Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203374
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1519203374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. D. XX, E., proti odporcovi: F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX, D. G., právne zastúpenému
JUDr. Jurajom Gábrišom, advokátom, so sídlom Koceľova 17, Bratislava, o určenie výživného na
manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. mája 2022,
č.k. 7Pc/9/2019-142, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu navrhovateľky, ktorou sa domáhala
voči odporcovi určenia povinnosti prispievať jej na výživu sumou 650 eur mesačne, zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 18, § 71 ods. 1, § 75 ods. 2 Zákona
o rodine, vecne tým, že návrh posúdil ako nedôvodný, keď priznanie manželského výživného by bolo
rozporné s dobrými mravmi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľka v konaní

tvrdila, že s odporcom sú manželmi od roku 1999, z manželstva pochádzajú dve dcéry, ktoré po
odsťahovaní odporcu zo spoločnej v apríli 2019, zostali bývať s navrhovateľkou. Odporca sa podľa
tvrdenia navrhovateľky odsťahoval k svojej novej známosti a odvtedy neprejavuje záujem o rodinu
ani si neplní voči nej vyživovaciu povinnosť. Jej príjem je podstatne nižší a to cca 850 eur, zatiaľ
čo odporcov čistý mesačný príjem je cca 3000 eur a navrhovateľka nie je schopná pokryť celú réžiu
domácnosti, čo musí riešiť pôžičkami a finančnou výpomocou od matky. Odporca s návrhom nesúhlasil,
tvrdil, že zo spoločnej domácnosti neodišiel kvôli nevere, ale z dôvodu, že manželstvo bolo dlhodobo

nefunkčné, nakoľko navrhovateľka sústavne vyžadovala zabezpečenie vysokej životnej úrovne, na ktorú
nebol dostatok finančných zdrojov, kde je aj príčina existencie časti úverov. Uviedol, že po odchode zo
spoločnej domácnosti platil všetky výdavky až do decembra 2019, kedy prišiel o zamestnanie, dovtedy
mal čistý mesačný príjem 2.700 eur. Splácal hypotéky, dlhy, režijné náklady (elektrina, voda, plyn) na
dome na H. XX/X, aj na byte na I. XX, celkovo 2.000 eur mesačne (pričom navrhovateľka mu bránila
v nasťahovaní sa do bytu na I. J. a musel bývať v podnájme za 250 eur mesačne), v súčasnosti
platí mesačné náklady na byt celkovo 1100 eur a ak by zaplatil navrhovateľke výživné v požadovanej

výške, tak by jeho zostatok na životné náklady sa rovnal nule. Navyše v ich spoločnej nehnuteľnosti
býva navrhovateľka s novým partnerom, ktorému porodila dieťa a návrh vníma ako rozporný s dobrými
mravmi. Uvedená skutočnosť bola v konaní potvrdená, keď v priebehu konania navrhovateľka uviedla,
že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra, ktorá pochádza z mimomanželského vzťahu, s otcom tohtodieťaťa žije v spoločnej domácnosti, je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok cca
300 eur. Poprela odporcove tvrdenia o jej vyžadovaní vysokej životnej úrovne a uviedla, že okrem
hypotekárnych úverov si pôžičky zobral odporca na zabezpečenie vlastných potrieb. Na priznaní

manželského výživného však trvala, tvrdila, že známosť si našla až po odchode odporcu zo spoločnej
domácnosti.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 11.9.1999 manželstvo.
Odporca odišiel zo spoločnej domácnosti v apríli 2019, navrhovateľka porodila dňa XX.X.XXXX dieťa,

ktorého otcom nebol odporca. Obdobie, za ktoré sa žiadala výživné, je od 23.7.2019 do 28.2.2021.
Súd konštatoval, že vo veciach určenia výživného (okrem prípadov výživného pre maloleté dieťa)
musí skúmať, či uplatnené výživné nie je v rozpore s dobrými mravmi. Manželstvo je zväzkom muža
a ženy, ktorých zákonodarca zaťažil povinnosťou žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Odporca tým, že
opustil spoločnú domácnosť, sa nezbavil vzájomnej vyživovacej povinnosti voči svojej manželke, ktorá

