Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201027
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1722201027.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Pezinok,sosídlomMoyzesova2,90201Pezinok,dieťamatkyA.C.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýpobytA.
X, XXX XX D., a otca E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, XXX XX G., v konaní o návrhu matky

na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.01.2023,
č.k. 12P/146/2022-105, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 19.01.2023, č.k. 12P/146/2022-105, zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) z 200 eur

mesačne na sumu 300 eur mesačne od 01.06.2022, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 01.06.2022 do 31.01.2023 v sume 800
eur uložil otcovi splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 15.02.2023 k rukám
matky s tým, že neplnenie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok II.), vo zvyšku
návrh matky zamietol (výrok III.), zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 334/2010-248
zo dňa 07.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 61/2013-290 zo dňa

22.05.2013, v časti výživného na maloletého (výrok IV.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).

2.Rozhodnutieprávneodôvodnil§62ods.1,2,4,5,§75ods.1,§78ods.1,Zákonaorodine,askutkovo
tým, že na základe vykonaného dokazovania návrhom matky a vyjadrením účastníkov, rodným listom
maloletého, spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12P/96/2017, rozpisom mesačných výdavkov

maloletéhoapotvrdenímopríjmematkydospelkzáveruočiastočnejdôvodnostijejnávrhu.Konštatoval,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/334/2010-248 zo dňa 07.02.2013, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/61/2013-290 zo dňa 22.05.2013, bolo výživné
zvýšené na 200 eur mesačne od 01.09.2009, kedy mal maloletý 6 rokov, navštevoval materskú školu,
matka dosahovala príjem 700 eur a otec 680 eur a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej
dcére. Uviedol, že na strane maloletého za posledných 13 rokov nastali podstatné zmeny dosiahnutím

veku 16 rokov, ktorý je študentom SOŠ Dopravná v Bratislave a intenzívne sa venuje športovej
činnosti. Zohľadnil, že otec okrem úhrady výživného cestou exekútora inou formou na výchove a
výžive maloletého neparticipuje. Matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého v sume
cca 1.310 eur, akceptoval iba čiastočne vo výške 600 eur mesačne. Potvrdením o príjme matky
mal preukázané, že je od 01.01.2023 zamestnaná ako štátny radca s nástupných platom 1.857,50
eura, dovtedy mala príjem 1.224 eur, poberá prídavok na dieťa a privyrába si brigádnickou činnosťou

nepravidelne cca 500 eur. Konštatoval, že matka maloletému vytvorila vhodné bytové podmienky, o
maloletého sa riadne stará a podporuje jeho športové aktivity. Do úvahy vzal, že otec nemá ďalšievyživovacie povinnosti, má ukončené vysokoškolské vzdelanie a je zamestnaný s príjmom 1.406 eur
- 1.500 eur mesačne. Argumentáciu otca vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti,
ktorá musí zohľadňovať odôvodnené potreby maloletého. Nestotožnil sa s vyjadrením otca, aby maloletý

v 16 rokoch, kedy študuje na strednej škole, si na zabezpečenie svojej výživy zarábal brigádovaním.
Navrhovaný dôkaz otca, aby matka predložila všetky pokladničné bloky od zakúpených vecí maloletému
nepripustil a uviedol, že tieto vo výške 1.310 eur mesačne ani nezohľadnil. Určenú výšku výživného,
považoval za primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca ako aj veku a potrebám
maloletého. S poukazom na skutočnosť, že otec nemá zdravotné obmedzenia mal za to, že by mal

svoje pracovné aktivity smerovať tak, aby jeho príjem postačoval na úhradu určeného výživného. Zročné
výživné za obdobie od 01.06.2022 do 31.01.2023 vo výške 800 eur (8 mesiacov x 100 eur), umožnil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolanie matka,
navrhujúc rozsudok zmeniť a výšku výživného na maloletého určiť v sume 350 eur mesačne. Namietala,
že súd nedostatočne zohľadnil zmenu pomerov na strane maloletého, ktorý od 01.09.2022 nastúpil na
strednú školu, venuje sa mimoškolskej činnosti, potrebu presťahovania sa a zabezpečenia maloletému
vlastnúizbu,výškuinflácievapríli2022.Žesúdnezohľadniljejvýlučnúosobnústarostlivosťomaloletého

a okolnosť, že otec sa vôbec nepodieľa na zabezpečovaní jeho materiálnych, psychických, zdravotných
a vzdelávacích potrieb. Namietala, že súd neuplatnil § 62 ods. 5 Zákona o rodine a uviedla, že každý
rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Mala za to, že bol porušený § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď
súd neprihliadol na možnosti a schopnosti otca, jeho vzdelanie, množstvo voľného času po skončení

