Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204746
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8815204746.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Doláková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 50 361 368, proti povinnej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F.,

o vymoženie 84,54 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 9Er/492/2015-21 zo dňa 12.4.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom oprávneného - spoločnosti PRO CIVITAS, s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/492/2015-21 zo dňa
12.4.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 9Er/492/2015-21
zo dňa 12.4.2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa domáha vymoženia dlžnej sumy
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných
podmienokprevšadeplatíkartu,ktorépredstavujúneoddeliteľnúsúčasťzmluvyovydanívšadeplatíkartu.
Predmetná zmluva spolu s obchodnými podmienkami predstavuje formulárovú zmluvu, ktorú
predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv

rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná
nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko rozhodcovská
doložka je súčasťou zmluvných ustanovení a taktiež obchodných podmienok, ktoré predstavujú súčasť
zmluvy. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. ju ako

celok odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažkomožno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie.

3. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Čo sa týka ustanovení zákona o bankách
týkajúcich sa rozhodcovskej zmluvy, zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť
svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie Obchodných podmienok

poskytnutia pre všadeplatíkartu týkajúci sa rozhodcovskej doložky neobsahuje návrh banky na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú zmluvu – rozhodcovskú doložku, bez možnosti jej
ovplyvnenia spotrebiteľom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranoupodmienkou,spotrebiteľňouniejeviazanýatátojevrozporespríslušnýmiustanoveniami
najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

4. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie
zmeniť a vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal oprávnený
z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.
g/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP).

5. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie

poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvuoúvere,ktoráobsahujerozhodcovskúdoložku.Vprípade,žejeexekučnýmtitulomrozhodcovský
rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o

opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský
súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to
s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. Procházku a K. C..
Jeho právny predchodca (Poštová banka, a. s.) postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách, ktorý
mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná

možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných
podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Rozhodcami sú výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí
Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Súd prvej inštancie tak podľa oprávneného konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného
a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej
inštanciekodlišnýmprávnymzáveromakorozhodcovskýsúdvnachádzacomkonaní.Oprávnenýpritom
nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu,
čím (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012) zasiahol do jeho práva

podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený tiež namietal aplikovanie smernice 93/13/EHS súdom
prvej inštancie s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a
teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v
obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd prvej inštancie podľa oprávneného nezákonne zvýhodňuje

povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.6. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP

lustráciou v Obchodnom registri zistil, že oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45 869
464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola
dňa 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom,
z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá sa zároveň stala jej právnym

nástupcom.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v

rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, že v konaní na strane oprávneného pokračuje s právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a. s., IČO: 47 967 692.

14. Odvolací súd následne preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017,
a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych

skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno
mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli
zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie
práva na spravodlivý proces vo vzťahu k oprávnenému.

16. Súd prvej inštancie správne právne postupoval, keď na predmetný právny vzťah, ktorý vznikol
Zmluvou o všadeplatíkarte zo dňa 2.6.2006, aplikoval § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy
o všadeplatíkarte vyplýva, že povinná pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo
inejpodnikateľskejčinnosti.Naopak,Poštovábanka,a.s.spĺňacharakteristikudodávateľavzmysle§52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o všadeplatíkarte je formulárovou zmluvou, pričom spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.

17. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011 judikoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základeuzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Uplatnená námietka týkajúca sa prekročenia právomoci exekučného
súdu preskúmať exekučný titul preto nie je dôvodná.

19. Súd prvej inštancie bol oprávnený zaoberať sa ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy a v jej
nadväznosti aj ustanoveniami obchodných podmienok pre všadeplatíkartu Poštovej banky, a. s., ktoré
v čl. 5.7., bod 5.7.1. obsahovali rozhodcovskú doložku. S prihliadnutím na jej formuláciu, ak spor vyvolá
dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému
konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola

žaloba podaná na všeobecnom súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci
konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

20. Za nedôvodné považoval odvolací súd námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu,
ktorým súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozhodcovské konanie nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci z dôvodu, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je
vykonateľný, nemôže byť ani exekučným titulom v danej veci. Postupom súdu prvej inštancie preto
nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie.

21. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací
súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k
súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky

rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne
dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za
neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd nesúhlasí s oprávneným, že v danom prípade išlo o naplnenie § 93b zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách. Podľa tohto ustanovenia banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka

a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

23. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany

spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva

faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

24. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uvedená norma vyžaduje individuálne

rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou
príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Záver
súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky je preto správny.

25. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup
exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených
oprávnenýmresp.jehopredchodcombolvtomtoprípadepostačujúcinaobjasnenievecianadostatočné
posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím

takvyjadrilsvojenámietkyanesúhlassoskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvejinštancie,
ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že dojednanie rozhodcovskej doložky
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

neplatná. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1

smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

27. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok G. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok H. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998,

sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú
doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdil.

29. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nie je konečným rozhodnutím vo veci, rozhodovať o nároku
na náhradu trov exekučného konania bude súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.