Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823010531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C.,
trvale bytom D. E., F. XXX, G. H., vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava trestne stíhanému pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Trestného zákona na verejnom zasadnutí konanom
dňa 25.10.2023, prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 23.8.2023, sp. zn. 2T/58/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d), písm. e), ods.2 Tr.por. z r u š u j ú s a v napadnutom rozsudku výroky

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) § 37 písm. m), § 39 ods. 2 písm. c), písm.d) Tr. zákona

na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a) a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.8.2023, sp. zn. 2T/58/2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr.

zákona s poukazom na § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Trestného zákona Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že dňa 02.06.2023 okolo 21.55 h v Hornej Vsi, časť Rudica, okres Prievidza,
v detskej izbe domu číslo 329 pod vplyvom alkoholu počas slovnej roztržky so svojou manželkou I. J.
B., ktorá ležala v posteli, túto chytil oboma rukami za pyžamo v oblasti hrudníka, stiahol ju z postele a
vyhrážal sa jej zabitím, po čom ho od poškodenej odtiahol ich syn J. B., čo poškodená využila, ušla,
mobilným telefónom zavolal políciu a vybehla von z domu, kde čakala políciu, pričom jeho konanie u nej
vzbudilo obavu o jej život a zdravie a mala strach, že svoje vyhrážky splní.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l),n) § 37 písm. m), § 39 ods. 2 písm. d),
ods.4peranalogiamTr.zákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere 5(päť)mesiacovnepodmienečnesozaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Súčasne bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložené ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok súdu okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal
odvolanie obžalovaný spolu s jeho obhajcom do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení

rozsudku. Odvolanie smerovalo proti výrokom o treste a ochrannom opatrení. Následne obžalovaný
prostredníctvom obhajcu odvolanie písomne odôvodnil. Obhajoba v písomných dôvodoch odvolania
uviedla nasledovné:

„Nesúhlasím s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody a ani ochranného liečenia ústavnou
formou.

Podľa môjho názoru druh a výmera trestu by mali byť aj v mojom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým okolnostiam veci, teda najmä spôsobu spáchania skutku a jeho následku, pohnútke, mojej
osobe, mojim pomerom, a to najmä osobným, rodinným, majetkovým, ako aj možnostiam nápravy. Pri
individualizácii trestu v mojom prípade súd podľa mňa postupoval voči mne neprimerane prísne a vôbec

nezohľadňoval okolnosti za ktorých ku skutku došlo, ani to. aby trest v zmysle $ 34 ods.3 Trestného
zákona mal čo najmenší vplyv na moju rodinu a mne blízke osoby.

Podľa môjho názoru ja nie som páchateľ, ktorý je nenapraviteľný, na ktorého by sa nedalo úspešne
ešte pôsobiť aj inak, než prísne represívne, teda nepodmienečným trestom odňatia slobody. Mám

veľké poučenie z tejto veci, nepochybne aj samotný výkon väzby prispel k uvedomeniu, že problémy
v manželskom spolužití nie je možné riešiť konfliktne. Podľa mňa bolo aj výsluchom svedka J. B. na
hlavnom pojednávaní súdu preukázané, že konflikty v našej domácnosti vyvolávala vo väčšine prípadov
manželka. Bolo tomu tak aj v tomto prípade, keď konflikt bol vyprovokovaný nevhodnými urážkami
zo strany poškodenej, bez ktorých by určite ku konfliktu a ani ku skutku, ku ktorému som sa priznal,

nedošlo. Ja som konflikt nevyvolal i keď je pravdou, že som na nevhodné a provokujúce slová manželky
nereagoval napr. odídením z miestnosti alebo ignorovaním jej provokácie. Je pravda, že som situáciu
nezvládol, no nepovažujem za správne ani spravodlivé, aby sa okolnosti incidentu brali do úvahy len
v môj neprospech. Ja som nebol predsa iniciátorom incidentu. Mám z neho trpké poučenie a nemám
záujem, aby sa niečo také zopakovalo.

Ja nie som kriminálne narušenou osobou, okrem vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu v jeden krát v
minulosti, za ktorý skutok mi bol uložený peňažný trest, ktorý som zaplatil, som nemal niky problémy
so zákonom. Ja som peňažný trest zaplatil a hľadí sa na mňa ako by som odsúdený nebol. Po mojom
odsúdení aj k trestu zákazu činnosti som sám z vlastnej iniciatívy nastúpil na dobrovoľnú protialkoholickú

ústavnú liečbu a následne som komunikoval ambulantne s psychiatričkou A. D. a abstinoval som
dlhodobo. Teda som schopný si uvedomiť že požívanie alkoholu aj v malom množstve je škodlivé.

