Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200388
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3123200388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: D. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a
rodiny v H., dieťa rodičov: matky V. N., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky A. republiky, trvale bytom
A. hájom XXX/XX, XXX XX W. nad S., zastúpenej JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom
v Beckovskej Vieske 623, 916 31 Kočovce, IČO: 37 508 857 a otca A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. hájom XXX/XX, XXX XX W. nad S., t.č. bytom H. XXX/XX, XXX XX W. nad S., zastúpeného
Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 1200/12, 018 51 Dubnica nad Váhom, IČO:

42 142 458, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 35P/6/2023-52 zo dňa 17. apríla 2023

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca platiť výživné pre maloletú D. v sume 200,-
Eur mesačne, ako aj vo výrokoch o zameškanom výživnom a trovách prvoinštančného konania, p o
t v r d z u j e .

V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t

k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Trenčíne po tom, čo maloletú D. W. zveril do osobnej
starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné pre maloletú v sume 200,- Eur mesačne k rukám matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2023. Nedoplatok na výživnom za obdobie od
01.01.2023 do 30.04.2023 vo výške 500,- Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Styk otca s

maloletou neupravil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 62 v spojení s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
keď prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov ako aj na potreby maloletého dieťaťa. Matka
v zamestnaní dosahuje príjem 1.014,81 Eur vrátane daňového bonusu, poberá rodičovský príspevok
412,60 Eur a prídavok na maloletú 60,- Eur. Otec bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti v závislosti od počtu dní v mesiaci od 747,90 Eur do

828,-Eur.Vpredchádzajúcomzamestnanískončilpracovnýpomernazákladedohodykvôlipracovnému
času preto, aby mohol s maloletou tráviť rána, kedy matka odchádzala do práce. V tomto zamestnaní
dosahoval príjem 1.097,- Eur, a preto súd vychádzal z takéhoto príjmu otca prihliadajúc na ust. § 75
ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Okrem toho je otec vlastníkom bytu, ktorý v blízkej budúcnosti mázáujem odpredať, vlastní aj tri osobné motorové vozidlá a motorku. Maloletá v súčasnej dobe navštevuje
súkromné jasle, kde poplatok zo strany matky predstavuje 380,- Eur mesačne a náklady na stravu 60,-
až 70,- Eur mesačne.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmeniť
s tým, že bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne. Mal za to, že výživné vo
výške ako ho určil súd prvej inštancie, nezodpovedá jednak jeho možnostiam a schopnostiam v čase,

keď je nezamestnaným a zároveň je i neprimeraným s prihliadnutím na vek maloletej a s tým súvisiacimi
potrebami na úhradu jej základných potrieb. Maloletá si nevyžaduje žiadnu osobitnú starostlivosť a
jediné zvýšené náklady, na ktoré matka poukazovala, súvisia len s úhradou poplatku za súkromné
jasle. V priebehu odvolacieho konania predložil pracovnú zmluvu so zamestnávateľom U. Z., s.r.o., P.
závod H. H., uzatvorenú na dobu určitú do 30.11.2023 so základnou hodinovou mzdou 4,60 Eur/hod.,
zvýhodnením počas poobednej zmeny 0,20 Eur/hod. a variabilnými zložkami.

4. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že v zmysle rozhodovacej
praxe súdov výživné rodiča by malo predstavovať zhruba 20 % až 30 % mzdy, pričom výživné vo
výške 200,- Eur pre maloletú je v tomto prípade na spodnej hranici príjmu otca, ktorý by dosahoval, keby

sa bez vážnejších dôvodov nevzdal výhodnejšieho zamestnania.

5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil.

7. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia

maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo sa otec odsťahoval v lete 2022 a v súčasnej
dobe býva u svojej priateľky na adrese H. XXX/XX v W. nad S..

8. Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvoinštančný súd postupoval správne, keď na základe
návrhu matky rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V tomto smere

vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a po tom, čo maloletú (i s prihliadnutím na vyjadrenia
samotných rodičov a kolízneho opatrovníka) zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť
výživné v sume 200,- Eur mesačne.

9. Výživné v takto určenej výške i podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá objektívne zisteným

skutočnostiam a je primerané s prihliadnutím na možností a schopností obidvoch rodičov ako aj na
potreby maloletého dieťaťa. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia, otec sa bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval
príjem viac ako 1.000,- Eur mesačne (posledný čistý príjem 1.097,- Eur), a preto ani odvolací súd
nemohol prihliadnuť na jeho námietku v tomto smere ani na novo uzavretú pracovnú zmluvu s novým

zamestnávateľom (ktorá naviac bola uzatvorená len na dobu určitú) a musel vychádzať z ust. § 75
ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Okrem príjmu otca súd prvej inštancie správne vyhodnotil i ostatné
majetkové pomery na jeho strane a za takéhoto stavu dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že je v
možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné pre maloletú D. v sume 200,- Eur mesačne.

10. Výživné zo strany otca v sume 200,- Eur mesačne nemožno považovať v tomto prípade za
neprimerané prihliadajúc i na ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemá ju možnosť
zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Na druhej
strane, ak je životná úroveň rodičov vyššia, má právo i dieťa sa na takejto životnej úrovni podieľať a

výživné v tomto prípade nepokrýva len nevyhnutné výdavky na pokrytie tých najzákladnejších potrieb,
ale za bežné výdavky je potrebné v tomto prípade považovať i výdavky pokrývajúce zvýšené náklady
súvisiace so zabezpečením potrieb dieťaťa na úrovni súkromných služieb a pod.. I z tohto pohľadu
potom zvýšené náklady súvisiace s návštevou súkromných jaslí u maloletej odvolací súd považoval zaprimerané, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom ako
vecne správny potvrdil.

11. V ostatných častiach, pokiaľ bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a súd neupravil
styk otca s maloletou, odvolaním nenapadnutých zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).