Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/142/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205722
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1321205722.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky C. D. B., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. XXXX/XX,
E. – F. G., toho času bytom F. X, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, PhD., LL.M., so

sídlomJavorinská13,Bratislava–mestskáčasťStaréMesto,aotcaG.G.G.,narodenéhoXX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom H. XXX/X, E. - I., zastúpeného AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie
Mateja Korvína 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 37P/198/2021-480 zo dňa 12.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výrokov I. a II., r u š í a vec mu v r a c i a

v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté dieťa A. B., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne za obdobie od 20.10.2021 do 31.08.2022 a od 01.09.2022

sumou 280,- Eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, výrokom IV. povolil
otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 20.10.2021 do 31.12.2022 v
sume 1.458,70 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur, spolu s bežným výživným, počnúc
dňom 01.01.2023 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok, výrokom V. určil, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo
štvrtok od 15:30 hod. do 17:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v pondelok, v stredu

a v sobotu od 15:30 hod. do 17:00 hod., vždy za prítomnosti matky a od dosiahnutia dvoch rokov veku
maloletého dieťaťa bez prítomnosti matky s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa
bude vždy miesto bydliska matky, výrokom VI. uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať a v určenom čase od otca prevziať a výrokom VII. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Podaným návrhom matka žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti, s oprávnením
oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, otcovi uložiť povinnosť prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 300,- Eur mesačne (neskôr sumou 390,- Eur mesačne, pretože sa
jej zvýšili splátky hypotéky a maloleté dieťa začalo s príkrmami), odo dňa podania návrhu na súd a styk
otca s maloletým dieťaťom ponechať na dohodu rodičov, keďže styk prebieha za jej prítomnosti a jeho
dĺžka je prispôsobená potrebám dieťaťa. K návrhu matky sa vyjadril otec tak, že súhlasil so zverením

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a s oprávnením oboch rodičov maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Nesúhlasil s výškou výživného na maloleté dieťa navrhovanoumatkou a s tým, aby bol jeho styk s maloletým dieťaťom ponechaný na dohode rodičov. Žiadal, aby mu
súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 200,- Eur mesačne a aby upravil
jeho styk s maloletým dieťaťom dva krát v nepárnom týždni a tri krát v párnom týždni, vždy po dve hodiny.

3. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutých výrokoch právne
aplikáciou ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a
v spoločnej domácnosti žili do 23.09.2021, kedy sa matka spolu maloletým dieťaťom z tejto domácnosti
odsťahovali. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/198 /2021 - 21 zo dňa 12.11.2021,
právoplatným dňa 09.12.2021, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,-Eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť si otec
plní a prispieva aj nad rámec bežného výživného, zakúpením vecí maloletému dieťaťu podľa dohody s

matkou, napr. šaty, ohrádku, hračky, kocky, topánky, bundu. Maloleté dieťa má jeden a pol roka, stará
sa oň matka, je zdravé, toho času má zistenú separačnú úzkosť. Cvičilo aj Vojtovou metódou, malo
brušnú diastázu, potom asymetriu, hypertonus, chodievalo na rehabilitácie každé dva týždne. Matka
od januára 2022 doplácala dvakrát mesačne 25,-Eur, od februára 2022 sumu 30,-Eur mesačne. Do
konca roka 2021 to platil otec a spočiatku tam chodili spolu s otcom. Maloleté dieťa užívalo vitamín D a

vápnik, mesačne doplácala 15,-Eur. Za vyšetrenie zaplatila 20,- Eur a otec platil očkovanie maloletého
dieťaťa. Kočík pre maloleté dieťa zaplatil matkin otec v sume 780,- Eur, fusak v sume 80,-Eur zaplatila
matka. Matka uviedla, že maloleté dieťa je kojené, rastú mu zúbky, preto je občas mrzuté, má hnačky.
Denný režim maloletého dieťaťa je taký, že spáva hodinu doobeda aj poobede, večer chodí spať
medzi 19:30 až 20:00 hod. Matka chodí cvičiť a v tom čase maloleté dieťa spí, je tiež v tom priestore

ako matka. Počas matkiných lekárskych vyšetrení je maloleté dieťa so starou matkou alebo so starým
otcom. Po narodení maloletého dieťaťa bol otec zopár krát krátky čas sám s maloletým dieťaťom. Matka
založila do spisu lekársku správu o zdravotnom stave maloletého dieťaťa zo dňa 11.11.2022, z ktorej
vyplývalo, že dieťa prechádza aktuálne vývinovým obdobím separačnej úzkosti a písomné stanovisko
k separačnej úzkosti. Maloleté dieťa bolo odoslané na psychologické vyšetrenie pre separačnú úzkosť

(lekárska správa od G. J. B. zo dňa 13.12.2022).
Matka je slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovskýpríspevokarodinnéprídavkyspoluvsume409,-Eur mesačne.Matkajeumeleckáfotografka,
príležitostne má aj iný príjem, napr. minulý rok zarobila brutto ročne 1.008,-Eur, ako uviedla. Matka
vlastní jednoizbový byt, ktorý kúpila na hypotéku.

Otec je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že platil výživné už pred neodkladným
opatrením a mal kočík pre dieťa od sestry zo Švédska. Prispieva dieťaťu na lieky, vakcíny, platil dieťaťu
plávanie a šetrí mu sumou 50,-Eur mesačne. Od 01.01.2022 je otec nezamestnaný, evidovaný na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani sociálne dávky,
ako uviedol. Do decembra 2021 pracoval v K. G. F. F. v Londýne, takmer dva roky, v oblasti marketingu, s

priemerným mesačným čistým príjmom v sume 1.800,-Eur, ako uviedol. Pracovný pomer s ním ukončil
zamestnávateľ z dôvodu stratovosti firmy a dostal odstupné v sume 1.800.-Eur. Do konca roka 2021
mal po svojom otcovi aj živnosť, túto živnosť vrátil v decembri 2021, lebo otec vážne ochorel a následne
zomrel. Od januára 2022 si aktívne hľadá zamestnanie. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Mercedes,
rok výroby 2009, zakúpené v roku 2011 za sumu 10.000,-Eur. Býva v rodičovskom dome, prebieha

dedičské konanie. Otec uviedol, že má úzku špecializáciu, vyštudoval VŠ, marketing a jeho zdravotný
stav je dobrý. Je bez príjmu, aktuálne žije z predaja firmy a z úspor (stav 2.000,- Eur), prácu si hľadá,
čo preukázal listinami založenými do spisu.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a.s., Bratislava zo dňa 21.05.2021 vyplývalo, že matke bol od
08.05.2021 priznaný nárok na materské vo výške 12,4638 Eur denne. Z potvrdenia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplývalo, že matka poberá rodičovský príspevok do 30.06.2024.
Z daňového priznania matky za rok 2020 súd prvej inštancie zistil, že príjmy z tabuľky mala 4.934,76
Eur, výdavky 4.934,76 Eur, daň 0,-Eur. Z výpisu z LV č. XXXX zistil, že matka je od roku 2019
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v E. - L., ktorú nadobudla na základe kúpnej zmluvy. Z výpisu zo
živnostenského registra zistil, že matka je od roku 2006 podnikateľkou pod menom C. D. B.- ACCENT

CREATIVE, Langsfeldova 34, Bratislava. Z daňového priznania matky za rok 2021 vyplývalo, že matka
mala príjmy z tabuľky 6.398,36 Eur, výdavky 5.389,52 Eur, daň 0,-Eur.
Do spisu bolo založené daňové priznanie otca za rok 2020, z ktorého vyplývalo, že príjmy zo živnosti
boli 44.994,07 Eur, výdavky 41.373, 74 Eur, základ dane z príjmov 3. 620,33 Eur, daň 0,-Eur. Zdaňového priznania otca za rok 2021 vyplývalo, že príjmy zo živnosti boli 45.340,11 Eur, výdavky
40.014,24 Eur, základ dane 4.511,43Eur, daň na úhradu 122,17 Eur. Z osvedčenia o evidencii
osobného motorového vozidla súd prvej inštancie zistil, že otec má na svojom mene zapísané auto zn.

