Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722010416
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3722010416.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C. D., trvale bytom C., E. F. XXXX/XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. novembra 2023, prejednal odvolanie
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. januára 2023, sp.

zn. 1T/106/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. januára 2023, sp. zn. 1T/106/2022, bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 09. októbra 2022 o 16:30 hod. riadil osobné

motorové vozidlo zn. Honda Civic, evidenčného čísla C. G., po ceste číslo H., smerom od C. na D.,
kde v kilometri 65.600, v úseku cesty asi 22 metrov pred tabuľou označujúcej začiatok obce I. J., K.
C., v dôsledku jazdy pod vplyvom požitých alkoholických nápojov, dostal s vozidlom šmyk a následne
zišiel s vozidlom po pravej strane cesty v smere jeho jazdy, kde sa s vozidlom viackrát prevrátil, pričom
vykonanými dychovými skúškami na alkohol bolo zistené, že v čase vykonania dychových skúšok dňa
09.10.2022 o 16:58 hod. mal hladinu alkoholu v krvi zvýšenú na 1,11 mg/l a o 17:15 hod. na 1,13 mg/l.

Obvinený A. B. porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v
znení neskorších zmien a doplnkov.

Za to bol odsúdený podľa 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm.
n) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49

ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený, so skúšobnou dobou vo výmere 1 rok.

Podľa § 61 odsek 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 rokov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu

v zákonnej lehote odvolanie, ktoré zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných
dôvodov poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„1. V rámci odôvodnenia Rozsudku prvostupňový súd uvádza, že vo vzťahu uloženému trestu mal
vykonať dokazovanie výpisom z karty vodiča, odpisom z registra trestov a tiež ostatných listinných
dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázané priestupky, ktoré vyplývali z

karty vodiča a tiež tú skutočnosť, že pracujem v súčasnosti ako skladník - vodič. Následne v rámci
odôvodnenia prvostupňový súd poukazuje na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré v rámci svojhorozhodovania použil. Napokon uvádza, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so
skúšobnou dobou na jeden rok považuje za primeraný, pričom týmto trestom má byť zabezpečený
prevýchovný účel. Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti uviedol, že tento je primeraným, keďže

som svojim konaním hrubo porušil zásady v cestnej premávke.
2. Podlá môjho názoru je trest, ktorý mi bol zo strany prvostupňového súdu uložený neprimerane prísny a
teda z tohto dôvodu aj nezákonný, čím je podľa môjho názoru daný dôvod na zrušenie výroku Rozsudku
o vine v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Rovnako tak mám za to, že je daný dôvod
na zrušenie výroku Rozsudku o vine podľa ustanovenia 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., keď výrok o treste

je nesprávny z dôvodu, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie.
3. V prvom rade poukazujem ja, obžalovaný na tú skutočnosť, že výrok o treste je neprimerane prísny,
a to tak vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti. Pokiaľ prvostupňový súd
uvádza vo vzťahu k podmienečnému trestu odňatia slobody, že je primeraný a v dostatočnom rozsahu
má zabezpečiť moju prevýchovu, tak tieto závery považujem za nesprávne a taktiež aj arbitrárne. Je

totiž zrejmé, že prvostupňový súd sa riadne nevysporiadal s mnou uvedenými skutočnosťami v rámci
prvostupňového konania tieto vôbec nevzal do úvahy pri rozhodovaní, i keď formálne uviedol príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré mal na vec aplikovať.
4. Ako som uviedol už v podanom odpore proti, ale aj na hlavnom pojednávaní, tak k svojmu
protiprávnemu konaniu mám od počiatku negatívny postoj. Bezodkladne po tom, ako došlo k spáchaniu

skutku som svojim konaním jasne deklaroval, že úprimne ľutujem spáchanie skutku kladeného mi za
vinu. Sám som sa rozhodol dobrovoľne podstúpiť hospitalizáciu v Nemocnici s poliklinikou v Považskej
Bystrici a vykonal som i ďalšie nevyhnutné kroky k tomu, aby k takémuto konaniu už v budúcnosti z
mojej strany nedošlo. Je pritom nutné podotknúť, že v mojom prípade sa jedná o jediné vybočenie z
inak riadne vedeného života, ktoré bolo podstatne ovplyvnené negatívnymi skutočnosťami, ktoré som ja

