Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 16, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236711
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4123236711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
A. B., narodenú XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B., C. XXX, v konaní zastúpenú Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov, matky D. B., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
B., C. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou so sídlom Trnava, Kapitulská 26 a otca

C. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B., C. XXX, zastúpeného Mgr. Jozefom Slíškom,
advokátom so sídlom Nitra, Coboriho 2, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 13P/149/2023-40 zo dňa 18.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., p o t v r d z
u j e a vo výroku II. m e n í tak, že matka je oprávnená dočasne sa stretávať s maloletým dieťaťom

každú stredu v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod., každý piatok v čase od 15:00 hod. do 18.00 hod. a
každú nedeľu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti otca s tým, že matka si maloleté dieťa
prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste
otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloleté dieťa na stretnutia s matkou riadne pripraviť a
matke včas odovzdať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie dočasne zveril maloletú do osobnej
starostlivosti otca (výrok I.) a upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená stretávať sa
s maloletou každú stredu v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každú nedeľu v čase od 15:00 hod.
do 17:00 hod. v prítomnosti otca s tým, že matka si maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej a
po ukončení styku ju na tom istom mieste otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloletú na
stretnutia s matkou riadne pripraviť a matke včas odovzdať (výrok II.). Vo výroku III. určil, že neodkladné

opatreniebudetrvaťdonadobudnutiaprávoplatnostirozsudkuoúpravevýkonuprávapovinnostírodičov
k maloletej v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/149/2023. Vo výroku IV. súd
prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325
ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), § 2 ods. 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
vecne tým, že otec čiastočne osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 20.07.2023 bol doručený návrh otca na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletej a zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh otec odôvodnil tým,
že má obavy o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej z dôvodu, že matka spolu s jej dcérou a starou

matkou maloletej ubližujú. Otec navrhol neodkladným opatrením dočasne zveriť maloletú do jeho
osobnej starostlivosti, matku zaviazať prispievať sumou 40 eur mesačne a navrhol realizovať styk matkys maloletou iba za jeho prítomnosti. Rovnako navrhol rozhodnúť vo veci samej. Na súde prvej inštancie
prebieha na návrh otca aj konanie o rozvod manželstva. Zo správy C. E. D., klinickej psychologičky zo
dňa 31.07.2023, ktorú priložil otec, súd prvej inštancie zistil, že maloletá je v starostlivosti psychológa,

spočiatku (od septembra 2021) pre nočné desy, od februára 2022 z dôvodu sebapoškodzovania. Na
vyšetrení dňa 10.07.2023 maloletá uviedla, že matka ju opakovane bila, keď sa učili do školy a niečo
nevedela, udierala jej hlavu o stôl, kričí na ňu, chce, aby na otca žalovala, že je zlý. Maloletá spontánne
uvádzala, že má strach, že sa rodičia rozvedú. Keby sa rodičia rozviedli, určite by chcela byť u otca
a s mamou by sa stretávala. Matka sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila

tak, že všetky obvinenia zo strany otca sú výmysly nepodložené faktami. Manželské nezhody trvajú už
niekoľkorokov,keďprišlokrozvoduzačalotecsmaloletoumanipulovaťprotinejajprotijejstaršejsestre.
Nahováral jej, že o ňu nemajú záujem. O maloletú sa vždy vzorne starala, vychovávala ju, venovala sa
jej, čo sa týka školy, vzdelávania, navštevovala s ňou pediatra a zubára. Maloletá má k nej vybudovaný
veľmi pekný vzťah, rovnako aj k staršej sestre. Nedochádza k žiadnemu fyzickému ani psychickému
týraniu z jej strany ani zo strany jej dcéry. Momentálne zariaďuje maloletej vhodné podmienky v

byte, ktorý si prenajíma blízko jej školy. Po rozvode navrhuje zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti, nakoľko vie, že chce byť s oboma rodičmi a veľmi rozvodom trpí. Kolízny opatrovník mal
za to, že je osvedčená potreba nariadiť neodkladné opatrenie. Z vykonaného pohovoru s maloletou
totiž vyplynulo, že matka a jej staršia nevlastná sestra jej ubližujú. Od 19.07.2023 otec niekoľkokrát
kontaktoval kolízneho opatrovníka a uvádzal, že matka jeho aj maloletú neustále atakuje. Vyjadruje

