoje úvahy pri hodnotení dôkazov náležite neobjasnil, čím zaťažil svoje
rozhodnutie arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ako
druhej odvolacej námietke odvolateľ uviedol, že ďalšou podstatnou vadou dotknutého rozsudku je
nesprávne právne posúdenie veci, keďže prvoinštančný súd v rozsudku bez poukazu na relevantnú
právnu úpravu tvrdí, že sa žalovaným zriadené nepovolené stavby nachádzajú v ochrannom pásme

predmetných inžinierskych sietí. Súd však toto svoje rozhodnutie respektíve právne posúdenia neopiera
o akékoľvek ustanovenia právnych noriem. V súlade s ustanovením § 19 os. 4 písm. e/ Zákona
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov sa za verejný vodovod
ani jeho súčasť nepovažujú vodovodné prípojky. Podľa § 19 ods. 5 predmetného zákona sa za
verejnú kanalizáciu ani jej súčasť nepovažujú ani kanalizačné prípojky. Z vyššie uvedených ustanovení

zákona je možné dospieť k nespornému záveru o tom, že ku kanalizačnej ani vodovodnej prípojke
sa nevymedzuje žiadne pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejného potrubia. Právny záver
prvostupňového súdu je preto v rozpore so zákonom a závery uvedené v napadnutom rozsudku majú
za následok jeho nezákonnosť. Tvrdenie žalobcu, že stavebníci porušili ochranné pásmo vodovodnej
prípojky je zavádzajúce, nakoľko v skutočnosti s jedná o domový rozvod, pre ktorý ani zákon ani

slovenské technické normy ochranné pásmo nezriaďujú. Rovnaké stanovisko pritom zaujal aj D. P. E.
D., ktorý už v citovanom rozhodnutí poukazuje na to, že „zákon o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách nestanovuje ochranné pásmo súkromných vodovodných a kanalizačných prípojok, ktoré
nie sú verejným vodovodom alebo verejnou kanalizáciou“. Nie je teda zrejmé, posúdením ktorej právnej
normy prvoinštančný súd vyhodnotil existenciu ochranných pásiem, súkromných inžinierskych sietí,

teda domácich rozvodov, a teda na základe čoho poskytuje ochranu súkromným inžinierskym sieťami
žalobcu nad rámec zákona. Súd prvej inštancie teda svojvoľne aplikoval právo, keď k povinnostiam
žalovaného, ktoré spočívajú v strpení uloženia a umožnenia údržby inžinierskych sietí pridal povinnosť
žalovaného zabezpečiť, aby boli uložené podľa platných technických noriem, a to aj napriek tomu, že
z jediného dôkazu nevyplýva, že by do nich žalovaný akýmkoľvek spôsobom zasahoval. Prvostupňový

súd opomenul citovať alebo aspoň označiť jedinú technickú normu, z ktorej obsahu pri vydaní rozsudku
vychádzal. Rozsudok súdu prvej inštancie tak podľa názoru žalovaného ako odvolateľa nespĺňa atribúty
spravodlivého zákonného ani riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom uvedené nedostatky spôsobujú
jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní
ničím nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákonov, a to porušenia Stavebného zákona
na základe toho, že sa jedná o čiernu stavbu bez stavebného povolenia, porušenie Zákona o vecných
bremenách ako aj porušenie Občianskeho zákonníka podľa § 127 ods. 1 Zákona. Stavbu a inžinierske

siete realizoval v roku 2009 na základe stavebného povolenia, stavba a inžinierske siete boli riadne
skolaudované, čo znamená, že boli dodržané všetky predpisy a požadované technické normy, pričom
k uvedenému súdu dôkazy predložil.9. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu dupliku, v ktorej okrem iného uviedol, že žalobca tvrdí,
že žalovaný ničím nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu citovaných právnych predpisov.
Ako však už žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia,

na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázaní týchto tvrdení žalobcu.
Je to preto práve žalobca, ktorý má ním tvrdené skutočnosti preukazovať. Žalovaný v zásade nemôže
dokazovať niečo, o čom tvrdí, že sa nestalo. Pritom poukázal na posudzovanie dôkazného bremena
arešpektovanienegatívnejdôkaznejteórie.Nadrámecuvedenéhobolžalovanýtohonázoru,žeG.H.G.
J. K. Q. O. XX.XX.XXXX medzi sporovými stranami je absolútne neplatná a pre jej rozpor s ustanovením

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/29/2009 zo dňa 30.06.2010, v ktorom sa okrem iného uvádza, že
požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena takto vyčlenenej
časti nehnuteľnosti sa dosiahne pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných,
určitých a presne stanovených. Takýto stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny
úkon o zriadení vecného bremena vyhotovení za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto

právneho úkonu.