Uloženie trestu a ochranného opatrenia v mojom prípade úzko súvisia. Podľa mňa uloženie
nepodmienečného trestu a ochranného liečenia ústavnou formou ma na neprimerane dlhú dobu zbavujú

možnosti pracovať, zabezpečovať finančné prostriedky predovšetkým pre deti, ktoré sú odkázané na
moju pomoc. Som živnostník, riadne pracujem, dlhodobo vykonávam zámočnícke a zváračské práce a
nikdy som nemal s prácou ani s firmou pre ktorú práce vykonávam žiadne problémy. Pri výkone živnosti
som nikdy nepožíval alkohol, do práce dochádzam derme autom. Nikdy som v práci nevymeškal, som pri
práci ako zdroja obživy pre mňa i rodinu, zodpovedný. Nie som teda porušovateľom povinností, osobou

asociálnou, či neprispôsobivou a poukazujem aj na výpoveď mojej manželky aj na hlavnom pojednávaní,
podľa ktorej sa správam prevažne normálne, k našim deťom sa správam slušne, mám s nimi silný citový
vzťah, vypovedala tak ako je pravda, že som veľmi pracovitý, zručný.

Podľa môjho názoru to, že riadne pracujem, že si udržiavam vysokú úroveň svojich pracovných

zručností, nasvedčuje tomu, že nie som alkoholik, ktorého nezaujíma nič len on sám, ja mám záujem sa
starať o rodinu, o deti, pomáhať jej teraz aj v budúcnosti, mám svoje deti veľmi rád a viem, že ak by som
sa dopustil opakovane podobného konania za ktoré som stíhaný, mohol by som „stratiť“ aj svoje deti.Podľa môjho názoru je v mojom prípade uloženie podmienečného trestu odňatia slobody primerané,
vhodné a účelné s prihliadnutím k mojej osobe, závažnosti následku i mojim pomerom, najmä tiež k
tomu, aby trest neprimerane nepostihol aj moje deti.

Ja som sa aj počas výkonu trestu zákazu činnosti osvedčil, vodičské oprávnenie mi bolo podmienečne
vrátené, aby som mohol riadiť auto a najmä pracovať.

Ďalším dôvodom pre uloženie podmienečného trestu odňatia slobody ako aj na uloženie ochranného

liečenia ambulantnou formou je to, že s nami žije aj moja matka, a to v malom rodinnom domku
ktorý som jej postavil hneď vedľa nášho pôvodne rodičovského domu, ktorý som sám zrekonštruoval a
zabezpečujem sám udržiavanie oboch domov. Moja matka má 76 rokov a taktiež potrebuje moju pomoc
nielenpribežnejúdržbedomualeajprípravepalivovéhodrevapotrebnéhonavykurovanieobochdomov
a moje väznenie ju neprimerane zaťažuje, nakoľko už nie je schopná si tieto veci sama zabezpečovať.
Rodičia mi darovali polovicu rodinného domu a polovicu darovali manželke a mám preto voči matke,

nakoľko otec už nežije, záväzky pomáhať jej osobne. Moja matka sa dlhodobo starala o naše deti
namiesto manželky počas doby keď som rekonštruoval dom a manželka si zvyšovala svoju kvalifikáciu
mimo miesta bydliska a ja mám teda aj morálny záväzok všestranne matke pomáhať. Preto musím však
byť doma a nie vo väzení alebo v ústave.

Ja som prejavil v konaní svoju ľútosť, dokážem ovládať požívanie alkoholu a som pripravený na trvalú
abstinenciu.Jemiveľmiľútožesomproblémysmanželkouneriešilracionálnealeskratovo,podvplyvom
emócii a alkoholu. Nerozumieme si už viac rokov a našimi nedorozumeniami trpia najmä naše deti. K
synom mám pozitívny vzťah, vždy som sa o nich staral, aby im nič nechýbalo, po materiálnej stránke som
rodinu vždy zabezpečoval. Deťom sa dosť venujem, chodíme na spoločné výlety, kúpať sa, na turistiku

