Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211353
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723211353.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX C.,
zastúpenéhoJUDr.DávidomKollárom–advokátom,sosídlomZimná59,05201SpišskáNováVes,proti
žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
28.09.2023 takto

r o z h o d o l :

N á v r h žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.09.2023 podal žalobca na tunajší súd žalobu, ktorou sa s poukazom na § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam
v zastavanom území Mesta Kežmarok zapísaným na LV č. XXXX vedenom pre Okres: C., Obec: C.,
Katastrálne územie: C., ako stavba – rodinný dom súp. číslo 279 stojaci na parcele registra „C“ č.1168

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, a pozemky parcela registra „C“ č. 1168 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 374 m2, parcela registra „C“ č. 1153/2 – záhrada o výmere 101 m2 a parcela
registra „C“ č. 1167/1 - záhrada o výmere 363 m2, a ich vyporiadania prikázaním všetkých nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu vo
výške151.500eurdo30dníodprávoplatnostirozsudku.Zástupcažalobcuvžalobetvrdí,žerodinnýdom
nie je stavebno - technicky vertikálne deliteľný na dve samostatné stavby. Od žalovaného ani nemožno

očakávať, že by prispel na úhradu nákladov spojených s prípadným reálnym rozdelením rodinného
domu. Rodinný dom je preto pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva potrebné považovať
za nedeliteľný. Žalobca pre nezhody so žalovaným v základných veciach týkajúcich sa správy a užívania
domových nehnuteľnosti nie je už schopný žiť so žalovaným v jednom rodinnom dome.

2. Žalobu zástupca žalobcu ďalej dôvodí tvrdeniami, že žalobca a žalovaný sú podielovými

spoluvlastníkmidomovýchnehnuteľnostivspoluvlastníckychpodielovvovýškejednejpolovicevpomere
k celku. Rodinný dom pozostáva z prízemia a podkrovia. Podľa predloženého písomného znaleckého
posudku vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Plavcom pod č. 34/2023 prízemie tvorí byt č. 1,
pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC, chodby, zádveria a schodiska. Podľa predloženého
kolaudačného rozhodnutia Mesta Kežmarok zo dňa 20.10.2009 prestavbou podkrovia rodinného domu
bola vytvorená samostatná bytová jednotka s označením ako byt č. 2. Byt č. 2 zahŕňa zádverie

a samostatné schodisko do podkrovia na prízemí, a v podkroví kuchyňu prepojenú s obývacou izbou,
dve izby, chodbu a WC. Na základe ústnej dohody spoluvlastníkov byt č.1 na prízemí rodinného domu
užíva žalovaný a byt č. 2 v podkroví žalobca.

3. Žalobca a žalovaný sa po smrti svojho otca v rokoch 2006 a 2007 dohodli, že zdedený rodičovský
rodinný dom dokončia, požiadajú o hypotekárny úver a budú v dome spolu bývať. Hypotekárny úver

vo výške 1.000.000,- Sk a neskôr spotrebný úver vo výške 10.000 eur, ktoré poskytla Tatra banka
a.s., zobral žalovaný na svoje meno. Na základe vzájomnej dohody žalobca žalovanému uhrádza 60%mesačnej splátky hypotekárneho a 50% mesačnej splátky spotrebného úveru. Prestavbu podkrovia,
ktorá bola finančne náročnejšia ako prestavba prízemia, žalobca zrealizoval z časti aj zo svojich
vlastných rezerv. Nezhody, spory a hádky medzi podielovými spoluvlastníkmi začali v roku 2020, kedy

