Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201452
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1616201452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XX, K., X/
K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XX, K., oboch zastúpených: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.
r.o.,sosídlomMickiewiczova2,Bratislava,IČO:35951087,protižalovaným:X/O.K.,R..XX.XX.XXXX,
D. Š. XX, K., X/ X.. S. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, K., X/ W. K., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XX, D., X/
K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, K., všetkým zastúpeným: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR,
s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o
odvolaní žalovaných 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21. novembra 2019, č.

k. 7C/232/2016-322, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu v tejto časti z
a m i e t a .

Žalovaní 1/ až 4/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a
dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21. novembra 2019, č. k. 7C/232/2016-322, vyhovel podanej
žalobe a určil, že spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúcemu

sa na parcele registra "P., N..Č.. XXX/X, v obci K., J..Ú..: K., okres K., vedenej Okresným úradom
Malacky - Katastrálny odbor na LV č. XXX, zapísané v prospech: O. K., rod. D., r.č.: XXXXXX/XXX,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX K., vo výške 1/8, S. Q., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX I., vo výške 1/8, W. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., vo výške 1/8, K. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX K., vo výške 1/8, patria do dedičstva po poručiteľovi: S. K.
W.. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Zároveň určil, že spoluvlastnícke podiely k časti

parcely registra "P. p.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 806 m2, v obci K., J..Ú..: K.,
okres K., vedenej Okresným úradom Malacky - Katastrálny odbor na LV Č.. XXX, odčlenenej na základe
geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 25.07.2019 O. Č., úradne overeného X.. E. K. dňa
12.08.2019, pod č.: XX-XXX/XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, ako parc. registra "P. N..Č.. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2, zapísané v prospech: O. K., W.. D., r.č.: XXXXXX/
XXX, nar. 05.07.1939, bytom Š. XX, XXX XX K., vo výške 1/8, S. Q., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX I., vo výške 1/8, W. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX,

nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., vo výške 1/8, K. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX K., vo výške 1/8, patria vo veľkosti 1/2 do dedičstva po
poručiteľovi: Š. K. st., zomr. dňa XX.XX.XXXX a vo veľkosti 1/2 do dedičstva po poručiteľovi: S. K. W..
Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konaniav rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti konečného rozhodnutia. Skutkové zistenia
ustálené vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 115, § 116, § 145, § 566 zákona č.
141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "stredný Občiansky zákonník"), § 134 ods. 1, § 854 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník) a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

2. V časti o určenie, že spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu so súp. č. XXX patria do dedičstva
po poručiteľke S. K., zomr. XX.XX.XXXX, vyhovel z dôvodu nespornosti tohto nároku, čo vyplynulo aj z

výsluchov žalobcu 1/ a žalovaných 1/ až 4/, keď strana žalovaných nepoprela výlučné vlastníctvo S. K.
k domu so súp. č. XXX. Z uvedeného dôvodu, keď tento výrok nebol ani napadnutý podaným odvolaním
je nadbytočné sa touto časťou podrobnejšie zaoberať.

3. Ako dôvodnú vyhodnotil prvoinštančný súd žalobu aj v časti o určenie, že spoluvlastnícke podiely k
častiparcelyregistra".N..Č..XXX/X,J..Ú..K.,zapísanénaLVč.XXX,patriavoveľkosti1/2dodedičstva

po poručiteľovi Š. K. I.., zomr. XX.XX.XXXX a vo veľkosti 1/2 do dedičstva po poručiteľke S. K., zomr.
dňa XX.XX.XXXX. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v roku 1940 boli vlastníkmi parcely č.
XXX/X S. O. Š. K. každý v 1/4 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.1938. Druhú polovicu vlastnili v
tom čase W. K. O. W. K.. V roku 1940 vlastnili aj parcely č. XXX O. XXX. Poukázal na to, že na parc. č.
XXX bol postavený dom so súp. č. XX, pričom z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že jeho starí rodičia (S.

