Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zastavujúce odvolacie… Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 12SžNSS/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200367
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200367.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX. D. XXXX, trv.
bytom č. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Fürsprecher Henrik P. Uherkovich, advokát, so sídlom
Monbijoustrasse 20, CH 3011 Bern, proti žalovanému: Špecializovaný trestný súd, v konaní o sťažnosti
žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. 12SžNSS/1/2023 z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) bolo dňa 16.
februára 2023 doručené podanie žalobcu označené ako sťažnosť, ktorou sa žalobca domáha, aby
„Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nariadil Špecializovanému trestnému súdu udeliť súhlas

inštitúcie UVTOS Žilina na nekontrolovaný telefonický kontakt medzi sťažovateľom a jeho švajčiarskym
právnikom“.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava SR“) štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví

inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v činnom znení (ďalej len „SSP“) v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o:

a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

Podľa § 11 SSP Najvyšší správny súd rozhoduje
a) o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie
rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,
b) v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby
do Európskeho parlamentu,

c) v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,
d) v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia (ďalej len „politická
strana“),
e) v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
na rozpustenie politickej strany,

f) v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,
g) v konaní o kompetenčných žalobách,
h) o kasačných sťažnostiach.
Podľa § 18 ods. 1 SSP ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania

uznesením postúpi.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v účinnom znení (ďalej len „zákon o
výkone väzby“) na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona
má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky,
ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako

aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa
ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval
odosielateľa.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v účinnom znení (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba boli držané
alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a
aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
2. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na účel správneho súdnictva,
ktorý je vyvoditeľný najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP. Z citovaných ustanovení

je zrejmé, že správne súdy poskytujú ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickým
a právnickým osobám v oblasti verejnej správy, najmä preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení
či postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve sa teda rozhodujú spory medzi fyzickými
a právnickými osobami na jednej strane a orgánom verejnej správy na strane druhej, vznikajúce v
dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti. (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita.

§ 2 [Právo na súdnu ochranu]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita
a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 14.)
3. Žalobca svojou sťažnosťou žiada Najvyšší správny súd Slovenskej republiky o nariadenie
Špecializovanému trestnému súdu, aby udelil súhlas na nekontrolovaný telefonický kontakt žalobcu sosvojim právnym zástupcom. Neudelenie súhlasu Špecializovaným trestným súdom však nie je možné
posudzovať ako rozhodnutie, opatrenie, postup ani ako nijakú inú činnosť orgánu verejnej správy.
Špecializovaný trestný súd je orgánom štátnej moci resp. štátnym orgánom vykonávajúcim súdnu moc.

Pri jednotlivých úkonoch v trestnom konaní má postavenie súdu rozhodujúceho v trestných veciach, a
nie orgánu verejnej správy (porovnaj § 11 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom
znení). V tejto súvislosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odkazuje najmä na ustanovenie § 4
SSP, obsahujúci výpočet orgánov verejnej správy pre účely Správneho súdneho poriadku. Aj vzhľadom
na uvedené nie je možné o neudelení súhlasu Špecializovaným trestným súdom rozhodovať v správnom

súdnictve.
4. Najvyšší správny súd odkazuje na ustanovenia § 6 ods. 2 a § 11 SSP, vymedzujúce konania, v ktorých
rozhodujú správne súdy alebo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Aj z citovaných ustanovení je
zrejmé, že „nariadenie Špecializovanému trestnému súdu, aby vydal súhlas s telefonickým hovorom“,
ktorého sa žalobca domáha, nie je možné subsumovať pod žiadne z ustanovených konaní a vec preto
nepatrí do právomoci správnych súdov ani Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

5. Ustanovenie § 18 ods. 1 SSP ukladá správnemu súdu povinnosť konanie zastaviť, ak vec nepatrí
do právomoci súdu a následne ju postúpiť orgánu, do ktorého právomoci vec patrí za predpokladu, že
takýto orgán je možné zistiť.
6. Ustanovenie § 21 zákona o výkone väzby upravujúce podmienky telefonovania osôb nachádzajúcich
sa vo väzbe, ani nijaké iné ustanovenie predmetného zákona neupravuje možnosť opravného

prostriedku proti neudeleniu súhlasu Špecializovaným (alebo iným) trestným súdom či orgánom činným
v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné vec postúpiť ani Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, ktorý rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného
trestného súdu (viď. § 18 ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v účinnom znení) ani žiadnemu inému súdu, do ktorého právomoci by vec patrila. Vzhľadom

na vyššie uvedené dospel Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, že konanie vedené pod sp. zn.
12SžNSS/1/2023 je potrebné zastaviť.
7. Súčasne uvedený zákon neustanovuje ani nijaký orgán, ktorý by bol oprávnený preskúmať zákonnosť
neudelenia súhlasu s telefonickým hovorom. Podľa § 29 ods. 1 zákona o výkone väzby má síce
obvinený na uplatnenie a zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona právo

podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na
prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným
orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských
práv. A orgánom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov v

zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba je prokurátor (viď § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre).
Avšak ani prokurátor ako orgán dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, nemá právomoc
posudzovať neudelenie či dokonca nariadiť udelenie súhlasu s telefonickým hovorom Špecializovanému
trestnému súdu tak, ako v petite svojej sťažnosti žiadal žalobca.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené vyššie a v súvislosti so žalobcovým
jednoznačným vymedzením petitu jeho sťažnosti dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov a
zároveň nemožno identifikovať orgán s právomocou posúdiť zákonnosť neudelenia či dokonca nariadiť
udelenie predmetného súhlasu Špecializovanému trestnému súdu.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v nadväznosti na vyššie prezentované závery rozhodol v

zmysle § 18 ods. 1 SSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5 :
0. (§ 139 ods. 4 SSP).
11. Z dôvodu, že konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§
170 písm. c) SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.