Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14,
IČO: 31 820 174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad
Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom v Žiline, Vysokoškolákov č. 8556, za účasti
ďalšieho účastníka konania: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova č. 8,
IČO: 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. marca 2020, číslo OU-

ZA-OSZP3-2020/013633-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 26. apríla 2023, č. k. 30S/109/2021-116, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 26. apríla 2023, č. k.

30S/109/2021-116 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. marca 2020, číslo OU-ZA-OSZP3-2020/013633-002,
ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Žilina, odbor životného prostredia z 10. decembra 2019,
číslo 17938/2019-63798/2019-OŽP-SKU. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako

príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. f/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v rozhodnom znení (ďalej len
„zákon č. 416/2001 Z. z.“) a § 69 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) vydal podľa § 47, § 48 a § 82 zákona
č. 543/2002 Z. z. súhlas na výrub 1 ks dreviny druhu lipa (Tilia cordata) s obvodom kmeňa 158 cm
nameraných pod rozkonárením, rastúca na parc. č. XXXX/XX k.ú. Ž.. Súčasne v rozhodnutí v súlade s
§ 82 ods. 12 zákona č. 543/200 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce

ochranu prírody a krajiny.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách článku 44 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1-4, § 23 ods. 1-4, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods.1-3Správnehoporiadku,článku3ods.2oznámeniaMinisterstvazahraničnýchvecíSlovenskejrepubliky
č. 43/2006 Zb. o Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a
prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a v zmysle

právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného na
úseku ochrany prírody, konkrétne ochrany drevín. Odhliadnuc od konštatovania všeobecnosti niektorých
žalobcom uplatnených námietok mal preukázané, že odôvodnenia oboch správnych rozhodnutí

obsahujú všetky zákonné náležitosti plynúce z § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodneniach
svojich rozhodnutí správne orgány v predmetnom administratívnom konaní uviedli, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie, akými konkrétnymi úvahami boli orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ako
použili správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, teda pri právnom posúdení, na základe ktorých
právnych predpisov rozhodovali a ako sa vysporiadali s návrhmi a námietkami účastníkov konania.

4. K námietke žalobcu o nedoručení kópie spisov krajský súd poukázal na závery plynúce z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013, podľa ktorých cit.: „Zmyslom § 33 ods.
2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia po
ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohli uplatniť svoje výhrady resp. urobiť procesné
návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia správny orgán je povinný dať účastníkovi

konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku
všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať kópiu celého
spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť.“ Rovnako krajský súd nevzhliadol v
postupe správnych orgánov porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď z príslušného oznámenia o

začatí konania mal preukázané, že žalobca bol poučený o možnosti nahliadnutia do administratívneho
spisu, o práve oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním a následne sa k nim vyjadriť, o
práve vyjadriť sa ku spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a tiež o bol poučený o lehote
na uplatnenie vyjadrenia. Túto možnosť žalobca nevyužil. Postup prvostupňového správneho orgánu
bol v súlade so Správnym poriadkom, naplnil konkrétne i požiadavku na postup správneho orgánu čo

najúplnejšie zistiť skutočný stav veci všetko pri zachovaní procesných práv účastníka konania.

5. Námietky žalobcu, a to predovšetkým tie, ktoré sa týkali úpravy plynúcej z Aarhuského dohovoru, ako
aj tie, ktoré sa týkali absencie výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí v nadväznosti na úpravu § 95
ods. 3, § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. zhodnotil súd ako formalistické a nedostatočne konkrétne

vedúce v konečnom dôsledku k predĺženiu administratívneho konania a k oddialeniu meritórneho
rozhodnutia, čo v žiadnom prípade nepredstavuje cieľ uvedenej právnej úpravy najmä vyplývajúcej
z Aarhuského dohovoru. Jej primárnym cieľom je ochrana životného prostredia a potreba umožniť
verejnostiúčinneparticipovaťnazachovanípriaznivéhoživotnéhoprostrediasprístupňovaníminformácií
v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe

k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať
skutočný obsah a nie je možné sa jej len formálne dovolávať.