sa na ich adresu vulgárne a niekoľkokrát sa im vyhrážala s nožom v ruke. Prešetriť rodinné pomery v
mieste bydliska maloletej sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo. Maloletá počas pohovoru s kolíznym
opatrovníkom dňa 03.08.2023 ukázala denník, kde mala napísané, že ju matka neľúbi, maloletá je
škaredá, ako jej matka ubližuje a že má matka milenca. Následne spontánne uviedla ako ju jej sestra
držala s kosákom pod krkom a hrozila jej, že jej odreže hlavu. Staršia sestra jej robí neustále zle. Uviedla,

že matka sa k nej správa škaredo. Kedysi to tak nebolo. Problém nastal, keď nastúpila do základnej
školy. Matka s ňou nemala trpezlivosť pri učení, búchala jej hlavu o stôl a tvrdila, že je hlúpa. V minulosti
na ňu vytiahla aj nôž a povedala jej, aby bola radšej s otcom, keď sa jej tak bojí. Správanie matky sa po
tom ako dostala papier zo súdu zlepšilo, vzala ju do kina, predstavila jej nového priateľa a kázala, aby ho
maloletá volala tato. To sa maloletej nepáčilo. Matka ju opäť atakovala, aby sa k jej priateľovi správala

pekne, lebo inak uvidí. Matka ju opakovane nahovára, aby na otca nadávala a žalovala. Otca má veľmi
rada, čas prázdnin, ktoré trávila s otcom označila za pekné, otec sa o ňu stará, varí jej. Keď sa bojí matky
alebo jej dcéry, vezme ju so sebou a chráni ju. Otec má väčšiu trpezlivosť pri učení s ňou. V dome má
vlastnú izbu, ale nechce tam sama spať, pretože sa bojí a spáva preto s otcom. Napriek negatívnym
skúsenostiam s matkou ju má stále rada a chce sa s ňou stretávať. Hovorila aj o pekných spomienkach

na matku. Citlivo vníma problémy medzi matkou a otcom. Psychologička RPPS pri ÚPSVaR Nitra vo
svojej správe uviedla, že maloletá pri pohovore dňa 03.08.2023 komunikovala spontánne, jej výpovede
nemali protichodný charakter. Podľa jej opisu je matka impulzívna a výbušná. Medzi rodičmi maloletá
vníma hádky, zo strany matky provokácie voči otcovi. Jej vyjadrenia poukazujú na to, ako by ju matka
trestala za to, že je na otca citovo fixovaná. Okrem fyzických a verbálnych útokov sa doma cíti zle aj kvôli

tlaku zo strany matky a sestry na jej osobu v tom, aby sa k otcovi správala zle, aby mu nehovorila veci, čo
sa medzi nimi dejú a podobne. Zo strany matky a sestry si vypočula vyhrážky (spomínala kosák a nôž).
Posledné udalosti ju priviedli k vnímaniu, že leto nemala pekné, želala by si uniknúť, niekde odísť, kde
by mala od hádok a tlaku pokoj. Spáva s otcom, ten pre ňu aktuálne tvorí v domácnosti jedinú bezpečnú
vzťahovú osobu. Napriek tomu, že maloletá popísala závažné príklady fyzických a verbálnych útokov,

ktoré výrazne narušujú jej emočnú stabilitu a nevytvárajú jej doma bezpečné prostredie, potvrdila, že s
matkou mala v minulosti pekný vzťah. Od podania neodkladného opatrenia sa správanie matky zlepšilo.
Na otázku ako často prežíva strach, odpovedala, že každý deň. Aj keď ju matka pozve do spoločnej hry,
ide, ale vždy je v napätí, čo sa znova stane. Do budúcna si želá, aby sa rodičia rozviedli. Sama vníma, že
je to jediný spôsob ako skončia ich hádky a napätá atmosféra v domácnosti. Chcela by žiť s otcom, ale

