Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210221195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7210221195.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Lokomotíva
a.s. Košice, IČO: 36174173, Čermeľská 1, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Göblom,
Advokátska kancelária so sídlom Jantárova 30, Košice, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. X, D., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom

v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp.zn. Ex 44849/2019, nástupcom súdnej exekútorky JUDr. Zory
Ferdinandy, Exekútorsky úrad Košice, pod sp. zn.: Ex 2742/2010, v konaní o vymoženie pohľadávky vo
výške 340,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 24.10.2018 č.k. 48Er/2433/2010-35 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I.
výrok) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,23 Eur
do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.8.2010 domáhal
u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to
na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10C/19/2008-61 zo
dňa 28.5.2010. Dňa 30.8.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal dňa 9.9.2010 poverenie č. XXXX XXXXXX*. Dňa
7.6.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že u povinného boli vykonané lustrácie majetku, ktoré
preukazujú, že povinný je nemajetný. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, §58, §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
a skonštatoval, že po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a priložených listín
zistil, že povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Z vykonaných lustrácií vyplýva, že

povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Súčinnosťou s bankami nebol zistený žiaden účet povinného
s disponibilným zostatkom. Povinný sa nenachádza ani v evidencii Sociálnej poisťovne. Povinný nie
je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Na základe týchto zistených skutočností, mal súd za
preukázané, že majetkové pomery povinného boli prešetrené dostatočne, a že dôvody na zastavenie
exekúcie podľa §57 ods.1 písm. h) sú splnené, preto rozhodol o zastavení exekúcie.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods.1,5 a § 203 Exekučného poriadku a vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradutrov exekúcie spolu vo výške 42,23 Eur, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že
exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, ktorého majetok nestačil ani na úhradu trov
exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne

vyhodnotilvkonanípredloženéavykonanédôkazy,nedostatočnesavysporiadalsozistenýmskutkovým
stavom a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie rozhodnutia
považuje oprávnený za zmätočné. Odvolanie v napadnutom uznesení odôvodnil podľa § 365 ods. 1
písm. a),b),d),f),h) CSP. Oprávnený má za to, že súd sa vykonanými dôkazmi nezaoberal v dostatočnom
rozsahu, vyhodnotil ich nesprávne a nedostatočne, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rovnako má oprávnený za to, že súd nesprávne právne posúdil vec. Oprávnený zdôraznil, že nebol

vyzvaný, ani upozornení zo strany konajúceho súdu alebo súdneho exekútora, že sa chystá exekúciu
zastaviť. Inak by sa pokúsil preveriť tento stav a zistiť nové skutočnosti. Oprávnený uviedol, že povinný
je živnostníkom, resp. fyzickou osobou, je teda predpoklad, že mu bude teraz alebo neskôr priznaný
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo iná forma dávok. Podľa
oprávneného je predpoklad, že exekúcia môže byť úspešná alebo aspoň čiastočne úspešná. Oprávnený

zdôraznil, že nejde o právnickú osobu, kde sú možnosti na jej zánik jednoduchšie, preto bol nútený podať
uvedené odvolanie, aby sa po zrušení uznesenia o zastavení exekúcie mohlo pokračovať v exekučnom
konaní.

6. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa

18.6.2020 z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uplynula rozhodná doba.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a §380

ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie
je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo

dňa 13.8.2010 na návrh oprávneného podaný súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie- rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 28.5.2010 č.k. 10C/19/2008-61.
Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 7.6.2018 podnet na zastavenie exekúcie. Súd prvej
inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nakoľko mal za to, žemajetkové pomery povinného boli prešetrené dostatočne, pričom z takto zistených skutočnosti bolo
preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Proti tomuto uzneseniu
podal oprávnený odvolanie. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 21.8.2020 Upovedomenie

o zastavení starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., pretože uplynula
rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia.

15. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).

Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie

16. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená

a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených

skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a

rozhodne o trovách exekúcie.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti
nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu

18. Keďže sa exekučné konanie v tejto veci začalo pred 1. aprílom 2017 a podľa § 243h ods. 1 vety
prvej Exekučného poriadku sa dokončuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vzťahuje sa s

účinnosťou od 01.01.2020 aj na toto konanie zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK).

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných

konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“).

20. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred

1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

22. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
zastavení starej exekúcie.24. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v

strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

25. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá
sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor

oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

26. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

27. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

28. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí

námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné
konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného
konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

29.Dňa01.01.2020 tedanadobudol účinnosťzákonč.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučných

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK), ktorého cieľom je zavedenie osobitného
procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, napr. z
dôvodu uplynutia rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Pričom obdobie
piatich rokov od vydania poverenia, tzv. rozhodná doba, nie je absolútna. Ustanovenie § 4 ZoUNEK

upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné pre
zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. V týchto prípadoch
rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť,

rozhoduje o zastavení starej exekúcie.

30. Odvolací súd vzhľadom na predpokladanú kumuláciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa
Exekučného poriadku a podľa ZoUNEK, skúmal existenciu týchto dôvodov a to, ktorý z uvedených
dôvodov nastal ako prvý. Zistil, že k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku malo prísť z

dôvodu nemajetnosti povinného, na základe čoho súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa
24.10.2018 o zastavení exekúcie podľa § 57ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie
bolo napadnuté odvolaním oprávneného, teda nenadobudlo právoplatnosť. K dôvodu zastavenia
exekúcie podľa ZoUNEK by došlo na základe uplynutia rozhodnej doby s účinnosťou ZOUNEK dňa
1. januára 2020. Avšak v danom prípade, ku dňu keď sa mala stará exekúcia zastaviť podľa ZoUNEK,

súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení exekúcie na základe existencie dôvodov podľa Exekučného
poriadku uznesením zo dňa 24.10.2018. Preto nastali účinky podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, t.j. došlo
k predĺženiu rozhodnej doby, keďže ku dňu, keď sa mala stará exekúcia zastaviť podľa ZoUNEK, súd
prvej inštancie rozhodoval o zastavení exekúcie, a preto nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona
k 1.1.2020 a neboli tak splnené podmienky pre vydanie Upovedomenia o zastavení starej exekúcie.

31. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak na základe zistených skutočností vo veci konal a
uznesením rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu podľa Exekučného poriadku. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že po vydaní tohto rozhodnutia nenastali okolnosti odôvodňujúce jeho zmenu alebo zrušenie
a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP, podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana, v danom prípadepovinný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.

33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 2 druhej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).