do lesa a pod. Manželke som sa snažil tolerovať spôsob jej života, vedie spoločenský život, ja som skôr
introvert. Ona rada chodí do spoločnosti, tri krát do týždňa do posilňovne, ku kaderníčke, kozmetičke, ale
nič z toho mi nevadilo. Jedno čo mi prekážalo bolo to, že začala chodiť domov v neskorých večerných
hodinách a keď sa to opakovalo viackrát za mesiac, je pravda, že som si po práci doma niečo vypil, čo
bola skutočne chyba. Ja som manželku nikdy nezbil, nikdy som jej neublížil ani v minulosti ani pri skutku,

za ktorý som bol odsúdený. Povedal som len jednu nevhodnú vetu v rozrušení, za ktorú som sa ocitol
zo dňa na deň vo väzení. Je mi to úprimne ľúto, nechal som sa vyprovokovať a bola to obrovská chyba.
Manželka má však tendenciu zveličovať, ak by bola pravda to, že by som sa bol opakovane voči nej
nevhodnesprával,dokoncanásilne,nebolabyzotrvalavnašejdomácnosti,jejrodičiažijúsamivoveľkou
rodinnomdomevovzdialenosticca3kmodnášhodomu.Manželkajesamostatná,atoajekonomicky,ak

byskutočnemalazomňastrachacítilasaohrozená,nebývalabyvnašejdomácnosti.Jasomnadobudol
presvedčenie, že manželka ma z domu chce vyštvať, preto vyvoláva väčšinu nedorozumení čo potvrdil
aj syn J.. Ja nechodím do krčmy, nepožívam alkohol s kamarátmi, netrávim čas mimo domácnosti, sama
manželka i syn uviedli, že ma nevideli požívať alkohol. Ja nepožívam alkohol vo veľkých množstvách,
je pravda, že si vypijem pivo, dve po práci doma, keďže aj v práci aj okolo domov a záhrady ťažko

pracujem. Manželke vadí aj to.

Ja nesúhlasím s uložením ústavného liečenia, ale keďže si uvedomujem, že musím byť trvalým
abstinentom, som ochotný sa podrobiť ambulantnej liečbe. Nikdy som sa nútene ani ambulantnej liečbe
nepodroboval. Vzťah osoby podrobujúcej sa liečbe k samotnej liečbe a jej forme je prvým a zásadným

predpokladomúspešnostiliečby.Jamámzáujemsazvyššieuvádzanýchdôvodovpodrobiťambulantnej
forme liečby závislosti na alkohole. Túto môžem absolvovať i počas podmienečného výkonu trestu
odňatia slobody, resp.' po výkone trestu, nakoľko ústavnú formu liečby nemôžem absolvovať počas
výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS.

Ja mám teda nesúhlasný postoj k ústavnej forme liečby keď je u mňa možnosť aj ambulantnej liečby,
ku ktorej mám pozitívny náhľad a som osobne motivovaný sa jej podrobiť. Táto motivácia jej základným
predpokladom pre úspešnosť liečby. Ja nesúhlasím s tým, že moja iniciatíva v minulosti podrobiť sa
ústavnej forme liečby na dobrovoľnej báze bola aj znalcom aj súdom vyhodnotená vlastne v môj
neprospech. Ak by som sa nebol podroboval dobrovoľnej liečbe, zjavne by mi bola prvý krát ukladaná

ambulantná forma liečby. Aj znalec, keď som s ním komunikoval pri vyšetrení ma informoval, že mi
bude navrhovať ambulantnú formu liečby. Nielen preto, že nie som takým požívateľom alkoholu, ktorému
závislosť bráni v riadnom výkone práce, v zabezpečovaní rodiny a v starostlivosti o deti, ale aj z dôvodu,
že musel vnímať moju ochotu sa ambulantnej liečbe podrobiť. Argumentácia znalca pri jeho výsluchuna pojednávaní, že som zlyhal pri liečbe a jeho rodinný príslušník sa zo závislosti na alkohole ktorá mu
bránila už v dochádzke do práce liečil ústavne, neobstojí, považujem ju za nesprávnu, nakoľko ja som
nikdy nemal problémy s dochádzkou do práce, nikdy som nepožíval alkohol v takom množstve a v takom

rozsahu aby som nemohol vykonávať riadne svoju prácu.