hovorí, že by sa s matkou chcela stretávať. Psychologička záverom uviedla, že maloletá počas pohovoru
predniesla závažné vyjadrenia, ktoré hovoria o neprimeraných verbálnych a psychických prejavoch
matky voči jej osobe. Okrem konkrétnych výrokov a atakov ide aj o vytváranie celkovej atmosféry v
domácnosti a v rodine, kedy maloletá prežíva strach, neistotu, neprimeraný tlak. Maloletá nadobudla
pocit, že ju matka nemá rada. Z jej prejavov sa výroky javili ako úprimne podávané. Dokázala racionálne

uviesť aj pozitívne spomienky s matkou, vnímala aj jej zlepšené správanie za posledné obdobie, čo
nasvedčuje objektívnemu vnímaniu matkiných prejavov. K matke má vytvorenú z minulosti väzbu, ktorá
ale v tomto bode na základe jej posledného správania nie je bezpečná. Otec podal trestné oznámenia
na matku maloletej a jej dcéru a starú matku z dôvodu psychického nátlaku, traumatizovania a fyzickéhonásilia voči maloletej. Matka sa mu vyhrážala aj zabitím, pričom svedkom tejto udalosti bola aj maloletá.
Zo správy Obecného úradu B. o povesti rodičov maloletej súd prvej inštancie zistil, že rodina maloletej
mala problémy v minulosti pre susedské spory. Inak si rodičia riadne plnili svoje občianske povinnosti.

Súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletej sú manželmi a v čase podania návrhu spolu žili v spoločnej
domácnosti s tým, že matka si zariadila samostatné bývanie. Maloletá navštevuje v školskom roku
2023/2024 druhý ročník základnej školy v F.. Výdavky na maloletú sú bežného charakteru. Zdravotný
stav maloletej je dobrý. Otec je od roku 2001 živnostník s čistým mesačným príjmom približne 500 eur.
Matka je zamestnaná, pričom jej vymeriavací základ dane bol za posledných 12 mesiacov približne

1.500 eur.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade je návrh
otca v časti na dočasné zverenie maloletej do starostlivosti otca a úpravu styku matky s maloletou
dôvodný. Otec uviedol, že matka sa spolu s jej staršou dcérou dopúšťajú voči maloletej fyzického
i psychického násilia. Tieto tvrdenia boli potvrdené aj maloletou v pohovore s kolíznym opatrovníkom

a so psychologičkou. V súvislosti s týmto konaním matky, otec podal na matku trestné oznámenia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletej dočasne upraviť pomery účastníkov
formou neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany ďalšieho zdravého vývoja maloletej. Za súčasnej
rodinnej situácie je nevyhnutná stabilizácia vzťahov v rodine. Naopak, nedostatok takejto úpravy by
neprimerane zasiahol do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Súd zveril maloletú do dočasnej

starostlivosti otca, ktorého maloletá vníma ako jedinú bezpečnú vzťahovú osobu. Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie zohľadnil aj názor maloletej, ktorá vyjadrila želanie byť v starostlivosti otca a s matkou sa
stretávať. Bez náležite vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané, že aktuálne
je matka schopná riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečovať akoukoľvek formou. Väzbu matky a dieťaťa
totiž psychologička vyhodnotila ako nie bezpečnú. Nie je v záujme maloletej, aby bola vystavená

riziku prípadného ďalšieho pre dieťa nepriaznivého a ohrozujúceho správania sa matky voči jej osobe,
pokiaľ má aktuálne starostlivosť zo strany otca riadne zabezpečovanú. Súd prvej inštancie dočasnou
úpravou styku zachoval kontakt maloletej s matkou, a to v prítomnosti otca pre zabezpečenie ochrany
maloletej pred prípadnými neprimeranými prejavmi správania zo strany matky. Súd prvej inštancie
nezistil skutočnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného matke dieťaťa.