pracovnej doby v porovnaní s jej vzdelaním a výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Súd nevzal
do úvahy, že u otca sa predpokladá vyšší príjem vzhľadom na jeho vzdelanie a to, že mimo práce nemá
žiadne iné povinnosti. Súd nesprávne vyhodnotil jej príjem keď vychádzal z hrubého príjmu, pritom jej
priemerný čistý mesačný príjem je 1.400 eur. Navrhovaná výška výživného 350 eur je najnižšia aká
môže byť vzhľadom na preukázané potreby maloletého. Odvolaciemu súdu navrhla komplexne posúdiť

všetky zmeny v pomeroch účastníkov a vziať do úvahy potreby maloletého, ktoré tak ako ich vyčíslila
považuje za dôvodné.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako správne,
zohľadňujúce vykonané dokazovanie. Uviedol, že väčšinu nákladov matka nepreukázala a výška

výživného zodpovedá štandardu potrieb maloletého, ktorý môže aj brigádovať. Mal za to, že 17 ročné
dieťa už nepotrebuje takú starostlivosť od matky ako to matka prezentuje. Jeho súčasné zamestnanie
zodpovedá jeho možnostiam, veku a zdravotnému stavu. Nemá ďalší príjem. K otázke svojho bývania
poukázal na technický stav chaty v ktorej býva. Tvrdil, že jeho čistý mesačný príjem je cca 550 eur.

5. Kolízny opatrovník odporúčal súdom prvej inštancie určenú výšku výživného na maloletého zmeniť
na 350 eur mesačne a zohľadniť, že otec sa na osobnej starostlivosti o maloletého nepodieľa v žiadnom
rozsahu.

6. Otec so stanoviskom kolízneho opatrovníka nesúhlasil, považujúc určenú výšku výživného za

dostatočnú. Uviedol, že má záujem o stretávanie sa s maloletým, čo ale vo veku maloletého nevie
ovplyvniť. Uviedol, že kolízna pracovníčka bola v konaní nečinná.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky proti rozsudku bolo podané včas, preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 66, § 65 CMP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V danom posudzovanom prípade bolo naposledy výživné na maloletého upravené rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/334/2010-248 zo dňa 07.02.2013, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/61/2013-290 zo dňa 22.05.2013, ktorým bolo výživné zvýšené
z 33 eur na 200 eur mesačne od 01.09.2009, v období, kedy mal maloletý 6 rokov a navštevoval
predškolské zariadenie, matka bola slobodná dosahovala príjem 700 eur, otec bol rozvedený, malďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej plnoletej dcére a dosahoval príjem 680 eur netto mesačne.
Týmto rozhodnutím bol zmenený pôvodný rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P/4/2008-75 zo dňa
11.08.2008 v časti o výživnom na maloletého.

9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

15.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žesúdprvejinštancievňomuviedolobsahnávrhu
matky, ako sa k predmetu konania vyjadrili obaja rodičia a kolízny opatrovník, označil vykonané dôkazy

a citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad. Rozhodnutie vo vzťahu k návrhu
matky na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že sa za obdobie 13 rokov zmenili pomery na strane
maloletého odôvodňujúce zvýšenie výživného, ktorý je v súčasnosti 16 ročný študent strednej školy a
intenzívne sa venuje športovej činnosti. Zohľadnil, že otec okrem úhrady výživného cestou exekútora,
inou formou neparticipuje na výchove a výžive maloletého. Uviedol, že matkou vyčíslené mesačné

výdavky na maloletého v sume 1.310 eur, akceptoval vo výške 600 eur. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia, vychádzal z príjmu matky 1.857,50 eur, ktorý bol aktuálny od 01.01.2023 a z príjmu z jej
nepravidelnej brigádnickej činnosti cca 500 eur. Konštatoval, že matka maloletému vytvorila vhodné
bytové podmienky a o maloletého sa riadne stará. Do úvahy vzal, že otec nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti, má ukončené vysokoškolské vzdelanie a z jeho vyjadrenia na pojednávaní vyplýva jeho

príjem 1.406 eur - 1.500 eur mesačne. Argumentáciu otca vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa
vyživovacej povinnosti. Zamietol otcom navrhované dokazovanie všetkými pokladničnými blokmi od
zakúpených vecí maloletému s odôvodnením, že tieto vo výške 1.310 eur mesačne ani nezohľadnil.
Uviedol, že určenú výšku výživného, považoval za primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam
otca ako aj veku a potrebám maloletého.

16. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona

o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,

ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež

osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch

najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

17. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú

reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

18. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie
opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za
zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov,

či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene
výživnéhomusísúdporovnaťokolnostidôležitépreurčenievýživnéhoakovčasepredchádzajúceho,tak
i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za

ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu,
sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a
aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj keď návrhy na ďalšie dokazovanie

účastníkmivkonaníneboliprodukované,súdprvejinštanciemalpostupovaťvsúladesvyššieuvedeným
zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktorého
by mohol ustáliť kvalifikovanú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť
zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1
a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je
možné potvrdiť ani zmeniť a je dôvodné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť, či a s akým
výsledkomvsúladesust.§78Zákonaorodine,konajúcisúdvyhodnocovalzárobkovépomery,možnosti

a schopnosti rodičov, rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletého, či tieto porovnal so stavom
existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom a s akým záverom, na základe akých úvah
dospel k záveru o výške nákladov na maloletého v sume 600 eur mesačne. Súd prvej inštancie neustálil
rozsah odôvodnených potrieb maloletého, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelnýcha nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné.
Tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť,
náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež

aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu
k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním
ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu), na základe čoho potom hodnotí mieru
participácie každého z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov,
životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ

sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými
skutočnosťami dôsledne resp. vôbec nezaoberal (uviedol iba ich vyčíslenie v rámci uvedenia obsahu
návrhu matky a jej vyjadrení), nevyhodnocoval ich, a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou,
že sa zmenili, jeho závery nie sú udržateľné. Súd prvej inštancie v danom prípade vo vzťahu k osobným,
majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov, nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie
skutočnéhostavuveci,vdôsledkučohoniejemožnéodvolacienámietkyvovzťahukprijatýmskutkovým

záverom a ich právnemu posúdeniu ani dôsledne a riadne vyhodnotiť.

21. Súd prvej inštancie pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho
rozhodnutia o výživnom a v čase aktuálneho rozhodovania, dôsledne nezisťoval a ani neposudzoval
a preto nemožno ustáliť, že časť ním, v tomto smere prijatých skutkových záverov, zodpovedá

vykonanému dokazovaniu. Na strane otca nemal preukázaný jeho príjem u jeho súčasného
zamestnávateľa, preto nie je zrejmé na základe akých skutkových okolností sa súd následne zaoberal
potencionalitoupríjmuotca,keďvodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeotecnemázdravotnéobmedzenia
a preto by mal svoje pracovné aktivity smerovať tak, aby jeho príjem postačoval na úhradu určeného
výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akého príjmu súd vychádzal na strane matky,

keď iba poukázal na jej priemerný hrubý mesačný príjem od 01.01.2023 a nezohľadňoval za celé
posudzované obdobie jej netto príjem, ktorý je relevantný pre posúdenie výšky výživného. Z rozhodnutia
nevyplýva, v akej výške poberá matka rodinné prídavky a daňový bonus a či a akým spôsobom by tieto
tiež opodstatnené okolnosti mohli byť zohľadnené pri rozhodovaní o výške výživného. Z rozhodnutia
nevyplýva, ako súd vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné potreby, ich dôvodnosť, ktoré

okolnosti majú tiež podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a z ktorých je tiež možné odvodiť
životnú úroveň rodičov (náklady na bývanie, splátky hypotéky, iné dôvodné náklady a pod.). Z obsahu
rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie hodnotil majetkové pomery rodičov, prípadne ich
zmenu a na základe akého dokazovania, ako aj výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého zo strany
matky.

22. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v
§ 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil), že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované
dôkazy a súčasne nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Tento nedostatok
nemožno napraviť odvolacím súdom (z dôvodu rozsiahlosti dokazovania), preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust.
§ 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených
pochybení, tak ako ich naznačil odvolací súd. Na základe kvalifikovaného dokazovania vyhodnotí
a zdôvodní zmenu pomerov v zmysle uplatneného návrhu matky. Komplexne objasní a zhodnotí

schopnosti,možnostiazárobkovépomeryobochrodičovzaceléposudzovanéobdobie,prinespolupráci
rodičov relevantné listinné dôkazy zadováži sám. Zhodnotí dôvodnosť a nevyhnutnosť osobných
mesačných nákladov rodičov s poukazom na ich životnú úroveň a ich vplyv na výšku výživného na
maloletého. Vyhodnotí a ustáli výšku priemerných mesačných nákladov na maloletého a uvedie, ktoré
matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či niektoré z nich považuje za

dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho
rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a
nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Súd
prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnýmikritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky výživného tak, aby zodpovedalo § 220
ods. 2 CSP. V rozsudku uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu matky, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo
vzťahu k zvýšeniu výživného na maloletého, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní
s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových a finančných pomerov
na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a ich výšky,
pri zohľadnení ich prípadných ďalších podstatných zmien, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo
vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

24. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).