O. Š. K.) bývali v tomto dome spolu s K.. S. O. Š. K. si v roku 1954 postavili dom na parc.č. XXX/X. Z
geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného O. Č. je zrejmé, že tento dom so súp. č. XXX stojí na
hranici parc. č. XXX/X a susednej parc. č. XXX/X a presne v tej časti parc. č. XXX/X o výmere 622 m2, o
ktorej žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že bola ich právnymi predchodcami vydržaná. Vo výpovedi žalovaná 1/
uviedla, že v roku 1960 si s manželom W. K. postavili na parc. č. XXX dom so súp. č. XXX. Ako vyplýva

z PKV vložky č. XXX, dňom 09.10.1962 bolo zapísané vlastnícke právo k parc. č. XXX na W. K. O. O. K.
a to právom mimopozemnoknižného vlastníka W. K., právneho predchodcu W. K.. Žalovaná 1/ tiež vo
výpovedi potvrdila, že parc. č. XXX dostali od svokrovcov, čo je v súlade so zápisom v PKV vložke XXX,
z ktorej vyplýva, že vlastníctvo k parc. č. XXX prešlo od W. K.. Žalovaná 1/ taktiež tvrdila, že ich dom so
súp.č. XXX stojí na parc. č. XXX (neskôr na parc. č. XXX/X). Až po vyhotovení geometrického plánu č.

XX/XXXX a zameraní okrem iného aj rodinného domu žalovaných bolo zistené, že dom žalovaných stojí
v skutočnosti sčasti na parc. č. XXX/X. Čo sa týka oplotenia, oplotenie sa stavalo cca v roku 1965 kvôli
hydine, ktorú chovala žalovaná 1/ so svojim manželom. Podľa čoho bolo oplotenie urobené, žalovaná 1/
nevysvetlila. Z toho ako sa formovala výstavba najprv rodinného domu žalobcov a neskôr aj rodinného
domu žalovaných a oplotenia však mal súd prvej inštancie preukázané, že pri vyhotovení geometrického

plánu F. C. č. XXXX/XX muselo dôjsť k dohode medzi vlastníkmi - v tom čase S. O. Š. K.K. O. W.
K. O. W. K. (právnymi predchodcami žalovaných). Stav užívania oboch rodinných domov žalobcov aj
žalovaných, ako aj k nim prislúchajúcim častiam dvora zhodne potvrdili výpovede žalobcov, žalovaných,
výpoveď svedkyne K. F. a čestné prehlásenia K. U.V. O. A. C.. Súčasťou geometrického plánu F. C.
bolo aj rozdelenie parciel č. XXX O. Č.. XXX. Parcela č. XXX pôvodne o výmere 2154 m2 sa týmto

geometrickým plánom delila na dve polovice, a to parc. č. XXX/X o výmere 1077 m2 (mala byť vo
vlastníctve W. O. W. K. v celosti) a parcelu č. XXX/X o výmere 1077 m2 (mala byť vo vlastníctve S.
O. Š. K. v celosti). Z dohody o usporiadaní vlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti uzatvorenej
medzi A. C., žalovanou 2/, žalovaným 3/ a žalovaným 4/ vyplýva, že parcely č. XXX/X O. Č.. XXX/X
pri uzatváraní tejto dohody mali skutočne výmeru každá 1077 m2, teda takú akú určoval geometrický

plán F. C.W.. Čiže tak ako sa užívala parcela č. XXX/X od existencie geometrického plánu F. C., tak
sa užívala a následne aj prevádzala parcela č. XXX, ktorá bol predmetom tohto geometrického plánu.
Uvedené potom potvrdzuje, že pri vyhotovovaní geometrického plánu muselo dôjsť k dohode medzi
právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných, ktorá sa však nezachovala, ale nehnuteľnosti parcela
č. XXX/X a parcela č. XXX sa podľa nej užívali. Z obsahu geometrického plánu F. C. zapísaného v

grafickej časti katastra mal súd prvej inštancie preukázané, že právni predchodcovia žalobcov S. O. Š.
K. nastúpili do držby parcely č. XXX/X dobromyseľne. Nástup do dobromyseľnej držby mal preukázaný
ku dňu vyhotovenia geometrického plánu F. C. dňa 05.07.1940. V tom čase platilo na území Slovenska
obyčajové právo podľa ktorého sa nehnuteľnosť mohla vydržať po 32 rokoch. Od 01.01.1951 nadobudol
účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb, pričom na vydržanie nehnuteľnosti sa vyžadovala 10-

