Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122390517
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6122390517.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale
bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpený advokátom: JUDr. Norbert Štrba, Radlinského 6, 917 01 Trnava,
IČO: 50508741, proti žalovanej: F. G., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, E., zastúpenej
splnomocnenkyňou: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255

609, o zaplatenie 10.537 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 18. apríla 2023 č. k. 38C/49/2022-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

10.537 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 10.537 eur od 23.2.2022 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51, § 488, § 489, §
491 ods. 1 a 3, § 492, § 517 ods. 1 prvej vety a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“); § 45 ods. 1 a ods. 2 písm. e/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (ďalej len „E.p.“); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa 6.8.2022, postúpenou Okresnému súdu Trnava dňa
7.10.2022 domáhal zaplatenia sumy 10.537 eur s príslušenstvom titulom uzavretej dohody dedičov, ako
aj nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.7.2020 nadobudlo právoplatnosť
uznesenie Okresného súdu Trnava z 23.7.2020 sp. zn. 17D/127/2019, Dnot 177/2019, v dedičskej veci

po poručiteľovi menom H. G. I. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. D. J. XXXX/X a zomrelom dňa
XX.X.XXXX, v rámci ktorého (strana 6) bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva uzavretá
medzi žalobcom a žalovanou ako dedičmi (ďalej aj len ako „dohoda“). V zmysle tejto dohody sa žalovaná
zaviazala vyplatiť ustupujúcemu spoludedičovi - žalobcovi sumu 18.500 eur, a to v piatich splátkach, u
každej zo splátok s inou splatnosťou: splátka v sume 2.000 eur so splatnosťou do 31.8.2020, splátka v
sume 2.000 eur so splatnosťou do 30.11.2020, splátka v sume 2.000 eur so splatnosťou do 28.2.2021,

splátka v sume 2.000 eur so splatnosťou do 31.5.2021, splátka v sume 10.500 eur so splatnosťou do
31.8.2021. Žalovaná uhradila žalobcovi v zmysle uzavretej dohody dňa 31.8.2020 prvú splátku vo výške
2.000 eur. Nakoľko žalovaná po úhrade prvej splátky viac žiadne ďalšie splátky žalobcovi neuhradila,
žalobca ju dňa 8.9.2021 vyzval na úhradu splatných a neuhradených záväzkov s tým, že ak nesplní
svoje splatné záväzky dobrovoľne, budú vymáhané súdnou cestou. Po zaslanej predžalobnej výzve
žalovaná uhradila následne ešte žalobcovi dňa 19.9.2021 sumu 1.963 eur a dňa 22.2.2022 sumu 4.000

eur. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaná je z titulu uzavretej dohody a neuhradených
splatných záväzkov z nej vyplývajúcich, dlžná žalobcovi ku dňu podania tejto žaloby sumu vo výške10.537 eur. Ako dôkazy žalobca predložil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 17D/127/2019,
Dnot 177/2019 z 23.7.2020, doklad o úhrade z 31.8.2020, výzvu z 8.9.2021 s doručenkou, doklad o
úhrade z 19.9.2021, z 22.2.2022.

Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 7.9.2022 platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1099/2022, ktorým
žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor a upomínací súd
spor následne postúpil Okresnému súdu Trnava ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa § 14
ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Žalovaná v podanom odpore argumentovala
tým, že žalobca nemá právo domáhať sa zaplatenie sumy 10.537 eur na súde v sporovom konaní,

nakoľko sa so žalobcom dohodla, že celé vyrovnanie v zmysle uznesenia o dedičstve mu zaplatí po
predaji rodinného domu nachádzajúceho sa v obci K. L., ktorý žalovaná nadobudla dedením a ktorý
sa jej doposiaľ nepodarilo predať. Naviac žaloba podaná žalobcom nespĺňa náležitosti na rozhodnutie
súdom o uplatňovanom práve, ktoré je naviac premlčané.
Žalobca v replike poprel akékoľvek skutkové tvrdenia žalovanej o tom, že medzi žalobcom a žalovanou
existuje akákoľvek iná dohoda o úhrade dlhov žalovanej, aká vyplýva z uznesenia Okresného súdu

Trnava z 23.7.2020 sp. zn. 17D/127/2019, Dnot 177/2019. Poprel aj námietky žalovanej o premlčaní jeho
práv. Žalovaná v duplike konštatovala nedôvodnosť podanej žaloby, ktorá vyplýva zo samotnej žaloby
a jej príloh.
Vykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav: Okresný súd Trnava
uznesením sp. zn. 17D/127/2019, Dnot 177/2019 z 23.7.2020, právoplatným dňa 23.7.2020 schválil

dohodu dedičov, v zmysle ktorej sa žalovaná v jej bode III. ods. 1. zaviazala vyplatiť ustupujúcemu
spoludedičovi - žalobcovi sumu 18.500 eur v splátkach: sumu 2.000 eur v lehote do 31.8.2020, sumu
2.000 eur v lehote do 30.11.2020, sumu 2.000 eur v lehote do 28.2.2021, sumu 2.000 eur v lehote do
31.5.2021, sumu 10.500 eur v lehote do 31.8.2021. Žalovaná dňa 31.8.2020 uhradila sumu 2.000 eur,
dňa 19.9.2021 uhradila sumu 1.963 eur a dňa 22.2.2023 uhradila sumu 4.000 eur, spolu teda uhradila

sumu 7.963 eur. Žalobca výzvou z 8.9.2021 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 16.500 eur. Žalovaná
výzvu prevzala dňa 14.9.2021.
Dôvodil, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 10.537 eur spolu s úrokom z omeškania na podklade
uzavretej dohody dedičov, titulom záväzku žalovanej v uznesení Okresného súdu Trnava sp. zn.
17D/127/2019, Dnot 177/2019 z 23.7.2020 v dedičskej veci po poručiteľovi H. G.. Nebolo sporné, že