10. K odvolacej duplike žalovaného sa vyjadril žalobca odvolacou triplikou, v ktorej uviedol, že
predmetom žaloby nie je samotné vecné bremeno, ale práva žalobcu vyplývajúce z vecného bremena
a ostatných zákonov spomenutých v žalobe. Vyjadrenie žalovaného, čo je podstatné alebo nepodstatné

v danom spore môže rozhodnúť len súd.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle

ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je plne dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 365 ods.
1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený

na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je

základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporuuplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením

pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka naplnená bola, keďže súd prvej inštancie nižšie
uvedené listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil nesprávne a z odôvodnenia samotného
rozsudku sa tak javí porušenie pravidiel formálnej logiky.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd
SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k

naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd
uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštacie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako

ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore
s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

17. Z podaného odvolania je možné konštatovať, že žalovaný ako odvolateľ uviedol dva podstatné
odvolacie dôvody. Prvým odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a druhým odvolacím dôvodom
bola skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Obe odvolacie námietky odvolateľa/žalovaného považuje odvolací súd za dôvodné z nižšie
uvedených dôvodov.

18. K prvej odvolacej námietke ohľadne nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov odvolací
súd konštatuje, že síce súd prvej inštancie v odstavci číslo 15 svojho rozhodnutia uvádza a cituje
rozhodnutia H. P. I. ako aj mesta D. ako príslušného stavebného úradu. Dokazovanie týmito listinami
aj vykonal, avšak z týchto vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že tieto
rozhodnutia dávajú súdu prvej inštancie kompetenciu teda právomoc rozhodovať o nepovolenej stavbe

žalovaného. Z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu že sa nimi
bližšie nezaoberal po obsahovej stránke nachádzajúcej sa v ich odôvodnení a nevenoval pozornosť
podstatným pasážam týchto rozhodnutí. V zásade možno konštatovať, že dokazovanie nimi prebehlo
iba formálnym spôsobom, bez riadne získaných skutkových zistení z nich vyplývajúcich.

19. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v rámci
vyhodnocovania rozhodnutí príslušného D. P. J. D. ako aj H. P. J. I. odbor výstavby a bytovej politiky
opomenul vyhodnotiť základnú podmienku konania, a to právomoc súdu vo veci rozhodnúť, ktorá
patrí medzi základné podmienky konania na strane súdu a ktorú je súd povinný skúmať z úradnej
povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania bez ohľadu na to, či takúto skutočnosť sporové strany

namietajú alebo nenamietajú (skúmanie podmienky konania z úradnej činnosti súdu nezasahuje do
zásady kontradiktórnosti sporového konania). Napriek vedomosti o predmetných rozhodnutiach, či
už stavebného alebo okresného úradu, súd prvej inštancie ohľadne časti petitu, a to odstránenia
nepovolenej stavby ďalej v konaní pokračoval a o povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu rozhodol
napriek tomu, že v danej veci nemal v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti právomoc rozhodnúť.

20. Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je
potrebné rozlišovať stavbu nepovolenú a stavbu neoprávnenú. Na rozdiel od nepovolenej stavby, kedy
je stavba zriadená alebo vykonávaná bez alebo v rozpore s právnym aktom vyžadovaným stavebnýmzákonom, o neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď je stavba zriadená alebo vykonávaná na cudzom
pozemku a stavebník nemá k tomuto pozemku žiadne právo. V tomto kontexte o odstránení nepovolenej
stavby môže rozhodovať (má právomoc) iba stavebný úrad v zmysle Stavebného zákona. Naopak

o odstránení neoprávnenej stavby nemajú právomoc rozhodovať správne orgány, ale súdna sústava
inštančne nariadených a podriadených súdov. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že staviteľ oporného
múru je zároveň aj vlastníkom pozemku, na ktorom oporný múr stavia. Z tohto dôvodu sa jedná tzv.
nepovolenú stavbu, nie o stavbu neoprávnenú. Tu odvolací súd poukazuje najmä na ustanovenie §
88a Stavebného zákona, ktorý pojednáva o dodatočnom povolení stavby. V zmysle ustanovenia § 88a

ods. 1 je zrejmé, že ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo
v rozpore s ním začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote
predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola
stavbazačatábezprávoplatnéhostavebnéhokonania,ktoréužbolovydané,stavebnýúradposúdisúlad
stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených

v stavebnom konaní. V zmysle ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak stavebník stavby
požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby
s verejným záujmom, stavebný úrad z úradnej povinnosti nariadi odstránenie stavby.

21. Z vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona je zrejmé, že ak vo veci už prebieha konanie

o dodatočnom povolení stavby, jeho následkom z úradnej povinnosti je buď skutočnosť, že rozhodnutím
stavebnéhoúradudôjdekdodatočnémupovoleniupredmetnejstavby,prípadne,akpožadovanédoklady
nie sú predložené respektíve sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom stavebný úrad z úradnej
povinnosti svojím rozhodnutím nariadi odstránenie stavby.