ročná doba, ktorá v prípade oprávnenej držby S. O. Š. K. uplynula dňa 01.01.1961. Počas tejto doby
si v roku 1954 S. O. Š. K. postavili rodinný dom so súp. č. XXX, ako vyplýva z potvrdenia Obce K. aj
z výpovedí sporových strán. Pri budovaní domu ako aj garáže neboli nikým rušení. Nedošlo k žiadnym
skutočnostiam, ktoré by mohli spochybniť ich oprávnenú držbu. Dokonca v roku 1960 si žalovaná 1/spolu s manželom postavili vedľa právnych predchodcov žalobcov dom na parcele č. XXX a sčasti na
parcele č. XXX/X. Ani pri stavbe rodinného domu žalovanej 1/ nedošlo k takým skutočnostiam, ktoré
by spochybnili ich vlastníctvo k pozemkom pod domom. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej

inštancie preukázané, že boli splnené podmienky vydržania v prospech S. O. Š. K., ktorí sa týmto
stali vlastníkmi časti parcely č. XXX/X o výmere 622 m2, a to ku dňu 01.01.1961, ešte za účinnosti
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Poukázal na to, že prechody vlastníckeho práva dedením či
už po Š. K. v roku 1963 alebo po S. K. v roku 1985 nastali až po uplynutí zákonom stanovenej 10
ročnej vydržacej doby, teda až v čase, kedy bol podiel k parcele č. XXX/X S. O. Š. vydržaný. Právni

predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ K. K. O. Š. K. síce vedeli o tom, že majú evidované vlastníctvo k parcele
č. XXX/X v polovici, uvedená vedomosť je však bez právneho významu, keďže podiel k parcele č. XXX/
X bol už v tom čase vydržaný. Návrh na výsluch svedkov A. C. O. K. C., ktorí by mali podľa žalobcov
vedieť vyjadriť sa k užívaniu sporných nehnuteľností a k ich rozdeleniu súd prvej inštancie zamietol ako
nadbytočný, keď mal za to, že užívanie nehnuteľností domu žalobcov ako aj dvora okolo bolo dostatočne
preukázanévýpoveďamižalobcov,žalovaných,svedkyneK.F.apredloženýmčestnýmvyhlásenímA.C.

a tvrdenia ohľadom užívania sporných nehnuteľností ani neboli v konaní sporné. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") a úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozsudku, do výroku o určení, že spoluvlastnícke podiely k časti parcely registra "P. p.
č. XXX/X, J..Ú.. K., zapísané na LV č. XXX, patria vo veľkosti 1/2 do dedičstva po poručiteľovi Š. K.
I.., zomr. XX.XX.XXXX a vo veľkosti 1/2 do dedičstva po poručiteľke S. K., zomr. dňa XX.XX.XXXX,
podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ až 4/, ktorí v tejto časti žiadali rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie vo

výroku týkajúcom sa sporného pozemku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej
inštancie ho založil na jednostranných tvrdeniach žalobcov a výpovediach ich svedkov a nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie sa podľa nich nevysporiadal s predloženými dôkazmi
žalovaných ani s ich tvrdeniami a argumentáciou, nevyhodnotil ani neodôvodnil navzájom si odporujúce
tvrdenia a nevysvetlil, prečo dôkazy žalobcov zobral do úvahy a inými sa nezaoberal. Vzhľadom na

spôsob, ktorým súd prvej inštancie rozsudok vypracoval, ako dôkazy vyhodnotil a aký skutkový stav
z vykonaného dokazovania ustálil, ktoré zistené skutočnosti považoval za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a ako aplikoval ním uvedené zákonné ustanovenia považovali rozsudok v napadnutej časti za
nesprávny. V časti týkajúcej sa sporného pozemku sa nestotožnili s tvrdeniami žalobcov v žalobe a
boli presvedčení, že súd nesprávne vyriešil otázku vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku.

