Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204038
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4121204038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie
Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., zastúpenému: V.
& B. s. r. o., so sídlom E. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, za účasti osobitného subjektu: VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 79/7, 811 02 Bratislava, IČO: 42
362 962, o zaplatenie sumy 36 702,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 28. apríla 2022 č. k. 10Csp/51/2021-229, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2022 č. k. 10Csp/51/2021-235, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej vyhovujúcej
časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

.1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 5 649,99 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z 5 609,99 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019, z 5 649,99 eura
od 26.07.2019 do 05.09.2019, z 5 649,99 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a z 5 649,99 eura od
26.07.2020 do zaplatenia zastavil (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31

052,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z 32 552,69 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019,
z 32 052,69 eura od 26.07.2019 do 05.09.2019, z 31 552,69 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a z 31
052,69 eura od 26.07.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žalobu
vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 69,22 % (výrok IV.). Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil rozsudok tak, že výrok
I. má správne znieť: Konanie sa v časti o zaplatenie 5 649,99 eura, úrokov vo výške 7,90 % ročne zo
sumy 37 089,10 eura od 05.03.2019 do 25.07.2020 a 36 702,68 eura od 05.03.2019 do zaplatenia a

úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 609,99 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019, 5 649,99
eura od 26.07.2019 do 05.09.2019, 5 649,99 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a 5 649,99 eura
od 26.07.2020 do zaplatenia zastavuje (výrok I. opravného uznesenia). Druhým výrokom opravného
uznesenia rozsudok opravil tak, že výrok III. vypustil. Tretím výrokom opravného uznesenia rozsudok
opravil tak, že výrok IV. sa označuje ako výrok III. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami
§ 497 Obchodného zákonníka, § § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 až 3, § 39, § 53 ods. 9, § 565, , § 100

ods. 1, § 101, § 103, § 54a, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajúniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, § 145 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku (CSP).
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné a bolo aj preukázané, že medzi

žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy
o úvere uzavretej dňa XX.XX.XXXX podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní veriteľ
konal, a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Zmluva preto nemôže obsahovať žiadne neprijateľné zmluvné podmienky

podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože by boli neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, a tieto zmluvné podmienky sa ani nemôžu v neprospech žalovaného odchýliť od ustanovení
Občianskeho zákonníka podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal, že zmluva nie
je platná, pretože žalovaný si jej uzavretím v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhoršil
svoje postavenie, pretože úver mu bol poskytnutý na splatenie predchádzajúceho úveru zo zmluvy o
bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej s veriteľom G. banka, a.s., dňa XX.X.XXXX,

predmetom ktorej bol úver vo výške XXX XXX,- Sk, a dvoch úverov, z ktorých boli nároky veriteľov
premlčané. Uvedená obrana žalovaného však nebola preukázaná, pretože z dodatku k osobnému
dotazníku, ktorý je podpísaný žalovaným vyplýva, že účelom úveru bolo splatenie úveru poskytnutého
z Poštovnej banky, a.s., a Profi Credit Slovakia, s.r.o., ktoré neboli v celom rozsahu splatné, čo vyplýva
aj z úverovej správy. Podľa úverovej správy žalovaný mal okrem týchto dvoch záväzkov ešte jeden

záväzok zo zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by účelom tohto
úveru bolo splatenie úveru žalovaného zo zmluvy o úvere z Tatra bankou, a.s. Pretože žalovanému
nič nebránilo, aby všetky dôkazy na svoju obranu označil alebo predložil súdu skôr s podaním zo
dňa XX.XX.XXXX alebo na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, a preto súd prvej inštancie jeho návrhu
na odročenie pojednávania nariadeného na XX.XX.XXXX nevyhovel, pričom žalovaný tieto dôkazy ani

bližšie nešpecifikoval.
1.3. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie
dohodnutá odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu
určenú podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. A keďže ide o spotrebiteľský úver, musí byť zmluva
uzavretá písomne a musí obsahovať zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v

znení účinnom v čase jej uzavretia, a RPMN nemôže byť uvedená v neprospech žalovaného. Inak by
žalobca nemal nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Pretože žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby
požadoval od žalovaného iba zaplatenie nesplatenej časti istiny 31 052,69 eura (40000 - 8947,31 =
31052,69) t.j. nepožadoval úroky a ani poplatky, súd prvej inštancie sa z dôvodu hospodárnosti ďalej
nezaoberal tým, či boli platne dojednané a či mal žalobca nárok na ich zaplatenie.