6. Uzavrel, že úlohou súdu nie je vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, zistenie
skutkového stavu považoval za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia a správnymi orgánmi ustálený

skutkový stav má oporu v administratívnom spise. Priebeh správneho konania bol v súlade so zákonom
a v rámci svojho postupu správne orgány poskytli účastníkom konania dostatočný priestor na uplatnenie
ich práv.

7. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).10. Konkrétne namietal, že správne rozhodnutia nenapĺňajú ani zákonné minimálne požiadavky na
rozhodnutie podľa § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda sú neodôvodnené, pričom úlohou
správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením

formálne a obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu. Jedným z esenciálnych
predpokladov prieskumnej činnosti súdu je také odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
poskytuje súdu dostatočný základ pre preskúmanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Z
rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť zrejmé, že správny orgán sa skutočne zaoberal podstatnými
otázkami, a že len jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel nižší orgán.

11. Vo vzťahu ku krajskému súdu namietal, že tento svojou činnosťou zabraňuje prístupu k spravodlivosti
nielen v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle článku 9 Aarhuského
dohovoru, ktorý je v zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súčasťou tak slovenského
právneho poriadku, ako aj právneho poriadku Európskej únie. Krajský súd nesprávne právne posúdil
žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia, a to vo vzťahu k právu na realizáciu výrubu. Správny

orgán počas výrubového konania musí porovnávať právo žiadateľa na výrub dreviny nachádzajúcej
sa na jeho majetku a právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktoré je tvorené drevinami
majúcimi estetickú, ekologickú, ako aj regulačnú funkciu na danom území. Správny orgán má povinnosť
porovnávať a vyvažovať vlastnícke právo žiadateľa, ktoré obsahuje aj právo nakladať s majetkom s
právom na priaznivé životné prostredie, ktoré patrí celej verejnosti. Takéto vyvažovanie však v priebehu

správneho konania neprebehlo. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžo/74/2016, podľa ktorého cit.: „ (...) udelenie takéhoto súhlasu je možné len za predpokladu, že
správny orgán po dostatočnom dokazovaní, obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom
a úplnom zistení skutočného stavu má za to, že ide o odôvodnený prípad výrubu. Takéto stanovisko
teda možno zaujať len na základe posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na

zdravie človeka.“, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-416/10, v zmysle ktorého sa
ekonomický záujem podriaďuje záujmu environmentálnemu.

12. Vo vzťahu k neposkytnutiu podkladov uviedol, že právo / povinnosť podľa § 33 Správneho poriadku
nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, keďže ide o dve rôzne ustanovenia,

z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkom konania. Rovnako namietal neposkytnutie
kópií administratívneho spisu i napriek tomu, že o ich zaslanie žiadal. V tomto smere namietal porušenie
§ 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého musí správny orgán postupovať takým spôsobom,
aby zbytočne nezaťažoval účastníkov konania. Namiesto odoslania elektronickej správy musí účastník
konania prísť osobne do sídla správneho orgánu a nafotiť alebo nakopírovať dokumenty, ktoré správny

orgán vytlačil z elektronického spisu, čo možno chápať ako porušenie článku 3 Aarhuského dohovoru.
Sťažovanie a obmedzovanie prístupu verejnosti k podkladom (čo podľa žalobcu má v tomto prípade
podobu podmieňovania nahliadnutia do spisu) považoval za nezákonný postup správneho orgánu.
Krajský súd tiež nesprávne právne posúdil aj nezaslanie podkladov, na základe ktorých bol povolený
výrub, ako informácií o životnom prostredí. Podaním žiadosti podľa článku 4 Aarhuského dohovoru

