Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231595
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5823231595.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloletú T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Nám. slobody 1, 026 01 Dolný
Kubín, dieťa rodičov - matky: Y., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. Q., A. XXXX/X, právne

zastúpená: JUDr. Lindou Terkaničovou, advokátkou so sídlom Žilinská cesta 28/19, 034 01 Ružomberok,
IČO: 52 075 982 a otca: P.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. XX, právne zastúpený:
JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom Mostová 33, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 221 340,
v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
návrhu matky maloletého dieťaťa nariadenie neodkladného opatrenia na základe odvolania otca proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 18P/44/2023-28 zo dňa 25. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 18P/44/2023-28 zo dňa 25. septembra 2023 v napadnutom
výroku I. m e n í tak, že dočasne
- Otec P.. R. R., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX, sumu
140 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, vo zvyšku návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Neodkladné opatrenie p l a t í do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. otec P.. R. R., nar. XX.XX.XXXX je
povinný platiť na výživu maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX sumu 180 Eur mesačne, vždy do každého 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, výrokom II. rozhodol tak, že vo zvyšnej časti súd návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a výrokom III. toto neodkladné opatrenie trvá až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18P/44/2023.

2. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 329

ods. 2 CSP, čl. 4 CMP, § 366 CMP, § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine odôvodnil, že súd má preukázané
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd zároveň dal do pozornosti, že potreba
neodkladného riešenia situácie týkajúcej sa maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia v
súvislosti s otázkou výživného je osobitne upravená v § 366 Civilného mimosporového poriadku.
Okresný súd zároveň konštatoval, že povinnosťou súdu je pri vydávaní neodkladného opatrenia skúmať
všetky jeho aspekty, a teda dôkladne skúmať a zvažovať najmä či je nárok účastníka na nariadenie

neodkladného opatrenia osvedčený a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu.
V danom prípade bola osvedčená existencia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej T. R., nar.XX.XX.XXXX. Z návrhu matky bolo zrejmé, že rodičia spolu nežijú. Po ich rozchode ostala maloletá
T. v starostlivosti matky. I keď matka neosvedčila tvrdenú výšku mesačných výdavkov na maloletú
T. uvádzanú v jej rozpise výdavkov dokladmi preukazujúcimi správnosť a existenciu výdavkov, už z

pripojeného Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 17.04.2023 a zo
skutočnosti, že matke bol priznaný nárok na poberanie rodičovského príspevku aj po dovŕšení veku troch
rokov, je zrejmé, že zdravotný stav maloletej T. je dlhodobo nepriaznivý, vyžadujúci si jednak zvýšenú
starostlivosť o dieťa a v dôsledku diagnóz, ktoré vyplývajú z posudku aj zvýšené finančné náklady
spojené s liečbou a lekárskymi vyšetreniami.

3.Navrhovateľka-matkasanávrhomdoručenýmokresnémusúdudňa28.08.2023domáhalanariadenia
neodkladného opatrenia na zaviazanie výživného pre maloletú T. od otca vo výške 350 Eur mesačne,
vždy do každého 15. dňa v mesiaci. V ods. 2 napadnutého uznesenia okresný súd zhrnul skutočnosti
vyplývajúce z návrhu matky, v ods. 3 napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že uznesením sp.zn.
18P/44/2023-27 zo dňa 25.09.2023 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v ods. 4 okresný súd uviedol, že pre potreby rozhodovania o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavykonalosvedčovanieskutočnosťami,ktoréprávevtomto
odseku bližšie ozrejmil.