Mercedes -BENZ. Otec tvrdil, že práva týkajúce sa vydavateľskej činnosti, ktoré zdedil po otcovi, boli
zmluvou prevedené na tretiu osobu a prijal preddavok za prevod v sume 21.000,-Eur, z neho uhradil
predchádzajúce záväzky. Aktuálny zostatok má 5.500,-Eur

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, aktuálne

nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ neboli rozsudkom súdu upravené práva a povinnosti voči
maloletému dieťaťu. Matka žiadala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil
otec aj kolízny opatrovník, rovnako s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súd zistil, že maloleté dieťa je doposiaľ v matkinej osobnej starostlivosti, ktorá sa o
dieťa riadne stará, kojí ho, už aj prikrmuje a maloleté dieťa je na matku naviazané. Maloletému dieťaťu
bol zistený hypertonus, maloleté dieťa cvičilo Vojtovou metódou a následne bolo u neho zistené, že

prechádza vývinovým obdobím separačnej úzkosti. Otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu v sume 150,- Eur mesačne, sporadicky zakúpil potraviny pre matku, platil maloletému
dieťaťu plávanie, očkovanie, sporenie, lieky. Prihliadnuc aj na doporučenie kolízneho opatrovníka, zveril
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke a určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok, keď na strane ani jedného z rodičov nebola zistená žiadna prekážka, pre

ktorú by niektorý z rodičov nemohol toto právo realizovať. Rodičia sa nedohodli v otázke výživného na
maloleté dieťa a na úprave styku otca s dieťaťom. S matkou požadovaným výživným otec nesúhlasil
a sporoval matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa, najmä čiastky týkajúce sa platieb za úver,
ktorým nadobudla vlastníctvo nehnuteľnosti výlučne matka, ale aj zakúpené potreby do jej domácnosti,
či lieky zakúpené pre maloleté dieťa, pretože nemal vedomosť, že by maloleté dieťa malo zdravotné

problémy, tieto považoval za nadsadené a poukázal aj na svoje príspevky nad rámec výživného ako aj
skutočnosť, že je bez zamestnania a bez príjmu, ale prácu si aktívne hľadá. Uviedol, že prispieva na
výživu maloletého dieťaťa sumou 150,-Eur mesačne, pravidelne mu platí životné sporenie v sume 50,-
Eur mesačne, platil rehabilitačné cvičenia v sume 25,-Eur, aj viackrát do mesiaca, plávanie, očkovanie
a zakupoval matke aj potraviny. Nevidel dôvod na platenie matkou požadovaného vysokého výživné

na maloleté dieťa v sume 300 ,-Eur mesačne, od podania návrhu na súd. Otec k svojím príjmom
uviedol, že ukončil pracovný pomer v K. G. ku dňu 03.12.2021, kde mal priemerný čistý mesačný
príjem v sume 1.879,-Eur, z dôvodov na strane zamestnávateľa po zrušení jeho pracovnej pozície.
Z dôvodu výpovede mu zamestnávateľ vyplatil aj sumu 1.700,-Eur. Mal založenú aj živnosť, ale toto
podnikanie ukončil ku dňu 01.01.2022 z dôvodu, že podnikanie zdedil po svojom otcovi, ktorý sa venoval

vydavateľskej činnosti, ale on nemal záujem v tom pokračovať, prácu si aktívne hľadá. Aktuálne je
evidovaný na úrade práce, je bez príjmu, žije z financií, ktoré dostal za predaj - prevod práv týkajúcich
sa časopisu. Svoje nevyhnutné mesačné náklady vyčíslil ako náklady súvisiace s bývaním 148,84 Eur,
poistenie bytu 10,04 Eur, ZSE 21,-Eur, náklady na domácnosť 20,-Eur, stravu a hygienické potreby
200,-Eur, TV a internet 27,76 Eur, mobil 60,-Eur a PHM 130,-Eur. Otec poprel matkou vyčíslené jeho

údajné skutočné príjmy a uviedol, že jeho čisté príjmy z podnikateľskej činnosti v roku 2020 predstavujú
3.620,-Eur, v roku 2021 sumu 5.325,87 Eur, v roku 2022 nevykonával podnikateľskú činnosť, pretože
jeho otec dňa XX.XX.XXXX zomrel a z predaja časopisu dostal brutto 21.000,-Eur a nie 42.000,-Eur,
pričom časť použil na vyrovnanie záväzkov, poukázal na redakčné priestory na D. M. v Bratislave, kde
sa zdržiaval jeho otec a bol uhradený nájom za štvrtý kvartál roka 2021. Tvrdil, že sa snaží hľadať si

zamestnanie, doložil do spisu reakcie na pracovné inzeráty, avšak si dlhodobo nevie nájsť prácu
práve kvôli svojej špecializácii. K príjmom matky dodal, že matka sama deklarovala najskôr iba príjem
z rodičovského príspevku, až následne po doložení daňového priznania vyšlo najavo, že má aj iný
príjem a tento je porovnateľný s príjmom, ktorý dosahovala aj pred narodením dieťaťa, v roku 2019 netto
1.665,-Eur, v roku 2020 netto 0,-Eur, v roku 2021 v sume 1.008,84 Eur a pritom na poistnom zaplatila

sumu 1.550,50 Eur. Poznamenal, že znížil svoje výdavky na PHM a mobil, teda jeho mesačné výdavky
sú spolu v sume 563,-Eur a zahŕňajú bývanie 171,- Eur, elektrinu 20,-Eur, TV a internet 27,07 Eur,
mobil 20,-Eur, SIPO 4,64 Eur, stravu 250,-Eur, PHM 40,-Eur, PZP 197,04 Eur poistenie bytu 120,48
Eur/ročne, daň z nehnuteľnosti 48,-Eur/ročne. Tieto náklady hradil z príjmu predaja časopisu, rovnako
výživné na maloleté dieťa a celkový zostatok na účte má aktuálne 2.000,-Eur. Nie je v jeho možnostiach

a schopnostiach prispievať na maloleté dieťa matkou požadovanou sumou 390,-Eur mesačne, keďže
táto suma nezodpovedá ani odôvodneným potrebám dieťaťa.
Súd prvej inštancie pri určovaní výživného na maloleté dieťa vzal do úvahy vek dieťaťa, ktoré má jeden a
pol roka, taktiež jeho odôvodnené potreby, ktoré matka vyčíslila na sumu 788,10 Eur mesačne, ktoré súdpovažoval čiastočne za nadsadené a v čom matka zohľadnila alikvótnu časť za bývanie 1 v sume 107,6
Eur, 1 splátky hypotekárneho úveru 225,50 Eur, domácnosť 1 50,-Eur, plienky, obrúsky 50,-Eur, stravu
150,-Eur, drogériu 25,-Eur, oblečenie 45,-Eur,obuv 20,-Eur, lekáreň - vitamíny 15,-Eur, rehabilitácie 30,-

