Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/199/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012994
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123012994.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin
týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 105T/38/2023, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 19.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 11.10.2023, sp. zn. 105T/38/2023 rozhodol o väzbe
obvineného po podaní obžaloby takto:

I. Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., t. č. vo výkone väzby
v ÚVV Leopoldov od 19.07.2023, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponecháva
vo väzbe, pretože dôvod väzby naďalej trvá.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd návrh obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na
nahradenie jeho väzby písomným sľubom obvineného neprijíma.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba u obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX,

dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
2. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený (teraz už v procesnom postavení obžalovaného) priamo na
neverejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil jeho obhajca podaním
zo dňa 13.10.2023. Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť.
3. Obhajca v odôvodnení sťažnosti uviedol (skrátene):
3.1 Odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné považovať za ústavne akceptovateľné, nakoľko

nespĺňa základné požiadavky uvedené v ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Súd I. stupňa v rámci
odôvodneniaponechaniavoväzbevovzťahukmojejosobeneuviedoltaképrávneaskutkovovýznamné
skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť môjho ďalšieho väzobného stíhania prípadne nemožnosť
jeho nahradenia väzby alternatívnymi spôsobmi nahradenia väzby. Z napadnutého uznesenia nie je
zistiteľné, na základe akých konkrétnych právnych úvah dospel súd k záveru, že sú dané dôvody na
moje ponechanie vo väzbe. Uznesenie považujem za formálny akt zo strany súdu I. stupňa bez toho,

aby riadne skúmal a odôvodnil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o mojom ponechaní vo väzbe.
Rozhodnutie súdu I. stupňa neobsahuje vo vzťahu k mojej osobe žiadne konkrétne skutočnosti, na
základe ktorých súd identifikoval podmienky na moje ponechanie vo väzbe podľa § 238 ods. 4 Tr. por.
V napadnutom uznesení absentuje vo vzťahu k mojej osobe uvedenie skutočností, na základe ktorých
je daná dôvodná obava, že by som pokračoval v trestnej činnosti. Nemožno zároveň považovať za
odôvodnené, ak súd uvedenie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané s citáciou príslušných právnych

noriem, a to bez toho, aby uvedené skutočnosti zhodnotil na základe právnych úvah, ktoré by boli jasne
identifikovateľné z napadnutého uznesenia.3.2 Súd I. stupňa skonštatoval dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov kladených mi za vinu
bez toho, aby tento svoj záver bližšie odôvodnil. Preventívny dôvod väzby súd I. stupňa odôvodnil
negatívnymi charakteristikami mojej osoby. V súvislosti s dôvodom preventívnej väzby poukazujem na

to, že ani druh, charakter, rozsah či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej
väzby na účel § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. V trestnom práve nie je možné právne normy vykladať
extenzívne, a už vôbec nie v neprospech obvineného (por. II. ÚS 792/2014 body 13.8 až 14). Preto,
ak neexistujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvodnú obavu, že budem pokračovať v trestnej
činnosti, potom dôvod preventívnej väzby nie je daný. Ak takéto skutočnosti existujú, súd I. stupňa ich

bol povinný uviesť, aby som vedel na závery súdu primerane reagovať. Za takéto dôvody nie je možné
bez ďalšieho považovať moje predchádzajúce odsúdenia a negatívne charakteristiky mojej osoby.
3.3 Pri posudzovaní konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej obavu z následku uvedeného v § 71
ods. 1 písm. c) Tr. por. je zároveň potrebné dôsledne vychádzať zo znalosti skutkových zistení a
dôkaznej situácie v konkrétnej veci a na základe týchto posúdiť, či ďalšie ponechanie vo väzbe je
opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania. V súlade s ustálenou súdnou praxou

nebezpečenstvo opakovania trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný, musí byť aktuálna, obvinený
musí byť schopný aj naďalej takú trestnú činnosť páchať a z jeho konania, alebo ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude v páchaní trestnej činnosti pokračovať. Zo žiadneho
konkrétneho dôkazu nevyplýva, že by nebezpečenstvo pokračovania alebo opakovania trestnej činnosti
aktuálne u mňa hrozilo, resp. by existovali dôvody domnievať sa, že budem schopný v trestnej činnosti

pokračovať.
3.4 Súd I. stupňa dostatočne neskúmal materiálnu dôvodnosť podanej obžaloby. Obžaloba nespĺňa
náležitosti citovaného ustanovenia zákona, keďže nie sú z nej zrejmé skutočnosti, ktoré odôvodňujú
jej podanie, nie sú uvedené skutočnosti a dôkazy svedčiace v môj prospech (obhajoba obvineného),
nie sú absolútne špecifikované právne úvahy, ktorými sa prokuratúra spravovala. Nemožno považovať

