Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320202136
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5320202136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky:
J.. G. X. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, právne zastúpená: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s. r. o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina IČO: 36 864 455, proti osobe povinnej platiť výživné - manželovi: Z.. T.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, M., o určenie výživného manželke, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku bývalého Okresného súdu Čadca č. k. 16Pc/8/2020-415 z 11. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolnávrh(výrokI.),ktorýmsanavrhovateľkaakomanželka
domáhala voči manželovi ako osobe povinnej platiť výživné uloženia povinnosti prispievať na jej výživu
sumou 500,- eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k jej rukám odo dňa 24.06.2020,
zároveň rozodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“). Pri ustálení skutkového stavu, považoval

medzi účastníkmi za nesporné, že sú manželmi a ich manželstvo trvá, nakoľko rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 21P/155/2020 z 30.09.2022, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľka vyzvala
manžela, aby túto opustil, po tom ako podal návrh na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za trvania manželstva. Manžel po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľke na jej
výživu neprispieva. Za spornú považoval skutočnosť, či životná úroveň manžela po opustení spoločnej
domácnosti je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, a preto jej má prispievať na výživu sumou

500,- eur mesačne. Za účelom zistenia životnej úrovne manželov okresný súd zisťoval ich osobné,
príjmové, majetkové pomery a výdavky. Posudzoval ich osobnú starostlivosť o domácnosť, dôvody, pre
ktoré nežijú v spoločnej domácnosti. Zobral do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík, zhodnocoval namáhavosť práce vykonávanej povinným manželom, od
ktorého navrhovateľka výživné požaduje, najmä či má nevyhnutné náklady v súvislosti so svojím
povolaním.

3. Okresný súd zistil, že účastníci už pred uzavretím manželstva spolu žili 15 rokov. Od samého začiatku
spoločne nehospodárili, každý z nich mal založené svoje vlastné účty a s týmito samostatne hospodáril.
Takýmto spôsobom pokračovali aj po uzavretí manželstva. Z výpisov účtov, s ktorými hospodárila
navrhovateľka zistil, že ku dňu podania návrhu na určenie výživného na účtoch, s ktorými výslovnenakladala len ona, mala sumu 24.464,71 eur a taktiež disponovala aj s vkladnou knižkou maloletého
dieťaťa, na ktorej bol zostatok 10.080,16 eur. Povinný manžel mal na svojich účtoch ku dňu podania
návrhu sumu 18.217,79 eur. Na základe toho okresný súd konštatoval, že navrhovateľka disponovala

s financiami o 16.327,000 eur vyššími ako povinný manžel. Ďalej mal preukázané, že navrhovateľka
a jej manžel sú samostatní vlastníci, resp. podieloví spoluvlastníci veľkého množstva nehnuteľností,
ktoré špecifikoval v bodoch 16. a 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nemal preukázané, že v
súvislosti s ich vlastníctvom majú navrhovateľka a jej manžel nejaké úžitky, ktoré by ich životnú úroveň
zvyšovali(napr.príjmyzprenájmutýchtonehnuteľností).Poukázalvšaknaskutočnosť,ženavrhovateľka

spoločne s jej matkou sú podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu č. XX v obci K.. V časti
tohto domu býva matka navrhovateľky a navrhovateľka s maloletým dieťaťom a zvyšnú časť matka
navrhovateľkyprenajímaa získavaúžitkyzprenájmutejtospoločnejnehnuteľnosti.Uvedenúskutočnosť
vyhodnotilakodobrovoľnévzdaniesamajetkovéhoprospechuzprenájmunehnuteľnostinavrhovateľkou
vprospechsvojejmatky.Kďalšímtvrdeniamnavrhovateľky,ženemáfinančnéprostriedkyzvykonávanie
živnosti, ktorú prevádzkuje a predpokladá, že príjmy začne dosahovať až o dva, tri roky, okresný súd