Eur, PHM 30,- Eur. Súd považoval za nadsadené najmä matkou uvedené výdavky na domácnosť, či
za stravu dieťaťa, ktoré ako bolo zistené, je zatiaľ krátkodobo prikrmované, či výdavky na lieky. Preto
určil výživné na maloleté dieťa v sume 250,-Eur mesačne, od podania návrhu na súd, od 20.10.2021
do 30.08.2022, dokedy bolo maloleté dieťa výlučne kojené a od 01.09.2022, odkedy je maloleté dieťa
aj prikrmované v sume 280,-Eur mesačne, nakoľko takto určené výživné považoval za primerané

jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň zárobkovým a majetkovým možnostiam
a schopnostiam otca, ktorý sa okrem pravidelného platenia výživného na maloleté dieťa podieľa na
jeho výžive aj inak, napr. platením plávania, očkovania, sporením, a ktorý je aktuálne nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce a žije z úspor, avšak prácu si preukázateľne hľadá. Vlastní osobné motorové
vozidlo zn. Mercedes. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloleté dieťa v sume 788,10
Eur, čo podľa otca nezodpovedá reálnemu stavu, a to s ohľadom na vek, zdravotný stav či aktivity

maloletého dieťaťa. Otec zotrval na tom, že splátka hypotekárneho úveru je nákladom matky, ona za tie
splátky nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a nie maloleté dieťa a matkou vyčíslené náklady
na maloleté dieťa sú nadhodnotené, najmä v časti výdavkov na domácnosť, lieky, splátky hypotéky. Súd
prvej inštancie vzal pri určení výživného do úvahy, že otec prispieva aj doposiaľ nad rámec bežného
výživného, keď zakúpil dieťaťu autosedačku, platí vakcínu, uhradil plávanie, lieky, sporí dieťaťu, pričom

otec si platí sám len nevyhnutné bežné náklady, ktoré si znížil.
Uviedol, že pri zročnom výživnom vzal do úvahy súhlasné vyjadrenie oboch rodičov, že od 20.10.2021
otec zaplatil titulom výživného na maloletého dieťaťa celkovú sumu 2.250,-Eur, túto sumu odpočítal z
celkovej dlžnej sumy na výživnom (2 x 250 + alikvótnu časť 88,70,- Eur +8 x 250 + 4 x 250 = 3.708,70
– 2.250 = 1.458, 70 Eur) a dlžnú čiastku na zročnom výživnom povolil otcovi splácať v mesačných

splátkach po 40,-Eur vzhľadom k tomu, že je aktuálne bez zamestnania.
Konštatoval, že sporným medzi rodičmi zostal aj styk otca s maloletým dieťaťom, keďže matka
žiadala styk neupraviť a otec žiadal styk upraviť dva krát v nepárnom a tri krát v párnom kalendárnom
týždni, vždy po dve hodiny (od 15:30 hod. do 17:30 hod.), bez prítomnosti matky, vzhľadom na to, že
má veľký záujem participovať na výchove svojho maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa ho pozná a má

záujem o styk bez prítomnosti matky. Uviedol tiež, že v čase, keď spolu žili v jednej domácnosti a
matka potrebovala odísť, sám sa staral o dieťa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloleté dieťa
má právo na starostlivosť zo strany oboch svojich rodičov. Zistil, že rodičia sa na styku otca s maloletým
dieťaťom nevedia dohodnúť, matka nebráni v styku otcovi, iba sa dožaduje citlivej úpravy vzhľadom
k nízkemu veku dieťaťa, ktoré má zistenú separačnú úzkosť, je na matku veľmi naviazané, preto sa

matka dožaduje svojej prítomnosti na styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú prítomnosť otec odmieta
s tým, že maloleté dieťa je naňho zvyknuté, pozná ho a on je schopný sa o maloleté dieťa postarať aj
bez prítomnosti matky. Na strane otca súd nezistil žiadnu takú prekážku, ktorá by ho robila nespôsobilým
pre výkon rodičovských práv a povinností alebo negatívne vplývala na zdravý fyzický a psychický vývin
maloletého dieťaťa. Otec prejavoval aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté

dieťa, realizoval dlhodobo pravidelný kontakt s dieťaťom a prítomnosť matky na styku považoval za
nadbytočnú. Napokon sama matka vo svojej výpovedi potvrdila, že vzťah medzi otcom a dieťaťom
je pozitívny, príjemný, maloleté dieťa otca pozná, ale ju si vyžaduje a vyhľadáva jej prítomnosť. S
prihliadnutím na predloženú lekársku správu, z ktorej vyplývala aktuálne zistená separačná úzkosť
maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku jeden a pol roka, súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,

ako je uvedené vo V. výroku rozsudku, a to najskôr ešte za prítomnosti matky a s odstupom niekoľkých
mesiacov, kedy maloleté dieťa dosiahne vek dvoch rokov, bez prítomnosti matky, keďže by v tomto veku
mohlo dieťa styk s otcom pri jeho postupnom upevňovaní vzťahu s otcom zvládnuť aj bez prítomnosti
matky, a to pri určenom intervale, čo znamená len jeden a pol hodinové odlúčenie od matky. Súd mal
za to, že takto upravený styk je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré otca pozná, je naňho zvyknuté a s

ktorým sa pravidelne stretáva (aj keď doposiaľ za prítomnosti matky) a je postupne schopné zvládnuť
tento styk s otcom aj bez prítomnosti matky v takom časovom intervale, ako je uvedené.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a V. podala odvolanie matka z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). V jeho odôvodnení uviedla, že má dojem, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa argumentácieotca, keďže v bode 52 rozsudku, v ktorom je zhrnutý celý právny názor súdu, jeho úvahy akými sa
spravoval pri rozhodovaní a dôvody prečo rozhodol tak ako je uvedené vo výroku kopírujú vyjadrenia
a stanoviská otca v súdnom konaní a jej stanoviská sú uvedené len niekoľkými vetami. Nesúhlasila

s určenou výškou výživného na maloleté dieťa, ako aj konštatovaním súdu, že výdavky na maloleté dieťa
sú nadhodnotené. Maloleté dieťa počas trvania súdneho konania začalo normálne jesť, teda výdavok
na stravu dieťaťa vo veku jeden a pol roka, ktoré sa doma stravuje celodenne je 150,- Eur mesačne, čo
predstavuje 5,- Eur na deň, čo podľa aktuálnych cien potravín je skôr podhodnotená suma, keďže iba
jeden ovocný príkrm stojí okolo 2,- Eurá a napríklad pribináčik stojí 1,5 Eur. Ak by teda dieťa malo na

desiatu jeden ovocný príkrm a na olovrant pribináčika, potom ostane k dispozícii denne len suma 1,5
Eur na obed, raňajky a večeru, teda je nereálne za takúto sumu prestravovať maloleté dieťa. Uviedla,
že výdavky na lieky sa nepredvídateľne navyšujú závisle od zdravotného stavu maloletého dieťaťa,
ktoré častejšie máva respiračné ochorenia, keďže ešte nemá vybudovanú prirodzenú imunitu svojho
organizmu. Ide o výdavok spriemerovaný z ročného výdavku. V sume 15,- Eur mesačne je zahrnutý
tak vitamín D a detské čaje. Častejšie musí dokupovať paralen sirup, nurofen sirup na teploty, lieky na

