Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-9Cb/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122227945
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6122227945.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zast. Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53255739, proti žalovanému: l/
Schaffhausenspol.sr.o.,pôvodnesosídlomJablonica99,IČO:46072748(spoločnosťzaniklavýmazom
z obchodného registra dňa 07.07.2023), 2/ A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom B. C. B., B. XXX/X,
o zaplatenie 15.000,-EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,-EUR, úrok vo výške 9,5% ročne zo sumy
15.000,-EUR za dobu od 01.04.2020 do zaplatenia, 14% ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000,-EUR

za dobu od 01.04.2020 do zaplatenia, vyčíslený úrok vo výške 486,88 EUR a náklady vo výške 186,60
EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka, a.s., sa podanou žalobou domáhal,
aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k zaplateniu sumy 15.000,-EUR, úroku vo výške 486,88 EUR, 9,5%
ročného úroku zo sumy 15.000,-EUR od 01.04.2020 do zaplatenia, 14% ročného úroku z omeškania
zo sumy 15.000,-EUR od 01.04.2020 do zaplatenia a k zaplateniu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 186,60 EUR. Uviedol, že si uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy, ktorá vznikla
v súvislosti s úverom, ktorý žalobca poskytol žalovanému 1/ na základe Zmluvy o EÚ kontokorentnom
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 14.08.2018. Úver žalobca
poskytolnabežnýúčetžalovaného1/čísloXXXXXXXXXX/XXXXvedenývD.vpodobekontokorentného
úveru formou napojenia úverového účtu na bežný účet žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa zaviazal úver vrátiť
najneskôr ku dňu konečnej splatnosti úveru, ktorým je 25.07.2022. Nakoľko sa žalovaný 1/ dostal do
omeškania, vyzval ho žalobca na úhradu dlžnej čiastky, okrem iného aj Poslednou výzvou na zaplatenie

zo dňa 03.03.2020. Keďže dlžná čiastka uhradená nebola, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa
02.04.2020 vyhlásil žalobca svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 31.03.2020 v súlade s Úverovými
obchodnými podmienkami, bod 16, odsek b/ a bod 17 ods. b/. Ku dňu zosplatnenia, t.j. 31.03.2020,
predstavovala dlžná suma 15.700,31 EUR a pozostávala z nesplatenej istiny 15.000,-EUR, zmluvného
úroku 486,88 EUR, úroku z omeškania 26,83 EUR a poplatkov 186,60 EUR. Zmluvný úrok bol vyčíslený
k 31.03.2020 a bol účtovaný z nesplatenej istiny pri úrokovej sadzbe 9,5% ročne. Poplatky vo výške
186,60 EUR si žalobca uplatnil za obdobie od 31.12.2019 do 31.03.2020 (poplatok za vedenie účtu

a upomienky). Vyhlásením ručiteľa zo dňa 14.08.2018 sa žalovaný 2/ zaručil za včasné a riadne
uspokojenie pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy. Dňa 20.08.2020 vyzval žalobca žalovaného 2/ na
zaplatenie dlžnej čiastky titulom ručenia. Výzvu si žalovaný 2/ prevzal, avšak dlžná čiastka nebola
uhradená. Po dátume zosplatnenia nebolo realizované žiadne plnenie.2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.02.2022 sp. zn. 43Up/89/2022 súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Voči Platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ odpor. Uviedol, že žalobca nesprávne určil okruh
žalovaných, žalovaný 2/ je v tomto konaní v postavení žalovaného bez právneho dôvodu. Žalovaný
2/ v čase vykonania ručiteľského vyhlásenia mal uzatvorené manželstvo s C. B., ktorá nikdy neudelila
súhlas s tým, aby jej manžel vykonal ručiteľské vyhlásenie. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 145

ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje súhlas druhého manžela v prípade, ak nejde o bežné veci
týkajúce sa spoločných vecí; v opačnom prípade je právny úkon neplatný podľa § 40a Občianskeho
zákonníka. Manželka mala byť žalovaná spolu s ním, preto je potrebné z nedostatku pasívnej legitimácie
na strane žalovaných žalobu zamietnuť. Ručiteľské vyhlásenie nie je bežnou vecou. Manželka, ako
osoba oprávnená sa dovolať neplatnosti právneho úkonu, sa dovoláva neplatnosti predmetného
ručiteľského vyhlásenia a je pripravená poskytnúť potrebnú súčinnosť. Žalovaný 2/ poukázal na Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010.