Otec maloletej má pravidelný mesačný príjem, z ktorého nevyhnutné potreby maloletej sú uspokojované.
Výživa maloletej preto nie je ohrozená, sú zabezpečené všetky základné životné potreby maloletej,
a preto nie je potrebné určovať výživné matke neodkladným opatrením. Otec zatiaľ zvýšené výdavky
na maloletú nepreukázal a výška ním požadovaného výživného od matky na úrovni minimálneho
zákonného výživného nesvedčí o tom, že by bola výživa dieťaťa ohrozená. Súd návrh otca v tejto časti

ako nedôvodný zamietol.

5. Proti výrokom I., II. a III. uznesenia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletej, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Matka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
nezákonné, predčasné a nevykonateľné. Rozhodnutie nie je v záujme maloletej a zásadným spôsobom
poškodzuje jej psychické zdravie a môže mať za následok negatívny dopad na jej psychický a fyzický
vývoj, keďže maloletá je umelo a násilne odlúčená od matky. Rozhodnutie je nevykonateľné, pretože
na jednej strane má maloletú prevziať a odovzdať pred jej bydliskom a zároveň má byť otec prítomný

pri stretnutí. Prítomnosť oboch rodičov na stretnutí, vzhľadom na ich pretrvávajúci konflikt, bude pre
maloletú traumatizujúca. Otec doteraz nevzniesol žiadnu námietku vo vzťahu k jej výchove maloletej,
pritom ona bola pre maloletú preferovaným rodičom, ktorý sa s maloletou učil, hral, vodil ju do a zo školy,
bola s maloletou pri všetkých jej radostiach aj starostiach. Otec začal obiehať úrad a psychologičku
v júli 2023, kedy ju vyhodil z domu, pretože mu povedala, že sa chce rozviesť. To, čo maloletá

vypovedala je len výsledkom dokonalej manipulácie otca s maloletou, ktorý nemôže a nechce prekonať
to, že ich manželstvo sa skončilo a ona dokáže žiť ďalší život aj bez neho. Sama maloletá matke vo
veľmi zlom psychickom stave povedala, že otec ju prinútil tak vypovedať pred kolíznym opatrovníkom
a psychologičkou a bola z toho veľmi zničená a utrápená. Keď s maloletou náhodou, ak to otec dovolí,
telefonuje, tak tá plače, úplne je psychicky zničená z toho, že je od nej odlúčená a že nechápe, čo sa

deje. Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že sa ako rodičia vedeli dohodnúť na starostlivosti, v ktorej
sa striedali tak, že keď nebola v práci, tak bola s maloletou. Kým nebolo otcovi doručené rozhodnutie,
tak s maloletou trávila minimálne dva až tri dni v týždni, maloletá u nej normálne prespávala, vedela
o tom, že budú bývať v byte, v ktorom si už vybrala svoju izbu a tešila sa ako si ju zariadi a bolauzrozumená s tým, že bude žiť striedavo u rodičov. Ak by maloletej robila také hrozné veci ako to
opisuje otec, tak by predsa musela maloletá vykazovať nejaké psychické problémy. Jediné problémy,
ktoré maloletá mala, boli kvôli incidentu, ktorý mali spoločne s manželom so susedom, ktorý po nich

hádzal kamene a trafil dcéru, ktorá mala z toho traumu, a preto navštevovali psychologičku. Ak by
maloletá predsa mala problémy s ňou ako s matkou, tak pri pravidelných sedeniach u psychológa
by sa predsa prejavilo to, že maloletá sa jej a sestry bojí alebo že nemá s matkou dobrý vzťah. Je
nevyhnutné, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia pravdivosti výrokov maloletej,
manipulácie zo strany otca. Zároveň je podľa matky potrebné, aby súd rodičom nariadil sedenia u

psychológa za účelom zlepšenia komunikácie, najmä aby maloletá netrpela a nemala doživotnú traumu
z toho, že jej rodičia sa rozvádzajú a je zo dňa na deň odlúčená od matky. Jej rodičovské práva
sú obmedzené bez dôvodu a nezákonne, len na základe výpovede zmanipulovaného dieťaťa. Matka
navrhla návrh otca zamietnuť a uložiť matke, otcovi a maloletej, neodkladným opatrením s účinnosťou
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Nitra, v termínoch a spôsobom podľa určenia psychológa, a to za účelom zlepšenia komunikácie medzi
rodičmi a usmernenia rodičov v súvislosti s rodičovskými zručnosťami vo vzťahu k maloletej. Matka
predložila písomné vyjadrenie matky kamarátky maloletej, v ktorom uvádza, že maloletá s jej dcérou
trávievala čas vonku i doma, absolvovali spolu materskú školu a prvý ročník základnej školy, pričom
nikdy nenadobudla akékoľvek podozrenie, že by bola maloletej spôsobovaná fyzická či psychická ujma.