konštatoval, že od roku 2020, kedy navrhovateľka začala živnosť prevádzkovať, žiaden zisk nedosiahla,
naopak zistil, že táto v roku 2020 bola v strate a v roku 2021 základ dane predstavoval len 54,- eur. K
týmto skutočnostiam navrhovateľka uviedla, že straty, ktoré má zo živnosti, pokrýva zo svojich úspor. Na
základe toho okresný súd uzavrel, že dôsledky svojho neúspešného podnikania nemôže navrhovateľka
prenášať na povinného manžela naviac, keď tento s jej podnikateľským zámerom nesúhlasil. Okresný

súd nemal preukázané, že by po odchode manžela zo spoločnej domácnosti došlo k disproporcii v
životnej úrovni navrhovateľky a jej manžela, naviac, keď samotná navrhovateľka uviedla, že jej životná
úroveň sa po odchode manžela zo spoločnej domácnosti nezmenila. Zvýšili sa jej síce náklady na stravu,
cestovné a iné, ale tieto sa vzhľadom na infláciu zvýšili každému. Okresný súd zobral do úvahy aj
osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa účastníkov.

Z vyjadrenia navrhovateľky považoval za zrejmé, že vykonáva manuálne práce, jednak v kvetinárstve,
ktoré prevádzkuje, či pri tkaní kobercov, kde však nemá zvýšené náklady na svoju reprezentáciu, či
na činnosť, ktorú vykonáva. Naopak na strane povinného manžela, ktorý vykonáva funkciu výrobno-
technického riaditeľa pre investičnú výstavbu a starostlivosť o HIM a reprezentuje firmu na rôznych
pracovných zasadnutiach či podujatiach, prihliadal na s tým spojené zvýšené výdavky. Čo sa týka

regenerácie po práci, žiaden z účastníkov netvrdil, že by v spojení s ňou vynakladal zvýšené výdavky.
Navrhovateľka po práci regeneruje doma, povinný manžel turistikou či vychádzkami s maloletým
dieťaťom, ani jeden z nich netrávi dovolenky v zahraničí. Okresný súd sa zaoberal zdravotným stavom
účastníkov a konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, povinný manžel má zdravotné
problémy so štítnou žľazou, trpí cukrovkou, má nábeh na celiakiu a musí sa zdravo stravovať, s

čím má zvýšené výdavky. K vyjadreniam navrhovateľky, ktorá poukazovala na vyššiu životnú úroveň
povinného manžela, pretože tento vlastní dve motorové vozidlá, a to Škoda Octavia a Hyundai Santa
Fe, okresný súd uviedol, že tieto vozidlá mal povinný manžel ešte pred uzatvorením manželstva, pričom
motorové vozidlo Škoda Octavia už podľa jeho vyjadrenia nevyhovuje technickým požiadavkám. K
motorovémuvozidluHyundaiSantaFe,vzhľadomnapracovnúfunkciu,ktorúpovinnývykonáva,okresný

súdkonštatoval,ženejdeonadštandard,ktorýmbysajehoživotnáúroveňvporovnanísnavrhovateľkou
neprimerane zvyšovala, a že by išlo o skutočnosť, pre ktorú by bolo potrebné určiť mu povinnosť platiť
výživné na navrhovateľku. V súvislosti so starostlivosťou účastníkov o ich spoločné maloleté dieťa
konštatoval, že životná úroveň povinného manžela sa oproti životnej úrovni navrhovateľky nezvýšila
tým, že navrhovateľke bolo ich dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z výpovede účastníkov, ako

aj rozsudku o rozvode ich manželstva zistil, že povinný manžel mal záujem o každodenný kontakt s
maloletým dieťaťom a styk s ním bol súdom upravený široko. To, že sa s maloletým dieťaťom nemôže
stretávať na každý deň zapríčinila navrhovateľka, ktorá ho vyzvala, aby odišiel zo spoločnej domácnosti.
Pokiaľ navrhovateľka žiadala vykonať dokazovanie za účelom zistenia trhovej ceny nehnuteľností vo
vlastníctve povinného manžela ako aj v jej vlastníctve, okresný súd tento dôkaz nevykonal, pretože