4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na ustanovenie § 145 ods. 1 a § 147 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vybavovaním spoločných vecí je vybavovanie, ktoré zahŕňa
správu a dispozíciu s majetkom, t.j. len priame právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, pri ktorých

dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto
predmetom môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva. Za predmet vlastníctva sa preto
nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.
Uzatváranie záväzkových vzťahov len jedným z manželov, explicitne napríklad ručiteľský záväzok len
jedného z manželov, nepovažuje súdna prax ani právna teória za vybavovanie vecí týkajúcich sa

spoločných vecí, keďže nejde o dispozíciu ani o správu spoločných vecí. Súhlas druhého z manželov
pri týchto právnych úkonoch nie je potrebný. Žalovaným 2/ uvádzané rozhodnutie Ústavného súdu SR
nemožno vnímať absolútne, jeho ambíciou nebolo dosiahnuť stav, aby sa každý záväzkovo právny
úkon len jedného manžela urobený bez súhlasu druhého manžela považoval za relatívne neplatný
právny úkon, resp. za absolútne neplatný právny úkon, urobený v rozpore s dobrými mravmi, a to iba

pre samotnú absenciu súhlasu druhého manžela. Právny úkon manžela treba posudzovať individuálne
a cez prizmu dobrých mravov, t.j. záver o neplatnosti právneho úkonu možno vysloviť vtedy, ak by
boli následky konania jedného z manželov pre druhého manžela extrémne nespravodlivé. Opačný
prístup by znamenal extrémne nespravodlivé dôsledky pre veriteľa, ale aj porušenie princípu právnej
istoty. V spore, ktorý prejednával Ústavný súd SR šlo o pristúpenie k už existujúcemu záväzku, a to

záväzku po splatnosti, pričom dohodu o pristúpení k záväzku podpísal iba jeden z manželov v čase,
keď bol dlžník – spoločnosť - platobne neschopný. Ručiteľské vyhlásenie, ktoré podpísal žalovaný 2/
bolo podpísané pri poskytnutí úveru žalovanému 1/, teda v čase, keď úver nebol ani v omeškaní, pričom
sa dá očakávať, že obe strany pochopiteľne predpokladali, že by sa do omeškania dostať ani nemal.
Ku dňu podpisu ručiteľského vyhlásenia bol žalovaný 2/ konateľom žalovaného 1/, jeho manželka mala

vedomosť o podnikateľskej činnosti manžela, pričom ručenie zabezpečovalo práve zväzok žalovaného
1/ voči žalobcovi.

5. Žalovaný 2/ vo svojom ďalšom podaní uviedol, že vzťahy medzi ním a jeho manželkou sú veľmi
oslabené a bolo by nespravodlivé, aby v tomto štádiu ich vzťahov bola jeho manželka trestaná za jeho

riskantné konanie. Tvrdí, že následky jeho konania by boli pre ňu extrémne nespravodlivé. Navrhol, aby
súd v konaní vypočul jeho manželku.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o EÚ kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX, Vyhlásením
ručiteľa zo dňa 14.08.2018, Poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 03.03.2020, Listom zo dňa

02.04.2020 o zosplatnení, Výzvou zo dňa 20.08.2020, výpisom z účtu žalovaného 1/, Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. XXX/XXXX a výsluchom žalovaného 2/.

7. Dňa 14.08.2018 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Československá obchodná banka,
a.s., ako bankou a pôvodne žalovaným 1/ Schaffhausen spol. s r.o. ako klientom uzatvorená Zmluva

o EÚ kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „úverová zmluva“). Bolo dohodnuté, že banka
poskytne klientovi úver do výšky úverového limitu 15.000,-EUR. Banka otvorí pre klienta úverový účet, z
ktorého bude kontokorentný úver poskytovaný formou napojenia úverového účtu na bežný účet klienta
vedený bankou až do maximálnej výšky úverového limitu. Čerpanie úveru a jeho splácanie sa malouskutočňoval automaticky tým, ako klient disponuje účtom, t.j. pri prevode peňažných prostriedkov z účtu
prevyšujúcom zostatok na účte dochádza k čerpaniu úveru, pri prevode peňažných prostriedkov na účet
je vyčerpaný úver najskôr splácaný. Banka poskytovala klientovi úver na krytie prechodného nedostatku

