Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/126/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010369
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323010369.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX
v Moldavsku, trvale bytom C. B. XX/XX, Moldavsko, D., tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno
a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.7.2023, sp. zn. 14T/24/2023, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 5.10.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) bol obžalovaný A. B. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek

3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
ako vodič motorového vozidla zn. Mercedes Benz, dodávkového typu, imatrikulovaného v Maďarsku
evidenčné číslo: A. XXX, VIN: E., ktorého držiteľom je spoločnosť Állatvédelmi centrum nonprofitkft.,
IČO:0309129417,čiernejfarby,umožnildňa29.10.2022vpoobedňajšíchhodináchvpresnenezistenom
čase 16. osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky
a vstúpiť tak cez hraničný priechod v Komárne medzi Maďarskom a Slovenskou republikou na územie
Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil v presne nezistenom čase na nezistenom
mieste v Maďarsku do motorového vozidla zn. Mercedes Benz, dodávkového typu, evidenčné číslo:
A. XXX, čiernej farby, tieto previezol cez územie Maďarska do Slovenskej republiky, kde pokračoval v
jazde v meste Kolárovo smerom na Dedinu Mládeže, kde predmetné motorové vozidlo z dôvodu, že

ho viedol kolísavo zo strany na stranu vozovky, spozorovala hliadka Obvodného oddelenia Policajného
zboru Kolárovo a rozhodla sa ho zastaviť, pričom vodič vozidla nerešpektoval výzvy na zastavenie
a veľkou rýchlosťou sa rútil ďalej smerom na obec Neded, z toho dôvodu bola v čase o 16:25 hod.
vyrozumená hliadka Obvodného oddelenia Vlčany, ktorá dané vozidlo po približne 15 až 25 minútach
zastavila v územnom katastri obce A., následne obžalovaný vystúpil a pustil sa na útek, pričom jeden
člen hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Vlčany ho asi po 1 km dobehol a obmedzil na

osobnej slobode, hliadka vo vozidle pri jeho kontrolovaní našla v priestore, kde boli odstránené sedadlá,
16 osôb pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky a to osoby: F. B., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste
F., G. F., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste H., B. G., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste H., I. F., nar.
XX.XX.XXXX v Sýrii v meste H., F. F., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste H., F. F., nar. XX.XX.XXXX v
Sýrii v meste H., I. J. F., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste H., K. L., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste
F., L. F., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste F., J. B. L., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste F., H. F., nar.

XX.XX.XXXX v Sýrii v meste F., F. L., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste M., F. L., nar. XX.XX.XXXX v
Sýrii v meste M., N. L., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste M., H. F., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v mesteM., N. B., nar. XX.XX.XXXX v Sýrii v meste M., ktoré sa nevedeli hodnoverným spôsobom preukázať
dokladmi totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup
a zotrvanie na území Slovenskej republiky, pričom za uvedený prevoz mal obdržať doposiaľ neustálenú

finančnú hotovosť ako odmenu.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l)
Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4
Trestného zákona (per analogiam) trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Podľa § 48

odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona
bol obžalovanému uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 rokov. Podľa
§ 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí, a to
jedného mobilného telefónu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, okresný súd toto vyhlásenie prijal a preto postupom podľa § 257 odsek 8
Trestného poriadku v tejto časti nevykonal dokazovanie a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste.

Okresný súd obžalovanému podľa zásad ukladania trestov uložil per analogiam mimoriadne znížený
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby
s poukazom na § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, pričom základná trestná sadzba
bola 7 rokov až 10 rokov. Okresný súd u obžalovaného zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne
oľutoval. Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) a písmeno n) Trestného zákona obžalovanému
neboli priznané, keďže obžalovaný bol súdne trestaný v Moldavsku za krádež a pri objasňovaní
trestnej činnosti aktívne nespolupracoval. Trest odňatia slobody mimoriadne znížený o jednu tretinu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby okresný súd obžalovanému uložil s prihliadnutím na kritický postoj

obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, priznanie sa k nej a jej oľutovanie s vyhlásením viny na
hlavnom pojednávaní. Okresný súd nezistil dôvody k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 odsek
1 Trestného zákona s ohľadom na závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa dopustil na viacerých osobách,
pričom ani zdravotné problémy a rodinné pomery obžalovaného neboli podľa okresného súdu dôvodom
na mimoriadne zníženie trestu.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Obžalovanému, ktorý je cudzincom a k Slovenskej republike nemá žiadny vzťah, okresný súd uložil aj
trest vyhostenia vo výmere 5 rokov, keďže na územie Slovenskej republiky prišiel za účelom páchania

trestnej činnosti.
Vo vzťahu k mobilnému telefónu, ktorý obžalovaný použil na spáchanie trestnej činnosti, keďže sa ním
kontaktoval a dostával inštrukcie na spáchanie skutku, okresný súd rozhodol o prepadnutí veci.
Okresný súd neuložil obžalovanému prokuratúrou navrhnutý trest zákazu činnosti vedenia motorového
vozidla, nakoľko kombináciu už uložených trestov považoval za dostatočnú a vo svojom súhrne