Pozitívne hodnotenie vyjadrili aj susedy matky, ktoré ju hodnotia ako pracovitú ženu, dobrú matku, ktorá
sa deťom venuje, matka s maloletou pracovali spolu na záhrade, starali sa o zvieratá, matka maloletú
vodila do školy, nikdy nebolo počuť, že by na maloletú kričala. Deti boli slušne oblečené a vychované. Aj
matka odvolateľky sa písomne vyjadrila, že jej dcéra sa venuje svojim deťom, zaujíma sa o ich duševné
zdravie. Vždy obdivovala dcérinu trpezlivosť pri výchove a učení detí. Staršia dcéra matky sa vyjadrila

písomne tak, že ona i mama majú s maloletou dobrý vzťah. Matka sa maloletej venuje, opísala spôsoby
trávenia voľného času. Ona matke pomáhala strážením maloletej. Trávila tak s maloletou veľa času,
hrávali sa spolu. Otec však v poslednom období začal maloletú manipulovať. Bojí sa, že maloletá
postupne začne veriť klamstvám, ktoré jej nahovorí otec. Maloletá jej priznala, že otec ju núti hovoriť
veci proti jej vôli, vyhráža sa jej, že ju nikam nebude brávať, nahovára ju, že ju neľúbia.

6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť s tým, že v časti dočasnej úpravy styku navrhol
tento rozšíriť o stretnutia matky s maloletou každý piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v prítomnosti otca.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletej nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a III. vecne správne,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) a zmenu vo výroku
II., ktorá spočíva v rozšírení styku matky s maloletou v porovnaní s úpravou styku upravenou súdom
prvej inštancie (§ 388 CSP).

8. Predmetom konania je návrh otca na dočasné zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti

neodkladným opatrením, na dočasnú úpravu styku matky s maloletou v prítomnosti otca a uloženie
povinnosti matke platiť výživné na maloletú v sume 40 eur mesačne.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči výrokom I. až III.
napadnutého uznesenia, keďže súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca v časti dočasného zverenia

maloletej otcovi a dočasnej úpravy styku v jeho prítomnosti. Matka navrhla odvolaciemu súdu návrh
otca zamietnuť a rodičom a maloletej nariadiť povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyNitra, a to za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a usmernenia rodičov v súvislosti s
rodičovskými zručnosťami vo vzťahu k maloletej.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine (ďalej len „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie

dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami
i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

20. Podľačlánku24ods.2a3ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie,privšetkýchopatreniachprijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel konštatovať, že sú splnené zákonné dôvody

pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle otcovho návrhu v časti dočasného zverenia maloletej
aúpravystykumatkysmaloletou,keďboloosvedčenéohrozenieprávmaloletej,vyžadujúceneodkladnú
úpravu. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivým odôvodnením napadnutého
uznesenia, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliťa nemôže dať za pravdu odvolateľke. Odvolací súd teda v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
uznesenia. K odvolacím námietkam matky sa však žiada doplniť nasledovné:

22. Matka sa odvolala voči výrokom I., II. a III. uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhla,
aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a v celom rozsahu zamietol návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia. Matka teda nenavrhla odvolaciemu súdu zveriť maloletú do jej,
resp. striedavej starostlivosti rodičov a nenavrhla upraviť styk rodiča, ktorému nebude maloletá zverená
do osobnej starostlivosti.