so žalovaným začala žiť jeho nová partnerka, ktorá sa zapája do sporov a spory aj vyvoláva, hoci trvalo
v rodinnom dome nebýva. Nezhody sa týkajú každej oblasti užívania domových nehnuteľností (užívania
spoločných priestorov, platenia energií za spoločné priestory, užívania prístrešku pre autá, prístupu na
povalu, poistenia domu, atď.). Spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť na základných veciach týkajúcich
sa správy a užívania rodinného domu, a ani na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k domovým nehnuteľnostiam. Žalovaný opakovane podáva na žalobcu trestné oznámenia a oznámenia
ospáchanípriestupkovzavymyslenénapadnutiaavyhrážania.Žiadaplatenienájmuodmatkymanželky
žalobcu, ktorá má vlastný byt a rodinu žalobcu iba navštevuje. Žalovaný žalobcu a jeho rodinu bez ich
súhlasu sníma alebo nahráva na mobil, čo bolo dôvodom podania podnetu žalobcom Úradu na ochranu
osobných údajov.

4. Najväčším problémom je však nezhoda podielových spoluvlastníkov na oprave strechy, ktorá
predstavuje najdôležitejšiu otázku týkajúcu sa spoločných domových nehnuteľností. Problém trvá od
roku 2021 a do dnešného dňa sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na spôsobe opravy strechy. Žalovaný
tvrdí, že strecha sa dá opraviť aj bez väčších zásahov dočasným pretmelením zatekajúcej časti
strechy bitumelovým strešným tmelom, čo mu odporučil jeden opravár striech, ktorý sa na strechu

prišiel pozrieť. Žalobca na základe odborných konzultácií a obhliadok strechy viacerými stavebnými
firmami má za to, že oprava navrhovaná žalovaným nebude postačujúca. Doterajšia strešná krytina
z asfaltových šindľov je čiastočne nefunkčná, pretože prepúšťa vodu hlavne na miestach okolo výstupov
zo strešnej krytiny, okien a hrebeňa strechy. V čase dažďa voda preteká do podkrovného bytu
žalobcu. Je vysoko pravdepodobné, že strecha je zvnútra už nahnitá, vrátane sadrokartónových stropov

podkrovného bytu. Presný rozsah poškodenia strechy sa nevie, pretože by si to vyžadovalo strhnutie
celého sadrokartónového stropu v podkrovnom byte a následné preskúmanie. Byt žalobcu sa tak stáva
neobývateľný, pretože počas dažďa z okien tečie, v byte je zvýšená vlhkosť vzduchu a na stenách sa
tvoria plesne, ktoré musí žalobca pravidelne odstraňovať. Pleseň a vlhkosť sa začína prejavovať už aj
na zdraví detí, ktoré ako alergici majú následne zdravotné ťažkosti. Strecha môže predstavovať riziko

až aj zo statického hľadiska, a to nie len pre spoluvlastníkov rodinného domu, ale aj pre vlastníkov
susedného rodinného domu, keďže ide o rodinné domy v radovej zástavbe. Žalovaný každého, kto
príde obhliadnuť strechu, vyháňa a volá políciu. Neakceptuje žiadny iný názor na spôsob opravy strehy,
okrem tohto, ktorý mu odporučil opravár strechy, ktorého si sám zavolal. Vyčíta žalobcovi, že neurobil
žiadnu opravu strechy. Žalobcu obviňuje, že strechu zničil tým, že odhŕňal sneh v okolí strešných okien

podkrovnéhobytumetloudole.Vprílohežalobyžalobcapredkladáoceneniaopravystrechyodviacerých
stavebných firiem, a tiež cenový návrh nového spôsobu opravy strechy, o ktorom sa dozvedel len
nedávno, vyhotovený špecializovanou firmou na základe fotografií strechy. Žalovaný tak poškodzuje
spoločný majetok natoľko, že domové nehnuteľnosti nebude možné vzhľadom na zlý stav strechy predať
v súčasnej dobe, resp. predaj by bol možný iba za výrazne zníženú kúpnu cenu. Bez rekonštrukcie

strechy rodinný dom nie je spôsobilý na predaj a ani na ďalšie bývanie.