žalovaná sa v dedičskom uznesení Okresného súdu Trnava sp. zn. 17D/127/2019, Dnot 177/2019 z
23.7.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2020, v zmysle bodu III. ods. 1. zaviazala vyplatiť
ustupujúcemu spoludedičovi - žalobcovi sumu 18.500 eur, a to v splátkach 2.000 eur do 31.8.2020, 2.000
eur do 30.11.2020, 2.000 eur do 28.2.2021, 2.000 eur do 31.5.2021, 10.500 eur do 31.8.2021. Žalovaná
sumuneuhradila,apretojužalobcavýzvouz8.9.2021vyzvalnazaplateniedlžnejsumy16.500eur,ktorú

výzvužalovanáprevzaladňa14.9.2021.Žalovanápotomdopodaniažalobyuhradilacelkomsumu7.963
eur splátkami (2.000 eur dňa 31.8.2020, 1.963 eur dňa 19.9.2021, 4.000 eur dňa 22.2.2022). Sporným
medzi stranami bola existencia dohody strán na zaplatení predmetnej sumy až po predaji domu v K. L.
a či žaloba spĺňa náležitosti na rozhodnutie súdu o uplatňovanom práve žalobcu. Žalovaná v písomných
podaniach namietala aj premlčanie nároku žalobcu, avšak na pojednávaní na námietke premlčania

netrvala. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná sa
na zákale dohody dedičov zaviazala žalobcovi ako ustupujúcemu dedičovi zaplatiť sumu 18.500 eur v
splátkach, so splatnosťou poslednej splátky 31.8.20201, pričom doposiaľ žalobcovi uhradila sumu 7.963
eur. Predmetný nárok žalobcu posúdil podľa § 488 a nasl. O.z., keďže medzi sporovými stranami na
základe uzavretej dohody o dedičstve vznikol záväzkový vzťah - žalobca ustúpil svoj spoluvlastnícky

podiel na dedičstve a žalovaná sa zaviazala tým titulom zaplatiť sumu 18.500 eur. Žalovaná ale v
zmysle dohody svoj záväzok riadne a včas neuhradila, preto žalobcovi vznikol nárok na plnenie, a to
zaplatenie zvyšku dohodnutej sumy vo výške 10.537 eur. Súd mal za to, že takéto uplatnenie práva je
možné, pretože predmetná dohoda v tu prejednávanej veci nie je sama o sebe exekučným titulom a
iným spôsobom sa žalobca uvedeného nároku nevie domôcť. V konaní ďalej nebolo preukázané, že by

sa strany dohodli na vyrovnaní až po predaji domu v K. L., pretože z predložených listín žiadna takáto
dohoda sporových strán nevyplýva. Skutočnosť, že žalobca vyzýval žalovanú na plnenie až po splatnosti
celej sumy neznamená, že žalobca akceptoval jej návrh o doplatení sumy až po predaji domu v K. L.. Z
vyššie uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel,
keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.537 eur spolu s úrokom z omeškania 5% z

predmetnej sumy od 23.2.2022 do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do omeškania deň nasledujúci po
dohodnutej splatnosti splátky, od ktorého dňa by mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania,
súd bol však viazaný podanou žalobou, a preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania až od
23.2.2022, tak ako si ho uplatnil.V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 257, § 262
ods. 1 a 2 CSP, vecne plným úspechom žalobcu v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok
žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%. V konaní

pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho
zrušenie a zastavenie konania. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/ a h/ CSP.
S poukazom na § 161 ods. 2 a § 230 CSP dôvodila, že žalobcom uplatnený nárok proti žalobkyni

vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trnava z 23.7.2020 sp. zn. 17D/127/2019, Dnot 177/2019. Vzťah
medzi stranami už je upravený existujúcim právoplatným rozhodnutím súdu v dedičskom konaní, ktoré
má zároveň aj vlastnosť vykonateľnosti. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako
nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei
iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať
opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej

istej veci. Neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí negatívnu procesnú podmienku
konania, pričom ide o neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo
súd zistí existenciu prekážky konania vo forme právoplatne rozhodnutej veci, povedie to k zastaveniu
konania vo forme uznesenia. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej
veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (strán/účastníkov) a totožnosťou predmetu konania, pričom

obe podmienky boli v tomto konaní splnené. Súd prvej inštancie mal teda povinnosť konanie zastaviť a
nevydávať rozsudok vo veci samej. Na takto uplatnenú námietku strany kedykoľvek počas konania nie je
možné neprihliadnuť uplatnením sudcovskej koncentrácie konania, keďže súd je povinný sa negatívnou
procesnou podmienkou zaoberať z úradnej povinnosti, a okrem toho neprihliadnutie na námietku
prekážky právoplatne rozhodnutej veci je natoľko závažnou vadou konania, že zakladá dovolací dôvod

podľa ustanovenia § 420 písm. d/ CSP.
Napriek skutočnosti, že žalovaná, resp. jej právny zástupca, namietali prekážku právoplatne rozhodnutej
veci na pojednávaní dňa 18.4.2023, pričom išlo o podstatnú (v zásade jedinú) právnu argumentáciu,
o ktorú sa opierala jej obrana v konaní, súd prvej inštancie sa s touto námietkou vôbec nezaoberal
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. V odseku 21 odôvodnenia sa obmedzil len na

konštatovanie, že nie je povinný sa zaoberať každou konkrétnou námietkou strán konania, pokiaľ
nepovažuje odpoveď na daný argument za rozhodujúci a vydal rozhodnutie v prospech žalobcu.
S poukazom na § 220 ods. 2 CSP dôvodila najmä tým, že v odôvodnení sa súd musí zaoberať
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany
sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej

sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 31.1.2019 sp. zn. 6 Cdo 98/2017). Pokiaľ súd žalobe vyhovie, musí žalovanému presvedčivým a
najmä preskúmateľným spôsobom uviesť dôvody svojho procesného postupu a hoci nie je povinný

rozhodnúť v zhode s právnym názorom sporovej strany, je povinný sa s ním vysporiadať (II. ÚS
200/09, II. ÚS 675/2014). Účelové zamlčanie argumentácie strany sporu je nezlučiteľné s ideou
spravodlivéhoprocesu(rozsudokESĽPvoveciVetrenkoprotiMoldavskuzodňa18.05.2010,sťažnosťč.
36552/2010, obdobne I. ÚS 736/2016). Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého
rozsudkumázanásledokjehonepreskúmateľnosť.Tentozávervyplývaajzozjednocujúcehostanoviska

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného pod R 2/2016,
podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. V tejto súvislosti je
potrebné konštatovať, že námietku (prekážku) právoplatne rozhodnutej veci nemožno v žiadnom
prípade považovať za nepodstatnú. Naopak ide o právnu otázku pre rozhodnutie zásadnú a námietkou
žalovaného o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci sa musí vždy zaoberať.

Žalovaná naviac v rámci svojej obrany poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26.2.2021
sp. zn. 4Co 14/2021, ktorým je riešená otázka, či a za akých podmienok rozhodnutie v dedičskom konaní
predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre sporové konanie a logicky očakávala, že jej
obranou sa bude súd prvej inštancie zaoberať. Súd prvej inštancie však jej v podstate jedinú obranu v
spore úplne odignoroval.