by pri preukázaní nevyváženosti životných štandardov mala nárok, hoc aj prostredníctvom súdu, na
rovnakosť životnej úrovne. Je však potrebné sa na situáciu pozrieť komplexne. Spoločná domácnosť
v tomto kontexte nie je definovaná nehnuteľnosťou, ale prostredím, ktoré môžu rovnako obaja opustiť
aj v prípade, že jeden z nich nezmení adresu spoločného bydliska. Navrhovateľka tým, že počas
stále trvajúceho manželstva mala mimomanželský pomer, z ktorého sa ešte za trvania manželstva

narodilo dieťa a zároveň v čase manželstva žil v spoločnej nehnuteľnosti (navrhovateľky a odporcu) nový
partner navrhovateľky, sa rozhodla rovnako ako odporca fakticky vymaniť spod záväzku manželstva
a len počkať na súd, kedy bude manželstvo rozvedené aj po právnej stránke. Po zohľadnení týchto
skutočností by bolo (najmä v čase od 6/2020) rozporné s dobrými mravmi, aby platil manželské výživné
na manželku, ktorá má deficit na príjmovej strane z dôvodu okrem iného, že je na materskej a následne

rodičovskej dovolenke s dieťaťom, ktorému nie je odporca otcom. Súd má za to, že nielen odporca,
ale aj navrhovateľka, sa približne v rovnakom období, t.j. v čase uplatneného manželského výživného,
správali v rozpore s predstavou manželstva podľa Zákona o rodine, a tak priznanie nároku na výživné
by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto súd žalobu zamietol, pričom nebolo potrebné zaoberať sa
otázkou rozdielnosti životnej úrovne navrhovateľky a odporcu v rozhodnom čase. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).

4. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Vytkla okresnému súdu,
že vo veci pojednával a rozhodol dňa 24.5.2022 v jej neprítomnosti, hoci sa súdu riadne písomne
vopred ospravedlnila a žiadala telefonicky pojednávanie odročiť. Súd týmto postupom obmedzil jej

procesné práva a narušil zákonom garantovanú procesnú rovnosť strán, čím došlo na jej strane
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľka ďalej nesúhlasila so záverom súdu, že by
priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Síce po odchode manžela, po čase aj ona
nadviazala nové priateľstvo, z ktorého sa vyvinul vzťah a počali dieťa, ktoré sa narodilo XX.X.XXXX,
teda ešte počas manželstva, bol to však manžel, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti ako prvý

a bez predchádzajúceho varovania v apríli 2019 a opomínal povinnosti vyplývajúce z manželského
zväzku. Začal žiť s novou partnerkou a ponechal rodičovské povinnosti týkajúce sa spoločných detí
na navrhovateľku. Navrhovateľka potrebovala veľa síl na vyrovnanie sa s touto situáciou, zvlášť, keď
mala na starosti deti a keď potom v tejto situácii stretla človeka, ktorý jej dokázal byť oporou ako aj jej
deťom, bola rada, že sa jej takejto podpory dostalo. Hoci si je vedomá, že v tom čase ešte manželstvo

navrhovateľky a odporcu rozvedené nebolo, avšak jej mentálny a fyzický stav takúto podporu vyžadoval
a vďaka nej dokázala situáciu zvládnuť. Súd podľa nej nesprávne nahliada na jej správanie ako na
rovnako nemorálne, ako správanie jej manžela, ktorý rodinu náhle opustil ako prvý. Poukazuje na to, že
ona sa o rodinu a deti stále osobne starala a aj stará, bez ohľadu na okolnosti. V súčasnosti so svojím
novým partnerom majú pekný harmonický vzťah a vytvárajú súdržnú rodinu a preto navrhovateľka toto

svoje rozhodnutie rozvíjať vzťah s terajším partnerom a biologickým otcom dcéry C., neľutuje.