22. Skutočnosť, že prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby vyplýva z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä z rozhodnutia H. P. I. M. H./XXXXXX-XXXXXXX/
XXXX/XXX-XX G. O. XX.XX.XXXX (nachádzajúce sa na č.l. 9 súdneho spisu), v zmysle ktorého bola
v správnom konaní vec, v ktorom rozhodovalo mesto Snina ako stavebný úrad zrušená a vrátená tomuto
správnemu orgánu, aby vykonal nové prejednanie a nové rozhodnutie, pričom v predmetnom rozhodnutí

sa okrem iného uvádza, že v danom prípade bola vznesená námietka občiansko-právnej povahy
týkajúca sa vlastníckych práv respektíve ich obmedzenia, ktorej vyriešenie predpokladá postup podľa §
137 Stavebného zákona. Nakoľko si stavebný úrad urobil o spornom rozsahu a obsahu práva z vecného
bremena úsudok sám bez predchádzajúceho odkázania účastníka konania na súd alebo iný príslušný
orgán a rozhodol vo veci, nepostupoval v danom prípade v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na

základe tohto rozhodnutia H. P. I., odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy
ako orgánu štátnej správy následne mesto D. ako príslušný stavebný úrad rozhodol dňa XX.XX.XXXX
pod sp.zn. D./XXXX-XX-XX (rozhodnutím nachádzajúcim sa na č.l. 6 súdneho spisu), že odkazuje
na súd účastníkov konania vo veci občiansko-právnej námietky týkajúcej sa práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúcom v práve užívania inžinierskych sietí na parcele N. F. XXXX v k.ú. D.

a ich doživotnej údržby zapísaného na LV č. XXXX, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu a ktorú v konaní
o dodatočnom povolení stavby sťažovateľ uplatnil, keďže v konaní o tejto veci sa medzi účastníkmi
nedosiahla dohoda. Stavebný úrad zároveň stavebné konanie o dodatočnom povolení nepovolenej
stavby prerušil do dátumu pripadajúcemu na deň 30.09.2021.

23. Z oboch predmetných rozhodnutí, či už stavebného úradu alebo H. P. I. odbor výstavby je zrejmé,
že stavebné konanie bolo potrebné prerušiť kvôli základnej spornej skutočnosti, ktorou je sporný
rozsah a obsah práva z vecného bremena. Tu je však z pohľadu odvolacieho súdu potrebné poukázať
na výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý ohľadne napádanej existencie a obsahu práva
vecného bremena medzi sporovými stranami rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Voči

predmetnémuvýrokuII.rozhodnutiasúduprvejinštanciesp.zn.11C/46/2021-92zodňa16.02.2023však
nebolo podané odvolanie a z tohto dôvodu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti teda v časti
týkajúcej sa aj spornej existencie a obsahu vecného bremena nadobudlo právoplatnosť. Predmetom
konania na odvolacom súde tak zostala iba časť žaloby týkajúca sa odstránenia nepovolenej stavby
na parcele F. N. XXXX. Uvedený stav nasvedčuje tomu, že samotnému stavebnému úradu (v zmysle

rozhodnutia nadriadeného H. P. I. H. J. L. K. I.) nebráni žiadna skutková okolnosť v pokračovaní konania
o dodatočnom povolení predmetnej stavby. V tomto kontexte je tak výrok I. rozhodnutia súdu prvej
inštancie po stránke právneho posúdenia veci nesprávny, keď si súd prvej inštancie prisvojil právomocrozhodovaťvtakejčastipetitužaloby(odstráneniestavby),oktorommávýhradnúprávomocrozhodovať
iba príslušný správny orgán.

24. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že aj keď vo veci odstránenia nepovolenej stavby
súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nemajú právomoc vo veci rozhodovať, nebolo potrebné vec
postupovať príslušnému správnemu orgánu, a to z dôvodu, že ohľadne tejto nepovolenej stavby
postavenej na parcele F. – N. XXXX už prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby a jeho
pokračovaniu nebránia žiadne zákonné prekážky.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku I. a III.
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ zrušil a následne aj v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP
konanie zastavil, s ohľadom na skutočnosť, že príslušný správny orgán už vo veci nepovolenej stavby
v posudzovanej veci koná.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 a ustanovením § 396 ods. 2 CSP, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako plne
dôvodné a zároveň tak bolo potrebné v zmysle vyššie uvedených skutočností aj zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie čo do výroku I. a III.. Zároveň čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti vo výroku
II., bol žalovaný úspešný už pred samotným súdom prvej inštancie a predmetná výroková časť nebola

žalobcom napadnutá riadnym opravným prostriedkom. Z týchto dôvodov bol priznaný nárok na náhradu
trov konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).