Uviedli, že žalobcovia nepreukázali akým titulom bola založená ich údajne dobromyseľná držba. Z
ničoho nevyplýva, že by žalobcovia mali relevantný dôvod, ktorý by bol objektívne spôsobilý založiť
ich vnútorné presvedčenie (dobromyseľnosť v tom), že sú výlučnými vlastníkmi sporného pozemku.
V súlade s judikatúrou súdov totiž sama detencia niektorej nehnuteľnosti nepostačuje k nadobudnutiu
vlastníctva vydržaním. Posúdenie toho, či držitelia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní,

že im sporný pozemok patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľov
- žalobcov. Podľa ich názoru žalobcovia mali alebo mohli mať pochybnosti, že užívajú pozemok,
ktorého vlastníctvo nenadobudli v celosti ale len v podiele 1/2. Medzi základné okolnosti, ktoré
nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby nehnuteľnosti patrí aj okolnosť, ako vec nadobudli - či
im svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. V danej veci je podľa nich nesporné, že oprávnenosť

držby a dobromyseľnosť držby sporného pozemku žalovanými nie je a nemôže byť daná vzhľadom
na neexistenciu dohody o reálnom rozdelení sporného pozemku. Žalobcovia nepreukázali existenciu
právneho dôvodu (titulu), na základe ktorého by im mohlo vzniknúť vlastnícke právo k spornému
pozemku. Samotné užívanie sporného pozemku žalobcami a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobcov
len s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie sporného pozemku bez akéhokoľvek titulu je v rozpore s

úpravouinštitútuvydržania.Geometrickyplánzodňa05.07.1940niejemožnépovažovaťzanadobúdací
titul. Žalobcovia nepreukázali ani to, akým spôsobom sa v prípade existencie dohody vyporiadali s
finančnou odplatou za nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 1/2 na spornom pozemku. Nie je možné
predpokladať, že by ho nadobudli od žalovaných bezodplatne. Namietali, že napadnutý rozsudok v
danej časti nespĺňa ani atribút spravodlivosti, keďže je v rozpore s jedným zo základných princípov

občianskeho hmotného práva ''nemo turpitudinem suam allegare potest" (nikto nemôže mať prospech z
vlastnej nepoctivosti). Poukázali na to, že žalobcovia tvrdili, že sporný pozemok nadobudli už ich právni
predchodcovia na základe dohody o reálnom rozdelení sporného pozemku, ktorá bola vraj uzavretá, ale
sa nezachovala. Na základe tohto tvrdenia sa ale svojho vlastníckeho práva nikdy nedomáhali ani si honedalizapísať.Nedalisihozapísaťaniichprávninástupcovia(žalobcovia),hocivedeli,žepridedičských
konaniach nadobúdali vždy len spoluvlastnícky podiel 1/2 na spornom pozemku. Podstata nepoctivého
konania v danom prípade spočíva v konaní žalobcov ohľadom nezapísania vlastníckeho práva sporného

pozemku do evidencie nehnuteľností. Žalovaní sa preto oprávnene domnievali a stále sa domnievajú,
že nikdy neprestali byť vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1/2 na spornom pozemku. Uviedli, že
Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnych predchodcov žalobcov do držby pozemku
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb. Rozsah

subjektov vydržania bol však obmedzený a rovnako bol aj obmedzený rozsah predmetov vydržania,
keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Tieto obmedzenia boli odstránené
až novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992.
Žalobcoviapretonemohlinadobudnúťvlastníctvokpozemkutak,akosatouvádzavnapadnutomvýroku
rozsudku. Napadnuté rozhodnutie, ktoré skonštatovalo splnenie predpokladov nadobudnutia sporného
pozemku vydržaním, nemá základ v dostatočne skutkovo podložených, konkrétnych a vykonaným

dokazovaním preukázaných (zistených, potvrdených, nie len možných) skutočnostiach. Žalobcovia od
začiatku vedeli o tom, že sú len spoluvlastníkmi sporného pozemku v podiele 1/2 a nie sú oprávnenými
držiteľmi predmetu vydržania po dobu 10 rokov, lebo im vydržacia doba ani nezačala plynúť. Mali tak za
to, že nie sú splnené podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to je dobromyseľnosť
a nepretržitá 10 ročná vydržacia doba. Ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.