Mňa znalec vyšetril vo väzbe v priebehu 20 minút. Pri vyšetrení si znalec zapísal len základné údaje,
viedli sme neformálny rozhovor, rozprával mi, že chodí v jeho veku vyše 80 rokov ešte lyžovať, prekvapil
ma v porovnaní s vyšetreniami v ústave a aj psychiatričky u A. D. spôsob rozhovoru, nakoľko som

očakával profesionálne otázky v súvislosti so zisťovaním miery závislosti na alkohole, pri vyšetrení
absentoval skríning, dotazník, neboli mi položené žiadne otázky smerujúce k môjmu zdravotnému
stavu, vrátane telesných komplikácii, abstinenčnej symptomatike, absentoval test na prípadne znížené
kognitívne funkcie, otázky k telesným poškodeniam , ochoreniu orgánov v dôsledku požívania alkoholu,
(poškodenie pečene, telesné poškodenia v dôsledku úrazov z pitia, z fyzických incidentov a pod),
otázky ohľadom druhu a množstva požívaného alkoholu, frekvencie požívania alkoholu, absencie v

práci a iné smerujúce k zisteniu závažnosti následkov požívania alkoholu a teda aj zistenie skutočností
rozhodujúcich pre uloženie formy liečenia.

Keďže znalec vyššie uvedené okolnosti neskúmal a vyšetrenie bolo prerušené pre obednú prestávku,
znalec mi po krátkom neformálnom rozhovore oznámil, že navrhne ambulantnú liečbu, s čím som slovne

súhlasil. Znalec sa po prestávke už nevrátil a žiadne iné vyšetrenie neprebehlo. Preto ma veľmi prekvapil
znaleckýposudoksozáverom,žeminavrhujeústavnúliečbu,naktoromdoporučenízotrvalivovýsluchu
na hlavnom pojednávaní, ktorý výsluch znalca som navrhol.

Podľa mňa závery znalca, že doporučuje súdu uloženie ústavnej liečby sú neodborné, pretože znalec

poskytol súdu len všeobecné informácie, nie konkrétne z akého dôvodu, a prečo odporúča ústavné
liečenie. Neuviedol žiadne relevantný dôvod, ako zistil, že nie som schopný sa zbaviť požívania alkoholu
bez zbavenia osobnej slobody, teda ambulantnou formou. Ja nevykazujem žiadne znaky ťažkého
alkoholizmu, nebolo konštatované, že mám poškodené kognitívne funkcie, ja som po dobrovoľnej liečbe
absolvoval psychotesty ako aj testy na vodičský preukaz skupiny „C“ cez digitálny systém na plný počet

bodov. Vodičský preukaz mi bol vrátený aj na základe vyšetrenia u psychiatričky A. D. a zastávam
stanovisko, že ak by som bol taký alkoholik u ktorého je nevyhnutné len ústavné liečenie, nebol by som
uvedené preskúšanie a testy u psychiatra úspešne absolvoval s takým výsledkom.

Zo záverov znaleckého posudku znalca nevyplýva, z akých zistení znalec vychádzal, aké metódy

použil, keď dospel k záveru, že nemožno odporučiť uloženie ambulantnej formy liečby. Z vyššie
uvedených dôvodov je v podstatnej časti, a to miery závislosti a formy liečby závislosti znalecký
posudok nepreskúmateľný. V posudku v zmysle ustálenej judikatúry nie je uvedené, akou cestou a na
základe akých odborných zistení znalec ku svojim záverom dospel. Súd by podľa súdnej praxe nemal
nekriticky preberať závery takého znaleckého posudku. Znalecký posudok, ktorý nie je preskúmateľný

pre absenciu odborných dôvodov a cesty k ich zisteniu, nie je dôkazom, ale len tvrdením , ktoré nie je
možné overiť.

Ja zastávam stanovisko, že názor znalca, ktorý si okresný súd osvojil, že ma treba izolovať pri
ukladaní formy liečby v ústave, nie je odborne podložený. Ja nie som osobou nebezpečnou pre

spoločnosť, resp. osobou, ktorej pobyt by bol na slobode nebezpečný a závery znalca sú výsledkom
konzervatívneho prístupu k liečbe negatívne ovplyvnené skúsenosťou z jeho vlastnej rodiny tak ako
som vyššie uviedol. Súčasný odborne preferovaný restoratívny prístup aj k prevýchove páchateľa je
orientovaný na obnovenie schopnosti páchateľa zaradiť sa do obvyklého spoločensky akceptovaného
spôsobu života a nie len jeho trestanie, pričom pre úspešnosť takéhoto prístupu je práve nevhodné

izolovanie páchateľa od rodiny, ako si nesprávne myslí znalec. Problém vznikol v našej rodine, z našich
vzájomných vzťahov a naša rodina je miestom a prostredím ktoré má prispieť k odstráneniu problému.
Komunikácia v rodine medzi mnou a jej ostatnými členmi, vrátanie detí aj počas mojej liečby nielen lepšie
prispeje k odstráneniu príčin vedúcich k trestnému skutku ale je spôsobilá motivovať i mňa k úspešnosti
liečby a umožniť tak i ekonomicky rodinu nepostihnúť. K úspešnému výsledku určite prispeje i môj denný