žalobcovi vznikol právny nárok na zaslanie týchto podkladov. Vzhľadom na to, že neboli zverejnené
informácie, nemohla sa verejnosť domáhať svojich práv, nakoľko správne orgány si nesplnili povinnosť
ohľadom jej informovania. Správny orgán si zamieňa informovanie verejnosti a informovanie účastníka
konania, pričom nezohľadňuje postavenie verejnosti ako subjektu sui generis. V tomto smere namietal
porušenie článku 37 a článku 41 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článku 47 menovanej

charty na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

13. Ďalej uvádzal, že výrubové povolenie má byť vydané podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
až po zhodnotení zdravotného stavu, estetických a ekologických funkcií, súčasne náhradná výsadba
podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. má byť primeraná, dôvody výrubu sa objektivizujú vo výpočte

spoločenskej hodnoty ako zrážkové a prirážkové indexy a celková spoločenská hodnota je jedným z
kritérií primeranosti. Tým je daný právny základ opodstatnenosti, legitimity a legality žaloby. Výpočet
spoločenskej hodnoty je ďalej upravený vo vykonávacej vyhláške č. 24/2003 Z. z. [konkrétne vyhláška
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 09. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny č. 24/2003 Z. z. (ďalej len „Vyhláška č. 24/2003 Z. z.“)],

respektíve č. 170/2021 Z. z. Vzhľadom na charakter výpočtu spoločenskej hodnoty, ktorý kvantifikuje
a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia o výrube, ale aj o
náhradnej výsadbe, je len logické a racionálne očakávať, že tento výpočet bude súčasťou akéhokoľvek
výrubového rozhodnutia, lebo porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty s voľnou úvahou správnehoorgánu a zabezpečenými dôkazmi je možné si overiť, skontrolovať, či rozhodnutie je zákonné, primerané
a vecne správne. Pokiaľ teda rozhodnutie o výrube neobsahovalo informáciu týkajúcu sa spoločenskej
hodnoty, potom takéto rozhodnutie možno považovať za svojvoľné a účelové.

14. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., smernice EIA a Aarhuského
dohovoru zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej

únie s otázkou cit.:
i.„Čisamotnévyžadovanieinformáciívkonaniachvoveciachživotnéhoprostrediajezneužívanímpráva,
ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody“.

15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

17. Ďalší účastník konania - Železnice Slovenskej republiky sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§

11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1, 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je
dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného zo 06. marca 2020, číslo OU-ZA-OSZP3-2020/013633-002, ktorým tento postupom podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
Mesta Žilina, odbor životného prostredia z 10. decembra 2019, číslo 17938/2019-63798/2019-OŽP-
SKU. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa§ 2 písm. f/ zákona č. 416/2001 Z. z. a § 69 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 543/2002 Z. z. vydal podľa
§ 47, § 48 a § 82 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas na výrub 1 ks dreviny druhu lipa (Tilia cordata) s
obvodom kmeňa 158 cm nameraných pod rozkonárením, rastúca na parc. č. XXXX/XX k.ú. Ž.. Súčasne

v rozhodnutí v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania
činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.

26. Zákon č. 543/2002 Z. z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a
povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť

zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt
a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie
ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne
a miestne pomery.

27. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

28. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa
nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte
nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi
pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so
súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej

zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.

30. Podľa § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z, výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po
vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ

výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

31. Podľa § 48 ods. 1 časť pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody uloží
žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín
na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa.

32. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, 112) (Správny poriadok; pozn. súdu) ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

34. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

35. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.37. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

38. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané, že:
- navrhovateľ (ďalší účastník konania) žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa

06. novembra 2019 požiadal o vydanie súhlasu na výrub dreviny (lipa - Tilia cordata) v súlade s § 47
ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
[ďalší účastník konania predmetnú žiadosť odôvodnil primárne s poukazom na to, že rastie z náletu,
svojou polohou a rozmerom poškodzuje priľahlú budovu a jej oplotenie, zasahuje do kanalizačného
potrubia a tiež, že zhoršuje výhľadové pomery účastníkov cestnej premávky pri výjazde],

- žalobca podaním (e-mail) z 08. novembra 2019 potvrdil účasť v predmetnom výrubovom konaní
[vyjadril preferenciu odbornej starostlivosti o drevinu pred jej úplným vyrúbaním, žiadal predložiť
analýzusúčasnéhovýskytuastavudrevín,zhodnotenieichekologického,krajinotvorného,estetickéhoa
kultúrnohistorického významu, návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny, zoznam
a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, katastrálnu mapu s územným priemetom

výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, výpočet spoločenskej hodnoty podľa
príslušnej vyhlášky; ako dôkaz navrhol zabezpečiť / realizovať i. dokument starostlivosti o dreviny,
ii. dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, respektíve, že sa účel
výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou dreviny a vyčíslujúci ich spoločenskú hodnotu, iii.
tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových

indexov a krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením opodstatnenosti výrubu,
iv. rozhodnutie zo zisťovacieho konania, respektíve metodické usmernenie Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné
vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., v. projektovú
dokumentáciu a mapové podklady, na základe ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov,

rekultivačných opatrení, zámerov vrátiť pôvodný charakter pozemku a pod. v zmysle § 3 ods. 4, 5 zákona
č. 543/2002 Z. z.],
- prvostupňový správny orgán následne listom z 15. novembra 2019 oznámil začatie konania a súčasne
na deň 28. novembra 2019 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou; žalobcovi bolo
príslušné oznámenie elektronicky doručené dňa 26. novembra 2019,

- žalobca sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil, ktorú skutočnosť už
avizoval vo svojom podaní z 08. novembra 2019,
- rozhodnutím z 10. decembra 2019 prvostupňový správny orgán vydal súhlas na výrub 1 ks dreviny
druhu lipa (Tilia cordata) s obvodom kmeňa 158 cm nameraných pod rozkonárením, rastúcej na parc.
č. XXXX/XX k.ú. Ž.

[súčasne v rozhodnutí v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/200 Z. z. prvostupňový správny orgán určil
podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny; konkrétne: i.
výrubdrevinymaluskutočniťďalšíúčastníkkonanianavlastnénáklady,ii.prípadnývýrubvovegetačnom
období uskutočniť s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov až
po vypracovaní ornitologického posudku alebo inom jednoznačnom preukázaní toho, že na drevinách

určených na výrub nehniezdi chránený druh, iii. odstránenie drevnej hmoty po výrube, iv. výrub dreviny
možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení a po právoplatnosti príslušného súhlasu; zároveň
uložil ďalšiemu účastníkovi na svoje náklady uskutočniť náhradnú výsadbu 2 ks drevín druhu javor (Acer
platanoides „Columnare“) s obvodom kmienkov pri výsadbe minimálne 16-18 cm],- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 06. marca 2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z 10. decembra 2019.

42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa
k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú

dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho
správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné
so zákonom.

43. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že navrhovateľ (ďalší účastník konania) žiadosťou
doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06. novembra 2019 požiadal o vydanie súhlasu

na výrub dreviny (lipa - Tilia cordata) v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorej
opodstatnenosť odvodzoval od zistenia, že sa jednalo o náletovú drevinu, ktorá svojou polohou a
rozmerom poškodzovala priľahlú budovu a jej oplotenie, zasahovala do kanalizačného potrubia a
zhoršovala výhľadové pomery účastníkov cestnej premávky pri výjazde.

44. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutiach
správnych orgánov, ktorý kvantifikuje a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované
náležitosti rozhodnutia o výrube, a teda porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty s voľnou úvahou
správnehoorgánuazabezpečenýmidôkazmijemožnésioveriť,skontrolovať,čirozhodnutiejezákonné,
primerané a vecne správne, najvyšší správny súd uvádza, že prvostupňové správne rozhodnutie z 10.

decembra 2019 obsahuje tabuľku výpočtu spoločenskej hodnoty predmetnej dreviny. Z rozhodnutia je
zrejmé, že drevina, o ktorú ide v tu prejednávanej veci je v zmysle prílohy č. 33 Vyhlášky č. 24/2003 Z.
z. zaradená do III. skupiny - Listnaté opadavé dreviny s obvodom kmeňa 158 cm (nameraného vo výške
130cm),ktorémuzisteniuzodpovedalahodnota1.612eur.Zároveňuvedenáhodnotabolamodifikovaná
s ohľadom na tzv. prirážkový index podľa prílohy č. 35 Vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Konkrétne prvostupňový

správny orgán predmetnej drevine priradil index
0,6 - jednoznačne preukázaný nepriaznivý vplyv dreviny na statiku objektov a budov alebo drevín
a ohrozenie prevádzkyschopnosti inžinierskych sietí, zatienenie nad hodnoty povolené normami a
spôsobenie nadmernej vlhkosti obytných a iných objektov a poškodenie dreviny alebo iným spôsobom
znížená jej fyziologická hodnota v rozpätí 26 - 60% (stredné poškodenie)