ak aby aj bola zistená trhová cena týchto nehnuteľností, táto skutočnosť by ešte nezvyšovala životnú
úroveň účastníkov, pretože nie je v oprávnení súdu nariadiť navrhovateľke či povinnému manželovi,
aby nehnuteľnosti, ktoré vlastnia predali a zisk z predaja použili na platbu výživného v závislosti od
hodnoty týchto nehnuteľností. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku ( ďalej „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jej žalobnému návrhu vyhovel.
Namietala arbitrárnosť napadnutého rozsudku, nesprávny procesný postup okresného súdu v priebehukonania, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces, nevykonanie relevantne
navrhnutých dôkazov a v tej súvislosti nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v čase rozhodovania
okresného súdu. Navrhovateľka vyjadrila nesúhlas so záverom okresného súdu o rovnakej životnej

úrovni oboch manželov, vzhľadom k tomu, že skutočnosti o výške hodnoty nehnuteľnosti v ich vlastníctve
by údajne nezvyšovali ich životnú úroveň, z ktorého dôvodu nevykonal znalecké dokazovanie za účelom
ocenenia hodnoty ich nehnuteľností. Zdôraznila, že odrazom životnej úrovne sú nepochybne i majetkové
hodnoty v podobe vlastníctva nehnuteľnosti. Nevykonaním navrhnutého dokazovania okresný súd
nezistil rozhodujúce skutočnosti riadne a jeho rozhodnutie sa tak javí ako nepresvedčivé, nesprávne

a arbitrárne. Poukázala na neefektívny postup okresného súdu, keď na základe jej návrhu bolo
pojednávanie uskutočnené 21.10.2020 odročené na neurčito, a to okrem iného za účelom zloženia
zálohy na znalecké dokazovanie ohľadom ocenenia nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov konania.
Až po uplynutí takmer jedného roka od uskutočnenia pojednávania jej okresný súd uznesením zo
17.09.2021 uložilpovinnosťzložiťpreddavoknavykonanieznaleckéhodokazovania,ktorýriadneavčas
uhradila. Hoci požadovaný preddavok bol zaplatený, zo strany súdu znalecké dokazovanie nariadené

nebolo. Na základe toho bola nútená opakovane sa obrátiť na súd so žiadosťou o konanie vo veci a so
sťažnosťou na prieťahy v konaní. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne súdu oznámila,
že trvá na svojom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, avšak k tomuto stále nedošlo, naopak
po uplynutí ďalších mesiacov boli účastníci predvolaní na pojednávanie 11.11.2022, na ktorom bol jej
návrh ako nedôvodný zamietnutý. Vinou súdu došlo k zbytočnému a neodôvodnenému predlžovaniu

súdneho konania v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a týmto postupom bolo porušené
jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Pokiaľ súd nepovažoval vykonanie znaleckého
dokazovania za rozhodujúce pre zistenie stavu veci, mohol návrh zamietnuť už skôr a nie až po dvoch
rokoch od odročenia pojednávania za účelom vykonania takéhoto dôkazu.

5. Pokiaľ ide o skutkové pochybenia okresného súdu, poukázala na to, že podmienkou podania návrhu
na určenie manželského výživného nie je nutná sociálna odkázanosť na strane jedného z manželov,
ale je to možné aj v prípade, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Právna úprava
vyživovacej povinnosti medzi manželmi sleduje zabezpečenie právnej istoty vo vzťahu k zabezpečeniu
rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá je odôvodnená princípom solidarity ako aj rovnakým

postavením manželov v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z manželského zväzku. Zákon súdu
ukladá obligatórnu povinnosť prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom nemusí ísť výslovne
o spoločnú domácnosť, na základe čoho možno tiež hodnotiť situáciu oddeleného žitia v prípade
starostlivosti o dieťa. Zákon túto činnosť posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo
strany druhého manžela a až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. V prípade

účastníkov konania ide o dôležitý aspekt, pretože hoci sa povinný manžel podieľa na starostlivosť o
maloletú, jeho podiel je v porovnaní s rozsahom starostlivosti vynakladanej navrhovateľkou podstatne
menší, nehovoriac o tom, že v prípade ochorenia maloletej je práve navrhovateľka nútená zabezpečiť
si celodennú osobnú starostlivosť o dieťa, v dôsledku čoho nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.
Naopak povinnému manželovi nič nebráni nadobúdať príjem zo zamestnania v nezmenenom rozsahu.