Obžalobu za riadne odôvodnenú, ak prokuratúra označí jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa vo
vyšetrovacom spise (v podstate len prekopíruje vybraný obsah častí vyšetrovacieho spisu) a zároveň
žiadnym relevantným spôsobom neodôvodní vzájomnú súvislosť takýchto dôkazov práve s osobou
obžalovaného. V Obžalobe je okrem iného uvedených viacero nepresností a účelových tvrdení
(vychádzajúcich len z hypotéz prokuratúry), ktoré nekorešpondujú s dokazovaním vykonaným v rámci

prípravného konania.
3.5 Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutkov kladených mi za vinu uvádzam, že OČTK pri
koncepcii uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj pri koncepcii obžaloby, použili metódu účelového
nadkvalifikovania skutkov. V tomto smere OČTK nekriticky uverili účelovým informáciám pôvodne
vyplývajúcim z trestného oznámenia poškodenej C. (ktorá následne svoju výpoveď zmenila, na čo

prokuratúra nedôvodne neprihliada) a účelovo motivovanej výpovedi svedkyne D. bez toho, aby boli
tieto tvrdenia a skutočnosti objektivizované inými relevantnými dôkazmi.
3.6 Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia je ďalej daná tým, že súd sa absolútne nevysporiadal s
podstatou mojich námietok spočívajúcich v existujúcich prieťahoch v konaní, kvôli ktorým som zároveň
podal žiadosť o prepustenie z väzby dňa 25.09.2023. Súd sa mojou argumentáciou nezaoberal,

táto zostala nepovšimnutá. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že súd bol povinný o mojej žiadosti
rozhodnúť samostatným výrokom v rámci napadnutého uznesenia, nakoľko ide o iný druh rozhodnutia
o väzbe. Okresný súd Trnava postupom podľa § 71 ods. 3 písm. d) Tr. por. rozhodol uznesením
sp. zn. 8Tp/35/2023 zo dňa 17.07.2023 o mojom opätovnom vzatí do väzby. Krajský súd v Trnave
uznesením sp. zn. 6Tpo/36/2023 zo dňa 08.08.2023 moju sťažnosť proti uzneseniu súdu I. stupňa

zamietol. Od uvedeného momentu nebol v tomto trestnom konaní vykonaný ani jeden procesný úkon.
OČTK sa uspokojili s tým, že súd rozhodol o mojom opätovnom vzatí do väzby, avšak v ďalšom konaní
nevykonávali žiadne úkony vo väzobnej trestnej veci. Podľa súdnej praxe nie je účelom väzby poskytnúť
OČTK komfortný priestor pre vykonávanie úkonov, pričom OČTK nemôžu rezignovať na svoju povinnosť
postupovať vo väzobnej trestnej veci prednostne a urýchlene. Práve o tento prípad sa jedná v mojom

prípade, kedy OČTK absolútne rezignovali na svoje povinnosti a som bezdôvodne držaný vo väzbe bez
toho, aby nastala akýkoľvek posun v mojej väzobnej trestnej veci. Som toho názoru, že OČTK svojim
nesústredeným postupom spôsobili prieťahy v konaní. Nečinnosť, resp. prieťahy v konaní vo vyššie
špecifikovanej dĺžke v žiadnom prípade nemôžu obstáť vo vzťahu k požiadavke urýchleného konania
vo väzobných trestných veciach. Možno sa domnievať, že až na základe mojej žiadosti o prepustenie

z väzby zo dňa 25.09.2023 OČTK zrealizovali formálne úkon preštudovania vyšetrovacieho spisu a
podali obžalobu. Skutočne mi nie je zrejmé, z akého dôvodu potrebovali OČTK takmer dva mesiace
na realizáciu jedného jediného úkonu trestného konania, ktorým bolo preštudovanie vyšetrovacieho
spisu. Pri posudzovaní prieťahov v konaní je vždy potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu akodĺžku trvania (závažnosť) prieťahov, roz-sah strádania obvineného, komplikovanosť konania, spôsob
jeho vedenia zo strany príslušných orgánov, chovanie osoby zbavenej osobnej slobody v priebehu
konania, čo všetko bolo v stávke osoby zbavenej osobnej slobody, akékoľvek ďalšie aspekty konania