4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „......Z rozpisu mesačných výdavkov

matky vyplýva, že matka hradí vysoké náklady za bývanie v byte za ktorý spláca aj hypotekárny úver.
Celkové náklady spojené s bývaním hradené matkou sú uvádzané vo výške cca 387,- eur (mesačná
platba za byt, elektriku, internet, splátka hypotekárneho úveru), pričom s výnimkou uvádzaného úveru
predstavuje časť týchto výdavkov v rozsahu 1-ice výdavky matky na zabezpečenie základnej potreby
dieťaťa a to potreby primeraného bývania. Príjem matky však pozostáva len z rodičovského príspevku,

ktorý si v súčasnosti vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa matka nemá možnosť zvýšiť. Po odčítaní
uvedených výdavkov na zabezpečenie bývania tak ostane matke z jej príjmu čiastka 25,78 eur. Aj
pri zohľadnení prídavku na dieťa vo výške 60,- eur mesačne (určeného na čiastočné pokrytie potrieb
dieťaťa) a dobrovoľnej platby otca na výživu maloletej uvedenej v návrhu vo výške 130,- eur mesačne
(ktorúmalzačaťplatiťporozchoderodičovpodľasvojhouváženia)ječiastkacca216,-eur(príjem412,66

eur - výdavky na bývanie387,- eur = 25,78 eur + prídavky 60,- eur + výživné od otca 130 eur), ktorú má
matka k dispozícii je nedostatočná suma na úhradu svojich a dcériných výdavkov (s výnimkou výdavkov
spojených na bývanie) na pokrytie ich nevyhnutných životných potrieb (ako strava, ošatenie a obuv,
hygiena, nevyhnutné výdavky na liečbu). Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že výživné vo výške
130,- EUR mesačne, ktoré mal otec hradiť od rozchodu rodičov nie je s prihliadnutím na vyššie uvádzaný

nízky príjem matky dostatočné na pokrytie základných potrieb dieťaťa so zhoršeným zdravotným
stavom. Z lustrácií na otca vyplýva, že tento nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a má pravidelný
mesačný príjem zo zamestnania podstatne presahujúci príjem matky. Preto súd čiastočne vyhovel
návrhu matky a neodkladným opatrením zaviazal otca platiť na výživu mal. T. sumu 180,- eur mesačne,
ktorú súd považuje za dostatočnú z hľadiska zabezpečenia základných životných potrieb dieťaťa. Pokiaľ

matka žiadala určiť neodkladným opatrením výživné vo väčšom rozsahu a to vo výške navrhovaného
výživného vo veci samej, tak súd jej návrh v časti presahujúcej priznanú sumu 180,- eur mesačne
zamietol. Súd poukazuje nato, že výška výživného určená neodkladným opatrením neprejudikuje
konečnú výšku výživného, nakoľko v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
bude súd zisťovať celkové možnosti a schopnosti otca predovšetkým jeho príjmové a majetkové pomery

a v závislosti od zistení ďalej určí konečnú výšku výživného, kde zohľadní aj ďalšie výdavky maloletého
dieťaťa, predmetné rozhodnutie súdu teda nie je konečné. Neodkladným opatrením v zmysle § 366 CMP
možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú
možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje
rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, keďže výživné v zmysle citovaného

ustanovenia je určené na uspokojovanie základných životných potrieb výživou oprávnenej osoby, nie je
teda rozhodujúce, že výživou povinný je schopný platiť aj vyššie výživné, ani to, že oprávnená osoba
má ďalšie výdavky, ktoré však nie sú nevyhnutného charakteru.“

5. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý napadnuté rozhodnutie považoval

za nesprávne po vecnej stránke i po právnej stránke s tým, že uznesenie okresného súdu napadol do
časti, ktorou bolo rozhodnuté o výživnom a určené trvanie neodkladného opatrenia z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, § 62 ods. 1 CMP. Tiež mal za to, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inúvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Otec
zdôraznil, že v situácii neboli splnené žiadne podmienky, neboli dané žiadne dôvody, pre ktoré by mal
súd rozhodovať vo veci neodkladným opatrením. Považuje ho za nesprávny procesný postup, čím podľa

neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vydaniu rozhodnutia, ktorému predchádzalo
konanie, ktoré malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tiež vyčítal súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutočný stav
veci potrebný pre rozhodnutie § 62 ods. 1 CMP, nakoľko súd pri vydávaní napadnutého rozhodnutia