5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie v
celom napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. Mali za to, že súd prvej inštancie sa riadne
a dôsledne vysporiadal so všetkými dôkazmi a na ich základe dospel k správnemu a spravodlivému
právnemu záveru. Poukázali na to že, z odvolania žalovaných nie je zrejmé, v čom konkrétne mal

postup súdu prvej inštancie napĺňať nimi uvedené odvolacie dôvody. Žalovaní svoje skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporných otázok v prvoinštančnom konaní nepodložili a nepreukázali žiadnymi dôkazmi.
Z odvolania nie je preto zrejmé s akými predloženými dôkazmi žalovaných sa súd prvej inštancie
nevysporiadal. Ich odvolacie tvrdenie o nepreukázaní titulu držby a že za nadobúdací titul nie je
možné považovať geometrický plán zo dňa 05.07.1940, považovali za nepravdivé. Uviedli, že v konaní

preukázali titul dobromyseľnej držby, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov podrobne zdôvodnil a vysvetlil svoj záver, že z toho
ako sa formovala výstavba najprv rodinného domu žalobcov a neskôr aj rodinného domu žalovaných
a oplotenia mal za preukázané, že pri vyhotovení daného geometrického plánu muselo dôjsť k dohode
medzi vlastníkmi a tento geometrický plán preukazoval, že S. O. Š. K. nastúpili do držby parcely č. XXX/

X dobromyseľne. V napadnutom rozhodnutí bolo jasne a zrozumiteľne zdôvodnené, že nadobúdacím
titulom dobromyseľnej držby bola dohoda medzi spoluvlastníkmi o rozdelení spornej nehnuteľnosti, na
podklade ktorej bol vyhotovený geometrický plán F. C. č. XXXX/XX, ktorá bola do roku 2019 aj zapísaná
v grafickej časti katastra nehnuteľností a v intenciách ktorej nielen právny predchodcovia, ale aj samotné
sporové strany rozdelený pozemok každá samostatne svoju časť užívali a až doposiaľ užívajú. Ako

v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvej inštancie, geometrický plán F. C. č. XXXX/XX je dôkazom
existenciedohodyorozdeleníspoločnejnehnuteľnosti.Pokiaľmedziprávnymipredchodcamistrándošlo
k vyporiadaniu spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia spoločných nehnuteľností vrátane spornej
nehnuteľnosti, námietka žalovaných (vznesená až v odvolaní) o nepreukázaní finančného vyporiadania
sa bývalých spoluvlastníkov nehnuteľností je zjavne neopodstatnená. Nesúhlasili ani s námietkami

žalovaných, že žalobcovia mali alebo mohli mať pochybnosti, že užívajú pozemok, ktorého vlastníctvo
nenadobudli v celosti, ale len v podiele 1/2. Poukázali na to, že v konaní sa od počiatku domáhali
určenia, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním ich právni predchodcovia S.
O. Š. K., ktorých dobromyseľnosť nebola v konaní žiadnou konkrétnou skutočnosťou spochybnená.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil a zdôvodnil ako

posudzoval dobromyseľnosť počas plynutia vydržacej doby, teda do 01.01.1961 a to vo vzťahu k S. O.
Š. K., a nie vo vzťahu k žalobcom ako nesprávne argumentujú žalovaní v odvolaní. Súd prvej inštancie
súčasne vysvetlil, prečo vedomosť žalobcov o evidencii ich vlastníctva v 1/2 je právne bezpredmetná,
vzhľadom na nadobudnutie vlastníctva vydržaním ich právnymi predchodcami ku dňu 01.01.1961.
Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a súčasne medzi stranami

nesporné, že tak ako bola sporná parcela reálne rozdelená geometrickým plánom F. C. č. XXXX/XX a
následne aj spoločne vybudovaným oplotením medzi ich predchodcov a žalovaných, presne v takom
rozsahubolapocelúvydržaciudobusamostatneavýlučneichpredchodcamiužívanájednačasťspornej
parcely (na nej postavená garáž a ich rodinný dom) a samostatne a výlučne predchodcami žalovanýchbola užívaná druhá časť takto rozdelenej parcely (na nej postavený rodinný dom žalovaných). Za danej
situácie za nepoctivé konanie nemožno klasifikovať možné opomenutie zo strany ich predchodcov
zabezpečiť zápis do príslušnej evidencie v dobe II. svetovej vojny. Naopak, za nepoctivé konanie možno

podľa ich názoru označiť konanie žalovaných, ktorí aj napriek reálnemu faktickému rozdeleniu spornej
parcely a tomu, že nikdy oni, ani ich právni predchodcovia neužívali a ani sa nedomáhali užívania
tej časti spornej parcely, ktorá po rozdelení uvedeným geometrickým plánom bola vždy užívaná ich
predchodcami, nelogicky a nedôvodne v konaní popierali ich vlastníctvo nielen k takto rozdelenej časti
pozemku, ale spočiatku aj vlastníctvo k rodinnému domu, ktorý si na takto rozdelenej časti pozemku

postavili ich predchodcovia. Za nepravdivé považovali tiež tvrdenie žalovaných, že Občiansky zákonník
v znení platnom v čase vstupu právnych predchodcov žalobcov do držby pozemku nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku citoval zákonné ustanovenia právnych predpisov platných v relevantnom čase,
na základe ktorých vo veci rozhodoval a z ktorých je nepochybne zrejmé, že tvrdenie žalovaných o
nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie je nedôvodné.?

