Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010243
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3720010243.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. novembra 2023 prejednal
odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. XXX/XX, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. PB-12T/57/2020 zo dňa 26.04.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-12T/57/2020 zo dňa 26.04.2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Považská Bystrica sp. zn. Pv 112/20/3306 zo dňa 21.08.2020, v ktorej sa mu kládlo za vinu, že sa mal
dopustiť pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d)

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) a § 140 písm. b) Tr. zák. na skutkovom
základe, že

po tom čo sa dňa 8. júla 2018 v rieke Váh v Púchove utopila jeho dcéra F. B., za jej smrť vinil viaceré
osoby, najmä B. G., H. I. a B. J. a preto následne

1/ v presne nezistenom čase v letnom období v roku 2019, na ihrisku pri VII. Základnej škole v Považskej
Bystrici, sa pred F. F. a F. J., vyjadril, že on už nemá čo stratiť, najskôr odsleduje B. G., bude za ňou
jazdiť na východ, kde bývala, aby vedel jej časový harmonogram, počká si ju z diskotéky, nasype jej
niečo do drinku, následne ju zavedie do lesa, vopred vykope jamu, nachystá veľký sud s vodou, zavesí
ju za nohy, zviaže ju a zavesí ju do suda iba po hlavu, aby sa topila ako jeho dcéra F. B. alebo ju zavesí
do toho suda a odreže jej ruky alebo ju obleje kyselinou a potom ju zakope do pripravenej jamy, aby sa

nenašla, následne na adresu H. I. uviedol, že si ju počká, zláka ju na drink alebo ju zavolá ku Váhu, kde
sa utopila jeho dcéra a tam by ju utopil alebo ju utopí v sude ako B. G., že si to ešte dôkladne premyslí,
aby mu nikto nič nemohol dokázať, pričom vytvorí odstup od dcérinej smrti, aby to nevyzeralo, že to má
súvis s jej smrťou, pričom od F. F. a F. J. žiadal, aby mu robili alibi,

2/ v presne nezistenom čase v mesiaci október v roku 2019, v reštaurácii Olympia, v Považskej Bystrici,
pred K. L. uviedol, že prisahal na hrobe svojej dcéry, že pomstí jej smrť a na rade je B. J., zároveň K.
L. ukázal fascikel s písomnými poznámkami, v ktorom mal fotky dievčat, s ktorými bola jeho dcéra v
deň, keď sa utopila, pričom tam mal detailne popísané, kam ide, čo urobí, kde bol, mal tam rôzne časy,
pričom K. L. povedal, že ich sleduje, chvíľu počká a keď prejde nejaký čas, tak udrie a následne v presne
nezistenom čase v mesiaci december 2019 na ul. F. v C. D., pred F. F. uviedol, že jeho dcéra leží na

cintoríne a B. J. si behá po vonku, že žije a takto to nebude, pričom uviedol, že sa postará, aby B. J.
dopadla ako jeho dcéra, že ide po nej,3/ v presne nezistenom čase v mesiaci december 2019, na starom cintoríne, v Považskej Bystrici, pri
hrobeF.B.,tamsanachádzajúcejF.F.uviedol,žesamalautopiťradšejona,malaskapať,žeonužnemá

čo stratiť a keď nemá deti on, tak ich nebude mať ani F., čím mal na mysli maloleté deti F. F., A. a F. F.,

čím takýmto konaním vzbudil u poškodenej F. F. dôvodnú obavu o život a zdravie jej maloletých detí,
pričom zároveň vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie B. G. a H. I., nakoľko v súvislosti s tým, že ich
vinil za smrť svojej dcéry a nevedel sa vyrovnať s jej smrťou, mali dôvodnú obavu, že by mohol svoje

vyhrážky aj naplniť, prípadne svoje vyhrážky dokonať,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prokurátorka odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení v neprospech obžalovaného.

V jeho písomných dôvodoch uviedla aj nasledovné (citácie):

Rozsudok okresného súdu nepovažujem za zákonný a opodstatnený, lebo súd nesprávne vyhodnotil
zabezpečené dôkazy.