5. Spolu so žalobou žalobca s poukazom na § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku podal na súd aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým podľa bodu 2. časti žaloby označenej ako „žalobný
návrh“ žiada, aby súd prikázal žalovanému znášať opravu strechy na rodinnom dome v nasledovnom

rozsahu : „Označenie produktu: Bitúmenové pásy Index P15, počet MJ: 360 m2, cena MJ s DPH: 22 eur,
celkom s DPH: 7920 eur; označenie produktu: Výmena strešného okna (cena za prácu bez zakúpenia
okna a vnútorných výspraviek, počet MJ: 4 ks, cena MJ s DPH: 100 ks, celkom s DPH: 400 eur. Cena za
prácu celkom s DPH 8320 eur vykonaná spoločnosťou RENOVAS STRECHY s.r.o. so sídlom Chocholná
305, 913 04 Chocholná-Velčice, IČO: 53 173 732.“ Súčasne tiež, aby prikázal žalovanému zaplatiť na

špecifikovaný bankový účet označeného budúceho zhotoviteľovi diela (opravy strechy) sumu 4.160 eur
do 10 dní odo dňa protokolárneho odovzdania diela žalobcom.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie zástupca žalobcu odôvodnil tak, že je nutné vykonať
opravu strechy rodinného domu, a to predovšetkým z dôvodu jeho možného užívania spoluvlastníkmi,

ako aj z dôvodu udržania všeobecnej hodnoty rodinného domu ako predmetu záložného práva v súlade
so zmluvou o zriadení záložného práva uzatvorenou Tatra bankou a.s. a spoluvlastníkmi. Uvedené nie
je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ani inými zákonnými prostriedkami. Žalobca a jeho
rodina sú zatiaľ odkázaní na bývanie v rodinnom dome, čo je mimoriadne sťažené tým, že doterajšiastrešná krytina je čiastočne nefunkčná, pretože prepúšťa vodu. Hlavne v miestach okolo výstupov zo
strešnej krytiny, okien a v oblasti hrebeňa strechy, čo spôsobuje sťažené a zdraviu škodlivé užívanie
bytu žalobcu.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

13. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného
procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas
konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že

bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v
zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne

aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným
návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších
pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.

16. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného
poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému
je potrebné poskytnúť právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

17. V prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal spolu so žalobou
vo veci samej. Preto súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatreniavychádzal ako z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj z obsahu
žaloby vo veci samej, a tiež zo skutočnosti vyplývajúcich z pripojených listinných dôkazov.

18. Súd tak pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za
dostatočne osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah vyplývajúci z podielového
spoluvlastníctva domových nehnuteľnosti. Žalobca predloženým internetovým výpisom z LV č. XXXX
zo dňa 20.09.2023 vedeného pre Okres: C., Obec: C., Katastrálne územie: C. (čl. 37 – 38 spisu),
osvedčením o dedičstve vydaným súdnym komisárom JUDr. Igorom Čabrom, notárom so sídlom

Poprad, Nám. Sv. Egídia č. 95, pod sp. zn. 3D 1213/01, Dnot 49/02, zo dňa 04.05.2004 (čl. 50
– 51 spisu) a časťou písomnej zámennej zmluvy (čl. 63 spisu) osvedčil, že žalobca a žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi domových nehnuteľnosti, a to stavby – rodinného domu súp. číslo 279
stojaceho na parcele registra „C“ č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, a pozemkov
parcela registra „C“ č. 1168 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, parcela registra „C“ č.
1153/2 - záhrada o výmere 101 m2 a parcela registra „C“ č. 1167/1 - záhrada o výmere 363 m2

(ďalej len „domové nehnuteľnosti“), a to každý v podiele vo výške jednej polovice v pomere k celku.
Vlastníctvo k rodinnému domu a pozemkom parc.č.1168 a pôvodnej parc. č.1167 o výmere 464 m2 bolo
v prospech žalobcu a žalovaného zapísané na list vlastníctva na základe osvedčenia súdneho komisára
onadobudnutídedičstvapoichotcovi,poručiteľoviF.B.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelom17.10.2001.Podľa
žalobcom predloženejprvej strany písomnejzámennejzmluvy v roku 2010 obaja podieloví spoluvlastníci

bezodplatne zamenili časť parcely č.1167 za parcelu č. 1153/2.