kašeľ ako mucosolvan, solmucol, lieky na rozpustenie hlienov ako sinupret, bronchipret, kaloba, spreje
do nosa ako sterimar, vincentka, atď. Jeden starimar stojí 13,06 Eur, jeden sinupret stojí 6,- Eur, dr.
Theis sirup na kašeľ stojí 16,- Eur, mucosovan junior stojí 5,- Eur a sirup proti horúčke stojí 6,- Eur. Pri
jednom ochorení je potrené zakúpiť viaceré voľnopredajné lieky, ktoré poisťovňa neprepláca. V súvislosti
s výdavkami na domácnosť poukázala na to, že sa jedná sa o prací prášok pre maloleté dieťa, ktorý

stojí 16,- Eur mesačne, čistiace potreby, výmenu žiaroviek, jednorázových bateriek, nákladov na bežnú
údržbu domácnosti. Plienky a vlhčené obrúsku sú výdavkom vo výške 50,- Eur mesačne. Maloleté dieťa
použije mesačne okolo 170 kusov plienok, pričom jedno mesačné balenie plienok stojí 44,- Eur a iba
pár eur ostáva na vlhčené obrúsky. Mala za to, že opäť sa táto položka nejaví ako nadhodnotená, ale
naopak podhodnotená. Namietala, že výdavky na rehabilitáciu preukázala úplne presne, takže ich nie

je možné voľne hodnotiť súdom ako nadhodnotené. Výdavky na pohonné hmoty vo výške 30,- Eur
mesačne tiež nie je možné nazvať nadhodnotené, keď 30,- Eur mesačne predstavuje pri aktuálnej cene
pohonných hmôt 18 litrov pohonných hmôt. Uvedené je minimálny výdavok na prepravu maloletého
dieťaťa k lekárom, na rehabilitáciu a na drobné jazdy v rámci Bratislavy. Výdavok na drogériu zahŕňa
šampónynavlasy–špeciálnekvôlimliečnejškvrne,mydlá,oleje,vatičkydonosa,uší,krémnatelo,krém

na zapareniny. Dodala, že výdavok na bývanie je základným výdavkom maloletého dieťaťa, ktoré musí
mať bývanie uspokojené. Bývanie je možné uspokojiť formou nájmu, ktorý v E. pri jednoizbovom byte
predstavuje sumu okolo 500 – 600,- Eur mesačne, čiže na maloleté dieťa z toho pripadá suma 300,-Eur
mesačne alebo zaobstaraním si bytu formou hypotekárneho úveru. V tomto prípade je to ekonomickejšie
asumajeomnohonižšiaakobytobolovprípadenájmu.Výškamesačnejsplátkybolapreukázaná,nieje

možné ju nazvať nadhodnotenou. Namietala, že na jednej strane výdavky na bývanie pre maloleté dieťa
vo výške 107,- Eur boli sporované a súdom prvej inštancie uvedené ako nadhodnotené, na druhej strane
sa prvoinštančný súd uspokojil s výdavkom na bývanie na strane otca vo výške 293,- Eur mesačne.
Ďalej uviedla, že s maloletým dieťaťom trávi 24 hodín denne a iný príjem okrem sociálnych dávok nemá,
až na občasný príjem z fotografovania, ktorý však je vo výške 1.000,- Eur ročne, t. j. 83,- Eur mesačne.

Aktuálne vzhľadom na vek maloletého dieťaťa nie je možné od nej požadovať, aby pracovala a zarábala,
tak ako to požadoval otec v konaní. Na druhej strane od otca to je možné spravodlivo požadovať.
Skutočnosť, že otcova finančná situácia nedovoľuje, aby na maloleté dieťa prispieval sumou 390,- Eur
nijako neovplyvňuje to, že maloleté dieťa potrebuje na svoj vývin a vývoj finančné prostriedky. To, že je
otec nezamestnaný by nemalo nijakým spôsobom zasahovať do zdravého vývinu maloletého dieťaťa,

keďže plnenie si vyživovacej povinnosti musí byť prvoradé u každého rodiča. Ako nespravodlivé sa javí,
aby popri zabezpečovaní celodennej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zostávala prevažná časť
finančného bremena na nej, keďže výdavky maloletého dieťaťa predstavujú mesačne sumu 788,- Eur
aakichotecpokryjevsume280,-Eur,jejostávanaťarchusuma500,-Eur.Poukázalanato,žesúdprvej
inštancie sa vôbec nezaoberal potencionalitou príjmov otca. Potencionalita príjmov otca z dôvodu jeho

dlhodobej nezamestnanosti, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi dôvodmi ani jeho zdravotným stavom
je 1.800,- Eur netto mesačne, čo je suma, ktorú zarábal v zamestnaní. Otec je vysokoškolsky vzdelaný,
znalý cudzích jazykov. Mzdy v E. za posledné obdobie rástli, pracovných pozícii je dostatok, najmä na
portály D. a sumu 1.800,- Eur netto je možné dosiahnuť na viacerých pracovných pozíciách. Napríklad
na pozícii operátora pre zákazníkov (customer service operator je ponúkaný plat 2.000,- Eur brutto,

projektový manažér v Bille s platom 2.500,- Eur mesačne, a omnoho iných.) Z danej sumy predstavuje
suma 375,- Eur 20%, čo je legitímne požadovaná hranica pre určenie výživného na maloleté dieťa. Mala
za to, že otcom deklarované príjmy vo výške 3.620,- Eur ročne sú evidentne nehodnoverné a klamlivé.
Uvedené by predstavovalo sumu 301,- Eur mesačne. Podľa zakladaných daňových priznaní otcapritom boli jeho príjmy za rok 2021 – 45.340,11 Eur brutto, t. j. 3.778,- Eur mesačne plus príjmy zo
zamestnania vo výške 1.879,88 Eur netto. Jeho príjmy za rok 2020 – 44.994,07 Eur brutto, t.j. 3.749,-
Eur mesačne a za rok 2022 – 21.000,- Eur z predaja časopisu ako zálohová platba. Ďalej namietala,

že otec nepredložil do konania uznesenie o dedičstve, z ktorého by bol zrejmý rozsah majetku, ktorý po
otcovi zdedil, keď uvádza, že z predaja časopisu mu patrila 1 príjmu zo sumy 42.000,- Eur, druhá patrila
jeho otcovi. Jeho otec však veľmi krátko nato zomrel, čiže túto hotovosť musel mať na účte, alebo si ju
už otec vybral. Každopádne ju určite neminul. Otec svoje mesačné výdavky uvádzal v rámci konania o
určenievýživnéhonanevydatúmatku(OSBAI,20Pc/4/2021)namesačnejsume850,-Eur.Následnepo

výtke matky v rámci konania tieto účelovo znížil, ale ich zníženie nikdy nepreukázal. Prvoinštančný súd
tento argument použil ako jeden východiskový pri určovaní výživného. Podotkla, že čo sa týka výdavkov
zo strany otca na maloleté dieťa, tak z oblečenia otec dieťaťu kúpil len raz jeden pár topánok a jednu
bundu, a to tesne pred pojednávaním a šaty pre dieťa vo výške 200,- Eur, pričom už len to, že si otec
mohol dovoliť zakúpiť maloletému dieťaťu jedny šaty za sumu 200,- Eur svedčí o inej finančnej situácii
otca, ako je to v jej prípade. Poukázala tiež na to, že otec žije sám v trojizbovom byte o výmere 78m2

