Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122498501
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:6122498501.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: U. E. J. S. T., so sídlom H.

F. X, T., IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: C.. D.. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, zast.: H. &.
H. J..S..Z.., so sídlom Š. XX, T., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 173,84 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica,

postúpenej tunajšiemu súdu dňa 19.4.2023, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 260,76 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že je vlastníkom pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. X pre P..Ú.. S., H.. Č.. B.
XXXX/XX o výmere 377 m2 (ďalej ako „Pozemky“) a žalovaný je vlastníkom stavby evidovanej na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S., a to rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele B. XXXX/X
a priľahlých a zastavaných pozemkov parc. č. B. XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X susediacich s Pozemkami

žalobcu. Pozemky žalobcu sú toho času oplotené a zastavané tak, že spolu s nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalovaného tvoria jeden funkčný celok a žalobcovi a verejnosti nie sú prístupné. Touto
žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie Pozemkov v jeho vlastníctve v
celkovejvýške260,76eurvzniknutéhozaobdobieod1.7.2021do30.9.2021,ktorénastranežalovaného
vzniklo užívaním Pozemkov v tomto období bez právneho dôvodu. Pohľadávka pozostáva z obvyklého
nájomného, za aké prenajíma pozemky v danej lokalite za žalované obdobie, a teda predstavuje sumu,
aká ušla z jeho majetku tým, že Pozemky nemohol prenajať inej osobe vzhľadom k tomu, že na nich stoja

stavby vo vlastníctve žalovaného, že ich má žalovaný oplotené a že k nim žalobca ani verejnosť nemá
prístup. Pri výpočte dlžnej sumy/výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z Rozhodnutia primátora
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 33/2015, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a
ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, tabuľka č. 100, lokalita II, položka 191a (7 EUR/m2/rok),
tzn. pri výmere užívaného pozemku 149m2 sumu 86,92 eur mesačne - (149x7)/12), čo za tri mesiace
predstavuje žalovanú sumu, t.j. 260,76 eur. Žalovaného upomienkou zo dňa 3.11.2021 a predžalobnou
upomienkou zo dňa 25.11.2021 vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný napriek upomienkam dlžnú

sumu neuhradil. Nakoľko žalovaný Pozemky naďalej užíva, pričom za ich užívanie v zmysle zaslaného
listu nezaplatil, došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Výšku bezdôvodného
obohatenia určil ako výšku obvyklého nájomného v rozhodnom období. Žalovaný užívaním Pozemkov
získal majetkovú hodnotu. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten,komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ
by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by
musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania Pozemkov

bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemcovia takéhoto plnenia nie sú vzhľadom
na povahu plnenia schopní vrátiť ho, sú povinní nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje
svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie

stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten,
kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod
„užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie
užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na
ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu, a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 3.1.2023 žalobe vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej
lehote odpor s odôvodnením vo veci samej.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
preukázateľne zaplatil riadne a včas všetky jednotlivé čiastkové sumy, ktoré spolu tvoria sumu istiny,
ktorej sa žalobca domáha, pričom uvedenú skutočnosť preukazuje výpisom konkrétnych transakcií
z bankového účtu žalovaného na bankový účet žalobcu, ktorý jednoznačne preukazuje, že dotknutá
pohľadávka žalobcu voči žalovanému nevznikla a že nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému na

zaplatenie sumy istiny za užívanie pozemkov v období od 1.7.2021 do 30.9.2021 je zjavne nedôvodný. V
obdobíod1.7.2021do31.10.2021uskutočnilžalovanýnasledovnéplatby/úhradyvprospechbankového
účtu žalobcu: dňa 15. 7. 2021 zaplatil sumu 86,92 eur, dňa 17.8.2021 zaplatil sumu 86,92 eur, dňa
17.8.2021zaplatilsumu86,92eur,dňa22.9.2021zaplatilsumu86,92euradňa28.10.2021zaplatilsumu
86,92 eur. Zároveň predložil výpis transakcií z bankového účtu žalovaného realizovaných na bankový