o prieskume zbavenia osobnej slobody. Aj pomalé rozhodovanie vo väzobnej trestnej veci, porušujúce
článok 5 ods. 4 Dohovoru, teda môže byť dôvodom na prepustenie obvineného z väzby v prípade, ak boli
zistené závažné prieťahy a vzhľadom na strádanie, ktorému bol obvinený vo väzbe vystavený, by iná
satisfakcia z hľadiska okamžitej dosiahnuteľnosti bola nedostatočná. S poukazom na doterajší postup je
nepochybné, že došlo k takým neprimeraným prieťahom v konaní, ktoré sú z hľadiska ďalšieho trvania

väzby neakceptovateľné a jediným prostriedkom nápravy je moje prepustenie z väzby na slobodu. Z
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s vyššie uvedenými námietkami.
3.7 V mojom prípade väzba nereflektuje zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t. j. že vždy by mali
byť využité opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú
neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach
daných povahou príslušného obmedzenia. V mojom prípade bolo skutočne na mieste zvážiť nahradenie

mojej väzby, pričom účel väzby je nepochybne možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného
úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, čo predstavuje dostatočnú
záruku, že budem dostupný pre OČTK a zároveň nebudem pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Som toho názoru, že moja väzba môže byť nahradená alternatívnymi spôsobmi nahradenia väzby za
súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností (napríklad v podobe povinnosti zdržiavať sa

v čase určenom súdom na mieste bydliska, zákaz priblíženia k poškodenej do právoplatného skončenia
veci a pod.), ktorých kontrola mohla byť kontrolovaná technickými prostriedkami. Monitoring môjho
pohybu by bol nepochybne dostatočným prostriedkom kontroly mojej osoby a mojej činnosti, kedy
by jednak mohol byť kontrolovaný môj pohyb a pobyt a jednak uložením príslušných povinností a
obmedzení by mohla byť zabezpečená aj moja osoba pre účely trestného konania. Súd I. stupňa

neodôvodnil dostatočne, prečo nepovažuje mnou ponúknuté alternatívy za dostatočné. Nedostatok
takého odôvodnenia predstavuje porušenie článku 5 ods. 3, prípadne ods. 4 Dohovoru a táto skutočnosť
sama o sebe predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. Nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka je takým druhom zabezpečovacieho opatrenia, podstatou ktorého
je v zásade to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom uloženie určitých obmedzení práv

obvineného a zabezpečením dohľadu nad ich dodržiavaním zo strany štátu (za súčasného uloženia
primeraných obmedzení a povinností).
3.8 Prostredníctvom tohto podania žiadam Krajský súd v Trnave, aby podľa § 194 ods. 1 písm. a)
Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava, pracovisko Piešťany, sp. zn. 105T/38/2023 zo dňa
11.10.2023 a rozhodol tak, že ma neponecháva vo väzbe a z väzby ma prepúšťa. V prípade, ak aj

Krajský súd v Trnave vzhliadne dôvod na ponechanie vo väzbe pri konštatovaní dôvodov preventívnej
väzby vo vzťahu k mojej osobe, navrhujem, aby bola moja väzba nahradená dohľadom probačného a
mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, ktorých kontrola by
bola realizovaná elektronickými prostriedkami.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť

podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7.ObžalovanýjenazákladeobžalobypodanejprokurátoromnaOkresnomsúdeTrnava dňa03.10.2023

stíhaný pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe, že1/ najmenej od januára 2018 až do dňa 06.10.2022 na adrese E. XXX/X F. B. – E. ako druh žijúci
v spoločnej domácnosti s G. C. túto v presne neustálených intervaloch a časoch bil po rukách, ramenách
a hlave, neustále ju vyhadzoval a vyháňal z domu so slovami, že ak sa vráti, tak ju v noci zlikviduje,

alebo ak neodíde, tak ju zabije sekerou, vulgárne jej nadával, opakovane od nej požadoval finančné
prostriedky na kúpu alkoholu a tieto jej aj bez jej súhlasu bral, prehľadával jej oblečenie a kabelky, čím
svojím konaním spôsobil poškodenej hematómy na ramenách, a dlhodobo u nej vzbudzoval obavu o jej
fyzické a psychické zdravie a život ako aj pocit ohrozenia jej bezpečnosti,
2/ od doposiaľ presne nezisteného času v mesiaci august 2019 až do 04.10.2019 na adrese E. XXX/