napĺňajúcu účel trestu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku, a to do výroku
o treste.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uložený trest
odňatia slobody považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý. K spáchaniu skutku sa priznal a tento
oľutoval, nekonal vedome a na skutok sa nijako nepripravoval, pričom netušil, že konal protiprávne.
Obžalovanýpoukázalnasvojechronickéochorenie,ktorýmjepsoriatickáartritída,ktorásamuvoväzení
zhoršila, pričom mu nie je poskytovaná žiadna zdravotná starostlivosť, a taktiež poukázal na to, že

na slobode viedol riadny život, pracoval a staral sa o svoju matku. Obžalovaný žiadal s poukazom
na okolnosti prípadu a jeho pomery ukladať podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona podmienečný trest
odňatia slobody alebo kratší nepodmienečný trest odňatia slobody.Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátorka krajskej prokuratúry,
obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na odvolacích

námietkach a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu obžalovaného vyhovel a obžalovanému uložil
podmienečný trest odňatia slobody s poukazom na § 39 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný
spáchanie trestného činu oľutoval a uviedol, že sa na skutok nepripravoval a nechcel urobiť zle.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal

obžalovaný ako oprávnená osoba, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil
tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o
treste,správnevyhodnotilosobuobžalovanéhoaďalšieskutočnostipotrebnépreuloženiespravodlivého
trestu.

Krajský súd vyhodnotil zhodne s okresným súdom, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať
v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017, a teda podľa § 39 odsek 2
písmenod),odsek4Trestnéhozákonaperanalogiam,čonapokonokresnýsúdajurobil.Podľaprávneho
názoru krajského súdu pokiaľ má okresný súd využiť možnosť a aplikovať ustanovenie § 39 odsek 2

písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, t. j. mimoriadne znížiť trest obžalovanému, musí si túto aplikáciu
aj dostatočne odôvodniť. Aj pri schválení dohody o vine a treste je úlohou súdu prvého stupňa, aby sa
zaoberal primeranosťou trestu a schválil ju (okrem iného) iba vtedy, ak trest považuje za primeraný a
spravodlivý. Treba zvažovať či práve trest kratšieho trvania, teda trest uložený obžalovanému pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bude zákonný, dôvodný, primeraný, spravodlivý

a zodpovedajúci tak požiadavke individuálnej a generálnej prevencie. V tomto prípade aj krajský súd
práve vzhľadom na ustanovenie § 34 odsek 4 Trestného zákona považuje trest kratšieho trvania za
zákonný.

Okresný súd sa z dôvodu návrhu obhajoby zaoberal aj aplikáciou § 39 odsek 1 Trestného zákona, na

čom v podstate obžalovaný založil celé svoje odvolanie voči výroku o treste odňatia slobody. Krajský
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, keď správne tento nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa
§ 39 odsek 1 Trestného zákona, keď pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu
možno rozumieť existenciu takých okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a

ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom, a osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú
okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania
konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu
a spravidla majú dlhotrvajúci charakter. Medzi osobné pomery tak možno kategoricky subsumovaťintelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa, psychický stav páchateľa spočívajúci v slabomyseľnosti,
dôveryhodnosti, ovplyvniteľnosti alebo emočnej nevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa
možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho

výživou odkázaná a pod. Žiadne takéto skutočnosti ani krajský súd nezistil. Obžalovaný poukázal na
svoje chronické ochorenie, psoriatickú artritídu, touto však trpel už pred spáchaním skutku, a taktiež
poukázal na to, že do spáchania skutku viedol riadny život, pracoval a staral sa o matku, ktorá je
psychiatrickou pacientkou. Okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu obžalovaného a jeho matky, boli
obžalovanému známe pred spáchaním skutku, napriek tomu sa stíhanej trestnej činnosti dopustil,

pričom tieto okolnosti nepredstavujú také skutkové či osobné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie
trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. K obžalovaným uvádzanej skutočnosti, že mu nie je
vo väzení poskytovaná žiadna zdravotná starostlivosť, krajský súd uvádza, že už okresný súd si
zabezpečilkompletnúzdravotnúdokumentáciouobžalovaného,zktorejjezrejmé,žeodzačiatkuvýkonu
väzby bol obžalovaný pod dohľadom aj odborných lekárov a bola mu poskytnutá aj predpísaná liečba.
U obžalovaného bola správne okresným súdom zistená len jedna poľahčujúca okolnosť, čo taktiež

neumožňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti bolo
potrebné prihliadnuť aj na to, že obžalovaný potom, čo bol zastavovaný hliadkou polície, pred touto
dlhší čas unikal a po zastavení vozidla, z toho utiekol a zadržaný bol až asi po 1 km, keď ho dobehol
príslušník polície.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský
súd k záveru, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8
mesiacov je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Podmienečný trest odňatia slobody, ktorého uloženia sa obžalovaný odvolaním domáhal, by podľa
názoru krajského súdu bol trestom nezákonným a nezabezpečil by zákonom predpokladaný účel trestu
vymedzený v § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšejtrestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť
generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody, uloženie trestu vyhostenia
a trestu prepadnutia veci, obžalovaný voči tomuto nič nenamietal a krajský súd žiadne pochybenie
okresného súdu nezistil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd jednomyseľne odvolanie obžalovaného podľa

§ 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.