19. Ďalším základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia bolo, aby žalobca tvrdil a
osvedčil existenciu konkrétneho nároku vyplývajúceho mu z tohto právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu. Tzn., aby tvrdil a osvedčil konkrétny nárok,

ktorý je ohrozovaný alebo porušovaný, ktorý nie je dostatočne zabezpečený inštitútmi hmotného práva
pred jeho ohrozením alebo porušením, a ktorý možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením,
nie len rozhodnutím vo veci samej. Obsahom každého právneho vzťahu, vrátane právneho vzťahu
vyplývajúceho z predmetného podielového spoluvlastníctva domových nehnuteľností, sú totiž spravidla
rozmanité práva a povinnosti a z nich vyplývajúce rôzne nároky. Tieto nároky môžu, ale nemusia, spolu

súvisieť. Často navzájom ani nijako nesúvisia. Preto ich ochranu je potrebné diferencovať podľa ich
povahy a stupňa porušenia alebo ohrozenia. Nakoľko v prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podal súčasne so žalobou vo veci samej, súd skúmal predovšetkým vzťah
nároku uplatneného žalobcom návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia k nároku uplatnenému
už podanou žalobou vo veci samej. Teda to, či nárok, ktorý má byť chránený konečným rozhodnutím vo

veci samej, a nárok, o ktorého ochranu žalobca žiada návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
vzájomne nejako súvisia. Aj keď Civilný sporový poriadok upustil od dočasnosti predbežných opatrení,
zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016, a neodkladné opatrenie sa nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej (možno
ním dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami), za situácie, že žalobca súčasne s návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia podal už aj samotnú žalobu vo veci samej, neprichádza do úvahy
postuppodľa§336ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Podľatohtoustanoveniatotižsúdpostupujelen
v prípadoch, ak rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci
samej (nie súčasne). Tu súd len dodáva, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a ani zo žaloby vo veci samej a pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že by žalobca mienil podať

na súd aj inú žalobu vo veci samej, než ktorú podal. Podanou žalobou sa pritom práve z dôvodu nezhôd
podielových spoluvlastníkov vo všetkých základných veciach týkajúcich sa správy a užívanie domových
nehnuteľnosti domáha ukončenia a konečnej likvidácie podielového spoluvlastníctva.

20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.22. Podľa 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

23. Žalobou podanou vo veci samej sa žalobca podľa cit. § 142 Občianskeho zákonníka domáha
ochrany svojho práva ako podielového spoluvlastníka požadovať zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k spoločnému domovému majetku, tzn. požadovať ukončenie a likvidáciu podielového
spoluvlastníctva, a to s odôvodnením, že so žalovaným sa nedokážu dohodnúť ako na všetkých

základných otázkach správy a užívania domových nehnuteľností, tak ani na samotnom zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Právo podielového spoluvlastníka požadovať ukončenie
a likvidáciu podielového spoluvlastníctva zakotvené v cit. ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka
nepochybne vyplýva zo samotnej povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych
práv založeného na zásade dobrovoľnosti. Je vyjadrením zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Preto má zákonnú možnosť dosiahnuť jeho likvidáciu (určité obmedzenie obsahuje len cit. ust.
§142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Pod
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka je preto
potrebné rozumieť definitívne konečné vyriešenie všetkých vzájomných práv a povinnosti podielových

spoluvlastníkov vo vzťahu k doterajším a novovzniknutým podielom, tzn. vyporiadanie spoluvlastníckych
podielov vo väzbe na ich výšku (tzv. vyporiadanie v užšom slova zmysle), prípadne, vyporiadanie aj
vzájomných práv a povinností podielových spoluvlastníkov, ktoré už vznikli v súvislosti a v priebehu
trvania podielového spoluvlastníctva z titulu investícií niektorého podielového spoluvlastníka už
vložených do spoločnej veci (vyporiadanie v širšom zmysle).

24. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zástupca žalobcu požiadal, aby súd uložil
žalovanému znášať opravu strechy rodinného domu, a to spôsobom a za cenu navrhnutú žalobcom ako
jedným z podielových spoluvlastníkov, a súčasne zaplatiť žalobcom označenému dodávateľovi tohto
diela spočívajúceho v oprave strechy odmenu v konkrétnej výške 4.160 eur, zodpovedajúcej polovici

predbežnej písomnej cenovej ponuky za opravu strechy predloženej týmto dodávateľom žalobcovi do
10 dní odo dňa odovzdania diela (čl. 12 spisu). Tzn., jednak uloženie žalovanému neodkladne znášať
vykonanie a vykonať zaplatenie opravy strechy rodinného domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve
strán, a ktorého ukončenia a likvidácie sa žalobca žalobou vo veci samej domáha. Jednak, uloženia
žalovanému znášať a vykonať zaplatenie opravy strechy spôsobom a za cenu navrhnutú žalobcom.

V žalobe žalobca pritom tvrdí, že so žalovaným sa už od roku 2021 nevedia na konkrétnom spôsobe
a rozsahu opravy strechy dohodnúť.

25. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca tak žiada neodkladne upraviť vzájomné
práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov súvisiace s opravou strechy spoločného rodinného

domu, ktoré nijako nesúvisia so vzájomnými právami a povinnosťami podielových spoluvlastníkov
spojenými s ukončením a likvidáciou podielového spoluvlastníctva, ktorých sa žalobca domáha žalobou
podanou vo veci samej. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa §
142 Občianskeho zákonníka, ktorú v prejednávanej veci žalobca podal, je svojou podstatou iba
jednou z viacerých žalôb, ktorých predmetom je inštitút podielového spoluvlastníctva, a ktorá rieši

vzájomné vnútorné právne vzťahy podielových spoluvlastníkov. Takouto žalobou podielový spoluvlastník
realizuje iba jedno zo svojich oprávnení, a to právo požadovať ukončenie a likvidáciu podielového
spoluvlastníctva. Právna úprava vzájomných vnútorných vzťahov podielových spoluvlastníkov je však
obsiahnutá aj v ďalších zákonných ustanoveniach, a to v cit. ust. § 139 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje hospodárenie podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Ďalej, tiež napr. v ust. §

140 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vzájomné vzťahy spoluvlastníkov v súvislosti s prevodom
spoluvlastníckeho podielu, a pod. Jednotlivým týmto okruhom právnych úprav zodpovedajú aj žaloby
vo veci samej rôzneho typového zamerania. Je pritom vždy na podielovom spoluvlastníkovi, aby zvolil
správny spôsob právnej ochrany, správny typ žaloby, a s tým súvisiacu správnu požadovanú neodkladnú
úpravu.

26. Vzájomné práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov súvisiace s hospodárením so spoločnou
vecou, pod ktoré judikatúra už štandardne zaraďuje o.i aj úpravu, údržbu a opravu spoločnej veci s
cieľom zachovať jej účelné využitie, tzn. aj vzájomné práva a povinnosti podielových spoluvlastníkovsúvisiace s opravu strechy spoločného rodinného domu, upravuje cit. ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nie ust. § 142 Občianskeho zákonníka, o ktoré žalobca opiera žalobu podanú vo veci samej.
Podľa cit. ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

podieloví spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, a pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. cit. ust.
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda presne stanovuje osobitný postup, ktorým je podielový
spoluvlastník povinný postupovať v prípade, ak dôjde k nezhode podielových spoluvlastníkov, ktorí majú
rovnosť hlasov, pri hospodárení so spoločnou vecou. Tento postup spočíva v možnosti ktoréhokoľvek