nezapríčinil a nevedel ich ovplyvniť. Považujem za veľmi podstatné na tieto opätovne poukázať, keďže
som vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení Rozsudku dospel k záveru, že prvostupňový súd
na tieto vôbec neprihliadal.
5. V krátkosti si dovoľujem poukázať na to, že celý svoj pracovný život som zastával pozíciu obchodného
zástupcu, s ktorou bolo spojené neustále cestovanie a šoférovanie. Vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu

som najazdil približne dva milióny kilometrov bez toho, aby som zapríčinil akúkoľvek dopravnú nehodu.
V posledných rokoch som pritom zastával pracovnú pozíciu obchodného zástupcu poľskej spoločnosti
G. F.L. C. M. N. O.. Z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine som však o svoju prácu prišiel, keďže táto
spoločnosť získavala základné suroviny na výrobu svojich výrobkov práve z územia Ukrajiny. Najskôr
som musel ukončiť pracovné pomery so svojimi kolegami a následne som skončil ja sám. Okrem toho

začiatkom roku 2022 náhle a nečakane zomrela moja matka na ochorenie COVID-19. Keďže telesné
pozostatky mojej matky boli spopolnené, tak tieto boli do zeme uložené deň pred tým, ako došlo k
spáchaniu skutku kladeného mi za vinu. Tu by som chcel podotknúť, že obdobnú situáciu som zažil
už druhý krát v živote, keď aj môj otec náhle zomrel v zahraničí a z dôvodu prevozu jeho telesných
pozostatkov sme ho mohli uložiť do zeme až o niekoľko mesiacov. Práve tieto skutočnosti sa mi od rána

prehrávali v hlave v deň, kedy došlo k spáchaniu skutku, pričom boli sprevádzané hádkami s manželkou.
Keďževdanýdeň(bolanedeľa),somnemalvplánenikamísť,takpoprivareníobedusomtrúchlil,pričom
som si dal aj viaceré pivá. Vzhľadom na tú skutočnosť, že hádky s manželkou naberali na intenzite, tak
som sa chcel upokojiť vo svojom vozidle tým, že si pustím hudbu, avšak bez toho, aby som na ňom
jazdil. Keď som si sadol do vozidla a počúval som hudbu, tak nastal skrat, keď som vozidlo naštartoval

a vyšiel som na cestu. Toto som si hneď uvedomil a bolo mi zrejmé, že robím obrovskú chybu, a preto
som sa chcel otočiť na najbližšom kruhovom objazde, ktorý nie je ani kilometer od môjho domu a vrátil
sal. Bohužiaľ jazdu som nezvládol a s vozidlom sa dostal šmyk a skončil mimo vozovky ani nie 2 minúty
od začatia jazdy.
6. V žiadnom prípade sa nesnažím svoje konanie ospravedlniť a zľahčiť, čoho dôkazom je aj môj kritický

postoj od počiatku trestného konania, ktorý preukazujú aj konkrétne kroky. Svoje konanie som však
už veľa krát oľutoval, keďže kvôli nemu som prišiel o možnosť získať prácu obchodného zástupcu
pre českú spoločnosť, na ktorej som sa dohodol v týždni pred nehodou a malo pre mňa znamenať
nový začiatok. Keďže sa jednalo o prácu obchodného zástupcu, tak je základným predpokladom byť
držiteľom vodičského oprávnenia, ktoré mám aj v súčasnosti zadržané. Je teda zrejmé, že negatívne

následky svojho konania som už vo veľkej miere sám pocítil a tieto ovplyvnili aj život mojej rodiny.
Aby som zabezpečil základné potreby pre svoju rodinu, tak som sa zamestnal ako skladník priamo v
mieste môjho bydliska. Prijal som túto prácu s pokorou, i keď je to značný kariérny pokles oproti môjmupredchádzajúcemu zamestnaniu. Je teda zrejmé, že mám stály príjem, čo preukazuje pracovná zmluva,
ktorú som predložil ako listinný dôkaz.
7. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 3. až 6. tohto článku si dovoľujem poukázať na

ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák., z ktorých je zrejmé, že účel trestu je prevýchova
páchateľa s prihliadnutím na generálnu prevenciu, pričom trest by mal čo najmenej postihovať rodinu
páchateľa. Čo je však podstatné tak pri ukladaní trestu by mal súd prihliadnuť na spôsob spáchania
skutku a tiež jeho následok a pohnútku. Ja obžalovaný som toho názoru, že prvostupňový súd na tieto
skutočnosti neprihliadal, čoho dôsledkom je jednak to, že trest, ktorý mi bol uložený je neprimerane

prísny a Rozsudok arbitrárny, k čomu sa vyjadrím ešte nižšie. Všetky vyššie uvedené skutočnosti totiž
jasne preukazujú, že moje protiprávne konanie bolo jednorazovým skratovým konaním pod vplyvom
tiesnivých okolností, ktoré som sám nevyvolal, pričom nemalo žiadne trvalé negatívne následky vo
vzťahu k životom, zdraviu alebo majetku tretích osôb. Negatívne následky malo na mňa a moju rodinu,
keďže som prišiel o možnosť zamestnať sa ako obchodný zástupca, čím došlo k ďalšej strate príjmu.
Keďže som si však vedomý svojho protiprávneho konania a toto úprimne ľutujem, tak som tieto následky

prijal a našiel som si inú prácu, aby som mohol ďalej viesť prosociálny život ako tomu bolo doteraz. Som
toho názoru, že v mojom prípade sú dané poľahčujúce okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. h), j),
l), n) Tr. zák. a žiadne priťažujúce okolnosti. Prvostupňový súd však na poľahčujúce okolnosť v zmysle
písm. h) neprihliadal. Rovnako tak som toho názoru, že v mojom prípade bol daný dôvod na mimoriadne
zníženie trestu, keďže som urobil vyhlásenie, že som vinný a inicioval som aj konanie o návrhu o dohode

o vine a treste, ktoré však prokurátor nezačal. Tu je nutné podotknúť, že aj prvostupňový súd v rámci
hlavného pojednávania uviedol, že v prípade, ak urobím vyhlásenie, že som vinný bude na toto prihliadať
akodôvodmimoriadnehozníženiatrestuvzmyslestanoviskatrestnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, k čomu však nedošlo.
8. Moje protiprávne konanie naplňuje skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom je možné uložiť trest odňatia slobody do jedného roku. V
danom prípade nie je pritom stanovená dolná hranica trestnej sadzby. Ak teda vezmeme do úvahy, že
prvostupňový súd mi uložil trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, i keď mi tento podmienečne
odložil,takmivpodstateuložiltrestvpolovicitrestnejsadzby,načoneboldôvod,keďževmojomprípade
prevažovalipoľahčujúceokolnostiaprvostupňovýsúddeklaroval,ževprípadevyhláseniaovine,dôjdek

mimoriadnemuzníženiutrestu.Vychádzajúczoskutočností,naktorésomužvyššiepoukázalpovažujem
teda podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mi bol uložený za neprimerane prísny. Poukazujem na tú
skutočnosť, že v rámci hlavného pojednávania som navrhoval, aby prvostupňový súd upustil od môjho
potrestania podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže už samotné vedenie trestného stíhania a samotné
prejednanie veci pred súdom bolo pre mňa veľmi poučujúce a som toho názoru, že si splnilo dostatočne

účel trestu, a teda moju prevýchovu, aby som aj ďalej viedol riadny život. Pokiaľ by sa aj odvolací súd
nestotožnil s tým, že v danom prípade nie je dôvod na upustene potrestania, tak vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti, bolo podľa môjho názoru na mieste uloženie peňažného trestu podľa § 56 ods.
2 Tr. zák., keďže nie som toho názoru, že je v mojom prípade na moju prevýchovu potrebné uloženie
trestu odňatia slobody. Jedná sa predsa o moje jediné vybočenie inak z riadneho vedenia života, ktoré

bolo spôsobené nepriaznivými okolnosťami v rodinnom živote.
9. Vo vzťahu k uloženiu trestu zákazu činnosti je potrebné podotknúť, že aj v tomto prípade som pred
prvostupňovým súdom uviedol skutočnosti, ktoré zdôvodňujú, aby súd upustil od môjho potrestania,
resp. mi uložil miernejší trest. Keď vezmeme do úvahy tú skutočnosť, že rovnako tak pri uložení trestu
zákazu činnosti je súd povinný prihliadať na základné zásady ukladaniu trestu, tak podľa môjho názoru