1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že vrátenie plnenia bolo dohodnuté v splátkach, pričom v konaní nebolo
sporné a bolo aj preukázané, že žalobca si splnil povinnosti zo zmluvy a žalovanému poskytol úver vo
výške 40 000 eur, ale žalovaný si ich nesplnil, pretože sa s platením dohodnutých splátok úveru dostal do
omeškania, preto si žalobca uplatnil právo na predčasné vrátenie celého úveru. Sporné bolo, či žalobca
dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že žalobca výzvou zo dňa

04.02.2019upozornilžalovanéhonato,žejevomeškaníaaksinesplnísvojepovinnostibudeoprávnený
úver zosplatniť, ktoré upozornenie malo možnosť dostať sa do dispozičnej sféry žalovaného, pretože
žalobca ho odovzdal na poštovú prepravu dňa 05.02.2019 a adresoval žalovanému, a úver zosplatnil k
11.03.2019, kedy bol žalovaný v omeškaní tri mesiace so zaplatením splátky splatnej dňa 20.11.2018 a
uplynula lehota nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Preto má žalobca nárok na predčasné

vrátenie celého úveru, a túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
1.5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, podľa ktorej žalobca pre uzavretím
zmluvy neposúdil s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať poskytnutý úver podľa § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., dokonca, že tieto povinnosti hrubo porušil. V konaní však bolo preukázané, že
ani táto obrana žalovaného nebola dôvodná, pretože z osobného dotazníka, dodatku k nemu, úverovej

správy a výpisov z registra Credit Navigator, Cribis a CRIFT vyplývalo, že žalobca riadne posúdil
schopnosť žalovaného splácať úver, pretože žalovaný mal príjem vo výške 900 eur a 640 eur mesačne
a záväzky na splátky úverov vo výške 123 eur a 222 eur mesačne, hypotéky vo výške splátky 138
eur, náklady na bývanie vo výške 233 eur mesačne. Preto bolo v schopnostiach žalovaného platiť aj
splátky sporného úveru vo výške 602 eur mesačne, a preto má žalobca nárok na jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca od žalovaného nepožaduje zaplatenie úrokov a poplatkov, súd
prvej inštancie považoval tvrdenia žalovaného o hrubom porušení tejto povinnosti bezpredmetné.
1.6. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, že žalovaný sa v konaní dovolal premlčania podľa § 100
ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že premlčacia doba celého úveru začalaplynúť dňa 16.12.2017, pretože zo zaplatím splátky splatnej v decembri 2017 sa dostal prvý krát do
omeškania. Keďže žalobca sa v konaní domáha práva zo spotrebiteľskej zmluvy, súd by aj bez námietky
žalovaného podľa § 54a Občianskeho zákonníka skúmal, či je možné právo žalobcu vymáhať. Vrátenie

plnenia bolo dohodnuté v splátkach a pre nesplatenie jednej z nich sa stal zročný celý dlh, a preto podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka začína premlčacia doba jednotlivých splátok plynúť odo dňa ich zročnosti
a premlčacia doba celého úveru odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z predžalobnej upomienky zo
dňa 04.02.2019 vyplývalo, že žalovaný mal dňa 04.02.2019 nedoplatok vo výške 1 848,46 eura, a
aj z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný) nezaplatil

splátky splatné dňa 15.01.2019, 15.12.2018 a 15.11.2018, pretože 40 eur boli náklady na vymáhanie
pohľadávky. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.03.2019 vyplývalo, že žalobca
si právo na predčasné vrátenie celého úveru uplatnil k 04.03.2019 a hoci neuviedol pre ktorú splátku
tak urobil, mohol tak urobiť najskôr pre splátku splatnú dňa 15.11.2018, pretože iba s touto splátkou bol
žalovaný v omeškaní tri mesiace. Zročnosť úveru sa tak viaže ku dňu zročnosti tejto splátky, pretože
iba táto nesplatená splátka bola konštitutívnou príčinou zosplatnenia dlhu. Začiatok plynutia premlčacej

lehoty je preto potrebné viazať na predmetný okamih bez ohľadu na to, že žalovaný sa mohol dostať do
omeškania aj so zaplatením inej splátky. Je právom veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru,
ale nie jeho povinnosťou tak urobiť pre prvú omeškanú splátku. Pretože žalobca si právo na vrátenie
celého úveru uplatnil žalobou na súde dňa 26.03.2021, uplatnil si ho v trojročnej premlčacej dobe, ktorá
mu začala plynúť dňa 16.11.2018. Preto ani túto námietku žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval

za dôvodnú. Z uvedených dôvodov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu
úveru vo výške 31 052,69 eura.
1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa s platením splátok úveru a následne aj celého
úveru dostal do omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a preto žalobcovi
vzniklo právo požadovať od neho aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo

výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Pretože žalobca od žalovaného požadoval iba
zaplatenie úrokov z omeškania od 05.03.2019, kedy už bol žalovaný v omeškaní s vrátením z celého
nesplateného úveru, vo výške 5 % ročne, pričom základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania
0%,azohľadnilčiastkovéúhradyžalovaného,dospelkzáveru,žežalobajeajvčastiozaplatenieúrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne dôvodná. Pretože nevzhliadol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie

rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 31 052,69 eura s úrokom z omeškania 5 %
ročne z 32 552,69 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019, z 32 052,69 eura od 26.07.2019 do 05.09.2019,
z 31 552,69 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a z 31 052,69 eura od 26.07.2020 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
1.8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol

v konaní úspešný v rozsahu 84,61 % (zaplatenie 31 052,69 eura z 36 702,68 eura) a zavinil zastavenie
konania v rozsahu 15,39 % (zaplatenie 5 649,99 eura z 36 702,68 eura). Pretože nikto netvrdil a ani súd
prvej inštancie nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, priznal žalobcovi
podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,22 % (84,61-15,39).
Uviedol, že o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania osobitného subjektu nerozhodol, pretože
osobitný subjekt má čo do rozhodovania o náhrade trov konania postavenie svedka alebo znalca,
náhradu trov konania si neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú, pričom žalovaný na ktorého
strane vystupoval ani nemal na náhradu trov konania nárok.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby rozhodol, že žalobu zamieta a
žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Dôvodil, že rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.
2.2. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 103 druhá veta OZ. Tvrdil, že so záverov
dokazovania vyplýva, že žalovaný neuhradil žalobcovi splátku splatnú v mesiaci november 2017, keď
uhradil dňa 20.10.2017 sumu 602,82 eura, a následne žalovaný uhradil splátku až dňa 13.12.2017 vo
výške 627,82 eura. Z uvedeného vyplýva, že premlčania doba začala plynúť od 16.11.2017 a uplynula

16.11.2020. Vzhľadom k dátumu podania žaloby dňa 26.03.2021 je nárok žalobcu premlčaný.
2.3. Tvrdil, že dňa 13.04.2005 uzavrel s veriteľom Tatra banka, a.s., zmluvu o bezúčelovom splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške XXX.XXX,-
Sk (ďalej len „Stará zmluva“). S poukazom na § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, tvrdil žesúd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca nahrádzal staré záväzky novým
právom (vrátane Starej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal 12 rokov pred uzavretím zmluvy so žalobcom),
čo nemožno hodnotiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi a využívanie omylu spotrebiteľa, ktorý by

takýto krok inak neurobil (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). Žalovaný si podpisom
novej zmluvy, ktorá refinancovala o.i. aj Starú zmluvu, nepochybne zhoršil svoje zmluvné postavenie,
čo je podľa § 54 ods. 1 OZ zakázané. Za neprijateľnú podmienku podľa § 53 OZ možno označiť
akékoľvek správanie zo strany dodávateľa, ktorého následkom si spotrebiteľ zhorší svoje zmluvné
postavenie, prípadne môže viesť k nerovnováhe v zmluvnom vzťahu v jeho neprospech. Poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4S/28/2012-22, a na rozhodnutie Krajského súdu Košice
sp.zn. 9Co/385/2016-111, z ktorých citoval. Na záver žalovaný tvrdil, že zmluva uzavretá so žalobcom
je pre jej rozpor so zákonom neplatná, a z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná v celom rozsahu.
3.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
prvoinštančného súdu. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vychádzalzosprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Nesúhlasil,žebymalbyťuplatnenýnárokpremlčaný.