podielového spoluvlastníka podať na súd žalobu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, aby súd na
základe vykonania riadneho dokazovania nezhodu podielových spoluvlastníkov vyriešil a rozhodol, napr.
aj o spôsobe a rozsahu opravy strechy rodinného domu. Žalovaného ako podielového spoluvlastníka,
ktorý v prejednávanej veci podľa tvrdení žalobcu a obsahu spisu so spôsobom a rozsahom opravy
strechy spoločného rodinného domu navrhovaným žalobcom nesúhlasí, nemožno nijako ukrátiť o túto
zákonnú možnosť domáhať sa žalobou dosiahnutia rozhodnutia súdu, ktoré bude akceptovať spôsob

a rozsah opravy strechy podľa jeho návrhu. Žalobcom navrhovaná neodkladná úprava práv a povinností
podielových spoluvlastníkov súvisiacich s opravou strechy spoločného rodinného domu teda nijako
nesúvisí so vzájomnými právami a povinnosťami strán spojenými s konečným ukončením a likvidáciou
spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov, čo súd považoval za jeden z dôvodov pre
zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Pokiaľ zástupca žalobcu nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobe
podanej vo veci samej podľa § 142 Občianskeho zákonníka dôvodí o.i. aj tým, že bez neodkladnej
opravy strechy nebude možné vzhľadom na celkový technický stav rodinného domu dom predať, resp.
jeho predaj bude možný iba za výrazne zníženú kúpnu cenu, resp. že bez neodkladnej opravy strechy

rodinný dom nie je spôsobilý na predaj, súd iba opakovane udáva, že úprava vzájomných pomerov
strán navrhovaná žalobcom neodkladným opatrením nijako neovplyvňuje a nebráni spravodlivému
ukončeniu a likvidácii spoluvlastníckych vzťahov podielových spoluvlastníkov, a to ktorýmkoľvek zo
zákonných spôsobov. Či v prípade vyporiadania prikázaním domových nehnuteľností do výlučného
vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov tak, ako to žalobou vo veci samej navrhuje

žalobca (žalovanému), ako aj v prípade nariadenia predaja spoločných domových nehnuteľností,
práva žalobcu vyplývajúce mu z ukončenia a likvidácie podielového spoluvlastníctva nebudú nijako
ohrozené alebo porušené, nakoľko základ konečnej likvidácie podielového spoluvlastníctva bude pre
oboch podielových spoluvlastníkov rovnaký. Tzn., bude vychádzať zo všeobecnej hodnoty spoločných
domových nehnuteľností v čase rozhodovania súdu, pričom z pohľadu vzájomného vzťahu podielových

spoluvlastníkov je v tomto smere bez právneho významu, či všeobecná hodnota spoločných domových
nehnuteľností v čase rozhodovania súdu bude vychádzať z terajšieho stavu strechy alebo zo stavu
po jej oprave. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa udržania všeobecnej hodnoty domových
nehnuteľností ako predmetu záložného práva zriadeného k nim v prospech banky súd len dodáva, že
ide o vzťah podielových spoluvlastníkov k tretej osobe, ktorý nie je predmetom žaloby vo veci samej.

28. Za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
považoval to, že žalobca dostatočne neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu navrhovanej
neodkladnej úpravy pomerov podielových spoluvlastníkov ani vo vzťahu k prípadnej budúcej možnej
konečnej úprave ich vzájomných právnych pomerov súvisiacich s nezhodou v hospodárení so