peňažných prostriedkov. Podľa čl. II bola úroková sadzba vo výške 9,5% ročne, skladala sa zo základnej
úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie účtu, od ktorej je odpočítaná bonifikácia klienta uvedená
v percentách, ktorá je stanovená podľa aktuálneho hodnotenia klienta. Dohodnutá úroková sadzba sa
mala meniť v závislosti od výšky aktuálnej Base Rate, od ktorej sa odpočítala výška bonifikácie klienta
podľa hodnotenia klienta platného v čase úpravy úrokovej sadzby a v súlade s odsekom 4/ článku

s názvom Vyhlásenia, záväzky, oprávnenia banky a osobitné ustanovenia tejto zmluvy. V článku II bol
ďalej určený výpočet úrokov. Poskytnuté peňažné prostriedky sa klient zaviazal vrátiť najneskôr ku dňu
konečnej splatnosti úveru, ktorý je 25.07.2022. Klient sa zaviazal zabezpečiť na účte také peňažné
krytie, aby tento účet vykazoval kreditný zostatok vo výške postačujúcej minimálne k úhrade splatného
príslušenstva. Úrok z omeškania pre prípad omeškania klienta bol dojednaný vo výške 20%. Klient sa
tiež zaviazal banke uhradiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 180,-EUR a poplatok raz ročne

podľa platného Sadzobníka banky. Zaviazal sa tiež uhrádzať poplatok za vedenie úverového účtu vo
výške 6,65 EUR mesačne, ktorý je splatný vždy ku dňu splatnosti úrokov a ku dňu konečnej splatnosti
úveru. Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení pohľadávok banky ručením na základe vyhlásenia
ručiteľa A. B. (článok III). Zmluva bola za žalovaného 1/ podpísaná konateľom žalovaného l/ A. B., teda
žalovaným 2/.

8. Dňa 14.08.2018 bolo žalovaným 2/ urobené vyhlásenie ručiteľa o tom, že ručí za včasné a riadne
uspokojenie pohľadávok banky v prípade, ak žalovaný 1/ nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky
voči banke vyplývajúce z horeuvedenej úverovej zmluvy vo výške 15.000,-EUR, vrátane príslušenstva,
poplatkov, výdavkov a zmluvných sankcií (ďalej len „ručiteľské vyhlásenie“). Žalovaný 2/ ako ručiteľ sa

zaviazal bezodkladne uspokojiť banku v plnom rozsahu zabezpečovaných pohľadávok, ak žalovaný 1/
nesplatídlžnéčiastky–zabezpečovanépohľadávkyaleboktorúkoľvekichčasťvrátanepríslušenstvaani
v stanovenej lehote po tom, čo bol na plnenie písomne vyzvaný výzvou odoslanou bankou na poslednú
známu adresu dlžníka. Táto výzva nie je potrebná, ak ju nie je možné uskutočniť alebo ak niet pochýb
otom,žedlžníksvojzáväzokalebojehočasťnesplní.Ručeniezanikánajmäriadnymaúplnýmsplatením

záväzkov žalovaného 1/ voči banke.

9. Poslednom výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.03.2020 vyzval právny predchodca žalobcu
žalovaného l/ na zaplatenie dlžnej čiastky 549,88 EUR. Žalovaný 1/ bol tiež upozornený na to, že
v prípade nevyrovnania záväzku banka prehlási neuhradené záväzky za jednorazovo splatné. Výzva

bola žalovanému 1/ doručená 09.03.2020.

10. Listom zo dňa 02.04.2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému 1/ zosplatnenie úveru
ku dňu 31.03.2020 a vyzval žalovaného 1/ k vráteniu celkovej sumy 15.700,31 EUR do 12.04.2020.

11. Výzvou zo dňa 20.08.2020 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného 2/ na zaplatenie dlžnej
sumyztituluposkytnutéhoúverupodľahoreuvedenejzmluvy,atovovýške15.000,-EURistina,1.048,96
EUR zmluvný úrok, 1.276,60 EUR úrok z omeškania a 186,60 EUR poplatky. O zaplatenie žiadal v lehote
do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému 2/ 25.08.2020

12. Žalobca predložil súdu výpis z účtu žalovaného 1/, v rámci ktorého je uvedený prehľad dlžnej čiastky
k jednotlivým obdobiam vrátane úrokov a úrokov z omeškania. K úhrade dlžnej sumy nedošlo, čo potvrdil
vo svojom výsluchu aj žalovaný 2/.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXX/XXXX uzatvorenou medzi Československá obchodná

banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy na žalobcu. Uznesením
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.10.2022 č.k. 9Cb/6/2022-128 súd vyhovel návrhu
žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu D.
E. B., F., vstúpil ako žalobca súčasný žalobca.