účet žalobcu za obdobie od 1.7.2021 do 31. 10. 2021. S ohľadom na jednoznačne preukázanú úhradu
žalovanej sumy považoval nároky uplatnené žalobcom za nedôvodné v celom rozsahu a navrhoval
žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu potvrdil (po preverení úhrad žalovaného), že žalovaný

uhradil dlžnú sumu v uvádzanej čiastke, a to za mesiace júl a august 2021, avšak neuviedol u všetkých
platieb popis presného mesiaca, za ktorý sumu uhrádza, preto zvyšné pripísané čiastky použil na skôr
splatné bezdôvodné obohatenie, a to za mesiace február - apríl 2021. Z uvedených dôvodov zobral
žalobu v časti o zaplatenie sumy 173,84 eur s príslušenstvom späť (zodpovedajúcom mesiacom júl a
august 2021) a zotrval na žalobe v rozsahu 86,92 eur s príslušenstvom predstavujúcom bezdôvodné

obohatenie za obdobie mesiaca september 2021.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenia žalobcu sú účelové a ich cieľom je iba šikanózny výkon práva
vo vzťahu k žalovanému. Dôvodil, že ak by žalobca skutočne mal voči žalovanému pohľadávky, ktoré
boli splatné ešte skôr (február až apríl 2021) ako tie, ktoré si voči žalovanému bol uplatnil v návrhu na

vydanie platobného rozkazu (júl až september 2021), je nelogické, aby aj tieto skôr splatné pohľadávky
nezahrnul do návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže aj tieto už v danom čase, ak by existovali,
museli byť splatné, pričom svoje tvrdenia o existencii uvedených pohľadávok za mesiace február až apríl
2021 nijako nepreukázal. K samotnej podstate uplatneného nároku uviedol, že žalovaná pohľadávka
(bezdôvodnéobohatenie)pozostávazobvykléhonájomnéhozaužívanienehnuteľnéhomajetkužalobcu

žalovaným. Žalobca však obvykle neprenajíma svoje pozemky za cenu, ktorú požaduje od žalovaného.
Pozemok, za ktorý žalobca žiada od žalovaného sumu 7 eur za 1 m2, „prenajíma“ aj susede žalovaného
O.. V., avšak len za sumu 2,30 eur/1 m2. Žalobca preto nepravdivo uvádza, že cenu za užívane pozemku
určil na základe obvyklého nájomného, ktoré si uplatňuje. Nie je ani pravdivé tvrdenie žalobcu, že na
pozemku stojí stavba vo vlastníctve žalovaného, pretože je tam len drevný prístrešok bez pevného

spojenia so zemou, ktorý tak nespĺňa zákonnú definíciu stavby. V snahe usporiadať právny a skutkový
stav požiadal žalobcu o odkúpenie pozemku ktorý užíva, pričom predložil žalobcovi aj geometrický plán,
na čo však žalobca nijako nereagoval. Tiež požiadal žalobcu o určenie rovnakých platobných podmienokako majú jeho susedia, po zistení, že mu je vyrubovaný viac ako trojnásobne vyšší poplatok, avšak
žalobca ani na túto jeho žiadosť nijako nereagoval.

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2023 právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného
zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v skorších písomných vyjadreniach.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.9.2023 uviedol, že pokým žalovaný v popise platby uvádzal číslo
faktúry jemu zaslanej, priraďoval úhrady presne k daným obdobiam. Nastali však situácie, kedy z popisu

platby alebo variabilného symbolu uvedeného žalovaným nebolo možné dostatočne určiť, na ktoré
obdobie bola platba určená alebo by bolo niektoré obdobie uhradené duplicitne, a v takom prípade
použil pripísanú sumu na úhradu najstaršieho, neuhradeného obdobia za dodržania podmienky určenej
žalovaným v popise platby. Napr. ak žalovaný uviedol v popise platby „2021“, túto platbu nepoužil na
splateniedlžnéhoobdobiadecember2020,alenanajstaršiedlžnéobdobiaroku2021.Doplnil,ževtomto
období pôvodne nastala chyba v účtovaní, kedy si zamestnanec žalobcu pri ručnom priraďovaní platieb

nevšimol poznámku platiteľa, a platby s popisom „júl 2021“ a „au 2021“ pôvodne použil na splatenie
obdobia február 2021 a apríl 2021, čo odstránil po podaní odporu žalovaným a tieto obdobia boli po
oprave účtovania splatené z neskôr pripísaných súm so všeobecným popisom 2021 a v tomto rozsahu
zobral podanú žalobu späť. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, navrhoval, aby súd žalobe vo
zvyšnej časti vyhovel.