spoločnými domovými nehnuteľnosťami. Žalobca neosvedčil, že by sa jednalo o taký havarijný stav
strechy, ktorý by odôvodňoval navrhovanú neodkladnú úpravu pomerov podielových spoluvlastníkov.
PredloženélistinyazáznamynaUSBkľúčisíceosvedčujútvrdeniežalobcu,žedoterajšiastrešnákrytina
z asfaltových šindľov je čiastočne nefunkčná, nakoľko počas dažďov prepúšťa vodu okolo strešných
okien a hrebeňa strechy do podkrovného bytu, čo si nepochybne vyžaduje opravu, a čo žalovaný

podľa skutočnosti vyplývajúcich zo spisu ani nepopiera. Žalobca však neosvedčil skutočnosti, že je
potrebná neodkladná oprava strechy z dôvodu, že podkrovný byt v rodinnom dome je v súčasnosti
neobývateľný, alebo že jeho bývanie s rodinou v ňom je škodlivé ich zdraviu, najmä deťom, ktoré sú
alergikmi, alebo že súčasný stav strechy ohrozuje statiku celého rodinného domu. Žalobca v žalobe
tvrdí,žepresnýrozsahpoškodeniastrechysanateraznevie,pretožebysitovyžadovalostrhnutiecelého

sadrokartónového stropu v podkrovnom byte a následné preskúmanie. Taktiež tvrdí, že pretekanie vody
do podkrovného bytu po prudkom daždi oznámil žalovanému už listom zo dňa 26.08.2021 (čo potvrdzuje
listina na čl. 52 spisu), kedy prvý krát zistil, že v čase prudkých dažďov voda preteká cez rámy strešných
okien a cez hrebeň strechy do podkrovného bytu. Čiastočná nefunkčnosť strechy tak, ako ju žalobcapopísal a osvedčil, teda podľa tvrdení samotného žalobcu trvá už cca dva roky, od roku 2021, pričom
žalobca so svojou rodinou aj v súčasnosti podkrovný byt v rodinnom dome obýva (aj keď nepochybne za
sťažených podmienok), čo už samo o sebe nenasvedčuje dôvodnosti navrhovanej neodkladnej úpravy.

Žalobca ani netvrdí, že by sa počas týchto dvoch rokov bol z dôvodu neobývateľnosti podkrovného
bytu alebo vážneho ohrozenia zdravia členov svojej rodiny bol domáhal akejkoľvek právnej ochrany,
vrátane riešenia nezhody spoluvlastníkov v spôsobe a rozsahu opravy strechy žalobou na súde podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a ani že by sa čo aj v súčasnosti takéto konanie vôbec viedlo.
Z písomných vyjadrení viacerých firiem predložených žalobcom spolu s návrhom tiež iba vyplýva, že

terajšia strešná asfaltová krytina (kanadský šindeľ) je na viacerých miestach nefunkčná a prepúšťa vodu,
ktorá preteká cez krytinu na miestach okolo výstupov zo strešnej krytiny okolo okien a v oblasti hrebeňa
strechy do podkrovného bytu, a že strecha nedisponuje žiadnym odvetraním, ani vzduchovou medzerou
na odvetranie (vyjadrenia na čl. 11, č. 39, čl. 40 a čl. 42 spisu). Avšak podľa napr. vyjadrenia firmy
Lindab a.s., Jamník 278 (čl. 40 spisu), stav strešnej krytiny nie je kritický. A ani žalobcom predložený
aktuálny písomný znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Plavcom pod č. 34/2023 dňa

24.02.2023,ktorýmznalecnazákladeobhliadkystanovilvšeobecnúhodnotuceléhodomovéhomajetku,
neobsahuje žiadnu zmienku o kritickom alebo havarijnom stavebno-technickom stave rodinného domu.
Naopak, podľa znalca stavba rodinného domu je v dobrom technickom stave a v čase obhliadky nejavila
znaky statických ani žiadnych technických porúch.