V tejto súvislosti preto nepovažovala navrhovateľka za správny záver okresného súdu, že rozsah
starostlivostiomaloletédieťanemávplyvnarozdielživotnejúrovnemanželov.Kzistenémuzdravotnému
stavu povinného manžela navrhovateľka uviedla, že tento nijako nepreukázal zvýšené výdavky v
súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, tieto skutočnosti nemajú nijaký vplyv na jeho životnú úroveň a
sú bezpredmetné pre posúdenie uplatneného nároku. Rovnako nesúhlasila s tým, že na životnú úroveň

povinného by nemal mať žiaden vplyv fakt, že vlastní dve motorové vozidlá, už aj táto skutočnosť má
za následok vyššiu životnú úroveň povinného manžela než je životná úroveň jej. Keďže okresný súd
nezohľadnil všetky tieto skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti ňou uplatneného nároku, tieto aj nesprávne
vyhodnotil.

6. Povinný manžel sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a contrario napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP, vyhodnotil dôkazy, a to každý jednotlivo a všetkydôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé
a s jeho záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach naň v zmysle § 387

ods. 2 CSP poukazuje.

9. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd udáva:

10. Navrhovateľka namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces tým, že okresný súd podľa

jej názoru konal nehospodárne a jeho procesný postup bol zavádzajúci, pokiaľ odročoval pojednávanie
za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, vyzval ju na zloženie zálohy na trovy znaleckého
dokazovania a následne k samotnému znaleckému dokazovaniu nepristúpil, pričom od vykonania
znaleckého dokazovania upustil po uplynutí cca 2 rokov odkedy vykonal úkony smerujúce k jeho
nariadeniu. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka vidí porušenie práva na spravodlivý proces
v prieťahoch v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prípadné prieťahy v konaní nie je

možné zamieňať s porušením práva na spravodlivý súdny proces. Prieťahy v súdnom konaní a právnymi
prostriedkami ochrany pri ich vzniku je právo účastníka obracať so sťažnosťou na orgány súdnej správy
aprávopodaťsťažnosťnaÚstavnýsúdSR.Dĺžkatrvaniasúdnehokonania,niejeprocesnýmpostupom,
ktorým by bolo zasiahnuté do práva navrhovateľky na spravodlivý súdny proces.

11. Navrhovateľka v odvolaní poukazovala na nedostatočne vykonané dokazovanie a s tým súvisiace
nesprávne skutkové zistenia okresného súdu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
závermi okresného súdu, ktorými odôvodnil nevykonanie znaleckého dokazovania na zistenie hodnoty
nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov konania. Okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že
by v súvislosti s týmto vlastníctvom plynuli povinnému manželovi či navrhovateľke nejaké úžitky, ktoré

by zvyšovali ich životnú úroveň. Tento záver okresného súdu zo strany odvolateľky - navrhovateľky
spochybňovaný nebol. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že trhová hodnota nehnuteľností vo vlastníctve
povinného manžela je podstatne vyššia ako je hodnota ňou vlastniacich nehnuteľností, odvolací súd
v tomto prípade odkazuje na závery okresného súdu, že súd nemôže nariadiť účastníkom, aby
nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve predali a zisk z predaja použili na platbu výživného pre manžela

