Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Pc/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123377479
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová st.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123377479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou st., v právnej veci

navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, zast. JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so
sídlom Brezno, Kiepka 80, proti odporkyni E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, v konaní
o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 18.01.1974
na Miestnom národnom výbore v Čiernom Balogu, manželstvo zapísané v knihe manželstiev Miestneho
národného výboru v Čiernom Balogu vo zväzku 4, ročník 1974, na strane 194, pod poradovým číslom
7, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 15.08.2023, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská
Bystrica, pracovisku Brezno dňa 16.08.2023, domáhal rozvodu manželstva tvrdiac, že ich manželstvo
s odporkyňou je dlhú dobu hlboko a vážne rozvrátené, 40 rokov nežijú ako manželia, teda ich manželstvo
neplní ani jednu zo svojich funkcií a je výslovne len formálnym zväzkom.

2) Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 12.09.2023, ktoré bolo doručené súdu

dňa 12.09.2023, pričom v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva výslovne uviedla,
že plne súhlasí s návrhom na zrušenie manželstva rozvodom, ale nie z dôvodov, ktoré uviedol
navrhovateľ v návrhu ale z dôvodov že on začal intímne žiť s jej neplnoletou mladšou sestrou, ktorá
jedenkrát podstúpila interrupciu a neskôr sa im narodila dcéra, po celý ten čas bývali v spoločnom
dome, navrhovateľ ju fyzicky napádal, psychicky týral a ponižoval. Momentálne už nežijú v spoločnej
domácnosti.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, výsluchom
odporkyne, oboznámením sa s predloženými dôkazmi, a to potvrdením o pobyte Obce Beňuš zo dňa
14.08.2023, sobášnym listom, rodnými listami detí pochádzajúcich z manželstva, písomným vyjadrením
odporkyne k návrhu zo dňa 12.09.2023, podaním pani odporkyne zo dňa 10.10.2023 pod názvom plná
moc k prítomnosti a zastupovaní na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:

4) Navrhovateľ na pojednávaní v konaní o rozvode manželstva dňa 11.10.2023 uviedol, že manželstvo

s odporkyňou uzatvorili dňa 18.01.1974 pred Miestnym národným výborom v Čiernom Balogu a
následne v Rímskokatolíckom kostole na Čiernom Balogu. Toto manželstvo uzatváral v čase keď nebol
plnoletý, mal len 17 rokov, so súhlasom súdu z dôvodu, že odporkyňa v čase uzatvorenia manželstva
bola tehotná. Keď sa vrátil z vojenskej služby v roku 1978 tak zistil, že pred nadviazaním vzťahus navrhovateľom už mala odporkyňa známosť s iným mužom. Od roku 1980, resp. 1981 pracovala
odporkyňa v Železiarňach Podbrezová ako predavačka v bufete, kde udržiavala blízke kolegiálne
vzťahy s kolegyňami, často sa stretávali, popíjali, chodili do domácnosti účastníkov konania, kde sa

zdržali aj tri dni, čo vyrušovalo súkromie rodiny, pričom vzťahy medzi manželmi v tomto období už boli
vážne narušené. Navrhovateľovi sa tento jej spôsob života nepáčil, ale v manželstve zotrvával len kvôli
v tom čase ich spoločným maloletým deťom. Navrhovateľ dal do pozornosti súdu že už od roku 1983
nežili s odporkyňou spoločným manželským životom, nežili intímnym životom, aj keď od roku 1983 až do
jari 2023 žili v jednej domácnosti, v jednom rodinnom dome na D. H. XX, pričom v tomto rodinnom dome