a ona v jednoizbovom byte o výmere obytnej plochy 38 m2, teda pri tak malom byte je naozaj úsmevné
sporovanie nákladov na bývanie. Spomenula výdavok otca vo výške 1.000,- Eur za prenájom bytu, kde
jeho otec žil a kde ho matka s dieťaťom viackrát navštívili. Otec uvádzal, že išlo o sídlo časopisu, avšak
išlo o rodinný dom so záhradkou, kde jeho otec prespával a podľa výsluchu otca bol plne vybavený na
bývanie. Keď otec obdržal len jednu polovicu z predaja časopisu, prečo si tento nájom nehradil jeho

otec z vlastných financií, ale ho hradil otec dieťaťa, a to aj po predaji časopisu? Poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/16/2018 zo dňa 27.06.2018, rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/123/2008 zo dňa 02.07.2008.
Nesúhlasila s povolením mesačných splátok zročného výživného v sume 40,- Eur, nakoľko otec má
vzhľadom na svoje úspory dostatok finančných prostriedkov, aby zročné výživné uhradil spolu. Žiadala,

aby v zmysle najnovšej judikatúry Krajského súdu v Bratislave bola otcovi uložená povinnosť uhradiť
zročné výživné jednorázovo v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti.
Namietala úpravu styku otca s maloletým dieťaťom súdom prvej inštancie a jeho konštatovanie, že
nežiadala styk otca s dieťaťom upraviť, keď spravila návrh na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom,
a to každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 16:30 hod. a každý

párny týždeň v kalendárnom roku v pondelok, v stredu a v sobotu od 15:30 hod. do 16:30 hod.. Vzhľadom
na separačnú úzkosť maloletého dieťaťa, nemohol prvoinštančný súd vedieť aké budú potreby dieťaťa
vo veku dvoch rokov, pretože nie je isté ako sa separačná úzkosť u dieťaťa vyvinie. Prejavy separačnej
úzkosti zahŕňajú hysterický záchvat plaču dieťaťa pri vzdialení sa matky z dohľadu dieťaťa, pričom
akékoľvek prejavy separačnej úzkosti sú do veku troch rokov absolútne zdravým prejavom dieťaťa.

Následne po dosiahnutí troch rokov a ďalšom pretrvávaní týchto prejavov je možné hovoriť o úzkostnej
poruche. Aj odznievanie separačnej úzkosti nie je na deň presne dosiahnutím troch rokov, ale postupne
individuálne. Tvrdila, že sa pokúsila pri kontakte maloletého dieťaťa s otcom vzdialiť, avšak nasledoval
hysterický plač a musela prísť naspäť. Nie je v jej silách ovplyvniť toto prirodzené vývojové štádium
dieťaťa. Maloleté dieťa je stále batoľa a je kojené. Aj z judikatúry súdov vyplýva, že pokiaľ ide o

maloleté dieťa a jeho úpravu styku s jedným rodičom, tak pre túto úpravu je rozhodujúci jeho vek,
vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby, záľuby, a to, v akej miere a akým spôsobom
oprávnený rodič doteraz zabezpečoval osobnú starostlivosť oň (8CoP/72/2013). Poukázala na rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/216/2018 zo dňa 04.08.2020 a rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 3P/37/2021 zo dňa 14.06.2022. Poukázala na to, že otec jej potvrdil,

že občas navštevuje psychiatra G. F., ale nijaké potvrdenie o tomto tvrdení jej nepredložil. Keďže
otec popiera stavy maloletého dieťaťa v rámci separačnej úzkosti, bola toho názoru, že nie je vhodné,
aby stretnutia prebiehali bez jej prítomnosti, nakoľko nie je zaručené, ako sa separačná úzkosť bude
prejavovať po dosiahnutí dvoch rokov maloletého dieťaťa.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží otcovi povinnosť

prispievať na vy´zˇivu maloletého dieťaťa sumou 300,- Eur mesačne za obdobie od 20.10.2021 do
31.08.2022 a od 01.09.2022 sumou 390,- Eur mesačne, ktorú sumu bude otec povinný´ zasielať k jej
rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zároveň mu uloží povinnosť zaplatiť zročné výživné na
maloleté dieťa do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a upraví styk otca s maloletým dieťaťom
v kazˇdom nepa´rnom ty´zˇdni v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 16:30 hod.

a v každom párnom týždni v kalendárnom roku v pondelok, v stredu a v sobotu od 15:30 hod. do 16:30
hod., vždy za prítomnosti matky.8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vyčíslené
náklady na maloleté dieťa vo veku jeden a pol roka v sume takmer 800,- Eur nezodpovedajú
odôvodneným potrebám dieťaťa v tomto veku. Matkou vyčíslená suma nákladov predstavuje viac ako

1,5 násobku minimálnej mzdy zamestnanca v SR za rok 2022 a takmer dosahuje priemerný mesačný
príjem zamestnanca v SR za rok 2022. Poukázal na to, že jeden pribináčik nestojí 1,5 Eura, ale 1,-
Euro, pričom taký istý druh jogurtu sa dá kúpiť aj o polovicu lacnejšie a ovocný príkrm stojí 0,70 Eur,
čo preukazuje, že matka jednotlivé položky nadhodnocuje, resp. cielene si vyberá produkty s vyššou
cenou, aj keď tieto nezodpovedajú podľa jej tvrdenia jej finančným možnostiam a ani jeho možnostiam.

V ostatných prípadoch matka predkladá výpočet položiek na lieky dieťaťa, ktoré pravidelne neužíva a
jednorazové náklady pri ochorení dieťaťa. Rozporuplnosť matkou vyčíslených výdavkov vyplýva aj z
jednotlivých položiek ako domácnosť, drogéria, plienky obrúsky, ktoré by mali spolu prestavovať sumu
125,- Eur. Dodal, že nerozporoval náklady na bývanie matky, ale rozporoval 1 úhrady hypotekárneho
úveru ako náklad maloletého dieťaťa, keďže splácaním hypotekárneho úveru si matka v prvom rade
hradí svoj záväzok v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Nerozporoval

alikvótnučiastkunabývanievrozsahu107,-Eurakoprezentujematkavodvolaní.Tvrdil,žematkanielen
v konaní na súde prvej inštancie, ale aj v odvolaní účelovo prezentuje jeho príjmy za iných podmienok
ako svoje príjmy, keď poukazuje na to, že jej jediným príjmom sú sociálne dávky a má len občasný
príjem z fotografovania v sume 1.000,- Eur ročne. Matka pri svojom príjme pracuje s netto príjmom ako
ziskom z podnikateľskej činnosti. Matka si pritom uplatňuje paušálne výdavky na podnikanie a nie je

možné vyhodnotiť s akou sumou matka reálne disponovala. Zároveň došlo k zvýšenie rodičovského
príspevku a rodinného prídavku na maloleté dieťa a matke by mali byť od januára 2023 vyplácané
dávky v celkovej sume 472,60 Eur. Pri jeho príjme v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, s ktorou boli
reálne spojené náklady na vydavateľskú činnosť, tlač časopisov, a pod., však matka pracuje s brutto
príjmom, ktorý on nikdy nemal k dispozícii. Poukázal na to, že vydavateľská činnosť a s tým súvisiace

podnikanie bolo celoživotným podnikaním jeho otca a toto podnikanie na seba prevzal za účelom jeho
ukončenia s ohľadom na vek a zdravotný stav svojho otca, ktorý pol roka po ukončení podnikania
zomrel. Ďalej uviedol, že sa pokúšal si hľadať pracovné pozície v blízkom sektore automobilových
importérov pôsobiacich v SR, ale neúspešne, keďže pracovné pozície zodpovedajúce jeho kvalifikácii
sú obsadené. Hlásil sa preto aj na nižšie pracovné pozície, ale uprednostnení boli mladší a menej