Poškodená F. F. opakovane podrobne popísala priebeh skutku. K namietanému časovému odstupu
od prvého skutku do podania trestného oznámenia poškodenou F. F. konštatujem, že možno uveriť a
pochopiť jej vysvetlenie, že reálnu a dôvodnú obavu z konania obžalovaného začala mať, až keď zostala
v domácnosti sama s maloletými deťmi po tom, ako jej manžel nastúpil do výkonu trestu. Je pravdou,

že skutočnosť, ktorú uvádzala v trestnom oznámení, a to, že trestné oznámenie podala po tom, ako jej
to v telefonáte povedal manžel F. už z výkonu trestu, F. F. poprel, toto však vo svojej výpovedi neskôr
poprela aj sama F. F., kedy uviedla, že sa začala báť, až keď zostala sama a prispeli k tomu aj SMS
obžalovaného ohľadom krádeže venca, kedy jej písal, aby mu prišla do očí povedať, že je zlodej.

Okrem výpovede poškodenej F. F. je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďami
svedkýň F. J. a K. L., ktoré vypovedali opakovane a boli poučené o trestnoprávnych následkoch krivej
výpovedeakrivejprísahy.Ichvýpovedebolibezrozporovabolikonzistentné.Napriektomu,ževprípade
svedkyne F. J. ide o kamarátku poškodenej F. F. a v prípade K. L. ide o matku poškodenej F. F., uvedené
skutočnosti samy osebe nemôžu znižovať dôveryhodnosť ich výpovedí a zároveň u uvedených svedkýň

absentuje údajný motív pomsty poškodenej F. za angažovanie sa obžalovaného v trestnej veci M. F. F..

K namietanej absencii objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák.
je potrebné uviesť, že vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom, resp. za takých okolností, že
môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, pričom ujmu z prípadnej realizovanej hrozby môže priamo

pociťovať sám adresát na sebe alebo osoba, na ktorej adresátovi záleží alebo aj iná osoba, ktorej záujmy
súadresátovivyhrážkyvpodstateľahostajné,avšakvyhrážajúcasaosobapredpokladá,žebyvzhľadom
na morálnu vyspelosť adresáta vyhrážky mohli byť účinné.

V danej trestnej veci je poškodenou F. F., ktorá v dôsledku vyhrážania sa obž. B. pociťovala dôvodnú

obavu o život a zdravie svojich detí, ale tiež aj dôvodnú obavu o život a zdravie B. G. a H. I., pričom
s prihliadnutím k mimoriadne surovému popisu spôsobov zabitia B. G. a H. I. obžalovaný mohol
predpokladať, že toto jeho vyhrážanie je spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnú obavu F. F. o ich život a
zdravie a tieto vyhrážky budú účinné, a to najmä za situácie, že obž. B. poškodenej F. F. vyčítal, že s
ním nespolupracuje vo „vyšetrovaní“ utopenia ich dcéry a vedela, že z jej smrti obviňoval viacerých ľudí

a tiež že chce, aby bol za to niekto potrestaný.

Zároveň uvádzam, že dôvodná obava o zdravie a život o zdravie a život bola jednoznačne preukázané
aj u poškodených B. G. a H. I.. Poškodená B. G. uviedla, že keď sa dozvedela o vyhrážaní obžalovaného
voči jej osobe, strašne zle to znášala, začala sa báť, žiadala aj o ochranu a bolo to hrozné pre jej

psychiku. Nechodila vtedy ani von a keď tak, nikdy nie sama. Rovnako poškodená H. I. uviedla, že keď
sa to dozvedela, dostala strach, musela zmeniť spôsob svojho života, veľakrát musela zmeniť svoju
zaužívanú trasu, nikdy nechodila sama a museli s ňou chodiť kamaráti a z práce ju vozievala kolegyňa.
Uviedla, že aj v súčasnosti (v čase výsluchu) má strach.V tejto súvislosti zároveň v krátkosti poukazujem aj zistené závery znalca MUDr. Stanislava Kollára,
ktorý skúmal duševný stav obžalovaného a ktorý síce nezistil u obžalovaného duševnú poruchu, ale