14. Z výsluchu žalovaného 2/ vyplýva, že v čase ručiteľského vyhlásenia bol ženatý s C. G., ktorá
k takémuto vyhláseniu nikdy nedala súhlas, nepodpísala žiadny dokument, v ktorom by súhlasila s tým,
aby za záväzok žalovaný 2/ ručil. Samotný úver bol zabezpečený LGF, teda zmluvou o záruku a zároveňpoistením, ktoré mal žalovaný 1/ uzatvorené pre prípad smrti konateľa. Spoločnosť (žalovaný 1/) bola
následne prevedená na iného konateľa, súčasný konateľ zomrel, avšak poistenie by malo byť stále
platné. Poukázal tiež na vyhlásenie ručiteľa v čl. 3 bod 2 o tom, že všetky spory budú s konečnou

platnosťou rozhodnuté na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave,
preto namieta právomoc súdu konať. Predložil originál ručiteľského vyhlásenia, kde je uvedené, že túto
rozhodcovskú doložku prijal. Príslušnosť súdu aj podľa sídla spoločnosti (žalovaného 1/) mala byť na
Okresnom súde v Trnave. Priznanie sumy 29.000,-EUR by bolo pre jeho manželku nespravodlivé.

15. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného 2/ o existencii rozhodcovskej doložky, nakoľko vo Vyhlásení nie
je žiadne vyjadrenie žalovaného 2/ o tom, či doložku prijíma alebo odmieta.

16. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu ČSOB, a.s., ako veriteľom a žalovaným 1/ ako
dlžníkom súd posúdil ako zmluvu o úvere.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Žalovaný 1/ odpor voči horeuvedenému Platobnému rozkazu nepodal, tento sa tak vo vzťahu

k žalovanému 1/ stal právoplatný.

19. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie úverovej zmluvy, výška poskytnutého úveru a ani dlžná
suma. Žalovaný 2/ nepoprel, že úver nebol splácaný. Poukázal len na skutočnosť, že k jeho čiastočnému
splácaniu došlo v období, kým bol konateľ, po zmene konateľa už k splácaniu úveru nedošlo. Žalovaný

2/ bol jediným spoločníkom žalovaného 1/ v období od 28.02.2017 do 27.01.2020, v tomto období bol
aj jediným konateľom žalovaného 1/. Následne sa spoločníkom a konateľom stal od 28.01.2020 H. B..
Žalovaný 1/ bol zrušený od 21.06.2023 a dňa 07.07.2023 došlo k jeho výmazu z obchodného registra.
Medzi stranami tiež nebolo sporné, že dňa 14.08.2018 bolo žalovaným 2/ urobené vyhlásenie ručiteľa
o tom, že ručí za včasné a riadne uspokojenie pohľadávok banky v prípade, ak žalovaný 1/ nesplní

riadne a včas svoje peňažné záväzky voči banke vyplývajúce z horeuvedenej zmluvy o úvere vo výške
15.000,-EUR, vrátane príslušenstva. Námietkou žalovaného 2/ bola námietka, že o veci má rozhodovať
rozhodcovský súd vychádzajúc z čl. III. bod 2 Vyhlásenia ručiteľa zo dňa 14.08.2018. V konaní vznikla
sporná otázka, či skutočne došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, keď žalobca predložil súdu
Vyhlásenie ručiteľa, v ktorom takáto doložka prijatá nebola a žalovaný 2/ Vyhlásenie, v ktorom bolo

podčiarknuté, že takúto doložku prijíma. Vyriešenie tejto spornosti však nebolo pre súd podstatné.

20. Podľa § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní.

21. V danom prípade žalovaný 2/ takúto námietku nevzniesol pri prvom procesnom úkone, ktorým bolo
podanie odporu, ale až následne na pojednávaní súdu. Z tohto dôvodu súd neskúmal, či má byť spor
rozhodnutý v rozhodcovskom konaní, ale na podklade podanej žaloby konal.