kvalifikovaní uchádzači. Snaží sa si nájsť zamestnanie aj mimo svojho pracovného portfólia, o čom
predložil dôkazy, ale bezúspešne. Keď matka poukazuj na jeho možnosť sa zamestnať a dosahovať
brutto príjem v sume 2.000,- Eur mesačne, čo predstavuje netto príjem v sume cca 1.400,- Eur, tak
20% z tejto sumy predstavuje výživné v sume 280,- Eur mesačne, čomu zodpovedá suma výživného
na maloleté dieťa, ktorú určil súd. V jeho možnostiach nie je dosahovať v SR taký príjem, ako dosahoval

v zahraničí v úzko špecifikovanej pracovnej oblasti. Na základe daňových priznaní bolo zjavné, že zisky
z vydavateľskej činnosti v rámci živnosti predstavovali sumu 3.260,- Eur, t. j. boli pri vysokých výdavkoch
nízke a pre zdravotný stav a vek jeho otca bolo potrebné túto činnosť ukončiť. Dodal, že predmetom
dedičstva bol byt, ktorý obýva a ktorý zdedil po svojom otcovi a suma cca 7.000,- Eur ako 1 zostatku
na bežnom účte jeho otca v čase smrti a od tejto sumy odpočítal poplatky v súvislosti s dedičským

konaním. Predložil potvrdenie o pripísaní sumy na jeho účet po zrušení účtu svojho otca. Požiadavka
matky na úhradu zročného výživného jednorázovo by ohrozila jeho schopnosť plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu úhradou bežného výživného a bola by pre neho likvidačná. Mal za to, že
výživné určené súdom prvej inštancie je výživným určeným v súlade so zákonom a určeným na úhradu
bežných potrieb maloletého dieťaťa. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní a aj napriek svojím

obmedzeným možnostiam pokračuje s uhrádzaním niektorých nákladov dieťaťa na základe dohody
s matkou. Dôvodom zníženia jeho výdavkov bolo ukončenie živnosti a aj následné úmrtie jeho otca.
Šaty pre maloleté dieťa kúpil za sumu 200,- Eur, pričom platbu realizoval ešte v roku 2021, kedy si
takúto úhradu mohol dovoliť. Dodal, že dom na D. ulici bol dlhodobo sídlom redakcie, skladom i archívom
vydavateľstva, kde jeho otec občasne prespal z dôvodu práce, pričom býval u svojej priateľky. Doložil

doklad o úhrade nájmu za štvrtý kvartál roku 2021, teda pred predajom časopisu. Poprel, že by platil
nájomné za túto nehnuteľnosť v ďalšom období. Zotrval na tom, že určenie prítomnosti matky súdnym
rozhodnutím pri jeho styku s dieťaťom je nadbytočné, pričom nepopiera, že separačná úzkosť existuje
ako vývojová fáza v živote maloletého dieťaťa, avšak uvedené nie je dôvodom na realizáciu jeho styku
s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky. Svoje tvrdenia vyvodzuje od reálneho priebehu stretnutí

s maloletým dieťaťom, počas ktorých s ním dieťa odíde od matky a ak aj dieťa začne hľadať matku,
je ľahko upútateľné zmenou hry, či iným vnemom. Poukázal na to, že ak matka argumentuje, že dieťa
by bez nej nemalo vydržať ani len minútu, tak, keď sa matka zúčastňovala súdnych pojednávaní, či
stretnutí na ÚPSVaR v rôznych časoch a bez prítomnosti dieťaťa, starostlivosť o dieťa vtedy muselazabezpečovať iná osoba. Tvrdil, že v bežných životných situáciách matka od dieťaťa odchádza, takže
matkou tvrdená separačná úzkosť dieťaťa sa vzťahuje len na jeho styk s ním. Matka nepristúpila na
to, aby si maloleté dieťa postupne odvyklo od jej prítomnosti postupným pracovaním na znížení, či

odstránení ňou tvrdenej separačnej úzkosti. K správe predloženej matkou od G. J. B. zo dňa 13.12.2022
uviedol, že táto správa potvrdzuje, že na žiadosť matky bola vystavená správa o tom, že maloleté dieťa
bolo odoslané na psychologické vyšetrenie pre separačnú úzkosť. Správa zo dňa 11.11.2022 od G. B.
E. potvrdzuje to, že matka navštívila ambulanciu (nie dieťa) a že dieťa má prechádzať v danom čase
prirodzeným vývojovým štádiom separačnej úzkosti. Poukázal na to, že v danom prípade z predloženej

správy nevyplývalo žiadne pozorovanie maloletého dieťaťa, preto je možné predpokladať, že správa
bola vydaná na základe tvrdení zo strany matky. Dodal, že sa chcel zúčastniť odborného poradenstva za
prítomnosti maloletého dieťaťa za účelom jeho prípravy na dlhšie odlúčenie od matky, či odsledovania
reakcie dieťaťa po odchode matky a pripraviť rodičov na správny prístup pri takomto odlúčení, avšak
uvedené matka odmietla. Oslovil aj dve odborníčky na detskú psychológiu, ktoré ho poučili ohľadom
témy separačnej úzkosti a konštatovali, že vrchol tohto vývojového štádia trvá týždeň, maximálne dva.

Tvrdil, že G. F. navštívil jeden krát a konzultácia sa týkala zdravotného stavu jeho otca. Mal za to, že súd
prvej inštancie vytvoril podmienky na to, aby si maloleté dieťa za obdobie piatich mesiacov zvyklo na
postupné odlúčenie od matky, a to za podmienok, že ho dieťa pozná, pravidelne sa s ním stretáva, je na
neho zvyknuté, pričom ide o časový interval 1,5 hodiny. Trvanie matky na jeho úprave styku s maloletým
dieťaťom v rozsahu jednej hodiny a za jej prítomnosti preukazujú, že návrh matky nesleduje právo

maloletého dieťaťa na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na styk s druhým
rodičom.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil alternatívne, s poukazom na plynutie
času a fakt, že maloleté dieťa sa s ním pravidelne stretáva a je na neho zvyknuté, zmenil tak, že upraví
jeho styk s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky a v širšom rozsahu, než bolo rozhodnuté súdom

prvej inštancie.