vychádzal iba z návrhu matky, ktoré „nijako“ neoveroval, nezisťoval, aká je skutočná situácia. Tiež mal
za to, že k nariadeniu neodkladného opatrenia súd pristúpi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa. Takáto situácia v tomto
prípade nenastala. Otec maloletej prispieva na jej výživu od marca tohto roku každý mesiac v sume 130
Eur mesačne, čo zodpovedá jeho príjmom a výdavkom a zároveň potrebám maloletej, ktorá je vo veku
4,5 roka. Súd v návrhu uviedol, že matka neosvedčila tvrdenú výšku mesačných výdavkov, napriek tomu

okresný súd neodkladné opatrenie vydal. Záver o zvýšených výdavkoch na maloletú, ktorý súd odvodil
z Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 17.04.2023 je svojvoľný, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd v tomto smere ani minimálne dokazovanie nevykonal. Nič
nebránilo matke, navyše v konaní právne zastúpenej, predložiť doklady preukazujúce jej výdavky v takej
výške, v akej tvrdí. Výživné v nevyhnutnej miere, ku ktorému plateniu môže súd zaviazať neodkladným

opatrením, nie je výživné v sume 180 Eur mesačne ako súd rozhodol v tomto prípade. Aj keď súd
uvádza, že týmto rozhodnutím neprejudikuje konečnú výšku výživného, v prípade, ak by súd aj určil na
výživné nižšiu sumu, spotrebované výživné sa nevracia, až dokým sa konanie právoplatne neskončí a
po rozhodnutí súdu sa už spätne k prípadnému preplatku nedostane. Naopak, aby súd pri rozhodovaní
vo veci samej rozhodol o výživnom vyššom ako suma 130 Eur, ktoré otec aktuálne uhrádza, určí sa

suma zameškaného výživného od podania návrhu, spätne od 01.03.2023, ako to požaduje matka, je
absolútne nedôvodné. Vyčítal okresnému súdu, že rozhodoval bez toho, aby mal zistený príjem otca.
Pritom príjem otca, ktorý súd nemal k dispozícii, napriek tomu, že rozhodol o výživnom, je v priemere 900
Eur, za minulý rok otec zarábal v priemere 650 Eur, tento rok uplatnil otec na dcéru daňový bonus, takže
jednorazovo mal za február vyšší príjem, teraz to už možné nebude, nakoľko nežije s dcérou v spoločnej

domácnosti. Je teda zrejmé, že súd zaviazal aj keď len dočasne otca výživným, ktoré nezodpovedá jeho
príjmom. Otec považuje výživné v sume 130 Eur mesačne, ktoré matke maloletej dobrovoľne uhrádza,
za dostačujúce a primerané aj vzhľadom na náklady, o ktorých má vedomosť, keďže do marca tohto
roku žili s matkou maloletej v jednej domácnosti. Mesačné náklady, ktoré matka uviedla na maloletú
300 Eur strava, 300 Eur + 50 Eur oblečenie a obuv, 60 Eur drogéria, 80 Eur zdravotná starostlivosť a

pod., sú neprimerané veku dieťaťa, či už sa to týka stravy alebo oblečenia či obuvi. Žiaden z týchto
tvrdených nákladov nebol matkou preukázaný. Nie je zrejmé, prečo súd pristúpil namiesto pojednávania
k nariadeniu neodkladného opatrenia. Navyše otec v súčasnosti nemá zabezpečený žiaden kontakt s
maloletou, matka mu od marca ako odišiel zo spoločnej domácnosti, kontakt s dcérou neumožňuje, resp.
len minimálne. Otec nechcel vec hneď riešiť súdnou cestou, veril, že sa situácia upokojí a oni ako rodičia

sa dohodnú, ale vzhľadom na súčasnú situáciu podá aj on návrh na neodkladné opatrenie tak, aby mal
zabezpečený kontakt s maloletou. Tomuto bolo možné predísť nariadením termínu pojednávania. Žiadal
odvolací súd, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

6. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 26.10.2023, ktorá uviedla, že
vyživovacia povinnosť bola upravená v súlade s § 366 CMP v spojení s § 62 ods. 1, ods. 2. Zákona
o rodine, a to v nevyhnutnom rozsahu po splnení zákonných podmienok na vydanie neodkladného
opatrenia. K rozhodnutiu vo veci samej dochádza po vykonaní rozsiahleho dokazovania za účelom
zistenia osobných, majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd

nevykonáva dokazovanie v rovnakej forme, ide len o osvedčenie. Pokiaľ otec maloletej spochybňuje
výškuvýdavkovvynakladanýchvsúvislostisostarostlivosťouomaloletú,matkamaloletejpotomuvádza,
že z verejného zdravotného poistenia sú hradené len nutridrinky pre maloletú do určitého počtu.
Ostatné lieky a zdravotnícke pomôcky predpísané ošetrujúcim lekárom sú spravidla s doplatkom pričom
voľnopredajné lieky pri vírusových ochoreniach, výživové doplnky, hygienické potreby, vitamíny nie sú

hradené z verejného zdravotného poistenia. Ako príklad matka uviedla mesačné náklady Gastrotuss
Baby, naordinované ošetrujúcim lekárom 2x 13 Eur, 2x 11 Eur, PROBIO-FIX IMUN baby, Colostrum
Delta 29 Eur, Urinal sirup 12 Eur, diagnostické prúžky na moč 12 Eur, Physiomer 12 Eur, B komplex,
sprej na nádchu 6 Eur, calciový sirup 7 Eur, sirup od kašľa 8 Eur, Rinogermina sprej do nosa - nosovéprobiotikum 3x10ml 29,99 Eur a ďalšie. Náklady na ošatenie matka maloletej uvádzala v sume 100
- 150 Eur mesačne. Vyššie výdavky v súvislosti s ošatením sú spôsobené jej vekom, kedy rýchlo
rastie a vyvíja sa. Z majetkových pomerov matky maloletej vyplýva, že je na rodičovskej dovolenke

zo zdravotných dôvodov dieťaťa, pričom výška jej príjmov je 472,60 Eur. Každý rodič má povinnosť
zabezpečiť svoje dieťa. Je povinnosťou otca maloletej zabezpečiť si dostatočné príjmy na to, aby
maloletú mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Otec maloletej podľa vedomosti
matky dosahuje vyšší príjem ako 900 Eur. Uvedené preukazuje aj tým, že otec maloletej pracuje 5 dní
v týždni po 10 hodín denne a v rámci víkendu spravidla soboty 6 hodín. V prípade, ak by príjem otca

bol v sume 900 Eur mesačne, jeho hodinová mzda by nedosahovala ani úroveň minimálnej mzdy, čo je
v rozpore so Zákonníkom práce. Tiež citovala z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 8CoP/3/2018.
Matka maloletej v prípade, ak otec neprejaví záujem o maloletú, nemôže otca nútiť k záujmu. Nie sú
pravdivé tvrdenia otca o tom, že nemá zabezpečený kontakt s maloletou. Od podania návrhu otec
maloletej bol maloletú navštíviť 3x a strávil s ňou 2 hodiny. Maloletá návštevu otca neznášala dobre,
hystericky plakala, spala nepokojne. Matka maloletej návšteve otca nezabraňovala. K uvedenému ma

matka maloletej k dispozícii rad dôkazov.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu

vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP.

8. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V zmysle § čl. 5 Zákona o rodine ,,záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú “.

10. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

11. Primárne odvolací súd poukazuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepredstavuje
rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na

všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

12. Neodkladné opatrenie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 365 ods. 1 CMP) sleduje
bezprostredné zabezpečenie ochrany maloletého dieťaťa prostredníctvom okamžitého zákroku súdnou
mocou, pokiaľ osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť
nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý

vývoj.

13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine “) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu

maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenievývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

14. Otec v podanom odvolaní vyčítal okresnému súdu, že rozhodol vo veci bez toho, aby mal výdavky

maloletého dieťaťa osvedčené a namietal tiež nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia.