X F. B. – E. ako druh žijúci v spoločnej domácnosti s G. C. tejto vyhodil lieky spolu s dávkovačom na
lieky, bez ktorých nevedela zaspať a následne s ňou tri až štyrikrát proti jej vôli vykonal súlož tak, že ju
spočiatku obchytkával na prsiach a v rozkroku, po vyjadrení nesúhlasu zo strany poškodenej s takýmto
konaním tejto chytil obe ruky a držal jej ich svojimi rukami nad hlavou, štípal ju a udieral päsťou do
stehienaopakovanejufackal,čímsvojoufyzickouprevahouprekonalodporpoškodenej,ktorásabránila
kopaním, kričaním a vyjadrovaním nesúhlasu s takýmto konaním, ktorú následne priľahol a vykonal

s ňou pohlavný styk.
8. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trvaní väzby obžalovaného v štádiu konania
pred súdom, po podaní obžaloby, podľa ustanovenia § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Zároveň rozhodol
o možnostiach nahradiť jeho väzbu prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Rozhodnutie súdu sa týka aj jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, podnej

obžalovaným dňa 03.10.2023.
9. V čase podania obžaloby sa obžalovaný nachádzal vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8Tp/35/2023 zo dňa 17.07.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 6Tpo/36/2023 zo dňa 08.08.2023, podľa § 71 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku z
dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba sa mu započítava od 06.10.2022

do 19.01.2023 (kedy bol z väzby prepustený do výkonu trestu odňatia slobody v inej veci), a následne sa
mu väzby započítala od okamihu jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.01.2023, sp. zn. 3T/19/2021, teda od 19.7.2023.
10. Sťažnostný súd skúmal jednak formálne podmienky pre rozhodnutie o väzbe obžalovaného po
podaní obžaloby, ako i jej materiálne podmienky.

11. Prvostupňový súd správne zistil existenciu formálnych podmienok na rozhodnutie o ponechaní
obžalovaného vo väzbe v tomto štádiu trestného stíhania, ktoré správne a dostatočným spôsobom
uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. Splnenie týchto podmienok na vydanie napadnutého
uznesenia, nenapáda ani obžalovaný vo svojej sťažnosti.
12. Pokiaľ ide o materiálne podmienky jeho väzby, tieto sú podľa názoru sťažnostného súdu rovnako

dané aj v tomto štádiu trestného stíhania. Prvostupňový súd, vymenoval v odôvodnení napadnutého
uznesenia dôkazy, na základe ktorých pretrváva podozrenie, že obžalovaný sa dopustili spáchania
skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. V odôvodnení napadnutého uznesenia je podrobne uvedený obsah
týchto dôkazov a čo z nich vyplýva, preto na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný
súd iba odkazuje, bez potreby jeho opakovania.

13. Konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na pokračovanie väzby obžalovaného podľa § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v tomto štádiu trestného konania, po podaní obžaloby, uviedol
prvostupňový súd správne, aj keď neprimerane stručne. Rozhodnutie v tejto četi je potrebné doplniť

o náležité odôvodnenie, k čomu pristúpil sťažnostný súd týmto uznesením.
14. Prvostupňový súd dospel k záveru, že sa nezmenili väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku (tzv. preventívnej väzby) u obvineného, pričom dôvodná obava z pokračovania
v trestnej činnosti je u neho daná negatívnymi charakteristikami jeho osoby. Konkrétne pozitívnou
lustráciou v registri trestov (23 záznamov), v registri priestupkov, v kontexte (súvislosti) so závermi

znaleckých posudkov č. 99/2022 (charakterizovaná je osobnosť obvineného, jeho správanie i motivácia
jeho konania), č. 2/2023 (zistené poruchy správania zapríčinené užívaním alkoholu), ako aj charakterom
aktuálne žalovanej trestnej činnosti.
15. Konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú obavu, že pri prepustení na slobodu by pokračoval
v páchaní trestnej činnosti sú predovšetkým jeho kriminálne narušená osobnosť a jeho osobnostná

výbava, ktorý vyplýva z výsledkov znaleckého dokazovania.
16. Obžalovaný bol doposiaľ 23 krát súdne trestaný a to období rokov 1981 až 2023, z toho 15
krát uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z toho možno vyvodiť záver o tom, že
ide o kriminálne narušenú osobnosť, ktorá sa sústavne dopúšťa páchania trestnej činnosti, pričomopakované ukladanie sankcií zjavne nevedie k náprave obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti,
pretože sa jej páchania opakovane doúšťa, aj po vykonaní trestu odňatia slobody.
17. Z psychologického a psychiatrického znaleckého skúmania osoby obžalovaného, ktorých výsledky

uvádza aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, vyplýva, že jeho osobnosť je
simplexná,málodiferencovaná,spočiatočnýmiznámkamideprivácie(najpravdepodobnejšievdôsledku
nadmerného požívania alkoholu). Je nekriticky vysoko sebavedomý, bez empatie, s poruchami v oblasti
sociálneho kontaktu v smere nedostatku, ako aj celkových interpersonálnych ťažkostí. Jeho útočná
agresivita je spojená s celkovou neistotou a neschopnosťou riešiť najmä záťažové sociálne situácie.