23. Na základe uvedeného preto odvolací súd v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Matka si zariadila
samostatné bývanie a tvrdí, že s otcom maloletej boli dohodnutí na striedavej starostlivosti o maloletú
až do času vydania uznesenia o neodkladnom opatrení a túto aj realizovali. Otec ale navrhol dočasne
zveriť maloletú do jeho starostlivosti a upraviť styk matky s maloletou. Z uvedeného vyplýva, že teda

nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou a rodičia nie sú dohodnutí na úprave zverenia maloletej
a styku s rodičom, ktorému nebude maloletá zverená do osobnej starostlivosti. To, že rodičia spolu
nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú dohodnutí na úprave práv a povinností však nie sú jedinými
predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv
maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí
závažná ujma. Matka poprela akékoľvek fyzické či psychické ubližovanie maloletej, ktoré majú byť
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletá matke uviedla, že vypovedala proti matke
pod nátlakom otca, plače, že jej je bránené v styku s matkou. Podľa matky teda súd prvej inštancie

dospel k predčasnému rozhodnutiu iba na základe tvrdení maloletej, ktoré ani nekorešpondujú s jej
skutočným názorom.

25. Vyjadrenia rodičov ohľadne ubližovania maloletej zo strany matky sú protichodné. Zo záverov C.
E. D., klinickej psychologičky, psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a kolízneho opatrovníka (podrobne opísaných v odseku 3)
vyplýva, že maloletá prežíva strach zo správania matky. Matka jej mala udierať hlavu o stôl, keď s
ňou stratila trpezlivosť pri učení. Matka na ňu kričí. Podľa maloletej je to práve matka, ktorá chce,
aby žalovala na otca. Zo záverov psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb pri
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplýva, že okrem konkrétnych výrokov a atakov ide

aj o vytváranie celkovej atmosféry v domácnosti a v rodine, kedy maloletá prežíva strach, neistotu,
neprimeraný tlak. Maloletá nadobudla pocit, že ju matka nemá rada. Na otázku ako často prežíva
strach, odpovedala, že každý deň. Aj keď ju matka pozve do spoločnej hry, ide, ale vždy je v napätí,
čo sa znova stane. Výroky maloletej psychologička hodnotila ako racionálne a úprimne podávané,
pretože vedela objektívne vyhodnotiť, že kedysi mali s matkou pekný vzťah a rovnako vnímala aj jej

zlepšené správanie za posledné obdobie. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide o tvrdenia
otca o ubližovaní maloletej matkou, ktoré korešpondujú s vyjadreniami maloletej pred nezávislými
tretími osobami s odbornými skúsenosťami z oblasti sociálnej práce a psychológie detí. Ani v takomto
prípade nemožno vylúčiť negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany otca vo vzťahu k matke a odvolací
súd v zhode s názorom matky považuje za nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie v tomto smere.

Avšak pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčiť potrebu jeho nariadenia.
Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo
5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v
súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Odvolací súd teda v zhode so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že práva maloletej sú ohrozené a je potrebné jej dočasne poskytnúť

ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia. To, že otec až do času, kedy matka oznámila
svoj zámer rozviesť sa, nespochybnil výchovné metódy matky, nevylučujú potrebu dočasne upraviť
pomery formou neodkladného opatrenia, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že z vyjadrení otca
amaloletejmázaosvedčené,žeprávamaloletejnazdravývývinsúaktuálneohrozené.Tietoskutočnostimatka nevyvrátila podľa odvolacieho súdu ani písomnými vyjadreniami tretích osôb z okolia matky, ktorí
nežili v spoločnej domácnosti spolu s rodinou a nemôžu sa tak vyjadriť k tomu, či sa tieto tvrdenia
zakladajú na pravde. Vyjadrenia starej matky a sestry maloletej nemôžu spochybniť vyjadrenia maloletej

do tej miery, že by jej súd odoprel dočasnú ochranu, keď aj sestra a podľa vyjadrenia otca aj stará matka
sa nesprávali voči maloletej primerane. Vyjadrenia maloletej, ktoré mala adresovať matke, nemožno
rovnako vnímať ako spôsobilé privodiť zmenu záverov súdu prvej inštancie, keďže sú protichodné
s vyjadreniami maloletej v prítomnosti kolízneho opatrovníka a psychologičiek, ktorí nie sú v konflikte
záujmov.