S poukazom na § 230 CSP a § 45 ods. 1 a ods. 2 písm. e/ E.p. dôvodila, že vykonateľné rozhodnutie
súdu je spôsobilé byť exekučným titulom. Vlastnosťou vykonateľnosti však nedisponujú všetky súdne
rozhodnutia, ale v pravom zmysle slova len rozhodnutia na plnenie. Z tohto dôvodu preto právoplatné
určovacie rozhodnutie nebude možné vykonať, a hoci ide o právoplatné rozhodnutie súdu (existenciaimpedimentum rei iudicatae), bude možné iniciovať konanie s rovnakými subjektami a predmetom za
účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti. Zákon pozná aj iné exekučné tituly na základe ktorých je
možné viesť nútený výkon, pokiaľ spĺňajú predpoklady exekvovateľnej povinnosti. Keďže rozhodnutia

súdu v dedičských veciach predstavujú svojím spôsobom osobitné druhy rozhodnutí, pre odstránenie
pochybností o možnosti ich núteného výkonu sú zákonodarcom upravené ako osobitný exekučný titul.
V prípade, že v rozhodnutí o dedičstve je stanovená povinnosť vyplatiť ostatných dedičov do určitej
lehoty, tak po uplynutí tejto lehoty vzniká právo vymáhať toto plnenie formou exekúcie. Medzi stranami
ide o konečné vyporiadanie ohľadom predmetu dedičstva, ktoré nie je možné modifikovať novou,

súdne vymáhateľnou dohodou, nakoľko o identickom predmete konania, vrátane spôsobu vyporiadania
už bolo právoplatne rozhodnuté. Konanie je potrebné podľa § 230 CSP zastaviť, nakoľko takéto
rozhodnutie o dedičstve tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (uznesenie Krajského súdu v
Bratislave z 26.2.2021 sp. zn. 4Co 14/2021). Uznesením Okresného súdu Trnava z 23.7.2023 sp. zn.
17D/127/2019, Dnot 177/2019, bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou ako dedičmi. V zmysle tejto dohody sa žalovaná zaviazala vyplatiť ustupujúcemu

spoludedičovi – žalobcovi sumu 18.500 eur so splatnosťou v piatich splátkach, a to: 2.000 eur do
31.8.2020, 2.000 eur do 30.11.2020, 2.000 eur do 28.2.2021, 2.000 eur do 31.5.2021, 10.500 eur do
31.8.2021. Rozhodnutie o dedičstve teda určuje predmet záväzku, čo do subjektov, jeho výšky aj lehoty
splatnosti. Vzťah medzi stranami sporu je už právoplatne upravený súdnym rozhodnutím, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, zároveň toto nie je nutné „dopĺňať“ ani rozhodnutím na plnenie,

ktoré by zabezpečilo možnosť jeho vykonateľnosti, pretože dané rozhodnutie o dedičstve je už samotné
spôsobilým exekučným titulom Rozhodnutie súdu v sporovom konaní rozsudkom na plnenie o nároku,
ktorý už raz bol priznaný súdom v rozhodnutí o dedičstve, ktoré je spôsobilým exekučným titulom, nie je
možné, pretože zakladá absolútnu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie tak vec
nesprávne právne posúdil, keď uznesenie z dedičského konania nevyhodnotil ako prekážku právoplatne

rozhodnutej veci pre toto konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. S odôvodnením odvolacích dôvodov žalovanej sa nestotožnil
a má za to, že procesné podmienky konania boli riadne splnené, konanie prvostupňového súdu

nemalo žiadnu inú vadu konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo zo správneho právneho
posúdenia veci, teda odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné. Žalovaná opomína skutočnosť,
že dôvodom konania nebolo preukazovanie existencie dedičského uznesenia alebo jeho výkladu, ale
potvrdenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, nakoľko žalovaná existenciu
takéhotovzťahuspochybňovala,právažalobcuoznačovalazapremlčané(vkonaníupomínacomkonaní

vzniesla námietku premlčania) a odmietala svoje záväzky voči žalobcovi plniť, odvolávajúc sa na
existenciu nepreukázanej dohody medzi žalovanou a žalobcom, prostredníctvom ktorej malo prísť k
novácii ich záväzkovo-právneho vzťahu a zmene platobných podmienok (totožný dôvod – existenciu
nepreukázanej dohody žalovaná použila ako odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu žalobcu).
Predmetný súdny spor slúžil zo strany žalobcu nie len na potvrdenie riadnej a platnej existencie

jeho záväzkovo-právneho vzťahu so žalovanou ale aj na vyvrátenie námietok žalovanej, z titulu
ktorých žalovaná odmietala plniť to, k čomu sa zaviazala. Nakoľko žalovaná so svojou nepreukázanou
argumentáciou o „premlčaní“ a zároveň novácii nároku žalobcu prišla ešte pred podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu zo strany žalobcu bolo podanie žaloby jediným efektívnym spôsobom
ochrany práv žalobcu a vyvrátenia námietok žalovanej o premlčaní jej povinnosti, o novácii pôvodnej

dohody alebo o iných zmenách platobných podmienok, ktoré si žalovaná samovoľne určovala a ktorých
existenciu sa neúspešne snažila preukázať aj pred súdom prvej inštancie. Žalovaná vo svojom odvolaní
taktiež poukazuje na teóriu procesného práva v otázke kritérií totožnosti osôb a totožnosti predmetu
konania, pričom však nesprávne uvádza, že obe podmienky boli v tomto konaní splnené. K splneniu
ani jednej z uvedených podmienok v tomto konaní nemohlo prísť, keďže v pôvodnom konaní vedenom

pod sp. zn. 17D/127/2019, Dnot 177/2019 boli zúčastnené 4 osoby, a to C. G., nar. XX.X.XXXX, A.
B., nar. XX.X.XXXX, C. G., nar. X.XX.XXXX a F. G., nar. XX.X.XXXX, avšak v predmetnom konaní
pred súdom prvej inštancie sú zúčastnené iba dve osoby. V otázke predmetu konania taktiež v zmysle
ustálenej procesnej teórie nemôže ísť o splnenie podmienky totožnosti skutku, keďže totožnosť skutku
je definovaná ako zhodnosť žalobného nároku (žalobného petitu), ktorý sa má stať súčasťou výroku

rozhodnutia, ak súd žalobe vyhovie. Výrok uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 17D/127/2019
nie je v žiadnom prípade totožným alebo zameniteľným s výrokom rozhodnutia uvedenom v rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 38C/49/2022. Vec o ktorej sa predmetným rozsudkom rozhodlo nie je
„tou istou vecou“ ani čo do výšky nároku ani splatnosti nároku, nakoľko zo strany žalovanej prišlo vpredošlej veci k jej čiastočnému splneniu a zároveň prišlo i zo strany žalobcu k vzniku nového nároku,
a to nároku na úrok z omeškania. Ani pripustením širšieho chápania predmetu konanie nie je možné
prísť k záveru, že by sa mohlo jednať o vec totožnú, a to z dôvodu, že predmetom konania vedenom

