Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/157/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206733
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:5122206733.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu J.P.V.K.
SROS, spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2266, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 561 241, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: VÝTAHY RENOVALIFT, s.r.o., so sídlom Žižkova 601/42,

690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 216 63 331, podnikajúcemu na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: VÝTAHY RENOVALIFT, s.r.o. podnik
zahraničnej osoby, so sídlom Hlavná 448, 010 09 Žilina – Bytčica, IČO: 36 426 661, právne zastúpený:
RYBÁRadvokáts.r.o.,sosídlomAndrejaKmeťa11,01001Žilina,IČO:51273225,ozaplatenie32.760,-
Eur, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/74/2022-167 zo dňa 24.
augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/74/2022-167 zo dňa 24. augusta 2023 opravuje
v záhlaví tak, že obchodné meno právneho zástupcu žalovaného správne znie „RYBÁR advokát s.r.o.“

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/74/2022-167 zo dňa 24. augusta 2023 v napadnutej
časti druhej výrokovej vety potvrdzuje.

III. Žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete konanie zastavil a v druhej
výrokovej vete rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2022 domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.760,- Eur oproti povinnosti žalobcu
vrátiť žalovanému demontovaný osobný výťah typ ALFA HYDRO 400/05, výrobné číslo 373100220.
Pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 17.02.2023 strany sporu zhodne navrhli odročenie
pojednávania a prerušenie konania z dôvodu mimosúdneho rokovania sporových strán. Súd prvej
inštancie konanie prerušil podľa § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalejlen„CSP“).Keďžežiadnazosporovýchstránnepodalado6mesiacovodprávoplatnostiuznesenia

o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že vzhľadom na dôvod
zastavenia konania, ktorým bolo nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej
lehote, procesné zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán
mohla podať návrh na pokračovanie v konaní. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a contrario potom

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie proti
jeho druhej výrokovej vete zo zákonných dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná

plnú náhradu trov prvostupňového konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej
veci procesné zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany. Poukázal na to, že kritérium
procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala (akého výsledku konania sa domáhala) a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana návrh na pokračovanie v konaní nepodala. Pokiaľ nie je preukázané, že nepodanie návrhu na

pokračovanie v konaní žalujúcou stranou bolo odôvodnené správaním žalovaného, potom nie je možné
nachádzať procesné zavinenie na zastavení konania u žalovaného. V prejednávanej veci sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanú peňažnú pohľadávku oproti povinnosti
žalobcu vrátiť žalovanému označený osobný výťah. Medzi účastníkmi konania nedošlo ani po prerušení
konania k mimosúdnej dohode, žalovaný ani čiastočne neuspokojil žalovanú pohľadávku. Vzhľadom
na procesné postavenie žalovaného v konaní a jeho obranu proti uplatnenému nároku, je nelogické,

aby žalovaný podával návrh na pokračovanie v konaní. Bolo povinnosťou žalobcu, ak tento naďalej
považoval žalobu za podanú dôvodne, podať návrh na pokračovanie v konaní, o to viac za situácie,
keď k mimosúdnej dohode nedošlo a uplatnený nárok nebol ani sčasti žalovaným uspokojený. Pokiaľ
tak žalobca neučinil, podľa presvedčenia žalovaného de facto zobral žalobu späť. Žalovaný bol teda
v konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré bol nútený vynaložiť len

zdôvodu,žehoakožalovanéhožalobcavžalobeoznačil,avšakvkonanínásledneriadnenepokračoval.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi. Žalobca sa k odvolaniu
žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu v súdenej veci zhodne navrhli odročiť pojednávanie

nariadené na deň 17. 02. 2022 ešte pred jeho otvorením za účelom vedenia mimosúdnych rokovaní. Súd
prvej inštancie uznesením vyhláseným v prítomnosti strán konanie prerušil a poučil ich o následkoch
nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote. Žiadna zo strán nepodala
návrh na pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie následne napadnutým rozhodnutím konanie
zastavil podľa § 163 ods. 2 CSP, pretože žiadna zo strán do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia

o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní nepodala.

7. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

8. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. V ustanovení § 163 CSP je upravený osobitný prípad prerušenia konania, ktorý je vyvolaný
zákonom predpokladanou zhodnou aktivitou sporových strán, a to zhodným návrhom sporových strán
na prerušenie konania alebo zhodným návrhom na odročenie pojednávania. Najčastejším dôvodom
pre podanie takéhoto návrhu je snaha strán sporu o mimosúdne vyriešenie veci. V takomto prípade
je súd povinný konanie najmenej na 3 mesiace prerušiť. V prerušenom konaní podľa § 163 ods. 1

CSP následne môže súd pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán podaným najneskôr do
6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (§ 163 ods. 2 CSP). Ak potom návrh na
pokračovanie v konaní ktoroukoľvek zo strán sporu nie je podaný do 6 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, súd konanie obligatórne zastaví (§ 163 ods. 2 CSP in fine). Keďže sajedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), súd pri zastavení konania rozhoduje
aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a skúma, ktorá zo strán procesne
zavinila zastavenie konania.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je aj to, že strana, ktorá v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky
trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s prebiehajúcim konaním. Vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia

vyjadrenou v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane
konania na náhradu trov, ktorý sa v civilnom sporovom konaní uplatňuje, vyplýva zo systému dvoch
strán v kontradiktórnom postavení, v rámci ktorého účastníci tohto konania vystupujú ako vzájomní
odporcovia, uplatňujúci protichodné záujmy. Úspech jednej strany je tak zároveň neúspechom jej
procesného odporcu. Ak je strana v konaní úspešná, v zásade platí, že jej procesný odporca jej musí
nahradiť náklady, ktoré jej v konaní účelne vznikli, pretože by bolo v rozpore s ochrannou funkciou

civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry
účastníka sporového konania tým, že bol nútený sa pred súdom brániť uplatnením žaloby alebo proti
žalobe. V zmysle platných procesných ustanovení platí, že kto zavinil zastavenie konania, nemal vo veci
úspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady nákladov konania pričíta strane sporu v opačnom
procesnom postavení. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom procesne zavinené, súd prizná

náhradu nákladov konania protistrane. Zavinenie na zastavení konania prezentované v § 256 ods. 1
CSP je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

13. Kým úspech strany po meritórnom preskúmaní veci sa vždy zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, pri zastavení konania bez meritórneho prejednania

veci je konajúci súd oprávnený skúmať výlučne to, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila
zastavenie konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené bez jeho
meritórneho prejednania, teda bez toho, aby bolo možné zistiť, či žaloba bola alebo naopak nebola
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že k zastaveniu konania v danom prípade došlo z dôvodu nepodania návrhu
na pokračovanie v konaní žiadnou zo strán sporu, z čoho nevyhnutne vyplýva záver, že obe strany
svojou procesnou pasivitou zavinili zastavenie tohto konania a preto žiadnej zo strán nebolo možné
priznať nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že nielen pre pasivitu žalobcu, ale aj
pre pasivitu žalovaného bolo konanie zastavené po márnom uplynutí lehoty 6 mesiacov. Z ustanovenia §

163ods.2CSP,ktorékonajúcemusúduukladávtakomtoprípadepovinnosťkonaniezastaviť,nevyplýva
žiadna požiadavka na to, aby skúmal, aké skutočnosti viedli strany k nepodaniu návrhu na pokračovanie
v konaní a tieto skutočnosti sú pre uplatnenie zákonného postupu v podobe povinného zastavenia
konania podľa § 163 ods. 2 CSP, ktoré v danom prípade predstavuje procesnú sankciu za pasivitu strán
v spore, právne irelevantné a žiadny význam im nie je možné pripísať ani pri skúmaní zavinenia strán

na zastavení konania.

15. V reakcii na dôvody odvolania odvolací súd zdôrazňuje tiež to, že zastavenie konania z dôvodu
nepodania návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou z procesných strán vychádza z inej procesnej
situácie, ako je tomu pri zastavení konania pri späťvzatí žaloby zo strany žalobcu. Nie je preto správne

tvrdenie žalovaného, že pokiaľ žalobca nepodal návrh na pokračovanie v súdnom konaní, de facto vzal
žalobu späť, späťvzatie žaloby a nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní nie je možné považovať
za totožný procesný úkon žalobcu. Táto odlišnosť spočíva predovšetkým v tom, že v danom prípade
bolo prerušenie konania vyvolané zhodnou aktivitou sporových strán. V ustanovení § 163 ods. 1 CSP je
upravený osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je do značnej miery odlišný od iných dôvodov

prerušenia konania. Upravuje možnosť prerušiť konanie, pokiaľ smerom k tomuto procesnému postupu
vyvinú sporové strany aktivitu a dajú svojím zhodným prejavom vôle dostatočne najavo, že nemajú
záujem, aby súd pokračoval v konaní, teda v prejednávaní a rozhodovaní veci. Kým späťvzatie žaloby
je dispozičným úkonom žalobcu, ktorým žiada súd, aby konanie bolo zastavené, nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní z tohto dôvodu nie je možné považovať za späťvzatie žaloby, pretože konanie