22. Podľa § 40 Civilného sporového poriadku súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu
príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych
sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

23. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku

žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu
príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

24. Ďalšou námietkou žalovaného 2/ bola námietka miestnej nepríslušnosti, keď uviedol, že príslušným
súdom na konanie podľa sídla spoločnosti – žalovaného 1/ - mal byť Okresný súd Trnava. Námietku

miestnej nepríslušnosti žalovaný 2/ opäť nevzniesol pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, preto
sa s ňou opätovne súd nezaoberal. Navyše, príslušným súdom podľa bydliska žalovaného 2/ mohol byť
aj Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, na ktorý bola žaloba pôvodne podaná.25. Vychádzajúc z uvedených skutočností je zrejmé, že úverová zmluva o kontokorentnom úvere
bola uzatvorená riadne, zmluvné strany si museli byť vedomé svojich povinností, pričom základnou
povinnosťou žalovaného 1/ bolo splácať úver a jeho príslušenstvo, k čomu však nedošlo. Medzi stranami

nebolo tiež sporné, že dňa 14.08.2018 žalovaný 2/ urobil vyhlásenie ručiteľa o tom, že ručí za včasné
a riadne uspokojenie pohľadávok banky v prípade, ak žalovaný 1/ nesplní riadne a včas svoje peňažné
záväzky voči banke vyplývajúce z uzatvorenej úverovej zmluvy.

26. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli

prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

27. Úverovú zmluvu uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný 1/ ako podnikatelia v súvislosti
s podnikaním žalovaného 1/. Je tak zrejmé, že aj ručiteľské vyhlásenie sa v súlade s citovaným

zákonným ustanovením posudzuje podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže Obchodný
zákonník má komplexnú úpravu ručenia, a preto nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani v prípade, ak ručiteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ. Priamo v ručiteľskom vyhlásení
je pritom uvedené, že ručiteľské vyhlásenie je urobené podľa § 303 Obchodného zákonníka.

28. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

29. Ručenie podľa citovaného zákonného ustanovenia vzniká jednostranným písomným vyhlásením
ručiteľa, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručiteľský záväzok vzniká dohodou medzi

ručiteľom a veriteľom. To znamená, že takéto jednostranné ručiteľské vyhlásenie môže byť aj súčasťou
inej zmluvy, ak je vyhotovená písomne, pričom podmienkou platnosti takéhoto ručiteľského vyhlásenie
nie je, aby ručiteľ bol uvedený ako zmluvná strana, keďže ide o jeho jednostranné vyhlásenie. Z tohto
ručiteľského vyhlásenia však musí nepochybne vyplývať, kto toto vyhlásenie robí - kto je ručiteľom, musí
byť uvedený záväzok dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý záväzok

uvedený v ručiteľskom vyhlásení, ak ho nesplní dlžník a musí byť konajúcou osobou, teda ručiteľom,
podpísané.

30. Z ručiteľského vyhlásenia je zrejmé, aký záväzok ktorého dlžníka je ručením zabezpečený, teda
záväzok je vymedzený určito a zrozumiteľne, nie je možné ho zameniť s iným záväzkom. V ručiteľskom

vyhlásení je presne uvedené, z akej zmluvy záväzok vzniká a aká je povinnosť ručiteľa v prípade
nesplnenie povinností zo strany dlžníka, teda žalovaného 1/. Jednoznačne je tiež identifikovaná osoba
ručiteľa. Povinnosťou ručiteľa teda bolo v prípade, že nedošlo zo strany žalovaného 1/ k riadnemu
plneniu uspokojiť pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy. Z predložených horeuvedených dôkazov je
zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy, následne

žalovanému 1/ oznámil tiež zosplatnenie úveru ku dňu 31.03.2020 a následne tiež vyzval žalovaného /1
k zaplateniu celkovej dlžnej sumy.

31. Námietka žalovaného 2/ spočívala v tom, že samotné ručiteľské vyhlásenie je neplatné, keďže
k nemu nedala súhlas jeho manželka C. G.. Žalovaný 2/ poukázal na § 145 Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

33. Citované ustanovenie upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám,
pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny
úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto

neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení
a povinní obaja manželia solidárne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu
druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý,
sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právnehoúkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého
súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto
ju sám spôsobil. Všeobecne tiež platí, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný

súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov potom nevzniká spoločný
ručiteľský záväzok obidvoch manželov (I. XX/XXXX).