26. Za daných okolností súd prvej inštancie správne rozhodol o dočasnom zverení maloletej do osobnej
starostlivostiotca,vovzťahukuktorémumámaloletápodľapsychologičkyvytvorenúbezpečnúvzťahovú
väzbu. Aj maloletá vyjadrila svoje prianie byť v starostlivosti otca a s matkou sa stretávať. Následne súd
prvej inštancie správne pristúpil k úprave styku matky s maloletou. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa,

táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť
vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo
zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého
dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom
so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

27. Matka namietala, že súd prvej inštancie neprimerane obmedzil jej právo podieľať sa na výchove
maloletej,atojednakurčenýmrozsahomstykuštyrochhodíntýždenneazaprítomnostiotca.Prítomnosť
oboch rodičov na stretnutí je vzhľadom na ich narušený vzťah pre maloletú traumatizujúca a rozhodnutie

súdu je v tomto smere nevykonateľné, keďže matka má maloletú prevziať od otca a následne ju otcovi
odovzdať v bydlisku maloletej, pričom styk má prebehnúť v prítomnosti otca.

28. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že matka nenavrhla žiadnu úpravu jej styku s maloletou. Súd
prvej inštancie preto upravil styk z úradnej povinnosti v takej miere, aby bolo zachované právo matky na

styk a aby nedošlo k citovému odcudzeniu maloletej od matky. Matka sa vyjadrila, že maloletá bola v jej
starostlivosti, keď nebola v práci. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nepozná pracovné
okolnosti matky a jej časové možnosti stretávať sa s maloletou. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť
dočasnú úpravu styku nariadenú neodkladným opatrením a rozšíriť styk matky s maloletou o jeden
deň, a to o každý piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec sa k časovému rozsahu styku nevyjadril.

Odvolací súd preto nenašiel dôvod, pre ktorý by sa odklonil od záverov súdu prvej inštancie ohľadne
nariadeného styku a zároveň, aby nerozšíril tento styk v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka. Právo
na styk totiž predstavuje možnosť, nie povinnosť, toho ktorého rodiča stretnúť sa s dieťaťom. Teda
v prípade, že matka nebude môcť stretnutie s maloletou zrealizovať, v dostatočnom časovom predstihu
túto skutočnosť oznámi otcovi. Je pravda, že nariadený styk je časovo obmedzený. Pri určení časového

rozsahu súd prvej inštancie vychádzal z obmedzenia styku spočívajúceho v prítomnosti otca. Pokiaľ
sa totiž vyžaduje prítomnosť otca pri styku, rovnako ako matka aj otec si musí prispôsobiť čas a musí
seba i maloletú pripraviť na takéto stretnutia. Keďže matka sa nevyjadrila ku konkrétnym časom, iba
k rozsahu styku, odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie
časovo obmedzil styk matky s maloletou, a teda k obmedzeniu spočívajúcom v realizácii styku matky

s maloletou v prítomnosti otca.

29. Súdom nariadená prítomnosť otca pri styku je nepochybne závažným zásahom do práva matky
a maloletej na súkromný a rodinný život, a to aj pokiaľ sa tak deje formou nariadenia neodkladného
opatrenia. V tomto ohľade je nevyhnutné mať na zreteli predovšetkým záujem maloletej, ktorý spočíva

v poskytnutí ochrany pred potencionálne nebezpečným konaním zo strany matky. Maloletá vyjadrila
strach z konania matky, ktorá jej fyzicky ubližuje a verbálne atakuje. Maloletá sa vyjadrila, že jej ubližuje
aj sestra, staršia dcéra matky. Uviedla, že keď sa bojí matky alebo sestry, otec ju ochráni. Nechce spávať
sama, pretože sa bojí a správa s otcom. Z vyjadrení maloletej vyplýva, že v prítomnosti otca sa maloletá
cíti bezpečne. Je preto legitímny záver súdu prvej inštancie poskytnúť maloletej ochranu spočívajúcu