bolo prerušené a následne zastavené na základe konsenzuálneho prejavu oboch strán sporu, nielen
žalobcu, ale aj žalovaného. Majúc na zreteli to, že predpokladom pre spočívanie konania bola existencia
konsenzu oboch sporových strán, pričom tento predpoklad mohol odpadnúť len v prípade, ak by jedna zo
sporových strán prejavila vôľu v konaní pokračovať, pokiaľ potom takúto vôľu ani žalobca a ani žalovanýneprejavili, a to s vedomím, že konanie bude obligatórne zastavené, zavinenie na zastavení konania
je nutné pričítať obom stranám sporu, ktoré majú na zastavení konania aj rovnaký podiel zavinenia.
Pri určení miery zavinenia preto konajúci súd pri zastavení konania podľa § 163 ods. 2 CSP in fine

vychádza vždy z procesnej situácie, že spočívanie konania presahujúce dobu 6 mesiacov s následkom
zastavenia konania ako procesnej sankcie za nečinnosť strán sporu vychádza zo zhodne prejavenej
vôle strán a konajúci súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neskúma, čo sa medzi
stranami udialo počas obdobia, kedy bolo konanie prerušené a ani dôvody, pre ktoré strany návrh na
pokračovanie v konaní nepodali.

16. Vzhľadom na tento výklad z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť ani s tým odvolacím
tvrdením žalovaného, že záujem na pokračovaní v konaní má bez ďalšieho výlučne žalobca. Už zo
samotného znenia § 163 ods. 2 CSP vyplýva, že súd v konaní pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany,
nielen žalobcu. Pokiaľ žalovaný žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú, mal a mohol po neúspešných
mimosúdnych rokovaniach podať návrh na pokračovanie v konaní, ukončiť tým prerušenie konania

v záujme meritórneho prejednania veci a v prípade jeho úspechu v spore by mu vzniklo právo požadovať
od žalobcu aj nárok na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil pri svojej procesnej obrane proti uplatnenému
nároku. Rovnako by mohla nastať situácia, že by vzhľadom na výsledky mimosúdnych rokovaní žalobca
vzal svoju žalobu späť, kedy by pri rozhodovaní o trovách konania mohol konajúci súd skúmať zavinenie
na zastavení konania v kontexte dôvodov späťvzatia žaloby. Žalovaný však takto nepostupoval a svojím

(ne)konaním tak priamo zapríčinil, že konanie v tejto veci muselo byť zastavené.

17. Správny je preto záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, podľa ktorého procesné
zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán mohla podať
návrh na pokračovanie v konaní, a preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania nárok, keďže rovnakou mierou zapríčinila zastavenie konania v tejto veci.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej druhej výrokovej vete je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. V zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP mal žalobca v odvolacom konaní plný
úspech, preto by mu prináležal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa
však v odvolacom konaní k odvolaniu žalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril, v spojitosti s odvolacím
konaním mu tak žiadne trovy nevznikli. Za danej situácie v súlade s článkom 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol priamo

tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018).

20. V zmysle § 220 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa uvedie aj presné označenie strán a ich
zástupcov.

21. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

22. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

23. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedené označenie právneho zástupcu žalovaného
nasledovne: „JUDr. Peter Rybár, advokát, so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225“.
Podľa predloženej plnej moci žalovaný splnomocnil na svoje zastupovanie spoločnosť RYBÁR
advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, ktorej konateľom je
JUDr. Peter Rybár. Podľa zoznamu advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou advokát

JUDr. Peter Rybár vykonáva advokátsku činnosť ako spoločník aj konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným RYBÁR advokát s.r.o. Podľa výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti (§ 185 ods. 2
CSP), ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia bolo jej obchodné meno: „RYBÁR advokát s.r.o“.Keďže pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo pri označení právneho
zástupcu žalovaného, ktorému žalovaný udelil plnú moc na svoje zastupovanie v tomto súdnom konaní,
k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol obchodné meno právneho zástupcu

žalovaného, odvolací súd podľa § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP uvedené údaje v napadnutom
rozhodnutí opravil v súlade s predloženou plnou mocou a zápisom údajov o právnom zástupcovi
žalovaného v obchodnom registri.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).