Poukázal na preložený výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého je zrejmé kedy a v akej výške
poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky a rovnako je z neho zrejmé kedy a v akej výške
žalovaný splácal poskytnutý úver. Poukázal tiež na bod 4. časti 3. úverovej zmluvy upravujúci možnosť
odkladu splátok, ktorý je vo výpise z úverového účtu nazvaný anulácia omeškania. Odkladom, resp.
anuláciou, povinnosť žalovaného zaplatiť splátky nezanikla, došlo len k odkladu ich splatnosti. Doba, na

akú je odložená splatnosť jednotlivých splátok nie je v zmluve bližšie špecifikovaná. Žalobca odložené
splátky účtuje klientovi vždy po splatnosti tej dohodnutej splátky, ktorá mala byť poslednou splátkou,
keby žalovaný nepožiadal o odklad splatnosti. Z predloženého výpisu z úverového účtu je zrejmé, že k
anulácii omeškania došlo dňa 30.01.2018 vo výške 602,82 eura, dňa 30.07.2018 vo výške 602,82 eura
a dňa 26.10.2018 vo výške 598,46 eura. Až v dôsledku neplnenia ďalších dohodnutých splátok zo strany

žalovaného žalobca vyhlásil dňa 04.03.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného
splatný v celom rozsahu.
3.2. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu, že úverovou zmluvou podpísanou
so žalobcom mala byť nahradená stará zmluva, ktorú mal uzavrieť žalovaný ešte v roku 2005 s veriteľom
Tatra banka, a.s., uviedol, že predložil „Dodatok k osobnému dotazníku v prípade Pôžičky Cetelem

- Splatenie úverov - účelový úver“ zo dňa 05.07.2017, v ktorom mal žalovaný povinnosť uviesť svoje
záväzky u finančných inštitúcii poskytujúcich úvery, ktoré mali byť predmetným úverom prefinancované.
Žalovaný v predmetnom dokumente uviedol 2 svoje staršie záväzky vo forme spotrebiteľských úverov,
a to u spoločnosti Poštová banka, a.s., z roku XXXX, a u spoločnosti B. H. z roku XXXX. Z predloženej
Úverovej správy z registra CRIF, ktorým si žalobca pred poskytnutím úveru preveroval majetkové

pomery žalovaného vyplývalo, že žalovaný mal v rozhodnom čase podpisu úverovej zmluvy 2 existujúce
záväzky, ktoré ešte neboli ukončené a 1 úverový vzťah už ukončený. Malo ísť o spotrebiteľský úver
v spoločnosti Profi Credit vo výške 3 000 eur zo dňa 27.01.2017 s dátumom ukončenia 01.02.2021,
o spotrebiteľský úver v Poštovej banke, a.s., vo výške 15 000 eur zo dňa 03.11.2016 s dátumom
ukončenia 15.11.2024, a o ďalší už ukončený úverový vzťah v spoločnosti Profi Credit zo dňa 21.02.2016

ukončený dňa 04.11.2016. Informácie poskytnuté žalovaným o 2 skorších úverových zmluvách, ktoré
má záujem refinancovať sa zhodovali so žalobcom zistenými informáciami a na základe uvedeného bol
žalovanému poskytnutý nový úver na splatenie týchto skorších úverových zmlúv. Preto nie je zrejmé čo
má mať žalovaným predložená úverová zmluva so spoločnosťou Tatra banka, a.s., zo dňa XX.XX.XXXX,
spoločné s úverom poskytnutým žalobcom. Žalobcovi v čase podpisu úverovej zmluvy v júli 2017

neboli zo strany žalovaného predložené žiadne listiny týkajúce sa refinancovania úverovej zmluvy so
spoločnosťou Tatra banka, a.s., preto nemohlo dôjsť k jej refinancovaniu úverovou zmluvou zo dňa
03.07.2017, a ani k akémukoľvek zhoršeniu zmluvného postavenia zo zmluvy zo dňa 13.04.2005.
Odvolanie žalovaného považoval za účelové, v snahe oddialiť splatenie dlžnej sumy. Žiadal odvolací
súd, aby napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v zmysle § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

Uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu jedného úkonu právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného vo výške 577,64 eura (1 úkon 469,74 eura + 11,63 eur režijný paušál + 20% DPH).
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6.1. Žalobca sa podanou žalobou, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 36 702,68 eura s úrokom

7,90 % ročne zo sumy 37 089,10 eura od 05.03.2019 do 25.07.2020, z 36 702,68 eura od 05.03.2019
do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 38 162,68 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019,
z 37 702,68 eura od 26.07.2019 do 05.09.2019, z 37 202,68 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a z 36
702,68 eura od 26.07.2020 do zaplatenia. Žalobu vzal späť na výzvu súdu podľa § 138 CSP v časti o
zaplatenie úrokov a poplatkov vo výške 5 649,99 eura, úrokov vo výške 7,90 % ročne zo sumy 37 089,10

eura od 05.03.2019 do 25.07.2020 a zo sumy 36 702,68 eura od 05.03.2019 do zaplatenia, a úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 609,99 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019, z 5 649,99 eura
od 26.07.2019 do 05.09.2019, z 5 649,99 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a z 5 649,99 eura
od 26.07.2020 do zaplatenia.
6.2. Žalovaný v odpore namietal, že žaloba je nedôvodná, pretože v júli 2020 dostal od žalobcu ponuku
na zaplatenie 18 601,34 eura a tým odpustenie dlhu vo výške 50 % zo sumy 37 202,68 eura, a so