konštatoval nespracovanú smrť dcéry F., fixáciu na ňu a to, že na jednej strane sa cíti spoluzodpovedný
za jej smrť a zároveň hľadá vinníkov jej smrti a chce, aby bol vinník stotožnený a potrestaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že súd na základe zisteného skutkového stavu,
po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, mal konanie obž. A. B., s prihliadnutím na spôsob

vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku,
právne kvalifikovať ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), b), d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm.
b) Tr. zák. a mal mu uložiť primeraný trest.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti považujem moje odvolanie za odôvodnené a navrhujem, aby Krajský

súd v Trenčíne vyhovel môjmu odvolaniu, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/57/2020 zo dňa 26.04.2023 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil
vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol aj

nasledovné (citácie):

S rozsudkom vydaným Okresným súdom Považská Bystrica zo dňa 26.04.2023 č.k. 12T/57/2020-600
sa stotožňujeme a považujeme za zákonný a vecne a právne správny. Od počiatku konania ešte v
prípravnom konaní sme poukazovali na nedôveryhodnosť poškodenej F. a taktiež sme upozorňovali na

závažné rozpory v jej výpovediach. Prvostupňový súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo
neuveril tvrdeniam poškodenej F., pričom ňou uvádzané skutkové okolnosti ktoré mali podstatný význam
boli vyvrátené inými dôkaznými prostriedkami, a to najmä výpoveďami svedkov B., B., D. a D.. Uvedené
rozpory sú tak závažné, že súd nemohol výpoveď F. vyhodnotiť inak ako nedôveryhodnú a v spojení s
aktivizáciou obžalovaného v trestnom konaní jej manžela, je možné predpokladať aj motív poškodenej

F., a to pomsta obžalovanému.

V nadväznosti na uvedené aj výpoveď svedkyne L. sa javí ako nedôveryhodná, keďže v prvotnej
výpovedi uviedla, že všetko, čo vypovedala jej dcéra je pravda. Uvedené nemala v čase prvotnej
výpovedeakovedieť,atedamohlabyťznačneovplyvnenáprávesvojoudcérouF..Taktiežsanepotvrdilo

jej tvrdenie, že obžalovaný mal vo „fascikloch“ plán vraždy, ktorý sa však po preštudovaní uvedených
materiálov sa v týchto nenachádza.

Prvostupňový súd taktiež správne vyhodnotil, že podľa opis skutku nebola naplnená ani objektívna
stránka skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. Objektívna stránka uvedenej

skutkovej podstaty trestného činu je vyhrážanie sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo
inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Trestný čin nebezpečného
vyhrážania je tzv. verbálny trestný čin, teda spácha sa vyslovením vyhrážky s takým spôsobom, že je
aktuálne spôsobilá vzbudiť u poškodenej osoby, voči ktorej táto vyhrážka smeruje dôvodnú obavu o
jej život, zdravie alebo že jej spôsobí inú ťažkú ujmu. Ako sa vyjadrila poškodená F., táto nepociťovala

žiadne ohrozenie sa bezprostredne po tom, ako obžalovaný mal vysloviť uvedené vyhrážky, obavu
začala pociťovať až o niekoľko mesiacov, dokonca až mesiac po tom, ako jej manžel nastúpil na
výkon trestu odňatia slobody. V skutku 1/ a 2/ vyhrážky obžalovaného ani neboli adresovaná priamo
poškodeným, ale tretím osobám, pričom na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
by mal istotu, že sa o týchto vyhrážkach poškodené osoby dozvedia. V skutku 3/ je zas jediným svedkom

poškodená F., ktorá ako sme už vyššie uvádzali má tendenciu zveličovať a klamať.