v prítomnosti otca pri styku matky s maloletou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie je
povinný sledovať priebeh jednotlivých stretnutí s poukazom na obavy vyjadrené matkou, a teda, že
prítomnosť otca pri stretnutiach bude kontraproduktívna. Pokiaľ by otec neprimerane zasahoval do
priebehu stretnutí, dokonca bránil v styku neprimeraným ovplyvňovaním maloletej, maloletú na stykriadne nepripravoval nielen po fyzickej, ale i psychickej stránke, súd prvej inštancie neodkladne pristúpi
k dočasnej zmene úpravy styku matky s maloletou. Súd prvej inštancie nemôže rezignovať na trvanie
neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k

maloletej, prípadne až kým sa samovoľne či inak zmenia pomery a niektorý z účastníkov podá návrh
na zmenu dočasnej úpravy styku. Je nevyhnutné aktívne skúmať, či dôvody takéhoto závažného
obmedzenia styku naďalej trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností
nestalo neprimeraným, a to z pohľadu potreby prítomnosti tretej osoby pri styku maloletej s matkou
a ak bude takáto potreba trvať, či je otec maloletou vhodnou osobou, ktorá podporuje vzťah matky

s maloletou. Maloletá totiž opakovane vyjadrila svoj záujem stretávať sa s matkou a je potrebné tento
záujem podporiť v maximálnej možnej miere.

30. K namietanej nevykonateľnosti uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd poznamenáva, že
s touto námietkou matky sa nestotožňuje. Matka si maloletú v zmysle neodkladného opatrenia prevezme
v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku maloletú na tom istom mieste otcovi včas a riadne

odovzdá. Otec je povinný maloletú na stretnutia s matkou riadne pripraviť a matke ju včas odovzdať. Súd
prvej inštancie správne určil povinnosť matke prevziať maloletú od otca a po skončení styku ju odovzdať,
keďže maloletá bola dočasne zverená do starostlivosti otca. Práve pri absencii takejto úpravy by bolo
neodkladné opatrenie nevykonateľné. Nebolo by totiž zrejmé, kto a od koho má maloletú prevziať, resp.
kto a komu je povinný maloletú po skončení styku odovzdať. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje na

povinnosť otca pripraviť maloletú na styk, napriek tomu, že bude pri stretnutiach prítomný. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že je to výlučne matka, ktorá bude určovať priebeh styku, čo do miesta
realizácie a obsahu stretnutí. Otec nie je oprávnený zasahovať do priebehu stretnutí, pokiaľ nebude
dochádzaťkzneužívaniuprávzostranymatky.Jepovinnosťouotcaposkytnúťmatkeamaloletejpriestor
na prehlbovanie ich vzťahu a nerušený styk. Úprava súdom prvej inštancie je tak v súlade so súdnou

praxou vykonateľná a námietka matky v tomto smere neopodstatnená.

31. Uloženie povinnosti rodičom a maloletej zúčastniť sa psychologického poradenstva tak, ako to
požaduje matka je výchovným opatrením, o ktorom súd koná v zmysle § 111 písm. m) CMP. Preto
vychádzajúc z okolností daného prípadu (konfliktného vzťahu rodičov a potreby usmernenia rodičov

v súvislosti s rodičovskými zručnosťami) odvolací súd v súlade s návrhom matky dospel k záveru, že je
nevyhnutnéposkytnúťsúčinnosťrodičomamaloletejformouodbornejpomoci,konkrétnezabezpečením
odbornej súčinnosti psychológa v rámci pravidelného špeciálneho poradenstva. Je preto potrebné, aby
súd prvej inštancie bezodkladne začal sám, t.j. aj bez návrhu konať o uloženie výchovného opatrenia,
predovšetkým podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, ktorého uloženie si daný stav a jeho možné riziká do

budúcna vyžadujú. Nie je pritom vylúčené, aby takýto návrh podali aj samotní rodičia, ako aj kolízny
opatrovník.

32. Keďže zákonné podmienky na nariadenie nariadeného neodkladného opatrenia boli splnené,
odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v

súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výrokoch I. a III. Odvolací súd v záujme maloletej i matky
zmenil výrok II. o dočasnej úprave styku matky s maloletou, keď styk rozšíril o stretnutia každý piatok
od 15:00 hod. do 18:00 hod.

33. Ďalšie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

34. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletej, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v súlade
s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).