pod sp. zn. 17D/127/2019 bolo (i.) vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi
pozostalou a dedičmi, (ii.) určenie všeobecnej ceny majetku poručiteľa a (iii.) vyporiadanie dedičstva,
pričom predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. 38C/49/2022 je zaplatenie dlžného záväzku
s príslušenstvom (a teda nie úprava pomerov medzi dedičmi).
Žalovaná poukazuje na údajné nedostatočné odôvodnenie písomného odôvodnenia rozsudku ako

inej vady konania, pričom s tvrdením žalovanej žalobca opätovne nesúhlasí. Rozsudok súdu prvej
inštancie je odôvodnený v 26 bodoch, pričom sa súd vo svojom odôvodnení obom stranám sporu
presvedčivo a preskúmateľne uvádza dôvody svojho procesného postupu, sporné ako aj nesporné
tvrdenia strán. Sporným tvrdením bola práve existencia dohody o zmene platobných podmienok, ktorá
nemala žiadnu písomnú formu a žalobca jej existenciu rozporoval od prvej chvíle, kedy sa o nej
dozvedel. Súd sa okrem iného v odôvodnení rozsudku vyjadroval aj k skutočnostiam, ktoré žalovaná vo

svojom odvolaní uvádza za odvolacie dôvody, a to presne k skúmaniu žaloby ako takej – či táto žaloba
spĺňa náležitosti na rozhodnutie súdu, ako aj k otázke námietky premlčania, na ktorej však žalovaná
v priebehu ďalšieho konania viacej netrvala. S tvrdeniami žalovanej o „ignorácii“ jej procesnej obrany,
ktorú mala predstavovať prekážka právoplatne rozhodnutej veci, sa taktiež nestotožňuje, nakoľko sa
súd touto otázkou riadne zaoberal, a to aj priamo v konaní. Žalovaná nesprávne uvádza, že jej námietka

právoplatne rozhodnutej veci bola jej „jedinou obranou v spore“, keďže ako je jasné z obsahu súdneho
spisu, listinných podaní žalovanej ako aj tvrdení uvedených v konaní pred súdom, ťažiskovou témou
celého súdneho sporu a obrany žalovanej bola existencia alebo neexistencia „dohody o zaplatení až
po predaji domu“. Na dôvažok uvádzam, že táto skutočnosť bola pre žalovanú tak podstatná, že bola
jediným obsahom pokusu o zmier strán pred otvorením pojednávania. Ostatné vyjadrenia žalovanej o

nesprávnom právnom posúdení veci považuje taktiež za nedôvodné. Žalovaná sa vo svojich tvrdeniach
snaží spochybniť vykonateľnosť rozsudku, pričom sa podľa jeho názoru jedná o rozsudok na plnenie,
ktorý je vykonateľný. Tento rozsudok je pre neho ako žalobcu taktiež podstatný, nakoľko jasne a konečne
ustaľuje pochybnosti záväzkovo-právneho sporu medzi ním a žalovanou, pričom práve tieto pochybnosti
(premlčanie, existencie iných dohôd) spôsobovali neochotu plnenia zo strany žalovanej. Žalovaná v

priebehu celého konania neuviedla žiadne iné dôvody, ktorými by spochybnila jeho nárok na plnenie,
a práve preto má zo to, že tento rozsudok dosiahne účel konania – a nápravu porušeného záväzkovo-
právneho vzťahu. Tvrdenia žalovanej, že predmetné konanie je potrebné zastaviť z dôvodu, že bolo o
predmete dedičstva už rozhodnuté, považuje za právne nesprávne, nakoľko predmetom tohto konania
nebolo rozhodnutie o dedičstve a spôsobe jeho vyporiadania medzi dedičmi, ale ustálenie práva žalobcu

na plnenie, povinnosti žalovanej plniť a odstránenie sporných skutočností, ktoré bránili žalovanej v
plnení.

4. Žalovaná sa v podaní z 25.7.2023 vyjadrila ku konaniu žalobcu po rozhodnutí súdu prvej inštancie
a predložila upovedomenie o začatí exekúcie zo 14.7.2023. Uviedla, že na podporu dôvodnosti jej

odvolania proti rozsudku predkladá ako dôkazný prostriedok upovedomenie o začatí exekúcie zo
14.7.2023, z ktorého vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Trnava z 23.7.2020 sp. zn.
17D/127/2019, inicioval žalobca (v postavení oprávneného) proti žalovanej (v postavení povinnej)
exekučné konanie na vymoženie sumy 10.537 eur s úrokom z omeškania, pričom rovnakého plnenia
sa domáha v tomto súdnom spore, čo jednoznačne potvrdzuje to, že pre toto súdne konanie

existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keď o totožnom nároku, medzi totožnými subjektmi
bolo právoplatne rozhodnuté súdom a právoplatné rozhodnutie súdu vydané súdnym komisárom v
dedičskom konaní je exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia proti žalovanej. Je
neakceptovateľné, aby existovali dve samostatné súdne rozhodnutia priznávajúce právo na to isté
plnenie, ktoré predstavujú oba exekučný titul a zároveň ich výrokové časti nie sú obsahovo prepojené,

čím umožňujú duplicitne prostredníctvom exekučného konania získať súdom priznané plnenie a tým
spôsobiť na strane veriteľa „bezdôvodné obohatenie“. Prípustnosť uplatnenia novôt v odvolacom konaní
odvodzuje žalovaná z ust. § 366 písm. d/ CSP, nakoľko skutočnosti uvádzané v tomto podaní sa
objektívne stali a listina predkladaná ako dôkazný prostriedok bola vydaná až po rozhodnutí súdu prvej
inštancie vo veci samej.