9. K tejto argumentácii žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.10.2023 uviedol, že žalobca svojím konaním
preukázateľne zavinil, že sa toto konanie vôbec vedie. Vo svojej upomienke č. K. zo dňa 3.11.2021,
ako aj v upomienke č. K. zo dňa 25.11.2021, a tiež v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol,
že voči žalovanému eviduje pohľadávku za obdobie od 1.7.2021 do 30.9.2021 vo výške 260,76 eur,

ktorá mala pozostávať z úhrad za mesiace júl, august a september 2021. Keďže žalovaný si bol
vedomý, že úhrady za mesiace august a september 2021 riadne vykonal (v auguste 2021 dokonca
zrealizoval dve úhrady namiesto jednej), mal za to, že tak obe upomienky, ako aj platobný rozkaz,
sú založené na nesprávnych skutkových tvrdeniach žalobcu, keďže platby za uvedené obdobie, ktoré
žalobca avizoval ako neuhradené, riadne zaplatil, pričom žalobca vo vyjadrení z 18.9.2023 priznal,

že jeho zamestnanec nepostupoval správne a urobil chybu pri započítavaní úhrad na skoršie splatné
pohľadávky. Ďalej mal za to, že žalobca nepostupoval pri započítavaní finančných úhrad realizovaných
žalovaným zákonne. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia ako ho vymedzil žalobca v žalobnom
návrhu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, avšak žalobca na plnenie záväzkov z ním
tvrdeného bezdôvodného obohatenia aplikoval § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorého použitie

by vyžadovalo dohodu medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme (§ 262 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka), avšak žiadna takáto dohoda neexistovala a ani neexistuje, či už v ústnej alebo v písomnej
forme. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že na peňažné úhrady realizované žalovaným aplikoval ust. §
330 ods. 3 Obchodného zákonníka upravujúce poradie plnenia viacerých záväzkov, v zmysle ktorého
platí, že ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní,

platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené,
inak záväzku najskôr splatného. Občiansky zákonník, ktorým by sa právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným mal v prípade bezdôvodného obohatenia spravovať, však vo svojich ustanoveniach
neupravuje spôsob ako má veriteľ postupovať pri plnení viacerých pohľadávok, ak dlžník presne neurčí
poradie, v akom ich plní. Žalobca ho nijako neinformoval, že ním uhradené platby v mesiacoch júl až

september 2021 použil na úhradu iných žalobcom tvrdených pohľadávok, ale naopak uviedol, že za
uvedené obdobie žiadne platby neuhradil, čo bolo zavádzajúce a čo v žalovanom evokovalo, že na
strane žalobcu musí ísť jednoznačne o chybu v jeho účtovných záznamoch, keďže žalovaný v danom
období platby preukázateľne zrealizoval.

9.1. Zároveň poukazoval, že v okolnostiach danej veci existuje aj naturálna kontra obligácia - záväzok
žalobcu ako vlastníka pozemku poskytnúť odplatu žalovanému za prácu, ktorú žalovaný vynakladá
pri udržiavaní a zveľaďovaní pozemku žalobcu. Žalobca nikdy neprejavil záujem, želanie, či ochotu
starať sa o údržbu svojho pozemku. Iba vďaka práci a osobným investíciám žalovaného sa žalobcov
pôvodne neudržiavaný, burinou zarastený pozemok premenil na priestor vyplnený kvetmi a úžitkovými

stromami. Žalobca tento spôsob užívania svojho pozemku žalovaným akceptuje, keďže žalobca
nikdy nepožiadal žalovaného, aby prestal vynakladať svoju prácu do údržby jeho pozemku, ani aby
pozemok užíval bez investícií do udržiavania jeho majetkovej podstaty. Je preto nesporné, že žalovaný
poskytuje žalobcovi za užívanie jeho pozemku protiplnenie vo forme prác realizovaných pri udržiavanímajetkovej podstaty pozemku. Zároveň do údržby žalobcovho majetku vkladá svoj kapitál nákupom
záhradkárskeho materiálu potrebného na udržiavanie okrasných rastlín, ich hnojenie, strihanie atď., ako
aj záhradkárskeho náčinia a vybavenia potrebného na údržbu pozemku. Údržbu žalovaný vykonáva

prevažne osobne, ale v niektorých prípadoch objednáva aj prácu profesionálnych záhradníkov. Žalobca
sa nikdy nepodieľal na výkone potrebných záhradníckych prác pri údržbe pozemku v jeho vlastníctve,
ani neprispel finančne na znášanie výdavkov spojených s údržbou jeho nehnuteľnosti. Žalobca sa bez
akéhokoľvek právneho dôvodu pravdepodobne domnieva, že zhodnocovanie jeho pozemku prácou
žalovaného je bezodplatné. Tiež mal za to, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od rôznych

užívateľov toho istého pozemku rozdielnu výšku za užívanie 1 m2 pozemku, keďže takýto postup
žalobcu je dlhodobo diskriminačný voči žalovanému. Európsky súd pre ľudské práva uviedol: „Rozdielne
zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak
nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, ktorým je ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje
vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť (Case
of Evans v. The United Kingdom, Sťažnosť č. 6339/05, § 73). Túto koncepciu do právneho poriadku