prvostupňový súd na ne neprihliadal, keď neuviedol žiadne zákonné dôvody, pre ktoré mi uložil trest
zákazu činnosti v trvaní dvoch rokov. Za takéto odôvodnenie v žiadnom prípade nemožno považovať tú
skutočnosť, že malo dôjsť k hrubému porušeniu zásad v cestnej premávke. Predmetná skutočnosť je
predsa tým dôvodom, pre ktorú bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu ohrozenia
podvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.,ktorýmijekladenýzavinu.Akprvostupňovýsúd

touto skutočnosťou odôvodnil výmeru trestu zákazu činnosti, došlo tým podľa môjho názoru k porušeniu
zásady ne bis in idem, keď skutočnosťou naplňujúcu objektívnu stránku skutkovej podstaty použil na
zdôvodnenie výšky uloženia trestu, čím dva krát prihliadal na tú istú skutočnosť v môj neprospech.
10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uvedené v bodoch 3. až 9. tohto článku som toho
názoru, že podmienečný trest odňatia slobody, ako aj trest zákazu činnosti sú neprimerane prísne, čím

je daný odvolací dôvod na zrušenie Rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
11. Ako som už vyššie uviedol, tak Rozsudok považujem zároveň za arbitrárny, keďže z neho absolútne
nie je zrejmé, či sa prvostupňový súd vôbec zaoberal mojimi argumentmi, a teda či na tieto vôbec
prihliadal pri rozhodovaní o treste, ktorý mi bol uložený. Som si vedomý tej skutočnosti, že súd sa nemusís každým jedným argumentom, ktorý som v rámci prvostupňového konania uviedol, avšak súčasťou
práva na spravodlivý súdny proces, ktoré mám garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je taktiež právo,
aby mi bola poskytnutá odpoveď na moje základné argumenty, ktoré som v rámci konania uviedol.

Napokon dôkazom toho je tiež tá skutočnosť, že v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. sa okrem iného taktiež
uvádza: „Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.“
12. Keď sa oboznámime s obsahom odôvodnenia Rozsudku, tak tieto skutočnosti z neho vôbec nie

sú zrejmé. Prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, prečo v mojom prípade nebolo
možné upustiť od potrestania, resp. prečo mi nebol uložený peňažný trest, i keď som to sám navrhoval.
Z tohto dôvodu je Rozsudok nepreskúmateľný, pričom tým dochádza zároveň k porušeniu princípu
dvojinštančnosti, keďže absencia úvah prvostupňového súdu k mojej obhajobe vo vzťahu k trestu
vylučuje, aby ich mohol odvolací súd preskúmať a posúdiť, či sú správne alebo nie. V tomto smere si
dovoľujem poukázať taktiež na rozhodnutie R 68/2008-1., v ktorom sa uvádza:

,,z kontextu § 168 ods. 1 TP vyplýva, že každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený presvedčivo a
tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách §
2 ods. 12 TP, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne."
13.Vychádzajúczoskutočnostíuvedenýchvbodoch11.a12.tohtočlánkusimyslím,ževýrokRozsudku

o treste je nepreskúmateľný, keď prvostupňový súd nerešpektoval ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. a
moje právo na spravodlivé súdne konanie, čím je daný odvolací dôvod na zrušenie Rozsudku v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
III. Záverečný návrh
1. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, týmto ja, obžalovaný navrhujem, aby Krajský súd

v Trenčíne v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. b), psím. e) Tr. por. uznesením zrušil rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.:1T/106/2022 zo dňa 24.01.2023 vo výroku o treste a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie o treste alebo eventuálne rozsudkom zrušil
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.:1T/106/2022 zo dňa 24.01.2023 vo výroku o treste
a následne rozhodol sám tak, že by upustil od môjho potrestania, prípadne mi uložil primeraný peňažný

trest a trest zákazu činnosti viesť osobné motorové vozidlá v trvaní jedného roka.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací

súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a treste zákazu
činnosti, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta nedostatočné
zhodnotenie významu všetkých poľahčujúcich okolností okresným súdom a s tým spojenú neprimeranú
prísnosť uloženého trestu odňatia slobody aj napriek tomu, že u neho bol ukladaný trest v dolnej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z dôvodov odvolania obžalovaného preto odvolací súd vyvodil,