5. Žalovaná sa v podaní zo 4.8.2023 vyjadrila k vyjadreniu žalobcu tak, že už vo svojom podaní z
25.7.2023 uviedla, že žalobca v mesiaci jún 2023 inicioval proti žalovanej exekučné konanie, kde
ako exekučný titul použil uznesenie Okresného súdu Trnava z 23.7.2020 sp. zn. 17D/127/2019. Vtomto súdnom konaní žalobca tvrdí, že uznesenie z dedičského konania nie je exekučným titulom.
Z uvedeného je zrejmým, že žalobca a jeho právny zástupca formulujú skutkové tvrdenia a právnu
argumentáciu vždy tak, ako im momentálne vyhovuje, teda účelovo bez ohľadu na skutočný zmysel

právnej úpravy. Žalobca nutnosť podania žaloby odôvodňuje námietkami žalovanej, ktoré vzniesla v
podanom odpore (námietka premlčania, námietka zmeny splatnosti pohľadávky). Ide nielen o právnu
argumentáciu účelovú, ale i zjavne nelogickú. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný predsa
skôr ako odpor proti platobnému rozkazu, teda námietky uvedené v odpore nemohli žalobcu motivovať
k tomu, aby podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Naviac všetky námietky vznesené žalovanou

v podanom odpore mohli byť (a pri správnom procesnom postupe žalobcu aj mali byť) riešené v
exekučnom konaní. Nie je ničím neobvyklým, že po vydaní rozhodnutia súdu, či už má deklaratórny
alebokonštitutívnycharakter,nastanúprávneskutočnosti,ktoréspôsobiazániksúdompriznanéhopráva
alebo jeho oslabenie (napr. uplynutie premlčacej doby). Takéto právne skutočnosti však nespôsobujú
potrebu iniciovať nové súdne konanie vo veci samej, ale sú riešené v rámci konania exekučného.
Žalobca svoju účelovú právnu argumentáciu tlačí až do absurdných rozmerov, keď sa snaží zdôvodniť,

že v dedičskom konaní a tomto súdnom konaní nie je daná totožnosť subjektov konania ani predmetu
konania. K tomuto je potrebné uviesť, že i účastníkmi dedičského konania boli žalobca a žalovaná,
a to že v dedičskom konaní vystupovali v pozícií účastníkov i ďalšie fyzické osoby, je bez právneho
významu. Predmetom dedičského konania bolo vzájomné vysporiadanie majetkových práv dedičov,
pričom v rámci tohto vysporiadania bola dohodou dedičov potvrdenou súdom kreovaná pohľadávka

žalobcu voči žalovanej, ktorú duplicitne uplatňuje v tomto konaní. Teda tak v dedičskom konaní ako aj v
tomto konaní je riešené právo ustupujúceho dediča (žalobcu) na zaplatenie finančného vyrovnania. Bez
právneho významu je to, že predmet dedičského konania bol širší ako predmet tohto súdneho konania.
Na totožnosť predmetu konania nemá vplyv ani to, že žalovaná suma je nižšia ako suma vyplývajúca
z dohody dedičov, čo je spôsobené len čiastočným plnením žalovanej pred podaním žaloby. Žalovanej

sa v celom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nepodarilo identifikovať to, ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal s jej námietkou prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Zjavne sa to nepodarilo
ani právnemu zástupcovi žalobcu a preto na odvolanie žalovanej reaguje len všeobecnými frázami a
dezinterpretáciou obsahu odvolania žalovanej.

6. K ostatným 2 vyjadreniam žalovanej sa žalobca vyjadril tak, že vôbec nerozumie „rozhorčeniu“
žalovanej, ktoré je pozorovateľné z obsahu oboch uvedených podaní. Žalobca viac ako dva roky čaká
na to, aby žalovaná plnila svoj záväzok voči nemu z dedičskej dohody uzavretej medzi žalovanou, C. G.,
nar.XX.X.XXXX,trvalebytomD.E.XXXX/XE.,C.E.I.G.,nar.X.XX.XXXX,trvalebytomA.M.XXXX/XX,
N. O. P. a žalobcom. Poukázal na skutočnosť, že dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, obsiahnutá

v bode III uznesenia z 23.7.2020 sp. zn. 17D/127/2019 bola uzavretá medzi 4 uvedenými účastníkmi
dedičského konania. Žalobca priznáva, že pred podaním Návrhu na vydanie platobného rozkazu na
Okresný súd v Banskej Bystrici, si nebol ani vedomý skutočnosti, že uvedené dedičské uznesenie je
exekučným titulom a k tomuto zisteniu došlo až počas konania sp. zn. 38C/49/2022 na Okresnom
súde Trnava. Žalobca sa do poslednej chvíle snažil o zmierne uregulovanie sporu so žalovanou, o čom

svedčí aj obsah Zápisnice z pojednávania z 1804.2023, kedy pred otvorením pojednávania súhlasil so
súdnym zmierom, ale žalovaná ho odmietla s tým, že žiada o odročenie pojednávania bez uzavretia
súdneho zmieru na dva mesiace, aby mohla svoj záväzok plniť. Po pojednávaní dňa 18.4.2023, na
ktorom bolo vyhovené návrhu žalobcu, došlo k telefonickému kontaktu medzi žalobcom a žalovanou
(medzi ich právnymi zástupcami) a žalobca poskytol žalovanej ňou požadovaný časový priestor dvoch

mesiacov na plnenie svojho záväzku s tým, že žalovaná bude rešpektovať rozhodnutie prvostupňového
súdu a neodvolá sa proti rozsudku vynesenému v konaní sp. zn. 38C/49/2022 na Okresnom súde v
Trnave. Žalovaná napriek uvedenému návrhu žalobcu podala dňa 30.5.2023 odvolanie, na čo následne
žalobca podal dňa 9.6.2023 návrh na exekučný súd na exekučný výkon zznesenia z 23.7.2020 sp. zn.
17D/127/2019. Takto je to aj uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie zo 14.7.2023 sp. zn. 194EX

410/23, ktoré žalovaná priložila k jej podaniu z 25.7.2023. S poukázaním na úmysly a správanie žalobcu
voči žalovanej v konaní sp. zn. 38C/49/2022 poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v konaní nežiadal od
žalovanejúrokyzomeškaniazaoneskorenezaslanéplatbyzdedičskejdohody.Priplatbách,ktoréneboli
žalovanou žalobcovi uhradené vôbec nežiadal úrok z omeškania odo dňa splatnosti dlžných splátok, ale
od 23.2.2022, kedy žalovaná čiastočne hradila (oneskorene) svoj dlh naposledy.