Slovenskej republiky vniesol Ústavný súd Slovenskej republiky pri interpretácii a aplikácii článku 12 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, aj Národná rada Slovenskej republiky prijatím zákona č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Opätovne poukazoval, že
v snahe usporiadať právny a skutkový stav požiadal žalobcu o odkúpenie pozemku ktorý užíva, pričom

predložil žalobcovi aj geometrický plán, na čo však žalobca nijako nereagoval, rovnako ako nereagoval
na jeho požiadavku o určenie rovnakých platobných podmienok, ako majú jeho susedia. S poukazom
na uvedené žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

10. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2023 zástupca žalobcu zotrval na nároku o zaplatenie

bezdôvodného obohatenia za mesiac september vo výške 86,92 eur s prísl., s tým, že je predovšetkým
vecou žalovaného, aby si dosledoval vykonanie platieb. Ku dňu podania žaloby nemal vedomosť o
všetkých nedoplatkoch žalovaného, lebo skoršie neexistovali. Až upozornením žalovaného, že tieto
platby majú konkrétnu špecifikáciu, zistil, že prijaté úhrady sú priradené k určitému obdobiu tam
uvedenému, pričom žalovaný má za obdobie roku 2022 nedoplatok na týchto úhradách, ktoré uhrádzal

čiastočne alebo vôbec.

10.1. V záverečnej reči uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania, z výpovedi a listín, ktoré sa
v spise nachádzajú, je nesporne preukázané, že žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu v
žalovanom období v mesiacoch júl až september 2021, tieto mal oplotené a urobil ich tak neprístupnými

pre žalobcu alebo iné osoby, čím preukázateľne došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého výšku
preukázal rozhodnutím primátora a rozsudkom, ktorý bol predložený na poslednom pojednávaní. V
zmysle podaných vyjadrení žalovaného zobral žalobu späť, v časti v ktorej ju považuje za nedôvodnú.
Zároveň preukázal na aký účel bola opakovaná platba v mesiaci august započítaná. Pokiaľ ide o nárok
na náhradu trov konania, podstatným je určenie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, pričom výška

tohto bezdôvodného obohatenia nasleduje. A keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo, považoval sa
za úspešného v spore.

11. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2023 právny zástupca žalovaného zotrval na doterajšej
skutkovej a právnej argumentácii, s tým, že pri posudzovaní nároku uplatneného žalobcom musí súd

vychádzať striktne zo žalobného návrhu ako ho žalobca vymedzil v žalobe. Návrh bol vymedzený
pohľadávkamizamesiac07/2021až09/2021ažalovanýjednoznačnepreukázal,ževuvedenomobdobí
všetky splátky riadne uhradil, v auguste dokonca o jednu navyše. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k
rozšíreniu žaloby na iné než žalované obdobia, mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a
preto navrhoval žalobu zamietnuť.

11.1. V záverečnej reči uviedol, že predmetom tohto konania nie je to, či sa žalovaný bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu, ale sumy, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil ako splatné a neuhradené
pohľadávky. Žalovaný nerozporuje bezdôvodné obohatenie, rozporuje však žalobný návrh tak ako bol
podaný a obdobie, za ktoré bol údajne v omeškaní s platbami, ktoré boli predmetom žalobného návrhu.

Žalovaný preukázal, že za žalované obdobie svoje splatné záväzky riadne plnil, a preto sa s nimi
nemohol dostať do omeškania tak ako to tvrdí žalobca.12. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti zaplatenia sumy 173,84 eur s

príslušenstvom z dôvodu úhrady žalovaným, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením
v tejto časti zastavil.

15. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 86,92 eur s
príslušenstvom.

16. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

19. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor
koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 Občianskeho zákonníka).

20. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný užíval pozemky
vo vlastníctve žalobcu v žalovanom období v mesiacoch júl až september 2021, tieto mal oplotené a
urobil ich tak neprístupnými pre žalobcu alebo iné osoby, čím preukázateľne došlo k bezdôvodnému
obohateniu, ktorého výšku preukázal rozhodnutím primátora.