či manželku v závislosti od hodnoty týchto nehnuteľností. Tento záver vzhľadom na skutkový stav
vyplývajúci z dokazovania vykonaného okresným súdom je adekvátny. Z vykonaného dokazovania
pred okresným súdom nevyplynuli žiadne skutočnosti, že nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníkov im
poskytujú možnosti úžitku v takom rozsahu, že sa nimi ich aktuálna životná úroveň zásadne zvyšuje. Z
vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že časť rodinného domu v K. ktorého spoluvlastníčkou je

navrhovateľka, sa využíva na prenájom, z ktorého plynú úžitky a navrhovateľka napriek tomu, že ako
podielová spoluvlastníčka má právo na týchto úžitkoch sa zúčastniť, sama sa dobrovoľne tohto úžitku
vzdala bez bližšie ospravedlniteľného dôvodu.

12. Navrhovateľka ďalej namietala rozsah starostlivosti otca o maloletú v porovnaní v rozsahom, akým

sa o maloletú stará ona, ktorá skutočnosť tiež má vplyv na určenie povinnosti povinného manžela platiť
jej výživné. S touto otázkou sa okresný súd vysporiadal tým, že bola to práve navrhovateľka, ktorá
zapríčinila, že povinný manžel nemôže byť v každodennom kontakte s maloletým dieťaťom, pretože
povinný manžel opustil spoločnú domácnosť na želanie navrhovateľky. Odvolací súd sa s týmito závermi
okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Navrhovateľka namietala aj závery okresného súdu v súvislosti s tvrdeniami o približne rovnakej
životnej úrovni, keď okresný súd nezobral do úvahy vlastníctvo dvoch motorových vozidiel povinného
manžela. Táto námietka navrhovateľky nie je opodstatnená. Naopak, okresný súd sa podrobne
vysporiadal aj so skutočnosťami týkajúcimi sa vlastníctva týchto motorových vozidiel. Nehodnotil ich ako

nadštandardvzhľadomnacharakterzamestnaniapovinnéhomanželaavyužitia motorovéhovozidlapre
jeho pracovné potreby. V súvislosti s rovnakou životnou úrovňou a potrebami oboch účastníkov, ktoré
súvisia s výkonom ich zamestnania sa okresný súd podrobne zaoberal a riadne vysvetlil svoje úvahy, na
základe ktorých dospel k záveru o tom, že okolnosť vlastníctva motorových vozidiel povinným manželom
nespôsobuje zvýšenie jeho životnej úrovne oproti životnej úrovni navrhovateľky. Odvolací súd sa aj s

týmito závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Navrhovateľka ďalej poukazovala na to, že neboli preukázané výdavky povinného manžela, ktoré
sa týkajú jeho zdravotného stavu, ktorý bol zo strany okresného súdu konštatovaný. Navrhovateľkaskutočnosť, že povinný manžel má zdravotný stav taký ako ho konštatoval okresný súd, nespochybňuje.
Je pravdou, že v konkrétnostiach okresný súd neuvádzal výšku výdavkov, ktoré povinný manžel
vynakladá v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Na druhej strane je z odôvodnenia napadnutého

rozsudku zrejmé, že uvedené zistenia slúžili pre potreby porovnania zdravotného stavu oboch
účastníkov konania a pokiaľ okresný súd konštatoval nutnosť výdavkov povinného manžela súvisiacich
so stravou vzhľadom na jeho diagnózy (cukrovka, celiakia, atď.) je všeobecne známa skutočnosť tieto
diagnózy si vyžadujú prísnejší stravovací režim. Samozrejme nemožno uprieť aj navrhovateľke právo
zdravoakvalitnesastravovať,avšakinájesituáciavprípade,žemožnosťvoľbystravyjezozdravotného

hľadiska vylúčená a iná je možnosť zvoliť si takýto životný štýl z vlastného presvedčenia. Potom nie je
možné ani konštatovať, že navrhovateľka má nárok na rovnaký spôsob stravovania ako povinný manžel
a s tým súvisiacu rovnakú životnú úroveň.

15. Vychádzajúc z uvedených zistení a konštatovaní nedôvodnosti odvolacích námietok navrhovateľky,
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu, vrátane závislého výroku

o trovách konania, potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).