6. K vyjadreniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní. Výhrady žalobcov o nedostatočnej konkretizácií
ich odvolacích námietok považovali za zavádzajúce, pričom v odvolaní zreteľne uviedli, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie týkajúce sa sporného pozemku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým záverom v otázke posúdenia vydržania. Namietali

záver súdu prvej inštancie o vydržaní ich vlastníckeho podielu 1/2 k spornému pozemku žalobcami,
vychádzajúci z toho, že ho užívali v dobrej viere od 01.01.1940. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil dobrú
vieru žalobcov z existencie dohody o reálnom rozdelení sporného pozemku, ktorá mala byť podľa tvrdení
žalobcov uzavretá medzi ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami žalobcov, avšak sa
nezachovala,podľanichtakátodohodanikdynebolauzatvorená.Uviedli,žežalobcoviaodjakživavedeli,

že majú vo vlastníctve len 1/2 sporného pozemku, ktorú nadobudli ich právni predchodcovia na základe
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07.05.1938. Na základe predmetnej zmluvy bol vykonaný zápis vkladu
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe, vo vložke č. XXX pod č.d. XXXX dňa 18.07.1938 manželom Š.
K. podiel 1/4 a S. K., rod. Q. podiel 1/4. Po smrti Š. K.V., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bola predmetom
dedičstva 1/4 sporného pozemku. Po smrti S. K., W.. Q., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bola

predmetom dedičstva 1/4 sporného pozemku. Z príslušných dedičských listín je zrejmé, že žalobcovia
nadobudli po právnych predchodcoch vždy len 1/4 sporného pozemku, spolu teda podiel 1/2. Oni tiež
odjakživa vedeli, že majú vo vlastníctve len 1/2 sporného pozemku, ktorú nadobudli už ich právni
predchodcovia na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 14.03.1923. Na základe predmetnej zmluvy
bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v PKV č. XXX pod č.d. XXXX dňa 27.03.1923 manželom W. K. O.

T. K., W.. J., podiel 3/6. Na základe týchto dôkazov je zrejmé, že žalobcovia a žalovaní sú spoluvlastníkmi
sporného pozemku v rovnakom spoluvlastníckom podiele, ktorý vyplýva z pôvodných nadobúdacích
titulov účastníkov konania, nejde predsa o neznámych vlastníkov, ale o vlastníkov pôvodne zapísaných
v PKV a neskôr na liste vlastníctva. Súd sa v konaní s týmito dôkazmi vôbec nezaoberal a navzájom ich
nevyhodnotil, ani nezdôvodnil. Nevzal do úvahy ani tvrdenia žalovaných o ich nespornom vlastníctve

spoluvlastníckeho podielu 1/2 (vyplývajúce z nadobúdacích titulov) a z nepochopiteľných dôvodov sa
v tomto tvrdení priklonil na stranu žalobcov a tento svoj počin v odôvodnení rozsudku žiadnym právne
relevantnýmspôsobomnezdôvodnilvrozpores§220ods.2C.s.p.Poukázalinato,žepodľakonštantnej
judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a
že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Zákonné podmienky vydržania musia

byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží
alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré
nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu
nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych

hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na
základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Súd prvej inštancie však dospel k názoru,
že v danom prípade bola nesporne a nad všetky pochybnosti v konaní preukázaná existencia samotnej
dohody o reálnom rozdelení pozemku, ktorá mala byť uzavretá medzi právnymi predchodcami žalobcov