21. Obrana žalovaného bola založená na tvrdení, že sumy, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil
(titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré nerozporoval) ako splatné a neuhradené pohľadávky, uhradil,
teda za žalované obdobie svoje splatné záväzky riadne plnil, a preto sa s nimi nemohol dostať do
omeškania, čo preukázal výpisom transakcií z jeho bankového účtu realizovaných na bankový účet
žalobcu za obdobie od 1.7.2021 do 31.10.2021. Jeho obrana ďalej spočívala v tom, že i keď žalobca

po preverení úhrad žalovaného, pripustil chybu svojho zamestnanca pri priraďovaní platieb, na žalobe
zotrval (za obdobie september 2021), pričom nedošlo k rozšíreniu žaloby za iné obdobie než to aké bolo
vymedzené v žalobnom návrhu s tým, že pri započítavaní finančných úhrad realizovaných žalovaným
nepostupoval žalobca zákonne s poukazom na neexistenciu dohody medzi stranami sporu podľa ust.
§ 330 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tej súvislosti dôvodil, že žalobca v upomienke č. K. zo dňa

3.11.2021, ako aj v upomienke č. K. zo dňa 25.11.2021, a tiež v návrhu na vydanie platobného rozkazu
uviedol, že voči žalovanému eviduje pohľadávku za obdobie od 1.7.2021 do 30.9.2021 vo výške 260,76
eur, ktorá mala pozostávať z úhrad za mesiace júl, august a september 2021 a nijako ho neinformoval,
že ním uhradené platby v mesiacoch júl až september 2021 použil na úhradu iných žalobcom tvrdených
pohľadávok, ale naopak uviedol, že za uvedené obdobie žiadne platby neuhradil, čo bolo zavádzajúce

a čo v žalovanom evokovalo, že na strane žalobcu musí ísť jednoznačne o chybu v jeho účtovných
záznamoch, keďže žalovaný v danom období platby preukázateľne zrealizoval.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcu (zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby) zaťažovalo
bremeno tvrdenia a s tým súvisiace dôkazné bremeno o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil tým, že za mesiac august 2021 za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, nezaplatil
žalobcovi sumu 86,92 eur.23. Súd aplikuje ustanovenia C.s.p. v súlade s princípom formálnej pravdy, kde strany sporu sú
povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky, pričom v prípade, že strana sporu neunesie

dôkazné bremeno, musí znášať nepriaznivé meritórne rozhodnutie (por. uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/217/2007). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich
existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (por. uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

24. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým
aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením
žaloby. V civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný žalobným
nárokom tak, ako ho žalobca vymedzil v podanej žalobe, a teda nesmie stranám priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať
a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 216 ods. 2 C.s.p.. Podanou žalobou

žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje
nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Popisom relevantných
skutkových okolností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom a plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu,
než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu

zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu
žalobného petitu.

25. V posudzovanej veci je z podanej žaloby zrejmé, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve v celkovej výške 260,76 eur vzniknutého za obdobie

od 1.7.2021 do 30.9.2021, ktoré na strane žalovaného vzniklo užívaním pozemkov v tomto období bez
právneho dôvodu, pričom v priebehu sporu (vo vyjadrení k odporu žalovaného) zobral žalobu v časti
o zaplatenie sumy 173,84 eur s príslušenstvom späť (zodpovedajúcom mesiacom júl a august 2021)
a zotrval na žalobe v rozsahu 86,92 eur s príslušenstvom predstavujúcom bezdôvodné obohatenie za
obdobie mesiaca september 2021, keďže po preverení úhrad žalovaného zistil, že žalovaný uhradil

dlžnú sumu v uvádzanej čiastke, avšak neuviedol u všetkých platieb popis presného mesiaca, za ktorý
sumu uhrádza (okrem mesiacov júl a august 2021), v dôsledku čoho zvyšné pripísané čiastky použil na
skôr splatné bezdôvodné obohatenie, a to za mesiace február - apríl 2021. Zo žaloby teda nevyplýva,
že by predmetom sporu bolo celé obdobie roka 2021, pričom žalobca žalobu nerozšíril ani o obdobie, v
súvislosti s ktorým započítal úhrady žalovaného. Obrana žalovaného tak bola dôvodná.

26. Po zhodnotení vykonaného dokazovania tak ako je uvedené vyššie súd žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia povinnosti tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností (ohľadne ďalších údajných
pohľadávok na úhradu ktorých plnenia zo strany žalovaného boli započítané).

27. Ďalšie argumenty strán sporu považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne dopodrobna zaoberať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú
strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie
veci podstatný význam.

28. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1
C.s.p. nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže
žalobca vzal žalobu čiastočne späť vzhľadom na plnenie žalovaného ešte pred podaním žaloby, teda
možno konštatovať, že žalobca procesne zavinil (čiastočné) zastavenie konania a vo zvyšnej časti bol

v spore úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, pričom tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili
(§ 257 C.s.p.). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.