Zvýšená je nepriama agresivita, ktorá zahŕňa správanie, pri ktorom je druhá osoba napádaná záľudnými
prostriedkami a náhle výlevy rozčúlenia pozostávajú z výbuchu negatívneho afektu. Nahromadená
iritabilita vyjadruje pohotovosť silno reagovať na malé provokácie, vybuchuje pre maličkosti, čo sa
prejavuje prchkosťou, podráždenosťou, grobianstvom. Znalkyňa zaznamenáva abnormne vysokú mieru
prekračovania všeobecne zaužívaných platných hraníc. Hranice vo svojom okolí si len málo všíma,
nezamýšľa sa a nerieši dôsledky svojho správania. Prekračuje hranice cielene, uvedomene sa rovnako

bude správať aj v bežných životných situáciách. Je očakávateľná bagatelizácia či skotomizácia
dôsledkov alebo cielené hľadanie spôsobov, ako sa prípadným trestom za prekročenie hraníc vyhnúť.
Jeho správanie možno charakterizovať ako antisociálne až delikventné, čo je najvýraznejšia forma
problémového správania. U obvineného boli zistené poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním
alkoholu, syndróm závislosti F10.2 podľa MKCH10, ktorá sa u neho prejavuje stratou kontroly

v pití, vysokou toleranciou, pitím bez preferencie (víno, destiláty), frekventnými ebrietami s verbálnou
a brachiálnou agresivitou. K svojej závislosti je totálne nekritický, racionalizuje a bagatelizuje, cenzuruje.
Osobnosť obvineného je drogocentrická, droga je v centre jeho záujmu.
18. Kombinácia skutočností, uvedených v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto uznesenia, vytvára
reálnu a akútnu hrozbu, že pri prepustení na slobodu by obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej

činnosti. Vnútorne nemá vytvorené morálne zábrany voči protiprávnemu konaniu, hrozba uloženia trestu
odňatia slobody, v prípade preukázania viny, nie je v jeho prípade dostačujúca, nakoľko k takémuto
postihu už v minulosti opakovane došlo, bez zmeny v jeho správaní. Motivácia jeho správania,
vyplývajúca z jeho osobnostnej výbavy, nerešpektuje všeobecne platné normy, pričom jeho správanie
je významne negatívne ovplyvnené aj jeho závislosťou, ktorá sa prejavuje aj verbálnou a brachiálnou

agresivitou.
19. Uvedené konkrétne skutočnosti sú trvalej povahy a doterajší výkon väzby a neskôr aj výkon kratšieho
trestu odňatia slobody, na nich nič nezmenil. Preto u obžalovaného je aj v tomto štádiu jeho trestného
stíhania daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Týmto je daná odpoveď aj
na sťažnostné námietky obžalovaného, ktoré sú zamerané proti existencii dôvodov jeho väzby.

20. K ďalším sťažnostným námietkam obžalovaného, ktoré sú zamerané na nedostatky obžaloby (jej
nedostatočné odôvodnenie, absencia materiálnych dôvodov na jej podanie a pod.), je potrebné uviesť,
že napadnutým rozhodnutím súd nerozhodoval o obžalobe, ale o väzbe obžalovaného po podaní
obžaloby. Obžaloba teda v tomto prípade predstavuje formálny dôvod, na základe ktorého bol súd
povinný vydať rozhodnutie o väzbe obžalovaného. Preto sa samotnou opodstatnenosťou podanej

obžaloby nemôže zaoberať v sťažnostnom konaní ani tunajší súd.
21. Opodstatnená je tá námietky obžalovaného, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal
podstatou jeho výhrad k prieťahom v konaní, ktoré namietal a ktorými odôvodňoval jeho žiadosť
o prepustenie z väzby, podanú 3.10.2023. Tento nedostatok je však možné napraviť v sťažnostnom
konaní.