29. Za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
považoval aj to, že nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia je vylúčené z dôvodu,
že by ním súd nenávratne vytvoril vo vzájomných právnych vzťahoch podielových spoluvlastníkov
súvisiacich s hospodárením so spoločnou vecou nenávratný stav, ktorý by už nebolo možné nijako
anulovať. Tak, ako už súd vyššie uviedol, medzi podielovými spoluvlastníkmi je nezhoda v tom, akým

spôsobom a v akom rozsahu je potrebné opravu strechy spoločného rodinného domu zrealizovať.
Podľa žalovaného strecha sa dá opraviť aj bez väčších zásahov, iba dočasným pretmelením zatekajúcej
časti strechy bitumelovým strešným tmelom. Žalobca na základe odborných konzultácií a obhliadky
strechy viacerými stavebnými firmami má za to, že oprava strechy podľa návrhu žalovaného nebude
postačujúca. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ako jeden z podielových

spoluvlastníkov navrhuje uložiť žalovanému ako druhému podielovému spoluvlastníkovi s rovnosťou
hlasov povinnosť znášať opravu strechy spôsobom a podľa cenovej ponuky nim navrhnutej, opierajúcej
sa o aktuálnu ponuku firmy RENOVAS STRECHA s.r.o., G. C., H. B. XXX, IČO: 53 173 732 zo dňa
03.09.2023(čl.12spisu).Tútonezhoduprirovnostihlasovpodielovýchspoluvlastníkovjemožnévyriešiť
súdom iba v konaní vo veci samej začatom na základe žaloby jedného z podielových spoluvlastníkov

podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka po riadnom vykonaní dokazovania. Je vylúčené, aby
súd nezhodu podielových spoluvlastníkov s rovnosťou hlasov o hospodárení s vecou riešil v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia. Podstatou neodkladného opatrenia podľa cit. § 325 ods. 2
písm. d) Civilného sporového poriadku je uloženie žalovanému, aby niečo znášal alebo vykonal, teda,
aby žalovaný musel strpieť určité obmedzenie, nie priznanie práva či oprávnenia navrhovateľovi, a

to dokonca nenávratne. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca totiž nedomáha toho, aby
žalovaný to, čo by mal konať, nekonal, alebo aby sa zdržal nejakého rušenia alebo strpel určité
obmedzenie, ale toho, aby mu súd priznal právo na opravu strechy spôsobom a v rozsahu podľa
jeho návrhu, s ktorým žalovaný nesúhlasí, bez zákonného postupu upraveného cit. ust. § 139 ods. 2
Občianskehozákonníka.AjzaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkunaďalejplatízásada,ženemožno

pripustiť, aby oprávnený neodkladným opatrením dosiahol to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím
vo veci samej. Táto zásada naďalej síce neplatí bezvýnimočne. Podľa cit. § 330 ods. 2 Civilného
sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V danej veci to však povaha veci samej nepripúšťa,
pretože neodkladné opatrenie v prípade nezhody podielových spoluvlastníkov s hospodárením so

spoločnou vecou by nahrádzalo to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej. Obsahom
spisu sú rôzne písomné ponuky viacerých firiem na opravu strechy rôznymi spôsobmi, ktoré obsahujú
použitie rôznych materiálov a vykonanie rôznych prác, a to v rôznych cenových reláciách (čl. 10 - firma
AVASTO s.r.o., Pavčina Lehota 84, Liptovký Mikuláš, IČO: 51 006 944, s cenovou reláciou 13.296
eur, čl. 11 - firma Renodach Svit s cenovou reláciou 9.200 eur. Tiež cenová ponuka firmy RENOVAS

STRECHA s.r.o., G. C., H. B. XXX, IČO: 53 173 732 zo dňa 03.09.2023 na 8.320 eur (čl. 12 spisu). Za
danej situácie o nezhode podielových spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu opravy strechy môže súd
rozhodnúť len v konaní o žalobe vo veci samej podľa § 139 Občianskeho zákonníka, a to na základe
vykonania riadneho dokazovania.30. Keďže žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia, súd návrh zamietol.

Poučenie:

Protiuzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok (§ 357 písm. d) Civilného sporového
poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.