Žalovaná si zamieňa dva právne inštitúty, a to exekučný titul, ktorý je upravený v § 45 E.p. a prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je upravená v § 230 CSP. Poukázal na neznalosť žalovanej E.p.
a CSP, kedy žalovaná takmer obviňuje žalobcu z protiprávneho konania (duplicitne prostredníctvom
exekučného konania získať súdom priznané plnenie a tým spôsobiť na strane veriteľa „bezdôvodnéobohatenie), k čomu žalobca uviedol, že slovenský právny poriadok nevylučuje a nie je to ani
protiprávnym konaním, aby sa exekučne vymáhané nároky z viacerých exekučných titulov vzájomne
prekrývali alebo dokonca, aby boli identické. Takýmito exekučnými titulmi môže byť napríklad aj súdne

rozhodnutie na jednej strane a na strane druhej notárska zápisnica o uznaní dlhu. E.p. ráta s takouto
situáciou a pri podávaní návrhu na výkon exekúcie od oprávneného výslovne vyžaduje aj vyjadrenie
sa k tomu, či je nárok v exekučnom titule uplatňovaný aj v inom exekučnom konaní (na základe iného
exekučného titulu). Do konania priložil vyplnený formulár na exekúciu uznesenia z 23.7.2020 sp. zn.
17D/127/2019, kde sú tieto otázky exekučného súdu uvedené na str. 6. V exekučnom konaní nie sú

vymáhané exekučné tituly, ale nároky v nich uvedené. V prípade úhrady nároku povinným v exekúcii,
je exekúcia zastavená, na čo sú E.p. samozrejme inštitúty, ako je § 61 a nasl., ktorými povinný podáva
námietky v exekučnom konaní, prípadne preukazuje úhradu nároku vymáhaného v exekučnom konaní.
Žalobca výslovne odmieta akékoľvek nepodložené obvinenia žalovanej o tom, že má v úmysle vymáhať
od žalovanej viacnásobne ten istý nárok na základe ďalšieho exekučného titulu. S námietkami žalovanej
ohľadne možného viacnásobného vymáhania toho istého nároku poukazuje na obdobnú situáciu, kedy

by žalovaná plnila svoj dlh po podaní odvolania. V takomto prípade, odvolací súd nemôže zmeniť
výrok prvostupňového súdu na plnenie, pretože to nie je v jeho právomoci. Po právoplatnosti rozsudku
prvostupňového súdu je tento exekučným titulom, pričom pri eventuálnom neoprávnenom vymáhaní už
uhradeného dlhu uvedeného v exekučnom titule oprávneným v exekúcii, by si žalovaná ako povinná v
exekúcii logicky mohla a mala uplatniť svoje námietku úhrady dlhu a uhradený dlh od nej samozrejme

nikto vymáhať nebude a exekúcia by bola zastavená.
V súvislosti s priložením do konania žalovanou spolu s jej podaním z 25.7.2023 aj Upovedomenia o
začatí exekúcie zo dňa 14.07.2023 sp. zn. 194EX 410/23, poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o
novotuvodvolacomkonanívzmysle§365ods.1písm.g/a§366CSP,akotouvádzavkonanížalovaná.
Žalobca poukázal na skutočnosť neprípustnosti dôkazu s označením „upovedomenie o začatí exekúcie

zo dňa 14.07.2023“ v odvolacom konaní, ktorý bol priložený žalovanou s jej podaním z 25.7.2023 a
na nemožnosť prihliadať na tento dôkaz v odvolacom konaní, a to z 2 dôvodov. Prvým dôvodom, ktorý
vylučuje možnosť prípustnosti je skutočnosť, že žalovaná si vo svojom odvolaní z 30.5.2023 neuplatnila
ako odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. g/ CSP – novoty v odvolacom konaní, ale len dôvody § 365 ods.
1 písm. a/, d/ a h/. Druhým dôvodom, ktorý vylučuje možnosť prípustnosti tohto dôkazu je skutočnosť,

že odvolacie dôvody možno v zmysle § 365 ods. 3 CSP meniť a dôkazy do konania prikladať len do
momentu lehoty na podanie odvolania, ktorá žalovanej uplynula dňa 5.6.2023. Naviac uvedený dôkaz
nie je dôkazom o existencii procesnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP tak, ako
to uvádza žalovaná v jej podaní z 25.7.2023, ale je dôkazom o tom, že uznesenie z 23.7.2020 sp. zn.
17D/127/2019 je exekučným titulom podľa § 45 E.p.

V súvislosti s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, ktorá by mala podľa tvrdenia
žalovanej v konaní existovať, citoval žalobca z Komentára k Civilnému sporovému poriadku k § 230
CSP od vydavateľstva C.H.Beck, 2022, autori Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,
Tomašovič a kol., s tým, že vzhľadom na definíciu tej istej veci v uvedenom komentári k CSP tak, ako ju
definuje právna teória, poukazuje na dôvody, prečo sa v dedičskom konaní vedenom podľa CMP sp. zn.

17D/127/2019 a v sporovom konaní vedenom podľa CSP sp. zn. 38C/49/2022, nejedná o „tú istú vec“:
- v dedičskom konaní podľa CMP sp. zn. 17D/127/2019 boli účastníkmi konania 4 dedičia, títo uzavreli
aj dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva v bode III uznesenia. V sporovom konaní podľa CSP sp. zn.
38C/49/2022 sú len 2 účastníci konania, a to žalobca a žalovaná.
- v dedičskom konaní podľa CMP sp. zn. 17D/127/2019 je nárok žalobcu ako dediča odvodzovaný v

dedičskom konaní, ktorého skutkovým základom je smrť poručiteľa a predmetom konania prejednanie
dedičstva po poručiteľovi a súd rozhodol v zmysle znenia uznesenia z dedičského konania o: I. schválení
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalovanou a ostatnými dedičmi,
II. určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, III. schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, IV.
Určil odmenu notára a jeho hotových výdavkov. V sporovom konaní podľa CSP sp. zn. 38C/49/2022 je

skutkovým základom žaloby nesplnenie záväzku žalovanej vyplývajúceho z dedičskej dohody uzavretej
medzi 4 dedičmi, predmetom konania je žalobcovo domáhanie sa úhrady záväzku žalovanej z tejto
dedičskej dohody a jej dôvodnosť (vrátane jej údajnej novácie a premlčania) a rozhodnutím je žalovaná
zaviazaná na peňažnú úhradu dlžnej časti záväzku.
Žalobcapoukázalenarozdielymedzitouistouvecou,akojetátonajednejstranedefinovanávkomentári

k § 230 CSP a na strane druhej na konania sp. zn. 17D/127/2019 a sp. zn. 38C/49/2022, a prečo sa
v týchto konaniach nejedná o tú istú vec a preto v konaní sp. zn. 38C/49/2022 neexistuje procesná
prekážka podľa § 230 CSP. Uvedenými rozdielmi, prečo sa nejedná o tú istú vec, sú iní účastníci konania
a iný skutkový základ nároku. V uvedenej súvislosti poukázania na rozdiely v uvedených konaniach,poukázal aj na zmenu skutkového stavu a na rozdielnu výšku uplatneného nároku žalobcom v konaní
sp. zn. 38C/49/2022 v dôsledku čiastkového plnenia žalovanej a len čiastkové uplatnenie si úrokov z
omeškania. Zároveň poukázal aj na procesnú obranu žalovanej v konaní, ktorá opakovane označovala