a právnymi predchodcami žalovaných, a to len na základe tvrdení žalobcov. Ani geometrický plán č.
XXXX/XX z 05.07.1940 vypracovaný F. C. predložený žalobcami nemohol u žalobcov vyvolať oprávnený
omyl, že na základe neho bola vypracovaná dohoda o rozdelení sporného pozemku a založiť u nich
oprávnenúdržbukspornémupozemku.Predmetnétvrdeniežalobcovpovažovalizanedôvodné,pretožegeometrický plán nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo. Poukázali v tejto súvislosti na § 67 ods. 1, 2
katastrálneho zákona, podľa ktorého je geometrický plán len technickým podkladom právnych úkonov,
verejnýchlistínainýchlistínaslúžiajakopodkladnavkladazáznamprávknehnuteľnostiam;vyhotovuje

sa na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred
zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer,
ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Nie je však listinou preukazujúcou vlastníctvo. V danom
prípade teda žalobcovia svoj titul vstupu do držby odvodzujú z neexistujúcej dohody o reálnom rozdelení
sporného pozemku a predmetného geometrického plánu. Žalobcovia nepreukázali so zreteľom na

všetky okolnosti, že boli dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali riadny vstup do držby. Samotné
dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje. Mali teda
za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku vydržania, jeho zákonných predpokladov
a nesprávne vyvodil, že žalobcovia splnili jeden z týchto zákonných predpokladov, a to dobromyseľnosť
v tom, že im predmetná vec patrí. Na základe neexistujúcej dohody o rozdelení sporného pozemku
nemôžu byť žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sporný pozemok vydržali.

Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o neexistujúcu dohodu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. Ani
samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje.
Podľa ustálenej judikatúry pri vydržaní súd skúma, či držiteľ mohol, alebo nemohol mať pochybnosti
o tom, že mu predmetná nehnuteľnosť naozaj patrí. Dobromyseľnosť nemôže byť založená len na
vnútornom presvedčení človeka, ktorý nehnuteľnosť chce získať do vlastníctva. Existovať musia dôkazy,

čo v tomto prípade absentuje. Podľa nich sa súd prvej inštancie nevysporiadal s kľúčovým tvrdením
žalobcov, že k vydržaniu sporného pozemku došlo na základe geometrického plánu F. C. č. XXXX/
XX a dohody, ktorá mala byť následne uzavretá medzi účastníkmi konania o rozdelení sporného
pozemku, o ktorej existencii však nepredložili žiaden dôkaz. Podľa ich názoru súd prvej inštancie
z nepochopiteľných dôvodov prikladal absolútnu dôležitosť geometrickému plánu F. C. č. XXXX/XX,

hoci tento nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo. Právny názor súdu prvej inštancie tak v danej
veci vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nie je zdôvodnený dostatočným spôsobom. Zo
záverov súdu prvej inštancie vyplýva jednostrannosť a taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá je popretím ich podstaty či zmyslu. Uviedli, že žalobcovia neuniesli
v tomto konaní dôkazné bremeno a žiadajú o zmenu napadnutej časti rozsudku tak, že bude zamietnutá.

7. Žalobcovia v ich následnom písomnom vyjadrení poukázali na to, že súd prvej inštancie jasne a
zrozumiteľne uviedol deň, ako aj titul nástupu právnych predchodcov žalobcov do dobromyseľnej držby.
Podrobne vysvetlil aj právny režim plynutia vydržacej doby, ktorá s poukazom na súdom citované právne
predpisy uplynula ku dňu 01.01.1961. Skutočnosti uvádzané žalovanými vo vyjadrení, ktoré všetky

nastali až po uplynutí vydržacej doby, sú preto z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok
vydržania bez právneho významu, tak ako to konštatoval v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie. K
výhradám žalovaných, že súd prvej inštancie z nepochopiteľných dôvodov nevzal do úvahy ich tvrdenia,
naopakžalobcoviauviedli,žesasnimivodôvodneníriadnevysporiadal apoukázalinato,žežalovanína
základetýchistýchtvrdeníspočiatkutvrdilisvoje"nespornévlastníctvo"ajkpodielomnaichrodičovskom

rodinnom dome. Existencia dohody o reálnom rozdelení pozemku nebola preukázaná len na základe
"tvrdenia" žalobcov (ako uvádzajú žalovaní), ale z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku
je nepochybné, že existencia tejto dohody bola preukázaná viacerými objektívnymi skutočnosťami.
Bez existencie dohody spoluvlastníkov by X.. C. v roku 1940 sám nevedel stanoviť hranicu rozdelenia
pozemku a teda by nevedel spracovať geometrický plán č. XXXX/XX, tento by bez nej nemohol byť

zaevidovaný v grafickej časti katastra nehnuteľností a taktiež by bez existencie tejto dohody nebola
parcelapresnepodľageometrickéhoplánuvterénereálnerozdelenáplotoma80rokovbezakýchkoľvek
rozporov každá jej rozdelená časť samostatne užívaná predchodcami žalobcov a žalovaných. Doplnili,
že výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že od roku 1940 nezmenený
skutkový stav samostatného užívania časti rozdeleného pozemku žalobcami a žalovanými nie je