žila s nimi aj manželkina sestra I. G., s ktorou sa navrhovateľ intímne stýkal už od jej 15 rokov, stalo sa
to v roku 1981 kedy bola I. G. maloletá a táto z intímneho vzťahu s navrhovateľom otehotnela, keďže
v tomto čase I. G. bola žiačkou základnej školy podstúpila umelé prerušenie tehotenstva a navrhovateľ
bol právoplatne odsúdený. Aj napriek uvedenej skutočnosti neprestal navrhovateľ udržiavať vzťah so I.
G. a táto keď mala 17 rokov z tohto ich intímneho vzťahu sa im narodila dcéra A. G., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá má v súčasnom období 40 rokov. Počas manželstva s odporkyňou navrhovateľ nežil s odporkyňou

ako manželkou v manželskom spolužití, ale počas tohto manželstva výslovne žil s jej sestrou I. G..
Navrhovateľ taktiež dal do pozornosti súdu, že počas uvedenej doby manželstva s odporkyňou sa síce
chcel s ňou rozviesť, nakoľko manželstvo neplnilo svoje funkcie, avšak neurobil to výslovne len kvôli ich
spoločným deťom a až na jar 2023 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a odvtedy býva spolu so I.
G. v byte J. XX, K.. Zo vzťahu s odporkyňou sa narodili dve deti, t.č. už plnoleté deti, a to A. B., nar.

XX.XX.XXXX a I. J., F. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ mal výslovne za to, že takéto manželstvo
s odporkyňou, a to minimálne od roku 1983, neplnilo ani jednu zo svojich funkcií, bolo a naďalej je
výslovne len formálnym zväzkom, preto trval na rozvode takéhoto formálneho manželstva.

5) Odporkyňa na pojednávaní dňa 11.10.2023 sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho písomného

vyjadrenia k návrhu s tým, že s rozvodom manželstva v plnom rozsahu súhlasí. Uviedla, že
s navrhovateľom žili riadnym manželským životom do doby, kým si k sebe po smrti otca, ktorý zomrel
v decembri 1979 nezobrala svojich troch v tom čase maloletých súrodencov K., I. a L.. Po otcovej
smrti, ktorý zomrel v decembri 1979 si zobrala k sebe do rodinného domu, v ktorom žila s manželom
a s ich spoločnými deťmi svojich troch maloletých súrodencov, pričom navrhovateľ nadviazal vzťah s jej

maloletou sestrou I., ktorá v tom čase mala 15 rokov. Tento vzťah bol aj intímnym vzťahom, z ktorého
maloletá sestra I. otehotnela a keďže mal. I. navštevovala len základnú školu išla na umelé prerušenie
tehotenstva a navrhovateľ bol právoplatne odsúdený. Aj napriek uvedenej skutočnosti navrhovateľ –
naďalej udržiaval vzťah s jej neplnoletou sestrou I., ktorá opäť keď mala 17 rokov otehotnela a z tohto
vzťahu sa im narodila dcéra A. a aj po jej narodení žili všetci v jednom rodinnom dome na C., D.

XX, pričom s navrhovateľom nežili spoločným manželským životom keďže navrhovateľ naďalej žil s jej
sestrou. V priebehu celého konania odporkyňa tvrdila, že dlhé roky s navrhovateľom nežili ako manželia,
a aj keď bývali v spoločnej domácnosti v jednom rodinnom dome, on žil s jej sestrou a aj napriek tomu,
že navrhovateľ sa chcel rozvádzať, ona sa rozvádzať kvôli deťom nechcela a takéto manželstvo trpela.
Zároveň uviedla, že až na jar roku 2023 sa navrhovateľ z rodinného domu C., D. XX odsťahoval a

naďalej žije s jej sestrou.

6) Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7) Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8) Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

9) Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.10) Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujmy maloletých detí.

11) Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

12) Procesnoprávne podmienky rozvodu manželstva znamenajú, že manželstvo možno rozviesť len

v rámci súdneho konania o rozvod manželstva, ktoré sa začína len na návrh niektorého z manželov.
Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého manžela, čo vyplýva zo zásady
manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Manželstvo sa môže rozviesť
súdnym rozhodnutím iba vtedy, ak súd zistí, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky stanovené
zákonom. Hmotnoprávne podmienky sú ustanovené v § 23 ZR, pričom v zmysle § 23 ods. 1 ZR
súd môže manželstvo rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Teda u manželov je taká intenzita rozvratu vzťahov ktorá naznačuje, že medzi manželmi
už s najväčšou pravdepodobnosťou nie je možné dosiahnuť zmierenie. Objektívny kvalifikovaný rozvrat
vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, teda zákon o rodine sa
neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov medzi manželmi ale vyžaduje ich určitý

kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie
spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti
a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu treba

skúmať aj z hľadiska či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita
hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo
v každom prípade treba skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločného účelu
manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia.

13) Súd na základe vykonaného dokazovania výpoveďou navrhovateľa, ale predovšetkým výpoveďou
odporkyne mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania minimálne od roku 1983 bolo hlboko
a vážne rozvrátené a bolo výslovne len formálnym zväzkom, nakoľko navrhovateľ ako manžel a otec
dvoch detí pochádzajúcich z manželstva s odporkyňou udržiaval minimálne od roku 1983 intímny
vzťah so sestrou odporkyne I. G., ktorá už ako maloletá vo veku 15 rokov s navrhovateľom otehotnela,

následne išla na potrat, navrhovateľ bol za takýto trestný čin odsúdený a aj napriek uvedenému naďalej
udržiaval vzťah so I. G., tento vzťah bol intímnym vzťahom, z ktorého sa dňa 17.04.1983 narodila dcéra
A. G., a to v čase keď I. G. mala 17 rokov. Taktiež mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou aj
keď žili sústavne v jednom rodinnom dome s ich spoločnými deťmi, navrhovateľ s odporkyňou nežili ako
manželia, nakoľko takýmto životom žil navrhovateľ so I. G., teda minimálne od roku 1983 je manželstvo

účastníkov konania hlboko a vážne rozvrátené, ktoré neplnilo od roku 1983 ani jednu zo svojich funkcií
a je len výslovne formálnym zväzkom. Súd nemôže nechať bez povšimnutia závažnú skutočnosť,
že takýto spôsob života aký viedli navrhovateľ s odporkyňou ako manželia, nemohol byť vzorným
príkladom pre ich spoločné deti a pre ich zdravý psychický vývoj. Tvrdenie navrhovateľa, že zotrvával
v manželskom zväzku s odporkyňou len kvôli ich spoločným deťom, ako aj tvrdenie odporkyne, že sa

nechcelarozviesťsnavrhovateľomkvôliichspoločnýmdeťomsajavíakonezodpovedné,nakoľko práve
ešte v čase keď ich spoločné deti boli maloletými deťmi mali práve ako rodičia dbať na ich zdravý
psychický vývoj a ako rodičia mali zamedziť aby ich deti vyrastali a žili v prostredí, kde otec nežije
s ich mamou, ale za ich prítomnosti žije s treťou osobou, teda takýto spôsob života vytváraný rodičmi
sa javí ako nezdravý a neprirodzený práve vo vzťahu k deťom. Súd mal preukázané, že až na jar 2023

sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v súčasnosti naďalej žije so I. G. v byte v K..

14) Súd na základe hore uvedených skutočností mal jednoznačne preukázané, že manželstvo
účastníkov dlhú dobu minimálne 40 rokov neplní ani jednu zo svojich funkcií, je hlboko a vážne
rozvrátené, je výslovne len formálnym zväzkom a v žiadnom prípade do budúcna nie je perspektíva, že

by sa vzťahy medzi manželmi obnovili, čo bolo zjavné aj zo správania sa navrhovateľa a odporkyne
počas pojednávania dňa 11.10.2023.15) Súd na základe hore uvedených skutočností takéto formálne manželstvo rozviedol a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16) O trovách konania súd rozhodol že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 CSP) odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1 CSP odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. 1 CMP)
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.