V nadväznosti na vyššie uvedené navrhujeme, aby odvolací súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiavala písomne podaného
odvolania podriadenej prokurátorky, ako aj konečného návrhu v ňom uvedeného,· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky,
ako aj konečného návrhu v ňom uvedeného,
· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca a nič viac nedodal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť celého oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je
dôvodné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že predmetnou trestnou vecou sa v nedávnej minulosti už
zaoberal v štádiu odvolacieho konania. Svojím uznesením sp. zn. 2To/123/2021 zo dňa 26.01.2023
odvolací súd okrem iného podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil skorší (odsudzujúci)
rozsudok súdu prvého stupňa (zo dňa 04.08.2021) a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Toto svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil

predovšetkým tým, že skorší rozsudok súdu prvého stupňa bol nepreskúmateľný, pričom záver súdu
prvého stupňa ohľadom poškodenej F. F. a vierohodnosti jej výpovede bol prinajmenšom predčasný, ak
nie aj nesprávny. Podľa názoru odvolacieho súdu práve posúdenie vierohodnosti výpovede poškodenej
F. F. bolo veľmi podstatné pre záver o vine alebo nevine obžalovaného. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že doterajšia obrana obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním dostatočne vyvrátená

do tej miery, aby bolo možné bez najmenších pochybností rozhodnúť o jeho vine v zmysle podanej
obžaloby. Po vrátení veci malo byť úlohou súdu prvého stupňa vec znovu prejednať so zameraním
sa na odstránenie všetkých v rozhodnutí odvolacieho súdu konštatovaných pochybení, predovšetkým
vykonať na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy, na ktoré sa „odvolal“ v skoršom rozsudku, a tieto
vyhodnotiť aj v zmysle ich vierohodnosti, oboznámiť na hlavnom pojednávaní dve zápisnice o trestnom

oznámení poškodenej F. F. a pripojiť a v podstatných častiach oboznámiť na hlavnom pojednávaní aj
spisový materiál týkajúci sa odsúdenia svedka F. F. pre drogovú trestnú činnosť (trestná vec Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/44/2018) za účelom vyhodnotenia obrany obžalovaného, že sa mu
poškodená F. F. svojou výpoveďou mohla chcieť pomstiť za to, že chodil na pojednávania v tejto trestnej
veci, chcel v tomto konaní aj vypovedať, keďže mal vedomosti o jeho skutkoch, ktoré by mohli mať

významný vplyv na výmeru trestu, ktorý by mohol dostať. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
po vrátení veci splnil všetky jeho pokyny a dokazovanie na hlavnom pojednávaní doplnil vo vyššie
naznačenom smere.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Prokurátorka v dôvodoch svojho odvolania namietala len nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri
hodnotení vykonaných dôkazov, v čom videla pochybenia v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávanívšetkydostupnéapotrebnédôkazynaobjasnenieskutkovéhostavuveci,ktorémuumožnili
vo veci (spravodlivo) rozhodnúť v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého
stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.

12 Tr. por.

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré

si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo rozhodol v jeho prospech.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, že
vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stali skutky, resp. čiastkové útoky

pokračovacieho trestného činu, pre ktoré je obžalovaný stíhaný – § 285 písm. a) Tr. por.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivopreukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len
na tých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania.

Súd prvého stupňa správne zistil, že v rámci vykonaného dokazovania sa vytvorili dve skupiny dôkazov,
ktoré sa navzájom vylučovali. Išlo jednak o dôkazy, ktoré boli v prospech obžalovaného, ako aj o dôkazy
v jeho neprospech.

Nosným dôkazom tejto druhej skupiny dôkazov bola výpoveď poškodenej F. F., ktorá sa ani odvolaciemu
súdu nejavila ako vierohodná. Poškodená v konaní uvádzala aj rozporuplné tvrdenia – skôr uvádzané
skutočnosti neskôr menila (ako na to inak poukázala v písomných dôvodoch odvolania aj prokurátorka),
prípadne boli tieto vyvrátené či spochybnené inými dôkazmi. V prípade tejto poškodenej nebola
jednoznačnevyvrátenáani„možnosť,“žemohlamaťmotívpomstiťsaobžalovanémuzato,žesaaktívne

„angažoval“ v trestnej veci jej manžela F. F.. Trestné oznámenie na obžalovaného pritom podala práve
po právoplatnom odsúdení svojho manžela a s veľkým časovým odstupom od údajného vyslovenia
vyhrážok zo strany obžalovaného, keď dovtedy (v čase ich údajného vyslovenia) tieto u nej nevzbudili
obavy o zdravie a život seba i svojich detí. Naviac na vierohodnosť tejto poškodenej vrhali „negatívne
svetlo“ výpovede svedkov J. B., B. D. a J. D. (teda súd prvého stupňa správne vyhodnocoval výpoveď

tejto poškodenej aj v kontexte s inými vykonanými dôkazmi).

Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s ďalším záverom súdu prvého stupňa, že aj výpoveď svedkyne K.
L. je potrebné hodnotiť ako nevierohodnú, keď zhodne ako poškodená F. F. skutočnosti, o ktorých neskôr
vypovedala a o ktorých mala nadobudnúť vedomosť na stretnutí s obžalovaným (v mesiaci október

2019), neoznámila hneď po tomto stretnutí príslušným orgánom, ale vypovedala o nich až po podaní
trestného oznámenia poškodenou F. F.. Pritom iné skutočnosti, o ktorých vypovedala, sa táto svedkyňa
mala dozvedieť už len sprostredkovane, od poškodenej F. F.. Táto svedkyňa pri svojej vôbec prvej
výpovedi v tejto veci hneď na začiatku výsluchu naviac sama spontánne uviedla, že „to, čo povedala jej
dcéra (teda poškodená F. F.), je pravda,“ pričom v inkriminovanom čase sa mohla o obsahu výpovede

svojej dcéry dozvedieť len od nej.

V prípade ostatných poškodených i odvolací súd dospel k záveru, že nebola naplnená objektívna
stránka skutkovej podstaty stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania, keď poškodené B. G. a H.
I. sa o údajných vyhrážkach obžalovaného dozvedeli až od polície, po podaní trestného oznámenia

poškodenou F. F.. Napokon aj poškodená B. J. sa mala o údajných vyhrážkach obžalovaného dozvedieť
len sprostredkovane, od svojej matky F. J. (ktorá to potvrdila), ktorá sa to dozvedela od poškodenej F.
F.. Naviac táto poškodená vypovedala, že ani nemala strach a obavu o svoje zdravie a život.

Odvolací súd taktiež uvádza, že podľa znaleckých záverov bolo konanie obžalovaného v podobe

vlastného vyšetrovania smrti svojej dcéry v kontexte jeho osobnosti zrozumiteľné a nebolo chorobne
motivované. U obžalovaného nájdené fascikle taktiež neobsahovali žiadny plán vraždy ktorejkoľvek
poškodenej v súvislosti s nešťastnou smrťou jeho dcéry, resp. žiadne také skutočnosti, ktoré by mali
viesť k záveru, že obžalovaný ich mohol viniť za smrť svojej dcéry.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokurátorky, že svedkyne F. J. a K. L. vypovedali opakovane a boli
poučené o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a krivej prísahy, k tomu odvolací súd uvádza,
že samotná skutočnosť, že svedok je povinný vypovedať pravdu, ešte neznamená, že ju vždy i vypovie.
Samotná hrozba trestného stíhania nemusí byť vždy dostatočný motivačný (aj odstrašujúci) faktor pre
pravdivú výpoveď svedka. Ak by táto námietka prokurátorky mala byť aj dôvodná, úplne by potom stratila

svoje opodstatnenie základná zásada trestného konania spočívajúca vo voľnom hodnotení dôkazov (§
2 ods. 12 Tr. por.), ktorej „základ“ spočíva aj v tom, že žiadnemu dôkazu sa nepriznáva a priori osobitný
význam. Naviac aj výpovede týchto svedkýň vyhodnocoval súd prvého stupňa nielen jednotlivo, ale aj v
súhrne s inými vykonanými dôkazmi, teda nielen s ohľadom na ich evidentne bližší vzťah k poškodenej
F. F..

Odvolací súd preto sumarizuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne
vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne,
logicky a presvedčivo odôvodnil.Z pohľadu vyššie uvedeného poukazuje odvolací súd aj na základnú zásadu trestného konania in
dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Použitie tejto zásady

prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní
azhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieťknáležitémuzisteniuskutkového
stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval súladne aj z pohľadu takejto zásady,
pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
a zákonný, a preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.