5. Pokiaľ ide o majetkové otázky odvolateľka uviedla, že jej manžel počas manželstva uzavrel
viacero zmlúv o úveroch a pôžičkách, o ktorých navrhovateľku vopred neinformoval (a ani nie je
zmluvnoustranou)aposkytnutépeniazenebolipoužiténaprospechrodiny,pretonavrhovateľkaodmieta

argumentáciu manžela, že by na tieto úvery mal súd prihliadať. Peniaze z prenájmu bytu na I. J.
K. E. – F. si manžel ponechával a s navrhovateľkou ako manželkou sa o ne nedelil. Životná úroveň
účastníkov konania rozhodne bola v danom rozhodnom čase značne rozdielna s ohľadom na ich príjmy
a skutočnosť, že manželka sa starala osobne o spoločné deti po každej stránke a to bez ohľadu na to, čimanžel na deti platil alebo neplatil, pričom jeho osobná starostlivosť a podpora detí bola takmer nulová.
Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal jej manžela na
platenie manželského výživného po dobu od podania návrhu o určenie výživného (dňa 23.7.2019) do

rozvodu manželstva (rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 59P/99/2019-125 zo dňa 9.2.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.2.2021) vo výške 650 eur mesačne, alebo po
dobu od podania návrhu o určenie výživného dňa 23.7.2019 do XX.X.XXXX vo výške 650 eur mesačne
a za obdobie od 1.7.2020 (keď XX.X.XXXX sa jej narodila dcéra C. počatá s novým partnerom) do
rozvodu manželstva vo výške podľa zváženia súdu a v prípade, ak súd rozhodnutie nezmení, navrhla

zrušenie a vrátenie veci na prvoinštančný súd za účelom doplnenia dokazovania.

6. K odvolaniu doložila nález – lekársku správu zo dňa 6.4.2019 spísanú na Univerzitnej nemocnici
Bratislava (z nej vyplýva, že bola privezená RZP, včera zistila manželovu neveru, včera to zistila, ťažko
sa jej dýchalo, bolela ju hlava, nevie sa ukľudniť, nevie spať, dostala injekciu na ukľudnenie).

7. Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že k žiadnemu porušeniu práva na
spravodlivý proces zo strany súdu nedošlo, navrhovateľka súdu pred pojednávaním napísala, že sa ho
nezúčastní zo zdravotných dôvodov, ale o odročenie pojednávania nepožiadala, preto súd pojednával
v jej neprítomnosti. Pokiaľ ide o vecnú stránku odvolania, navrhovateľka v odvolaní opakovane uvádza
tvrdenia, ktoré majú jediný cieľ a to zahmlievať jej konanie, ktoré je v rozpore s morálkou, a na ktoré

odporca poukazoval v priebehu konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po
rozvode k maloletým deťom. Odporca s ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Navrhovateľka sa aj v odvolacej replike pridržiavala podaného odvolania a dôvodov v ňom

uvádzaných. Poukázala na to, že doložila k odvolaniu lekárske potvrdenie z roku 2019 nie z dôvodu
ospravedlnenia neúčasti na poslednom pojednávaní, ale má slúžiť ako dôkaz navrhovateľky k celému
konaniu, keď po náhlom opustení domácnosti zo strany manžela a kvôli jeho nevere musela vyhľadať
lekársku pomoc pre zlý zdravotný stav. Odporca naopak tvrdí (bez predloženia akýchkoľvek dôkazov),
že to manželka bola neverná jemu ako prvá a dopustila sa nemorálneho konania. V ďalšom odvolateľka