výkon práce a môj pocit úspešnosti a užitočnosti popri liečbe.
Podľa môjho názoru, pokiaľ znalec opiera svoje závery len o domnienky alebo bližšie neodôvodnené
poznatky z jeho praxe, je takto spracovaný znalecký posudok nepresvedčivý. Znalecký posudok sa
nemôže opierať len o subjektívny názor znalca. Na svojom subjektívnom názore znalec zotrval aj vovýsluchu na hlavnom pojednávaní. Znalecká činnosť je vykonávaná osobami, ktoré sú licencované zo
strany štátu, preto je obzvlášť dôležité, aby znalecká činnosť bola vykonávaná v súlade s právnou
úpravou. Riadnym vykonávaním znaleckej činnosti sa rozumie, že znalecké posudky musia byť

riadne odôvodnené. V opačnom prípade sú úkony znaleckej činnosti nepreskúmateľné, čo môže
mať negatívne následky na osoby, ktorých práva alebo právnom chránené záujmy sú alebo môžu
byť dotknuté výsledkom znaleckej činnosti. Som presvedčený, že znalecký posudok vyhotovený za
znaleckúorganizáciuA.K.vyššieuvedenézákonnépožiadavkynespĺňaatedanemôžebyťrelevantným
podkladom pre rozhodnutie o uložení ochranného liečenia súdom.

Pretože znalecký posudok nemožno považovať za odborne správny a náležité odôvodnený, navrhujem,
aby bol v súdnom konaní ustanovený iný, nový znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie na posúdenie miery mojej závislosti na alkohole a odborného posúdenia uloženia formy
prípadného liečenia.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti podľa § 321 ods. 1/ písm. b,c,d, Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a
ochrannom opatrení a aby mi postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil primeraný trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej
sadzby a aby v časti o uložení ochranného opatrenia vec vrátil okresnému súdu za účelom doplnenia

dokazovania v zmysle dôvodov odvolania - ustanovenia iného znalca z editoru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia psychiatrie a následne nového rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia.“

Prokurátor prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania voči
nemu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný navrhol odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý
rozsudok vo výrokoch o uloženom treste a ochrannom opatrení a uložiť podmienečný trest odňatia
slobody a ochranné liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku, na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť

odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je sčasti dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, vrátane výroku o uloženom ochrannom liečení, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho
dôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní

nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods.
7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky
o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste a ochrannom liečení obžalovanému.

Z odôvodnenia odvolania obžalovaného a vyjadrení jeho obhajcu na verejnom zasadnutí vyplýva, že
obžalovaný namietal uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v rozpore s Trestným zákonom
a jeho neprimeranú prísnosť v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. poriadku a nepreskúmateľnosťdôvodov uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou zakladajúcu podľa jeho
názoru odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. S argumentáciou obžalovaného
proti uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody a jeho neprimeranej prísnosti sa odvolací súd

stotožnil, nie však už s námietkami obžalovaného pokiaľ ide o uloženie ústavnej formy ochranného
liečenia.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd napadnutým rozsudkom pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin

úprimne oľutoval) a § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom) nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený)
postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do
26 mesiacov a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne. Pri
určení druhu trestu a pre aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu analogickým postupom podľa § 39

ods. 2 písm. d) a od s. 4 Tr. zákona okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zohľadňoval
predovšetkým skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného
upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, pod vplyvom alkoholu a že doteraz nebol vo výkone
trestu za úmyselnú trestnú činnosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v prejednávanom prípade náležite nevyhodnotil pomery na
strane obžalovaného. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na obžalovaného doteraz nebolo
pôsobené výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom nebyť jediného odsúdenie z roku
2020 by sa na neho hľadelo ako na netrestaného, ktorý pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život. Na základe uvedených skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného

sa nejedná o kriminálne narušenú osobu, ktorá skutočnosť neodôvodňovala uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody obžalovanému.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentom okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného
trestu s poukazom na spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu

zvyšku trestu zákazu činnosti. Uvedený právny názor okresného súdu nezodpovedá zneniu § 49 ods. 2
Tr. zákona, podľa ktorého je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody vylúčený len v prípade
spáchania úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko v preskúmavanom prípade
sa nejedná ani o jednu z týchto situácii, uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému z dôvodov

uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozsudku je v rozpore s Trestným zákonom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil ďalšie pochybenie okresného súdu pri ukladaní trestu odňatia
slobody, keď obžalovanému pri analogickom postupe podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona bol v rozpore
s § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona uložený trest kratší ako 6 mesiacov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody okresný
súdom vo výmere 5 mesiacov považuje za porušenie Trestného zákona v zmysle odvolacieho dôvodu
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku a súčasne za neprimerane prísny následok spáchania trestného
činu, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. Preto odvolací

súd zrušil odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste odňatia.