1,1 - dlhoveká drevina,
čomu následne zodpovedala výsledná spoločenská hodnota 1.063,92 eur.
Iný prirážkový index, najmä prostredníctvom ktorého by sa navyšovala spoločenská hodnota príslušnej
dreviny (1,2 - napríklad vek stromu viac ako 100 rokov, 1,3 - napríklad rastúca v brehových porastoch,
1,4 - napríklad rastúca v parku, verejnom sade, v záhrade, 1,5 - napríklad rastúca v botanickej záhrade,

zoologickej záhrade, arboréte, 2,0 - rastúca v národnom parku a v ochrannom pásme s tretím stupňom
ochrany, 2,5 - napríklad rastúca v chránenom areály, prírodnej rezervácii, prírodnej pamiatke, 3,0 -
vyhlásená za chránený strom) v predmetnej veci nebol preukázaný; žalobca v tomto smere bližšie
námietky neprodukoval.

45. Žalobca ďalej zdôrazňoval povinnosť správneho orgánu porovnávať a vyvažovať vlastnícke právo
žiadateľa, ktoré obsahuje aj právo nakladať s majetkom s právom na priaznivé životné prostredie, ktoré
patrí celej verejnosti, pričom takéto vyvažovanie v priebehu správneho konania neprebehlo. Poukázal
tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/74/2016, podľa ktorého cit.:
„ (...) udelenie takéhoto súhlasu je možné len za predpokladu, že správny orgán po dostatočnom

dokazovaní, obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom a úplnom zistení skutočného
stavu má za to, že ide o odôvodnený prípad výrubu. Takéto stanovisko teda možno zaujať len na základe
posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka.“ Najvyšší správny
súd uvádza, že predmetná drevina bola šetrením na miestnej ohliadke (ktorej sa žalobca nezúčastnil)
zhodnotená odborným pracovníkom prvostupňového správneho orgánu so záverom, že má zníženú

fyziologickú a estetickú hodnotu v rozmedzí od 26 do 60%, keď bola v minulosti pravidelne radikálne
orezávaná, nakoľko bola nevhodne vysadená do tesnej blízkosti oplotenia, poškodzovala okná a fasádu
blízkej nehnuteľnosti a v čase šetrenia sa kmeň priamo opieral o betónové základy; rovnako rástla do
kanalizačnej prípojky a hrozilo, že naruší jej prevádzkyschopnosť. Príslušný odborný pracovník vykonalvýpočet spoločenskej hodnoty predmetnej dreviny na základe použitia prirážkových indexov, upravil
spoločenskú hodnotu vypočítanú pre predmetnú drevinu. K odkazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/74/2016 najvyšší správny súd uvádza, že každú jednu

prejednávanú vec je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžo/74/2016 sa jednalo o výrub 65 stromov a 17 kríkových porastov,
ktoré plnohodnotne slúžili svojmu účelu, mali určenú priaznivú indexáciu, t.j. boli v dobrom stave a
navyše tvorili jeden z posledných mestských parkov v danom meste s tým, že náhradná výsadba na
streche plánovaných podzemných garáží by mala zanedbateľný prínos, keďže priestor by nebol verejne

prístupný a zďaleka by neboli naplnené funkcie parku v takej miere, ako tomu bolo predtým. Najvyšší súd
Slovenskej republiky potom dospel k záveru, že pri vydaní súhlasu na výrub stromov nebol dostatočne
zistený skutkový stav veci, a to v súvislosti s posúdením ekologických a estetických funkcií drevín.
Správne orgány sa vecou riadne nezaoberali a napriek tomu, že zákon v danom prípade umožňuje
správnym orgánom použiť zákonom povolenú správnu úvahu pri rozhodovaní o udelení súhlasu na
výrub stromov, podľa názoru súdu táto nebola dostatočným spôsobom odôvodnená. V predmetnej veci

z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu však jasne vyplýva správna úvaha opierajúca sa v
prvom rade o zistenia odborného pracovníka získané formou miestnej ohliadky, že predmetná drevina
má s ohľadom na už vyššie uvádzané skutočnosti zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu. Z obsahu
prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna

úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rovnako sa prvostupňový správny orgán
riadne vysporiadal aj s požiadavkami žalobcom uplatnenými v podaní z 08. novembra 2019 a tieto
vyhodnotil ako neopodstatnené; vypracovanie dokumentu starostlivosti o dreviny vo výrubovom konaní
nepovažoval za potrebné, nakoľko bola jasne dokázaná opodstatnenosť výrubu predmetnej dreviny v
zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody, jednalo sa o drevinu na súkromnom

pozemku a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční aj náhradná výsadba, k požiadavke doloženia
dendrologického a fytopatologického posudku uviedol, že pracovník orgánu ochrany prírody je odborne
spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny,
ako aj jej vplyv na okolie; požadovanie predloženia dendrologického a fytopatologického posudku vo
vzťahu k príslušnej drevine by bolo navyše neefektívne z hľadiska zásad hospodárnosti a rýchlosti

konania. Tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty dreviny bola obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
s vyčíslením spoločenskej hodnoty dreviny v sume 1.063,92 eur. Doloženie rozhodnutia zo zisťovacieho
konania, respektíve usmernenie a tiež doloženie projektovej dokumentácie nebolo rovnako vyhodnotené
ako opodstatnené, nakoľko dôvod výrubu spočíval v zistení, že drevina mala zníženú fyziologickú a
estetickú hodnotu a bola v minulosti nevhodne vysadená v tesnej blízkosti oplotenia a nehnuteľnosti.

Pokiaľ išlo o mapové podklady, tieto tvorili prílohu žiadosti na výrub dreviny a pre správny orgán boli
postačujúce na to, aby bola drevina identifikovaná v teréne. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere
zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa
názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody,
na základe ktorých pristúpili k rozhodnutiu o vydaní súhlasu na výrub predmetnej dreviny.

46. K žalobcom namietanému neposkytnutiu kópií administratívneho spisu i napriek tomu, že o ich
zaslanie žiadal, najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva konkrétne
špecifikovaná žiadosť žalobcu o zaslanie kópie administratívneho spisu. V prvom žalobcovom podaní
(08. november 2019) v priebehu správneho konania žalobca oznámil prvostupňovému správnemu

orgánu, že sa nezúčastní miestnej ohliadky spojenej s ústnym pojednávaním s tým, že zápisnicu z
miestnej ohliadky a prípadne ďalšie relevantné podklady rozhodnutia požiadal zaslať na e-mailovú
adresu, alebo do elektronickej schránky. Takto formulovanú žiadosť nemožno chápať ako žiadosť
o vyhotovenie a preposlanie kópie administratívneho spisu. Ďalšie žalobcom v konaní realizované
podanie predstavovalo až odvolanie proti rozhodnutiu z 10. decembra 2019, v ktorom žalobca vyčítal

prvostupňovému správnemu orgánu, že tento nevyhovel žiadosti žalobcu o zaslanie kópie spisu. Ako
už súd uviedol vyššie, z obsahu administratívneho spisu takáto žiadosť nevyplýva. Odhliadnuc od
uvedeného súd dodáva, že podstata využitia procesných práv nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy,
odpisyadostaťkópiespisovvpriebehusprávnehokonania(čojevlastnekonkretizáciouzásadyplynúcej
z § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého „správne orgány sú povinné postupovať v konaní v

úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy“) spočíva v získaní prehľadu o všetkých doterajších
procesných úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe získaných poznatkov (s výnimkou tých, naktorédopadajúúčinkynapríkladzákonač.185/2015Z.z.)apodľavlastnejúvahymoholúčastníkkonania
využívať ďalšie jemu prislúchajúce procesné práva predpokladané príslušným procesným právnym
predpisom, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia

i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti
však neuviedol, v čom postup správneho orgánu pre žalobcu predstavoval tak závažné pochybenie
odôvodňujúce zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia založené výlučne len na tomto
dôvode. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že nemožno prehliadnuť aj okolnosti a špecifiká
prejednávanej veci, pričom podstatný podklad pre vydanie rozhodnutia predstavovala samotná žiadosť