nárok žalobcu za nedôvodný, právo žalobcu na plnenie za premlčané a poukazovala aj na existenciu
údajnej dohody so žalovaným, na základe ktorej má plniť svoj záväzok až po predaji iného domu.
Žalobca nerozumie konaniu žalovanej, ktorá až do pojednávania dňa 18.4.2023 neuviedla nič o
právoplatnej rozhodnutej veci a je to práve na pojednávaní, kedy túto skutočnosť uvedie a poukáže
aj na judikát. Podľa žalobcu nie je možné tento judikát plošne použiť na aktuálne konanie, pretože

sa jednalo podľa znenia judikátu len o dvoch účastníkov konania, ktorí boli identickí v dedičskom aj
sporovom konaní. V uvedenom judikáte bol vyžiadaný a následne posúdený prvostupňovým a následne
aj odvolacím súdom celý dedičský spis, a to s ohľadom na posúdenie, či sa jedná o tú istú vec alebo
nie. V prípade, ak by malo byť posudzované v odvolacom konaní, či sa jedná o tú istú vec alebo nie,
bude potrebné vykonať to isté s dedičským spisom 17D/127/2019. Žalovaná zrejme zo špekulatívnych
dôvodov navyšovania súdnych trov, namietanú skutočnosť právoplatne rozhodnutej veci uviedla až na

pojednávaní dňa 18.4.2023. Žalobca si až po podaní žaloby uvedomil, že má k dispozícii exekučný titul,
ale po zhodnotení, že sa v konaní neexistujú procesné prekážky, tak v konaní pokračoval. V konaní
vymáhal od žalovanej len čiastočné úroky aké bol oprávnený vymáhať a do poslednej chvíle sa snažil
o zmierne uregulovanie sporu. Svoj návrh žalobca nestiahol, pretože z písomných vyjadrení žalovanej
v konaní bolo zrejmé, že má nárok žalobcu za nedôvodný a so stiahnutím žaloby by nesúhlasila.

Žalovaná namiesto toho, aby sa snažila o úhradu svojho splatného a neuhradeného záväzku voči
žalobcovi, pričom žalobca bol v konaní otvorený zmiernemu uregulovaniu sporu, sa snaží všetkými
možnými prostriedkami dosiahnuť, aby nemusela uhradiť svoj záväzok a uchyľuje sa k poukazovaniu
na údajné procesné chyby a odďaľovanie úhrady svojho záväzku. Ku dňu tohto podania má žalobca
vedomosť, že žalovaná podala návrh na zastavenie exekúcie, o ktorej začatí informovala súd vo svojom

podaní z 25.7.2023. Žalobca na záver svojho podania poukázal na procesné ciele ktoré v konaní
sledoval a sleduje, a to je úhrada jeho nároku zo záväzku žalovanej, pričom výslovne odmieta akékoľvek
nepodložené tvrdenia žalovanej o špekulatívnom viacnásobnom, čo i len čiastočnom vymáhaní toho
istého nároku, čo samozrejme nemá v úmysle a nie je to ani možné, kedy exekučný súd ani Exekučný
poriadok takéto konanie nepripúšťa.

7. Žalobca v podaní z 28.8.2023 doplnil, že v súvislosti s ním uvádzanými skutočnosťami vo Vyjadrení
z 19.8.2023, preukazujúcimi, že v konaniach sp. zn. 17D/127/2019 a sp. zn. 38C/49/2022 sa nejedná
o tú istú vec, vzhľadom na iných účastníkov konania a iný skutkový základ nároku, poukazuje na to, že
sa nejedná ani o ten istý nárok, pričom citoval z Návrhu žalovanej zo 4.8.2023 na zastavenie exekúcie

sp. zn. 194EX 410/23 (str. 4): „Neexistencia exekučného titulu k uplatnenému
úroku z omeškania. Povinná namieta neexistenciu exekučného titulu Oprávneného vo vzťahu k úroku
z omeškania.... Uvedené tvrdenie Oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie nekorešponduje s
exekučnými titulom, na základe ktorého sa Oprávnený domáha vykonania exekúcie voči Povinnej,
nakoľko Rozhodnutie v dedičskom konaní sp.zn. 17D/127/2019, právoplatné dňa 23.7.2020, žiadne

takéto ustanovenie neobsahuje.“ Žalovaná v procesnom postavení povinnej v exekúcii uznesenia o
dedičstve a nároku žalobcu z dedičskej dohody, sa domáha zastavenia exekúcie dlžných súm vrátane
úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatňuje s tým, že uznesenie z 23.7.2020 sp. zn. 17D/127/2019
ako exekučný titul neobsahuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5%.
Poukázal na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 38C/49/2022 si uplatňoval a rozsudok aj vo výrokovej časti

zaväzuje žalovanú na úhradu úrokov z omeškania „..spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
10.537,- eur od 23.02.2022 do zaplatenia.“, ktoré nie sú obsiahnuté v uznesení o dedičstve z 23.7.2020
sp. zn. 17D/127/2019. Žalobca poukázal na konanie žalovanej, ktorá sa na jednej strane snaží zrušiť
rozsudok z 18.4.2023, ktorý zaväzuje ako exekučný titul žalovanú na úhradu aj úrokov z omeškania
dlžnej sumy a na strane druhej pri exekúcii uznesenia o dedičstve z 23.7.2020 poukazuje na nemožnosť

vymáhania úrokov z omeškania, nakoľko toto uznesenie neobsahuje výslovný záväzok na ich úhradu,
na základe čoho by ich mohol podľa žalovanej exekučný súd vymáhať. Žalobca poznamenal, že ak by
mu bolo exekučným súdom zamietnuté vymáhať v exekučnom konaní sp. zn. 194EX 410/23 úroky z
omeškaniavdôsledkuichvýslovnéhočíselnéhoneuvedeniavdedičskomuznesenínajednejstraneana
druhejstranebybolzrušenýrozsudokvkonaní38C/49/2022,ktorýobsahujevýslovnéčíselnévyjadrenie