Keďže v napadnutom rozsudku bol správne zistený skutkový stav, podľa odvolacieho súdu boli splnené
podmienky, aby mohol sám vo veci rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Pri určovaní druhu trestu odvolací súd bral ohľad nielen na doterajší spôsob života obžalovaného, ale
aj na skutočnosť, že obžalovaný, ktorý sa priznal k spáchaniu trestného činu, bol okresným súdom
uznaný za vinného z menej závažného činu trestného činu. Preto odvolací súd z pohľadu účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zákona nepovažoval za nutné uložiť obžalovanému, ktorý nevykazuje
sklony páchať úmyselnú trestnú činnosť, nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výmeru ukladaného trestu odňatia slobody, odvolací súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zákonazohľadnilprevahupoľahčujúcichokolností,vyhlásenieobžalovaného,žespáchalstíhanýskutok,
nie závažné následky spáchaného trestného činu a možnosť nápravy obžalovaného, ktoré okolnostivo svojom súhrne zoslabujú mieru závažnosti konania obžalovaného, nie však pod mieru trestnosti
činu vyžadovanú Trestným zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhlásenie viny obžalovaným
oprávňuje pri rozhodovaní o výške trestu analogicky postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr.

zákona, pričom spáchanie trestného činu obžalovaným v stave zmenšenej príčetnosti ako poruchového
stavu vyvolaného požitím alkoholu súčasne zakladá dôvod na mimoriadne zníženie trestu aj podľa § 39
ods. 2 písm. c) Tr. zákona. V dôsledku aplikácie uvedených zákonných ustanovení, predovšetkým však
§ 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, odvolací súd obžalovanému znížil trest odňatia slobody pod minimálnu
dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov a uložiť mu trest vo

výmere 5 mesiacov, ktorého výkon bol odložený na primeranú skúšobnú dobu 1 rok.

Taktouloženýtrestodňatiaslobodypodľanázoruodvolaciehosúduzodpovedáúčelutrestuvyjadrenému
v § 34 ods. 1 Tr. zákona aj z pohľadu potreby ochrany spoločnosti, nakoľko pri splnení zákonných
podmienok podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona odvolací súd ponechal v platnosti výrok napadnutého
rozhodnutia o ochrannom liečení. Ochranné liečenie bude mať výrazný vplyv pri dosahovaní účelu

trestu tým, že sa bude významnou mierou spolupodieľať na eliminácii hlavnej príčiny trestnej činnosti
obžalovaného, ktorou je podľa záveru znaleckého skúmania závislosť obžalovaného na alkohole. Keďže
z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že nie je v moci obžalovaného zvládať problémy s alkoholom
na dobrovoľnej báze, odvolací súd dospel k záveru o potrebe uložiť obžalovanému ochranného liečenia
ústavnou formou v súlade s odporúčaniami súdneho znalca. Ohľadom znaleckého posudku odvolací

súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti. Podľa názoru
odvolacieho súdu sú závery znaleckého posudku zrozumiteľné a boli prijaté odborne spôsobilou osobou
na podklade oboznámenia sa s obsahom trestného spisu a zdravotnej dokumentácie obžalovaného,
vrátane osobného vyšetrenia obžalovaného súdnym znalcom z odvetvia psychiatrie. Z týchto dôvodov
sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného o nepreskúmateľnosti znaleckého

posudku č. 122/20223, ktoré podľa názoru obhajoby by mali zakladať dôvod zrušenia napadnutého
rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku.

Vzhľadom na konštatovanú nezákonnosť a neprimeranú prísnosť trestu uloženého okresným súdom,
odvolací súd dospel k záveru, že podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 5

mesiacov na skúšobnú dobu 1 rok, za súčasného ponechania výroku o ústavnom ochrannom liečení,
zodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a z hľadiska ochrany spoločnosti a
možnosti nápravy obžalovaného spĺňa účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je

sčasti dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.