34. Z predložených dokladov vyplýva, že ručiteľský záväzok prevzal na seba iba žalovaný 2/, nie jeho
manželka, nedošlo tak k vzniku ručiteľského záväzku oboch manželov. Navyše, ak by sme i pripustili,

že k ručiteľskému vyhláseniu by bol potrebný súhlas druhého manžela, neplatnosti takéhoto právneho
úkonu by sa nemohol domáhať žalovaný 2/, ale iba jeho manželka a neplatnosť by bola iba relatívna (§
40aObčianskehozákonníka).Súdpretonemoholakceptovaťtvrdeniažalovaného2/otom,žeručiteľské
vyhlásenie urobené ním je neplatné.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že podpísaním ručiteľského vyhlásenia žalovaným 2/ nevznikol spoločný

ručiteľský záväzok žalovaného 2/ a jeho bývalej manželky, nebola bývalá manželka žalovaného 2/ na
svojich právach žiadnym spôsobom dotknutá, a preto urobený právny úkon nemohol byť ani v rozpore
s dobrými mravmi vo vzťahu k nej. Dobré mravy, vychádzajúc z § 3 Občianskeho zákonníka, by bolo
možné posudzovať v prípade, ak by sa ručiteľské vyhlásenie dotýkalo aj bývalej manželky žalovaného.
Jej však žiadna povinnosť z ručiteľského vyhlásenia žalovaného 1/ nevznikla. Súd preto ani nevykonal

dokazovanie výsluchom bývalej manželky žalovaného 1/.

36. Súd tak žalobe aj vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel. Žalovaný ako ručiteľ je povinný splniť dlh
žalovaného1/vprípade,žehožalovaný1/akodlžníksámnesplnil.Samotnávýškaúverumedzistranami
sporná nebola a ani žalovaný 2/ výšku úveru, úroky či úroky z omeškania nenamietal. Výška úveru,

úroková sadzba 9,5% ročne, spôsob výpočtu úrokov, výška úrokov z omeškania a spôsob ich úhrady
a výpočtu sú uvedené v článku II. bod 1 až 5 úverovej zmluvy, výška poplatkov a ich splatnosť je
určená v súlade s článkom II. bod 6 úverovej zmluvy, pričom konkrétny výpočet vyplýva z výpisu z účtu
žalovaného 1/ predloženého žalobcom.

37. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa uzatvoreného poistenia úveru, prípadne ručenia
EÚ za úver, žalobca si správne uplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi a ručiteľovi, ktorí sú primárne
povinní uhradiť dlžnú sumu. Prípadná existencia poistenia sa v zásade netýka žalobcu, ide o vzťah
medzi poisťovateľom a poisteným. Žalobca účastníkom takéhoto poistného vzťahu nebol.

38. Súd tak žalovaného 2/ zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy 15.000,-EUR, vypočítaného úroku vo výške
486,88 EUR za dobu do 31.03.2020 (do dňa zosplatnenia), úroku vo výške 9,5% ročne zo sumy 15.000,-
EUR od 01.04.2020 (deň nasledujúci po zosplatnení) do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 14%
ročne zo sumy 15.000,-EUR od 01.04.2020 do zaplatenia a k zaplateniu dohodnutých poplatkov, ktorými
sú poplatky za vedenie úverového účtu za deň 31.03.2020, 28.02.2020, 31.01.2020, 31.12.2019 (4x

nezaplatené poplatky vo výške 6,65 EUR za vedenie účtu v súlade s čl. II bod 6 úverovej zmluvy)
a poplatky za upomienky za deň 07.01.2020, 20.01.2020, 05.02.2020, 03.03.2020. Súd nezaväzoval
žalovaného 2/ k splneniu tejto povinnosti spoločne so žalovaným 1/,keďže v čase rozhodovania súdu
už žalovaný 1/ neexistuje.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. V danom prípade bol žalobca v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto
rozsudku na Okresnom súde Trenčín. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkýchvyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené
ostatným stranám sporu (dvojmo).

V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú
značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.

V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania
ačíslokonaniauvedenénaprvejstranerozhodnutiavpravomhornomrohu),vakomrozsahusanapáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).

V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitných právnych predpisov.