9. V odvolacej replike matka uviedla, že otcovu dlhodobú nezamestnanosť je možné nazvať účelovou.
Nevedela ako otec vypočítal jeho údajný netto príjem v sume 1.300,- Eur v zahraničí, keď sám zakladal
tabuľku jeho príjmov za rok 2021 s uvedením sumy 1.879,29 Eur netto mesačne. Kládla si otázku

odkiaľ má otec finančné prostriedky na život samotný, na platenie výživného a právneho zástupcu.
Namietala, že otec nezaložil do spisu uznesenie o dedičstve, z ktorého by bol zrejmý všetok príjem,
ktorý z dedičstva získal. Mala za to, že otec má jednoznačne schopnosti aj možnosti na pracovnom trhu
získať pracovnú pozíciu s platom 1.800,- Eur netto, aký dosahoval v jeho predchádzajúcej pracovnej
pozícii. K výdavkom maloletého dieťaťa uviedla, že tieto rastú spolu s nárastom cien a spochybňovať

cenu pribináčika a vyvodiť z toho záver, že matka položky nadhodnocuje je nemiestne. Pre maloleté
dieťa nakupuje výživu Sunar ako desiatu, resp. olovrant, ktorá sa pohybuje v priemere 1,50 Eur, je to
minimálne pätnásť krát do mesiaca. Tvrdila, že otec má vedomosť, že maloleté dieťa máva hnačky,
horúčky zo zubov či chrípku, ktorú malo aj na Vianoce, prípadné nachladnutia, kašeľ, preto sú lieky na
tieto choroby kupované pravidelne a do týchto nákladov nezarátala náklady na zubára, ktoré zdravotná

poisťovňa nehradí. Výdavky ktoré uviedla vychádzajú z reálnych čísiel. Nesúhlasila s tvrdeniami otca,
že dobrovoľne uhrádza náklady aj nad rámec výživného, keďže uvedené realizuje len pre účely súdneho
konania, nie sám a dobrovoľne. Náklady, ktoré otec uhradil mimo výživného boli len na jej žiadosť s tým,
že sa musela dopytovať na ich úhradu, keďže z platieb otca, ktoré posielal nemala nato, aby tieto náklady
uhradila. Plávanie maloletého dieťaťa je jeho oprávnený výdavok, ktoré má maloleté dieťa odporúčané

v rámci rehabilitácií. Dodala, že od skončenia súdneho pojednávania dňa 12.01.2023 maloleté dieťa
od otca nedostalo nič, ani žiadne hračky. Jediné na čo otec prispel bolo prepichnutie ucha pre dieťa v
sume 25,- Eur. Ukazuje sa, že príspevky nad rámec výživného, na ktoré ale matka je odkázaná boli len
pre súd, účelové, aby dosiahol nižšiu vyživovaciu povinnosť v súdnom rozhodnutí. Nehovoriac o tom,
že je pre ňu naozaj ponižujúce prosiť otca o nákup potravín, na ktorý sama nemá peniaze. Uviedla,

že otec od 12.01.2023 uhrádza výživné na maloleté dieťa v sume 280,- Eur, od apríla 2023 uhrádza
splatné výživné na nevydatú matku len vo výške 50,- Eur a nie vo výške 100,- Eur ako uvádza otec.
Poukázala na to, že byt, ktorý zdedil, dal do doživotného užívania svojej sestre, čo vyplýva z výpisu z
katastra nehnuteľností. Bola toho názoru, že zárobkových možností pre zdravého človeka je dosť, ide
len o to, aby človek chcel pracovať, o čo evidentne otec záujem nemá, keď sa neustále vyhovára na

to, že sa nevie zamestnať. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/16/2018
zo dňa 27.06.2018. Ďalej uviedla, že maloleté dieťa trpí separačnou úzkosťou, čo sa prejavuje tak, že
keď sa od dieťaťa pokúša vzdialiť, tak dieťa za ňou pribehne. Otec sa s dieťaťom stretáva na hodinu,
niekedy hodinu a pol, avšak všetko záleží od možností dieťaťa, ktoré si prechádza rastom očných zubov,z čoho máva hnačky, horúčky, únavu aj úzkosti na ihrisku a vyžaduje si matkinu prítomnosť oveľa viac.
Tvrdila, že stráženie maloletého dieťaťa je možné iba počas jeho spánku a musí sa vrátiť do času, keď
sa dieťa zobudí, čo bol aj prípad súdnych pojednávaní, kedy dieťa bolo v kočíku pri súde spiace. Dodala,

že otec navštevoval psychiatra G. F. ešte pred vzťahom s ňou a aj počas ich vzťahu pre ňu z neznámych
príčin.Radabypožiadalaosprávuozdravotnomstaveotca,nakoľkojehokonfliktnésprávaniesastrieda
s bezkonfliktným. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/59/2018 zo dňa
19.09.2018.
10. V odvolacej duplike otec uviedol, že nie vlastnou vinou prišiel o zamestnanie, ako bolo v konaní

preukázané. Aktívne si hľadá zamestnanie a je vedený na ÚPSVaR. Predložil aj ďalšie dôkazy o jeho
snahe si nájsť zamestnanie. Je v situácii, kedy mu s financovaním jeho potrieb a záväzkov pomáha
najbližšia rodina, jeho sestra mu pravidelne zasiela finančné prostriedky. Kládol si otázku, z čoho matka
hradí právneho zástupcu, keď uvádza, že jej jediným príjmom sú sociálne dávky, z ktorých pokrýva
nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletého dieťaťa. Dodal, že tvrdenia matky o tom, že maloleté
dieťa od neho nič nedostalo sú klamstvom, keďže dieťaťu na jeho narodeniny, aj napriek svojej finančnej

situácii, kúpil odrážadlo a vyrezal mu vlastnoručne koníka z dreva. Na každé stretnutie s dieťaťom
mu prinesie aspoň maličkosť, bublifuk, či ovocie. Ako problematické vníma to, že matka ruší jeho
stretnutia s maloletým dieťaťom, a to nielen z dôvodov na strane dieťaťa (choroba), ale aj z dôvodov
na strane matky, ktorá naplánuje dovolenky a výlety s dieťaťom v čase, keď sa s ním má stretnúť.
Zároveň matka posúva jeho stretnutia s maloletým dieťaťom z dôvodu spánku dieťaťa a neumožní mu

byť s dieťaťom dlhšie, naopak stretnutia ukončuje skôr. Akékoľvek jeho žiadosti o náhradný styk matka
ignoruje a odmieta. Tvrdil, že sa s maloletým dieťaťom pravidelne hráva hru na lietadielko, pričom dieťa
si túto hru pýta a dožaduje sa jej. Počas posledných stretnutí, niesol maloleté dieťa na rukách, keďže
dieťa sa samo pýtalo k nemu na ruky. Pravidelne pri rozlúčke sa k nemu dieťa opakovane vracia a pýta si
od neho pusu. Matkinu prítomnosť pri jeho styku s dieťaťom považuje za kontraproduktívnu. Poukázal na

to, že matka mu v konečnom dôsledku neumožňuje ani styk s maloletým dieťaťom, ktorý navrhuje, aby
súd upravil. V zmysle rozsudku súdu prvej inštancie sa už mal aktuálne s maloletým dieťaťom stretávať
bez prítomnosti matky, o čo sa matka ani raz nepokúsila. Dodal, že matka svojím prístupom dlhodobo
preukazuje, že nemá záujem na tom, aby sa jeho styk s maloletým dieťaťom rozširoval a aby upustila
od svojej prítomnosti na stretnutí. Poukázal na to, že už dva roky sa pravidelne realizuje jeho kontakt

s maloletým dieťaťom a má všetky potrebné zručnosti na realizáciu styku s dieťaťom samostatne a vo
väčšom rozsahu.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba(§359a§362ods.1CSPa§7ods.1CMP)protirozhodnutiusúduprvej,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch
rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, o uložení povinnosti otcovi prispievať na
výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne za obdobie od 20.10.2021 do 31.08.2022 a od

01.09.2022 sumou 280,- Eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, o uložení
povinnosti otcovi zaplatiť zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 20.10.2021 do 31.12.2022
v sume 1.458,70 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur, spolu s bežným výživným,
počnúc dňom 01.01.2023 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok, o styku otca s maloletým
dieťaťom v rozsahu každého nepárneho týždňa v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod.

do 17:00 hod. a každého párneho týždňa v kalendárnom roku v pondelok, v stredu a v sobotu od 15:30
hod. do 17:00 hod., vždy za prítomnosti matky a od dosiahnutia dvoch rokov veku maloletého dieťaťa
bez prítomnosti matky s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude vždy miesto
bydliska matky a o uložení povinnosti matke maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho
odovzdať a v určenom čase od otca prevziať.

Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na určenie výživného na maloleté dieťa v stanovených výškach, s povolením
splátok zročného výživného otcovi a na určenie práve takého rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom,
po čase aj bez prítomnosti matky, spôsobom určeným v rozsudku súdu prvej inštancie.13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou
oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú

iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a
podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na
ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti,

možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na
strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných
osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na
strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaťažuje oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného sa
vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75
Zákona o rodine). V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby
a posudzovať ich vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami výživou oprávneného dieťaťa.
Výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a

fyzickejvyspelosti,zdravotnéhostavu,záujmovakoníčkov,voľnočasovýchaktivít,školskéhozariadenia,
v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba odstupňovania miery týchto potrieb. Pri
určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa ani zásadu
rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň,
ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v

spoločnej domácnosti.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápu aj
z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé
a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení

z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu.Všeobecnýsúd

však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací
súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra
1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

19. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým
výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd
prvej inštancie opisuje obsah podaní účastníkov, obsah výpovedí účastníkov konania, obsah listinných
dôkazov, avšak preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Tu

sa žiada zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia nemá byť súhrnom súdneho spisu, ale má mať logickú
nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení
dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na
vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu v napadnutých výrokoch relevantnémyšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ
nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci
vo vzťahu k napadnutým výrokom, keď odôvodnenie jeho rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom

je nedostatočné nepresvedčivé, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že
takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa súd prvej inštancie nepresvedčivo zdôvodnil

svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie opakovane uvádzal, kto čo z účastníkov konania požadoval,
čo uvádzal vo svojich podaniach, čo bolo medzi nimi sporné, kto čo namietal, ďalej opisujúc príjmy
a výdavky rodičov maloletého dieťaťa, bez toho, aby vyhodnotil vykonané dôkazy a aby uviedol,
ktoré výdavky rodičov považoval za preukázané a ku ktorým naopak neprihliadol a z akých dôvodov,
z akých skutočností pri svojom rozhodovaní vychádzal pri určení výživného na maloleté dieťa práve
v sumách 250,- Eur, od 01.09.2022 280,- Eur, keď rezignoval na svoju povinnosť ustáliť výdavky

maloletého dieťaťa, ktoré síce popisuje, avšak nie je zrejmé, ktoré z nich považoval za odôvodnené
výdavkymaloletéhodieťaťaavakýchkonkrétnychvýškach,najmä,akpovažovalzanadsadenévýdavky
na domácnosť, stravu a lieky. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neposúdil a nevyhodnotil
príjmy rodičov maloletého dieťaťa, s ohľadom na otcovu dlhodobú nezamestnanosť, ukončenie jeho
pracovného pomeru a živnosti, jeho príjmu z predaja časopisu a časti z tohto príjmu (v akej výške?),

ktorá bola použitá na vyrovnanie záväzkov (akých?), ani výšku jeho úspor, keď súd konštatuje, že
otec žije z úspor. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akého celkového
príjmu otca (a v akej výške) vychádzal pri stanovení jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu,
z akých okolností a dôkazov vychádzal pri svojom konštatovaní o nemožnosti otca prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 390,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani námietkou otca

ohľadom splátky hypotekárneho úveru, ktorú nepovažoval za výdavok maloletého dieťaťa, ale výdavok
matky. Súd prvej inštancie musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach
formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah
dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy styku otca
s maloletým dieťaťom konštatuje aj pochybenie súdu prvej inštancie v právnom posúdení veci
a v súvislosti s tým aj nedostatočne zistený skutočný stav (§ 35 CMP). Súd prvej inštancie o styku otca
s maloletým dieťaťom nerozhodol na základe aktuálne zisteného skutočného stavu v čase vyhlásenia

rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Rozhodnutie o styku za odlišných podmienok je založené na inom (iba
predpokladanom) skutkovom základe. Súd prvej inštancie teda v tomto prípade pri odstupňovaní styku
do nadobudnutia dvoch rokov veku dieťaťa a po nadobudnutí dvoch rokov veku dieťaťa do budúcna
zohľadňoval domnelé skutkové okolnosti dôvodné pre rozhodnutie o úprave styku rodiča s maloletým
dieťaťom predpokladajúce zmenu pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti. Súd prvej inštancie pri

vyhlásení rozsudku, ako uviedol vo svojom odôvodnení, zistil, že rodičia sa na styku otca s maloletým
dieťaťom nevedia dohodnúť, matka v styku otca s maloletým dieťaťom nebráni, iba sa dožaduje citlivej
úpravy vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa, ktoré má zistenú separačnú úzkosť, je veľmi naviazané na
matku, preto sa dožadovala svojej prítomnosti pri styku otca s dieťaťom, ktorú prítomnosť otec odmietal
s odôvodnením, že maloleté dieťa je na neho zvyknuté, pozná ho a on je schopný sa oň postarať aj bez

prítomnosti matky. Súd prvej inštancie ustálil, že na strane otca nezistil žiadnu takú prekážku, ktorá by ho
robila nespôsobilým pre výkon jeho rodičovských práv a povinností alebo negatívne vplývala na zdravý
fyzický a psychický vývin maloletého dieťaťa, preto aj s prihliadnutím na predloženú lekársku správu,
z ktorej vyplýva aktuálne zistená separačná úzkosť maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku jeden a pol
roka, upravil jeho styk s otcom najskôr ešte za prítomnosti matky a s odstupom niekoľkých mesiacov,

kedy dieťa dosiahne vek dvoch rokov, bez prítomnosti matky. Styk otca s dieťaťom tak v budúcnosti
upravil odlišne (bez prítomnosti matky) bez toho, aby bolo možné vyhodnotiť, či došlo k zmene okolností,
ktorými dôvodil prvotnú úpravu styku (za prítomnosti matky).

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality

a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.23. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala

za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

24. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých
relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, pričom nevykonal i
ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (napr. lustráciou bankových účtov, vyžiadaním
si rozhodnutia o dedičstve, a pod.) a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti
daného prípadu, potom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s použitím ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výrokov I. a II., zrušil a vec mu

v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

25. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných
právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch, vrátane zvislých výrokov, zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie
procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je
komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov

dokazovania. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné
objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov za rozhodné obdobie (aktualizovať
ich ku dňu nového rozhodnutia), možnosti a schopnosti otca platiť matkou navrhované výživné.
Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky účastníkov konania, vrátane maloletého dieťaťa a posúdiť ich
opodstatnenosť,ichskutočnévynakladanieoveriť.Okrempríjmovavýdavkovmajetkovépomeryrodičov

ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové
vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch a pod., ktoré mohli rodičia nadobudnúť aj
dedením. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. V súvislosti s úpravou
styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie objasní aktuálnu rodinnú situáciu, spôsob doposiaľ
realizovaného styku otca s maloletým dieťaťom, náležitým spôsobom preverí, či dieťa trpí separačnou

úzkosťou a následne vykoná aj iné potrebné na vec sa vzťahujúce dokazovanie.

27. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 o § 195 a nasl. CSP a §
204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení

výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto
posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

28. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).