22. Prvostupňový súd správne uviedol, že pri súbehu žiadosti o prepustenie z väzby a rozhodovania
o väzbe po podaní obžaloby, sa rozhoduje jedným výrokom, podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku,
ktorým súd rozhodne o tom, či väzba obžalovaného naďalej trvá. Súd však opomenul v odôvodnení
svojho uznesenia podrobnejšie sa vysporiadať s námietku prieťahov v konaní. Aj keď s celkového
obsahu odôvodnenia vyplýva, že ju neuznal za dôvodnú, bolo jeho povinnosťou tento svoj záver bližšie

odôvodniť.
23. Obdobie od vzatia obžalovaného do väzby od 19.7.2023 do podania obžaloby dňa 3.10.2023, nie je
možné vyhodnotiť tak, že boli urobené neprimerané prieťahy v konaní, ktoré by mali mať za následok
prepustenie obžalovaného z väzby. Nie je úlohou súdov, ktoré rozhodujú o väzby obžalovaného, aby
určovali kedy a aké úkony majú v procese vyšetrovania realizovať orgány činné v trestnom konaní.

Tunajší súd rozhodol o sťažnosti vtedy obvineného proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby dňa 8.8.2023
arozhodnutiesťažnostnéhosúdubolodoručenéokresnémusúdudňa22.8.2023.Následnevyšetrovateľ
dňa 26.9.2023 rozhodol o návrhoch obhajcu obvineného na vykonanie dokazovania, dňa 29.9.2023
bolo vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu a bol podaný návrh na podanie obžaloby. Uvedenéčasové súvislosti nemožno vyhodnotiť ako prieťahy v konaní, pretože od 19.7.203 do 3.10.203 uplynuli
2 mesiaca 14 dní a spoločne s dobou trvania väzby od 6.10.2022 do 19.1.2023, teda 3 mesiace a 13
dní, vyhodnocuje sťažnostný súd celkovú dĺžku trvania väzobného vyšetrovania, vzhľadom na charakter

trestnej činnosti a počet vykonaných dôkazov, za primeranú.
24. K sťažnostný námietkam, ktoré sú zamerané na nedostatočné zohľadnenie možnosti nahradiť väzbu
obžalovanéhoavtomtosmereajnanedostatočnéodôvodnenienapadnutéhouznesenia,uvádzatunajší
súd nasledovné.
25. Prvostupňový súd správne uvádza, že nahradenie väzby nie je možné vzhľadom na osobu

obžalovaného. Opäť však tento svoj záver nedostatočne odôvodnil, čo napráva sťažnosntý súd týmto
uznesením.
26. Nahradenie väzby obžalovaného, niektorou z alternatív uvedených v ustanovení § 80 ods. 1
písm. b) a písm. c) Trestného poriadku, prichádza do úvahy ako to dovoľujú dve zákonné kritéria
a to osoba obvineného a povaha prejednávaného prípadu. V prípade trestnej veci obžalovaného, je
to právne osoba obžalovaného, ktorá neumožňuje nahradiť jeho väzbu. Vyššie odôvodnené sklony

k protiprávnemu správaniu, nedostatok rešpektu pred hrozbou trestnoprávneho postihu a charakteristika
osobnosti obžalovaného, neumožňujú rozumne predpokladať, že dohľad súdneho úradníka by bol v jeho
prípadeschopnýnahradiťväzbu.Možnotedazopakovať,žeobžalovanýprekračujehranicespoločensky
akceptovaného správania cielene, uvedomene sa rovnako bude správať aj v bežných životných
situáciách. Možno od neho očakávať bagatelizáciu dôsledkov alebo cielené hľadanie spôsobov, ako sa

prípadným trestom za prekročenie hraníc vyhnúť (bod 17 tohto uznesenia). Pokiaľ ani predchádzajúce
početné odsúdenia, ani početné výkony trestov odňatia slobody nemali na neho ten výchovný účinok,
aby ho odradili od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, z ktorej spáchania je aktuálne podozrivý,
niet prečo sa domnievať, že prijatie jeho sľubu alebo dohľad podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, bude dostatočnou zárukou, umožňujúcou prepustiť ho z väzby.

27. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bol v súlade so zákonom a
obžalovaným bola poskytnutá reálna možnosť uplatniť ich práva na obhajobu. Samotné trestné konanie,
vedené teraz v štádiu konania pred súdom, je realizované bez prieťahov, v súlade s požiadavkou
uvedenou v ustanovení § 2 ods. 6 Trestného poriadku.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia, vyhodnotil sťažnostný súd všetky námietky

obžalovaných ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.