navrhovateľa(ďalšiehoúčastníkakonania)vrátanepríloh(obrazovéagrafickézobrazeniemiestavýrubu
a výpis z listu vlastníctva), ďalej oznámenie o začatí konania z 15. novembra 2019 a zápisnica z miestnej
ohliadky, pričom podstatný obsah relevantných podkladov bol vnesený do odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené, a teda mal možnosť sa s
ním riadne oboznámiť. Rovnako prvostupňový správny orgán listom z 15. novembra 2019 oznámil
účastníkom konania (teda aj žalobcovi) začatie konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín

spojeného s ústnym pojednávaním a miestnou ohliadkou, ktorej sa žalobca nezúčastnil; súčasne
prvostupňový správny orgán v príslušnom oznámení poučil účastníkov konania o práve oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a
rovnako ich poučil o možnosti nahliadnutia do podkladov v stanovenom mieste a čase. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobcovi bola riadne poskytnutá procesná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia

a pokiaľ túto možnosť žalobca nevyužil, nemožno to považovať za procesné pochybenie na strane
správneho orgánu. V tomto smere teda postup plynúci z § 33 ods. 2 Správneho poriadku bol plne
dodržaný. Možno tiež poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2023,
sp. zn. III. ÚS 408/2023, bod 13, podľa ktorého cit.: „ (...) ak ide o chyby rozhodnutia odstrániteľné
výkladom, napr. s prihliadnutím na celkový obsah rozhodnutia, obsah spisu alebo na úkony správnych

orgánov a účastníkov, v dôsledku čoho nebudú ďalej existovať pochybnosti o význame rozhodnutia,
nie je dôvod na jeho zrušenie, ktoré by neúčelne predlžovalo konanie a odďaľovalo nastolenie právnej
istoty (I. ÚS 71/2022, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1Afs/38/2006 a
6Ads/17/2013). V správnom súdnictve platí, že rozhodnutie sa nezrušuje len pre zopakovanie procesu a
odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či pre účastníka výhodnejšie rozhodnutie

(R 122/2003, I. ÚS 71/2022).“

47. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky
pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom,

a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje
nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej
judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno
chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van

Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno
potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci
dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na
žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou vecou, prípadne mali
všeobecný charakter), na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne

ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.48. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie
prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho,
ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008,

Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08,
Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako vnútroštátneho
súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267
ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej
zodpovedaniebybolonevyhnutnéprejehorozhodnutievoveci;niejepritomviazanýnávrhmiúčastníkov

konania. V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia
prejudiciálnej otázky. Podľa názoru súdu žalobcom predložená prejudiciálna otázka („Či samotné
vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré
priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody“) navyše
vecne nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko tak správne orgány, ako aj krajský súd
vo vzťahu k žalobcovi nekonštatovali zneužitie práva. V predmetnej veci žalobca namietal porušenie

článku 3 a článku 4 Aarhuského dohovoru z titulu, že podaním žiadosti podľa článku 4 Aarhuského
dohovoru mu vznikol právny nárok na zaslanie podkladov tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia a
vzhľadom na to, že neboli zverejnené informácie nemohla sa verejnosť domáhať svojich práv, nakoľko
správne orgány si nesplnili povinnosť ohľadom jej informovania. Po preskúmaní veci súd dospel k
záveru, že správne orgány v priebehu správneho konania konali so žalobcom ako s účastníkom

konania, t.j. žalobca nemal postavenie verejnosti, ale priamo zainteresovaného účastníka konania so
všetkými k tomu zodpovedajúcimi procesnými právami plynúcimi z procesného právneho predpisu
- Správneho poriadku, vrátane práva nahliadnutia do administratívneho spisu, o čom bol žalobca v
priebehu správneho konania riadne poučený. Navyše žalobca ani presne nešpecifikoval, aká konkrétna
informácia mu nebola poskytnutá, v dôsledku čoho mu mala vzniknúť či už ujma, alebo že by malo dôjsť

k podstatnému sťaženiu jeho procesnej obrany.

49. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne
správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1
SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania
nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.