zopakovala, že pred pojednávaním ústne asistentke vysvetlila dôvody jej neúčasti na pojednávaní, táto
ju požiadala, aby napísala súdu e-mail, čo navrhovateľka aj urobila. Asistentka podľa hlasu počula, že
navrhovateľka je zjavne chorá a navrhovateľka sa nazdávala, že takto je vec dostatočne vybavená.
Pokiaľ ide o platenie výdavkov v rodine, nepravdivé je tvrdenie manžela, že by platil všetky výdavky
rodine (energie, hypotéky ...), keď nezaložil do súdneho spisu žiaden dôkaz, šlo len o ústne nepodložené

vyjadrenia z jeho strany. Dôkaz predložiť nemohol, pretože to nebola pravda, platil si len svoje úvery,
ktoré si zobral bez vedomia navrhovateľky a prostriedky z nich nepoužil pre účely rodiny v čase, keď
s ňou žil, ani po opustení spoločnej domácnosti. Tiež nie je pravda, že by platil za služby spojené
s užívaním bytu na I. J. z časti príjmu z prenájmu tohto bytu. Vznikol tam niekoľkotisícový nedoplatok
a celý príjem z prenájmu si manžel nechával. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľka predkladá

doklad o nedoplatku od správcovskej spoločnosti, správca dokonca nedoplatok žaloval dňa 9.11.2020.

9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 CMP ) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny, preto je dôvodné ho potvrdiť.

11. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolacie námietky navrhovateľky je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľky na
určenie manželského výživného v sume 650 eur od 23.7.2019 zamietol pre rozpor s dobrými mravmi

a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

12. V prvom rade sa odvolací súd potreboval vysporiadať s výhradou odvolateľky voči procesnému
postupu prvoinštančného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Totopochybenie podľa nej spočívalo v tom, že súd vo veci pojednával a rozhodol dňa 24.5.2022 v jej
neprítomnosti, hoci sa súdu riadne písomne vopred ospravedlnila a žiadala telefonicky pojednávanie
odročiť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu však žiadne pochybenie okresného súdu

nezistil.

13. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

14. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

15. Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

16. Podľa § 183 ods. 1, ods. 3 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých

dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

17. V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie na deň 24.05.2022 vytýčil
pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany. Navrhovateľka deň pred pojednávaním zaslala súdu e-
mailovú správu ( čl. 140 spisu), v ktorej žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní,
nakoľko zo zdravotných dôvodov sa naň nemôže dostaviť. Na druhý deň sa pojednávanie konalo za jej
neprítomnosti, pričom ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania ( čl. 141 spisu), súd konštatoval, že sa

dostavil iba odporca, pričom navrhovateľka mala predvolanie doručené včas a riadne dňa 11.05.2022,
a táto svoju neprítomnosť ospravedlnila e-mailom dňa 23.05.2022 zo zdravotných dôvodov, odročiť
pojednávanie nežiadala. Preto súd pojednával za jej neprítomnosti a po vykonanom dokazovaní vo
veci rozhodol. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uvádzala, že žiadala o odročenie pojednávania, nič
z obsahu spisu tomuto nenasvedčuje, žiadna jej žiadosť o odročenie predmetného pojednávanie sa

v spise nenachádza, pričom odročiť pojednávanie je možné len na návrh účastníka.

18. Vychádzajúc z obsahu spisu a z citovaných ustanovení zákona musel odvolací súd konštatovať, že
kporušeniuprávaodvolateľkyopísanýmpostupomsúdunemohlodôjsť,pretožesúdpostupovalvsúlade
so zákonom. Súd rozhodol vec na pojednávaní, na ktoré sa navrhovateľka z vlastnej vôle neustanovila,

súdjejneprítomnosťospravedlnilnazákladezaslanéhoe-mailu,nemoholvšakodročiťpojednávaniebez
toho, aby bolo o odročenie zo strany účastníka požiadané relevantným spôsobom, aký pre tento úkon
zákon predpisuje. V danom prípade navrhovateľka o odročenie pojednávania nepožiadala a preto súd
správne postupoval, keď vec prejednal za jej neprítomnosti, rešpektujúc princíp účelnosti, hospodárnosti
(procesnej ekonómie) a rýchlosti konania.

19. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa vecnej stránky rozhodnutia, ani tieto neboli
opodstatnené. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje a iba na zdôraznenie
ich správnosti, a vzhľadom k odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva nasledovné:

20. Podľa § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť, ods. 2 vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

21. Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.22. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 ZoR vzniká uzavretím
manželstva a končí sa jeho zánikom. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia
osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z

majetkového hľadiska. Tento inštitút (inštitút manželského výživného) predstavuje podstatu majetkových
vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia
manželov, je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Požiadavka rovnakej životnej
úrovne manželov v zmysle § 71 ods. 1 ZoR je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva
aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (§ 18 ZoR ). Oprávnenou osobou z vyživovacej

povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov. Manžel alebo manželka je legitimovaný
na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia
ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich
životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom
uzatvorenia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje
ZoRvosvojichustanoveniach.Jedinouvýnimkou,prektorújemožnénepriznaťoprávnenémumanželovi

právo na výživné je rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 ZoR a o takýto prípad išlo aj
v preskúmavanej veci.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa citovaného zákonného ustanovenia § 71 ZoR je vyživovacia
povinnosť medzi manželmi súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto

vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne
uvedené v ZoR. Jedná sa najmä o ustanovenie §18 ZoR, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú
rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenie § 19 ZoR
ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja

manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny
je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

24. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz
morálky. Aj napriek tomu sa však do zákonnej úpravy sa však premietajú morálne princípy a sú

dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorými je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov
upravená. Z hľadiska ust. § 75 ods. 2 ZoR nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo
k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať
na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú určitými
morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí

užšieho spoločenstva, ktoré správanie je možné akceptovať a ktoré správanie je neprijateľné pre
spoločnosť. Každé správanie sa má riadiť určitými vzormi – písomnými či nepísanými, ktoré sa
vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú nepísané pravidlá,
pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného hľadiska, ale
vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné, akceptovateľné,

ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným konaním (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2018 zo dňa 30. 5. 2019).

25. Právo na výživné od manžela teda musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa judikatúry k
citovanému ustanoveniu § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú

dôvody na strane oprávneného (tu navrhovateľky). Predpokladá sa teda také správanie oprávnenej
voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Posúdenie toho či ide o porušenie dobrých
mravov alebo nie, je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov
posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich
úkonov v čase a mieste.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zamietol návrh navrhovateľky z dôvodu, že priznanie výživného by v danom
prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi. Bolo preukázané, že účastníci konania v čase podania návrhu
(t.j. ku dňu 23.07.2019) boli manželia, avšak v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti, keď odporca

v apríli 2019 spoločnú domácnosť opustil a presťahoval sa do podnájmu, zatiaľ čo navrhovateľka
zostala v domácnosti s ich dvomi deťmi, o ktoré sa odvtedy sama starala. Dôvody odsťahovania
odporcu prezentoval každý z účastníkov inak, navrhovateľka tvrdila, že odporca si našiel známosť, ku
ktorej sa odsťahoval, toto odporca dôrazne popieral a tvrdil, že jeho odchod bol vyústením dlhodobejnefunkčnosti manželstva, spôsobenej tým, že ho manželka ponižovala, vytýkala mu, že málo zarobí a
sústavne vyžadovala zabezpečenie vysokej životnej úrovne, čo však zase popierala navrhovateľka. Je
nepochybné, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a trvalo rozvrátené, o čom svedčí skutočnosť, že

ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. 59P/99/2019-125 zo dňa 09.02.2021
rozvedené a to na návrh odporcu, podaný na súde dňa 30.05.2019. Keďže účastníci konania sa vzdali
práva podať odvolanie, rozsudok obsahuje iba skrátené odôvodnenie, z ktorého nevyplýva, aké príčiny
rozvratu súd ustálil (uvádza sa v ňom iba to, že navrhovateľ návrh odôvodnil vážnym narušením vzťahov
medzi manželmi, keď u manželky sa začali prejavovať vážne sklony k žiarlivosti, ktorý psychický stav

sa zhoršoval a pribúdali aj ďalšie nedorozumenia, ktoré spôsobili vzájomné odcudzenie). Odvolací súd
mal za to, že na preukázanie tvrdenia navrhovateľky o tom, že dôvodom odsťahovania odporcu bola
jeho nemanželská známosť nepostačuje dôkaz, predložený navrhovateľkou a to nález – lekárska správa
zo dňa 6.4.2019 spísaná na Univerzitnej nemocnici Bratislava (z ktorého vyplýva, že bola privezená
RZP, včera zistila manželovu neveru, ťažko sa jej dýchalo, bolela ju hlava, nevie sa ukľudniť, nevie
spať, dostala injekciu na ukľudnenie), pretože predmetná správa evidentne vychádza len z tvrdení, ktoré

navrhovateľka lekárovi sama uviedla.

27. Na druhej strane bolo v konaní nepochybne preukázané, že navrhovateľka zanedlho po odsťahovaní
sa odporcu začala v ich spoločnej domácnosti žiť s novým partnerom, s ktorým sa jej narodilo dňa
XX.XX.XXXX dieťa, čiže k počatiu tohto dieťaťa došlo cca začiatkom mesiaca október 2019. Je teda

dôvodné usudzovať, že navrhovateľka mala túto nemanželskú známosť už v čase podania návrhu na
súd. Priznanie požadovaného manželského výživného sa tak javí aj odvolaciemu súdu ako rozporné
s dobrými mravmi.

28. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje tým, že odporca prvý opustil spoločnú domácnosť z dôvodu

nadviazania nového vzťahu, uvedená okolnosť nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia
(odhliadnuc od skutočnosti, že ako bolo uvedené vyššie, nebolo preukázané, že by dôvodom
odsťahovania odporcu bolo nadviazanie nového vzťahu, ale dlhodobá nefunkčnosť manželstva). Pri
skúmaní dôvodnosti návrhu navrhovateľky sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že navrhovateľka, ktorá vytýka odporcovi opustenie spoločnej domácnosti, sama konala v rozpore

s dobrými mravmi, pretože počas trvania manželstva bola odporcovi ako svojmu manželovi neverná,
pričom povinnosť vernosti trvá počas celého manželstva, v tomto prípade najmenej do 28.02.2021,
ktorým dňom bolo manželstvo účastníkov konania právoplatne rozvedené. Na uvedenom nemení nič ani
to, že sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval už v apríli 2019, od ktorého momentu účastníci
ako manželia nezdieľali spoločnú domácnosť.

29. Ako vyplýva z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi
súd ako prvé musí skúmať, či priznanie výživného oprávnenému manželovi nie je v rozpore s dobrými
mravmi a v prípade existencie takéhoto rozporu výživné priznať nemôže. Len v prípade, ak by súd
takúto prekážku nezistil, skúma následne ďalšie predpoklady priznania výživného a to prípadné rozdiely

v životnej úrovni manželov, dôvody rozdielov, ich majetkové pomery a odôvodnené výdavky.

30. Vzhľadom k uvedenému, berúc do úvahy, že navrhovateľka žiadala priznať výživné od 23.07.2019
(t.j. od podania jej návrhu na súd) do rozvodu manželstva za situácie, kedy sama bola manželovi
preukázateľne neverná, nasťahovala si do spoločnej domácnosti nového partnera, s týmto partnerom

počaladieťa,ktoréajdňaXX.XX.XXXXporodilaatotovšetkopočastrvaniamanželstvasodporcom,bolo
potom namieste jej návrh na priznanie manželského výživného ako nedôvodný zamietnuť pre rozpor
s dobrými mravmi tak, ako to urobil súd prvej inštancie a to bez potreby skúmania prípadnej rozdielnosti
ich životnej úrovne.

31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách prvoinštančného
konania. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania a to v súlade s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).