úrokov z omeškania, došlo by k porušeniu ústavných práv žalobcu, a to k porušeniu základného práva na
súdnu ochranu, garantovaného v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobcovi by nebolo umožnené
vymáhanie zákonnom garantovaného úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) .8. Žalovaná vo vyjadrení z 22.9.2023, k vyjadreniam žalobcu z 19.8.2023 a 28.8.2023 uviedla, že
obsahuje nové tvrdenie žalobcu o jeho omyle pri podávaní návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Žalovaná je presvedčená o tom, že žalobca koná v úmysle dosiahnuť od žalovanej duplicitne zaplatenie
istiny 10.537 eur. Neobstojí „obhajoba“ žalobcu, že pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
na Okresný súd Banská Bystrica si nebol vedomý skutočnosti, že dedičské uznesenie je exekučným
titulom. Je totiž vyvrátená jeho ďalším procesným postupom v tejto veci. Ak by bolo pravdou to, čo
žalobca tvrdí po zistení, že dedičské rozhodnutie je exekučným titulom, by zobral žalobu minimálne

v časti žalovanej istiny späť. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 CSP to môže žalobca spraviť až do
právoplatnosti súdu prvej inštancie, teda aj v súčasnosti. Žalobca však naďalej vynakladá náklady
na právne zastúpenie, produkuje účelovú právnu argumentáciu, ktorou sa snaží docieliť to, aby mal
voči žalovanej dve rozhodnutia súdu na zaplatenie istiny 10.537 eur, ktoré nie sú vo výrokovej časti
nijako prepojené. Táto výroková neprepojenosť rozhodnutí znemožňuje žalovanej v exekúcii úspešne
namietať, že plnila podľa jedného rozhodnutia súdu a tým splnila povinnosť podľa iného rozhodnutia

súdu. Ak by začatie tohto súdneho konania bolo spôsobené omylom žalobcu, tento by po zistení svojho
omyluzobralžalobuminimálnevčastiistinyspäť.Ďalšiepokračovanievkonanínemôžebyťprižalobcovi
motivované ani trovami konania a ich náhradou, pretože: a/ odmenu, ktorú doposiaľ zaplatil svojmu
advokátovi, si môže žiadať späť cez reklamáciu nesprávne poskytnutých právnych služieb, keď právny
zástupca žalobcu nesie plnú právnu zodpovednosť za omyl žalobcu ohľadom charakteru dedičského

rozhodnutia a za nesprávny právny postup (podanie zbytočnej žaloby), b/ náhradu trov konania, ktorá
by bola žalovanej priznaná, môže z dôvodu vadne poskytnutých právnych služieb požadovať nahradiť
od svojho právneho zástupcu, c/ i v prípade úspechu v spore mu náhrada trov môže byť priznaná
len vo výške 0 eur, pretože podanie žaloby nebolo vôbec potrebné na to, aby dosiahol zaplatenie
sumy 10.537 eur, keď mohol bez potreby súdneho sporového konania rovno podať návrh na vykonanie

exekúcie. Všetky argumenty žalobcu obsiahnuté v jeho podaniach z 19.8.2023 a 28.8.2023 považuje
žalovaná za účelové. Žalovaná si nezamieňa exekučný titul s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci.
V posudzovanej veci totiž existuje rozhodnutie súdu v dedičskom konaní, ktoré zaväzuje žalovanú
na rovnaké plnenie (minimálne v časti istiny), ako sa žalobca domáha v tomto sporovom súdnom
konaní. Prekážku právoplatne rozhodnutej veci teda predstavuje rozhodnutie súdu v dedičskom konaní

a nadväzujúca právna argumentácia, podľa ktorej ide o exekučný titul, je len doplňujúca a preukazujúca
nadbytočnosť tohto súdneho sporu. Ostatná argumentácia žalobcu má charakter osobných útokov na
žalovanú a žalovaná nemá potrebu na ňu reagovať.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/ a h/ CSP, podľa obsahu odvolania aj písm. b/), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou, pre ktorú je dôvodné ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nárok žalobcu na zaplatenia sumy 10.537
eur s príslušenstvom titulom uzavretej dohody dedičov v dedičskom konaní.
Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho

obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).
V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými

skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.
Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa§161ods.2CSPakideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie

zastaví.
Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to,
aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom

poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1
CSP.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(procesné podmienky). Procesné podmienky je možné rozdeliť do štyroch základných skupín a to na a/
procesné podmienky na strane súdu, b/ procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c/ vecné

procesné podmienky a d/ negatívne procesné podmienky (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 606 s.). Medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka rozhodnutej veci (§ 230 CSP)
a prekážka litispendencie (§ 159 CSP).
Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne
rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými stranami
(účastníkmi) a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom
konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istýprávny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20.10.2011 sp. zn. 5 Cdo 280/2010).
Prekážka rozhodnutej veci (rei iudicatae) nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o

veciprávoplatnerozhodlo,nemôžebyťvrozsahuzáväznostivýrokurozhodnutia„tátovec"prejednávaná
znova. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť
predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne
rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej
stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po
právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov (strán), nie je samo osebe
významné, ak majú tí istí účastníci (strany) v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých
istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia.

Na pojednávaní dňa 18.4.2023 na súde prvej inštancie žalovaná (prostredníctvom splnomocnenkyne)
uviedla,žejetuprekážkaprávoplatnerozhodnutejveci,atovpodobeosvedčeniaodedičstveavprípade
akbydošlokrozhodnutiusúdom,bolabydanáexistenciadvochexekučnýchtitulovztohoistéhodôvodu,
nakoľko v zmysle § 45 ods. 2 písm. e/ je osvedčenie o dedičstve exekučným titulom, z ktorého dôvodu
žiadala žalobu zamietnuť.

Napriek uvedenému súd prvej inštancie túto špecifickú podstatnú argumentáciu žalovanej, týkajúcu
sa podmienok konania, v písomnom vyhotovení rozsudku vôbec neuviedol, touto otázkou sa vôbec
pri rozhodovaní nezaoberal, preto podľa názoru odvolacieho súdu nepostupoval správne, keď
neskúmal, či je alebo nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie v prejednávanej veci teda nezodpovedá požiadavkám uvedeným v 11. bode tohto uznesenia

odvolacieho súdu, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v jeho odôvodnení absentuje
akákoľvek argumentácia vo vzťahu k posúdeniu prekážky konania, chýba v ňom argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane
možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodR2/2016,vjehodruhejvete),pričomtentonedostatoknebolo
možné napraviť pred odvolacím súdom, keďže odvolacie konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.
Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
jeho rozhodnutie.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách právneho názoru

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), v prvom rade sa zaoberať otázkou podmienok konania, najmä
otázkou či je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci, k čomu je potrebné si zabezpečiť dostatok
podkladov a svoje závery riadne a dostatočne odôvodniť, v prípade ak bude prekážka daná konanie
zastaví, ak nebude táto prekážka daná potom bude ďalej postupovať v súlade s prejednacou zásadou
CSP.

Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho

právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Vyvaruje sa toho, aby bol nesúlad medzi vyhláseným výrokom rozhodnutia na pojednávaní a výrokom
rozhodnutia v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.15. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)