žalobcom sa ústne dohodol, že sa pokúsi zrušiť exekúcie vedené proti nemu a zoženie prostriedky na
vyplatenie dlhu. Ukončenie exekúcií vyriešil koncom marca 2021 doplatením exekvovanej sumy. Uznal
dlh na sumu 18 601,34 eura s tým, že je ochotný uvedenú sumu v čo najkratšom čase zaplatiť. Neskôr
vzniesol námietku premlčania a namietal aj neskúmanie svojej bonity žalobcom podľa § 7 zákona č.
129/2010 Z.z.

6.3. Súd prvej inštancie rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, konanie v časti o zaplatenie 5
649,99 eura, úrokov vo výške 7,90 % ročne zo sumy 37 089,10 eura od 05.03.2019 do 25.07.2020
a 36 702,68 eura od 05.03.2019 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5 609,99 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019, 5 649,99 eura od 26.07.2019 do 05.09.2019, 5 649,99
eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a 5 649,99 eura od 26.07.2020 do zaplatenia zastavil (výrok I.).

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31 052,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z 32 552,69 eura od 05.03.2019 do 25.07.2019, z 32 052,69 eura od 26.07.2019 do 05.09.2019,
z 31 552,69 eura od 06.09.2019 do 25.07.2020 a z 31 052,69 eura od 26.07.2020 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 69,22 % (výrok III.). Na odvolanie žalovaného je napadnutá vyhovujúca časť

rozsudku a výrok o trovách konania predmetom prieskumu odvolacím súdom.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 03.07.2017
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcovú zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 40 000 eur na účel splatenie úverov a žalovaný sa zaviazal

poskytnutýúvervrátiťžalobcovispolusdohodnutýmiúrokmivovýške7,90%ročneazaplatiťpoplatokza
poistenievovýške6,99%v96.splátkachvovýške602,82euramesačne.VzmluvebolauvedenáRPMN
úveru 8,19 %, celková čiastka k zaplateniu 54 090,24 eura, priemerná RPMN 9,81 %, splatnosť splátky
15. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver
dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti dňa 15.08.2025 a spôsob čerpania

úveru bezhotovostne. Podľa dodatku k osobnému dotazníku vypísaného žalovaným dňa 05.07.2017 mal
žalovaný dva záväzky. Prvý spotrebiteľský úver v Poštovej banke, a.s., poskytnutý 03.11.2016 vo výške
15 000 eur s mesačnou splátkou 222,22 eura, termínom konečnej splatnosti 15.11.2024, a aktuálnym
zostatkom 14 192 eur. Druhý spotrebiteľský úver v Profi Credit, s.r.o., poskytnutý 01.02.2017 vo výške
3 000 eur s mesačnou splátkou 123,56 eura, termínom konečnej splatnosti 01.02.2021, a aktuálnym

zostatkom 2 700 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 8
947,31 eura. Z dôvodu, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas žalobca listom zo dňa
04.02.2019 oznámil žalovanému dlžnú čiastku vo výške 1 848,46 eura a vyzval žalovaného na jej úhradu
s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane
príslušenstva. List bol odoslaný žalovanému dňa 05.02.2019 pod číslom RE177077202SK. Listom zo

dňa 11.03.2019 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 04.03.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a vyzval ho na zaplatenie dlhu vo výške 38 202,68 eura.
8.Podľa§100ods.1Občianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone
ustanovenej (§ 101 až 110).
9. Podľa § 103 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
12. Odvolací posudzujúc rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti z hľadiska súdom prvej inštancie

zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Vzhľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvy súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľoch a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenie žalovaného,
podľa ktorého mu bol úver poskytnutý na splatenie premlčaného úveru poskytnutého Tatra bankou,

a.s., nepovažoval za preukázané. Pretože žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval od
žalovaného iba zaplatenie nesplatenej časti istiny 31 052,69 eura (40000 - 8947,31 = 31052,69) z
dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal tým, či boli platne dojednané úroky a poplatky. Mal preukázané,
že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto ho žalobca najprv vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, a až následne úver zosplatnil, pričom

dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ďalej a poukazom na obsah osobného
dotazníka nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca pred uzavretím zmluvy
neposúdil s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať poskytnutý úver podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., dokonca, že tieto povinnosti hrubo porušil. Nakoniec posudzoval, či uplatnený nárok nie
je premlčaný. Vzhľadom na zistené skutočnosti, podľa ktorých si žalobca právo na predčasné vrátenie

celého úveru uplatnil k 04.03.2019, konštatoval, že tak mohol urobiť najskôr pre splátku splatnú dňa
15.11.2018, pretože iba s touto splátkou bol žalovaný v omeškaní tri mesiace, preto iba táto nesplatená
splátkabolakonštitutívnoupríčinouzosplatneniadlhu.Pretožežalobcasiprávonavrátenieceléhoúveru
uplatnil žalobou na súde dňa 26.03.2021, dospel k záveru, že si ho uplatnil v trojročnej premlčacej dobe,
ktorá mu začala plynúť dňa 16.11.2018. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie

stotožňuje. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania. Žalobca mal v spore úspech
len čiastočný, keďže v ostatnej časti vzal žalobu späť čím zavinil čiastočné zastavenie konania. Zároveň
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v napadnutej časti dostatočnej miere po
právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú
vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na

správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
14. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 103 druhá veta OZ a
tvrdil, že so záverov dokazovania vyplýva, že neuhradil žalobcovi splátku splatnú v mesiaci november

2017, keď uhradil dňa 20.10.2017 sumu 602,82 eura, a následne uhradil splátku až dňa 13.12.2017
vo výške 627,82 eura. Preto premlčania doba začala plynúť od 16.11.2017 a uplynula 16.11.2020,
a keďže žaloba bola podaná dňa 26.03.2021, je nárok žalobcu premlčaný. S uvedenou námietkou
sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca, respektíve jeho právny predchodca, pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru až ku dňu 04.03.2019 a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému listom

zo dňa 11.03.2019. Tým realizoval svoje právo vyplývajúce z ustanovení § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Navyše vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby odvolací súd považuje za
potrebné dať do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v rámci ktorej sa zaoberal
začiatkom plynutia premlčacej lehoty v prípade vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia. Pritom vyslovil
názor, že aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských

vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa
na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok
plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2022 sp.zn. 4Cdo/132/2021). Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie

pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch,
v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorejsa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež
15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na
súd po prvý krát podľa § 101 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2022

sp.zn. 5Cdo/224/2021). V danej veci sa úver stal splatný omeškaním s plnením splátky splatnej dňa
15.11.2018, preto vzhľadom na vyššie uvedené závery vyšších súdnych autorít premlčacia doba vo
vzťahu k uplatnenému nároku začala plynúť až dňa 16.02.2019, a žaloba podaná na súd prvej inštancie
dňa 26.03.2021 bola podaná pred jej uplynutím.
15. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdil, že žalobca nahrádzal jeho staré záväzky novým právom, vrátane

zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel s veriteľom Tatra banka, a.s.,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 511.000,- Sk (ďalej len stará zmluva).
Uvedeným tvrdením sa zaoberal aj súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nebolo preukázané.
Po oboznámení sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k
rovnakému záveru. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného,
podľa ktorej súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže toto konanie žalobcu mal

vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi a využívanie omylu spotrebiteľa, ktorý by takýto krok inak
neurobil (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). Rovnako odvolací súd nepovažuje
za dôvodné tvrdenie žalovaného, že podpisom novej zmluvy, ktorá refinancovala o.i. aj Starú zmluvu,
nepochybne zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je podľa § 54 ods. 1 OZ zakázané. Keďže nebolo
preukázané, že predmetný úver bol poskytnutý aj na refinancovanie úveru z vyššie špecifikovanej

starej zmluvy, nemožno argumentáciu žalovaného v tomto smere zohľadniť ako dôvodnú, ani aplikovať
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4S/28/2012-22, a rozhodnutie Krajského súdu Košice
sp.zn. 9Co/385/2016-111 na danú vec nedopadá. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie
žalovaného, podľa ktorého zmluva uzavretá so žalobcom je pre jej rozpor so zákonom neplatná, a z
tohto dôvodu je žaloba nedôvodná v celom rozsahu.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením,
v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V Nitre dňa 27. septembra 2023