že obžalovaný namieta neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Rovnako namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia čím namietal odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a z dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k
záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého

týmtoodvolacísúdpoukazujevzmyslejednotyrozhodnutiasúduprvéhoadruhéhostupňa,ktorézistenia
boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému A. B., má oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Pokiaľ obžalovaný namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, pričom len dodáva, že strany majú právo na
odpovede na nastolené otázky avšak nemajú právo na odpovede podľa ich predstáv.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúddospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokokresnéhosúdunevykazuje
vadu nepreskúmateľnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,

uloženého obžalovanému A. B. v prejednávanom prípade. Na základe preskúmania veci odvolací súd
zistil, že okresný súd v súlade aj s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona (ďalej len „ Tr. zák.“) v
danom prípade správne ustálil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozsahu až 8 mesiacov. Preto
uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v strede správne ustálenej trestnej sadzby (vo výmere 4
mesiacov) s poukazom na sklony obžalovaného k porušovaniu záujmov chránených právnymi predpismi

ani podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti uloženého trestu v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku sú podrobne uvedené úvahy,
akým spôsobom okresný súd v danom prípade v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. (po materiálnej stránke)

vyhodnotil existenciu troch poľahčujúcich okolností, najmä s poukazom na to, že v prípade zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súdna
prax ustálila možnosť, nie však povinnosť, použiť pri ukladaní trestu analógiu ustanovenia § 39 ods. 2
písm. d) Tr. zák. (viď R 44/2017). Podľa názoru odvolacieho súdu zároveň danosť záveru okresného
súdu o vedení riadneho života u obžalovaného v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. môže vyvolávať

vecné pochybnosti vzhľadom na zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených
právnymi predpismi (15 priestupkov na úseku cestnej premávky). Nie je teda na mieste zo strany
obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého trestu.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou obhajoby ohľadom nepriznania poľahčujúcej okolnosti

v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák. nakoľko medzi spáchaním skutku a tiesnivými osobnými alebo rodinnými
pomermi, ktoré si obžalovaný sám nespôsobil musí byť príčinná súvislosť pričom v prejednávanom
prípade z ničoho takéto súvislosti nevyplývajú. To, že obžalovanému v krátkom čase pred spáchaním
skutku zomrela matka, nemá žiadnu súvislosť s tým, že obžalovaný v stave opitosti sadol za volant auta
a spôsobil dopravnú nehodu.

Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti rozhodnutia okresného súdu o možnosti uloženia miernejšieho
trestu vo forme peňažného trestu prípadne upustenia od potrestania, odvolací súd považuje za
nevyhnutné poukázať na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Z hľadiska posudzovania
osoby obžalovaného v jeho neprospech svedčia sklony k páchaniu závažnejších priestupkov na úseku

cestnej premávky, ako aj samotný fakt, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave stredne ťažkej opitosti,
ktorou už atakoval stav ťažkej opitosti nakoľko mal v krvi necelé 2,3 promile alkoholu. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v strede trestnej sadzby v sebe užzahŕňa aj dôsledné a úplné prihliadnutie na zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm.
n) Tr. zák.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu zákazu činnosti,
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd v súlade § 61 odsek 1, ods. 2 Tr. zák. v
danom prípade ukladal trest v rámci zákonom ustanovenej sadzby trestu zákazu činnosti od 1 až 7 rokov.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný v prejednavanej trestnej veci viedol motorové
vozidlo v stave značnej opitosti, čo jednoznačne preukazuje aroganciu až hazardovanie so životom
nielen svojím, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. V danej veci bolo len veľkým šťastím, že pri
dopravnej nehode nedošlo k vážnejším zraneniam, prípadne smrti iných účastníkov cestnej premávky.
Uložený trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov je teda trestom, uloženým v dolnej polovici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Uloženie trestu zákazu činnosti v prejednávanom prípade zohľadňuje aj

poznatky o osobe obžalovaného, ktoré svedčia o jeho nedisciplinovanosti ako vodiča.

Týmto druhom trestu a jeho výmerou je potrebné sledovať aj záujem spoločnosti na tom, aby
nedisciplinovaní vodiči do budúcna prehodnotili svoje správanie ako vodiči motorových vozidiel. Takýto
trest práve pri takýchto trestných činnostiach má silný preventívny účinok. Skutočnosť, že obžalovaný

potrebuje mať oprávnenie jazdiť kvôli práci si mal uvedomiť pred spáchaním predmetného úmyselného
trestného činu. Ak teda okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest zákazu činnosti
vo výmere 2 rokov, podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložené tresty nevykazujú znaky neprimeranej
prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.