"náhodným javom", ale práve nesporným dôkazom existencie dohody bez ohľadu na to, či táto dohoda
k dnešnému dňu je alebo nie je zachovaná aj v listinnej podobe. Súd prvej inštancie sa podľa nich
podrobne vysporiadal so všetkými právnymi ako aj skutkovými okolnosťami a napadnuté rozhodnutie
považovali za zrozumiteľne odôvodnené, zákonné a najmä spravodlivé.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní sp. zn. 8Co/126/2020 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že nakoľko v
prípade právnych predchodcov žalobcov považoval všetky predpoklady pre vydržanie predmetných
nehnuteľností za naplnené, odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a preto v poradí prvým rozsudkom zodňa 30.11.2021, č. k. 8Co/126/2020-382, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil a žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

9.Rozsudokodvolaciehosúduzodňa30.11.2021,č.k.8Co/126/2020-382,všaknapadlivčasdovolaním
žalovaní 1/ až 4/. Najvyšší súd SR na základe dovolania žalovaných uznesením zo dňa 31. mája 2023,
sp. zn. 6Cdo/86/2022, citovaný (v poradí prvý) rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd po zrušení jeho (v poradí prvého) rozsudku dovolacím súdom opätovne preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., pričom však
vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený dovolacím súdom dospel k záveru, že nezostáva iné, než
odvolaniu žalovaných 1/ až 4/ vyhovieť a v napadnutej časti žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Predovšetkým je potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia
zo dňa 31. mája 2023, sp. zn. 6Cdo/86/2022, (v bode 70.) konštatoval, že, cit.: "Za tohto stavu (aký
bol ustálený v preskúmavanej veci - pozn. odvolacieho súdu) držbu je treba považovať za neoprávnenú
a preto k vydržaniu vlastníctva predmetných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov a ani

žalobcami nemohlo dôjsť". Uvedený právny záver dovolacieho súdu, ktorým je podľa § 455 C.s.p.
odvolací súd viazaný, nie je možné interpretovať inak, než tak, že dovolací súd záväzne a definitívne
v preskúmavanej veci vyriešil otázku, či v prípade právnych predchodcov žalobcov 1/ a 2/ došlo k
naplneniu všetkých zákonom stanovených predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva predmetných
nehnuteľností vydržaním. Celkom jednoznačne pritom konštatoval, že sa tak nemohlo stať. Preto

odvolaciemu súdu v intenciách uvedeného nezostalo iné, než považovať kľúčové právne závery súdu
prvej inštancie za nesprávne.

12. Vzhľadom na záväzné právne závery dovolacieho súdu, ktorý uzavrel, že žalobcovia 1/ a 2/ ani
ich právni predchodcovia nemohli predmetné nehnuteľnosti vydržať, nemohli byť poručitelia Š. K. O. S.

K. v čase smrti ich vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, a teda tieto nehnuteľnosti nemohli patriť ani do
dedičstvaponich.Pretovtejtočastižalobutrebaposúdiťakonedôvodnúarozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti nemôže obstáť, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že vzhľadom na záväzný právny názor dovolacieho súdu, z

ktorého vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov neboli v čase smrti vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi,
predmetných nehnuteľností ani titulom vydržania, je odvolanie žalovaných 1/ až 4/ dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým bolo v napadnutej časti žalobe vyhovené, hoci na to z hľadiska hmotného
práva neboli splnené predpoklady, nie je vecne správny. Preto odvolací súd nemal inú možnosť, než v
napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmeniť a žalobu zamietnuť.

14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalovaným 1/ až 4/,
ktorí boli vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ v konečnom dôsledku v spore úspešní v plnej miere, priznal proti
žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania na súdoch všetkých inštancii, pričom

o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudcaalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).