15. Odvolací súd na tomto mieste, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutia okresného súdu považuje
za podstatné primárne uviesť, že Zákon o rodine v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre
určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane

dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v
prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti,
ktorésavkonanípreukážu.Okremtohovzmysle§62ods.5, ktorý zakotvuje, že
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd
prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy
i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

17. Vo vzťahu k nosnej odvolacej argumentácií otca, ktorý v podanom odvolaní vyčítal okresnému
súdu, že rozhodol vo veci bez toho, aby mal výdavky maloletého dieťaťa osvedčené, odvolací súd
uvádza, že vyčíslenie a osvedčenie výdavkov dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných
a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, čo platí tak pre rozhodovanie o

neodkladnom opatrení ako pre konanie vo veci samej. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady
na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa

najviac prejaví v porovnaní životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Kritériami určovania rozsahu výživného
sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri
určovaní konkrétneho rozsahu výživného mal preto okresný súd podľa odvolacieho súdu vychádzať
predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako

sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak tomožnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej

náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Okresný súd v napadnutom uznesení v ods. 14.napadnutého uznesenia uviedol
záver„....Ajprizohľadneníprídavkunadieťavovýške60,-eurmesačne(určenéhonačiastočnépokrytie
potrieb dieťaťa) a dobrovoľnej platby otca na výživu maloletej uvedenej v návrhu vo výške 130,- eur

mesačne (ktorú mal začať platiť po rozchode rodičov podľa svojho uváženia) je čiastka cca 216,- eur
(príjem 412,66 eur - výdavky na bývanie387,- eur = 25,78 eur + prídavky 60,- eur + výživné od otca
130 eur), ktorú má matka k dispozícii je nedostatočná suma na úhradu svojich a dcériných výdavkov (s
výnimkou výdavkov spojených na bývanie) na pokrytie ich nevyhnutných životných potrieb (ako strava,
ošatenie a obuv, hygiena, nevyhnutné výdavky na liečbu). Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že
výživné vo výške 130,- EUR mesačne, ktoré mal otec hradiť od rozchodu rodičov nie je s prihliadnutím

na vyššie uvádzaný nízky príjem matky dostatočné na pokrytie základných potrieb dieťaťa so zhoršeným
zdravotným stavom. Z lustrácií na otca vyplýva, že tento nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a má
pravidelný mesačný príjem zo zamestnania podstatne presahujúci príjem matky“. Odvolací súd síce
citlivo vníma tieto závery okresného súdu a svojím spôsobom i rozumie rozhodnutiu okresného súdu,
avšak ak nie sú zdokladované-osvedčené výdavky maloletého dieťaťa, ktorého určenie výživného sa

týka, tak potom nie je možné, aby sa odvolací súd k momentu svojho rozhodovania, o odvolaní otca
proti výrokom uznesenia o neodkladnom opatrení, stotožnil s výškou okresným súdom stanoveného
výživného v sume 180 Eur vopred mesačne. Zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia
okresného súdu vyplýva, že otec (dobrovoľne, a to v čase do súdneho rozhodnutia) platí výživné na
maloleté dieťa v sume 130 Eur mesačne vopred k rukám matky. Zo správy kolízneho opatrovníka,

tak ako je súčasťou spisu čl. 40 a nasl. vyplýva vyjadrenie otca „...... Menovaný súhlasí so zverením
maloletej do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka vyživovacej povinnosti 180,- Eur je podľa jeho
názoru vysoká. Zo svojho príjmu má možnosť platiť sumu 140,- Eur mesačne“, preto v tomto štádiu
konania za situácie, že výdavky maloletého dieťaťa neboli riadne osvedčené, a to výlučne pre potreby
konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.08.2023, potom odvolací súd

vychádzal zo sumy 140 Eur ako akceptovateľnej otcom, teda ako dôvodnej sumy výživného, a to bez
ďalšieho, napriek jeho odvolacím námietkam o neosvedčení výdavkov odôvodňujúcich výšku výživného
navrhovanú matkou v tomto štádiu konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže
nepovažoval v záujme maloletého dieťaťa jeho zrušenie a zároveň nevidel priestor na jeho potvrdenie.

18. Uplatňovanie neodkladného opatrenia krajský súd vymedzil do času právoplatného rozhodnutia vo
veci o úpravu rodičovských práv a povinností.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie

dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu
(zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva dieťaťa a jeho najlepší záujem.

20. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné
opatrenie má dočasný charakter. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú

rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie
matkou tvrdených skutočností.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.