Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5114237419.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcov: 1/ Q.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., 2/ Z. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX
XX L., 3/ B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Z. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD.,

LL.M., advokátkou so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 13C/370/2014-485 zo dňa 01. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku II. o trovách konania potvrdzuje.

Vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.
13C/370/2014-485 zo dňa 01. 08. 2023 konanie zastavil (výrok I.) a žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 21. 11. 2014 sa pôvodná žalobkyňa B. P.,
rod. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G. XXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. Potom čo súd prvej inštancie po úmrtí pôvodnej žalobkyne rozhodol o pokračovaní v konaní so
žalobcami 1/ až 3/ ako jej právnymi nástupcami, títo podaním doručeným súdu dňa 20. 06. 2023 zobrali
žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20. 07. 2023 so späťvzatím

žaloby súhlasil a žiadal priznať náhradu trov konania.
4. Citujúc ust. § 144, § 145, § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd konanie
zastavil.
5. Vychádzajúc z ust. § 256 ods. 1 C. s. p. súd žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania
nepriznal s odôvodnením, že žalobcovia 1/ až 3/ procesné zavinenie na zastavení konania nenesú, do
konania museli vstúpiť výlučne titulom právneho nástupníctva po pôvodnej žalobkyni.

6. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v priznaní mu náhrady trov
konania voči žalobcom v celom rozsahu.
7. Žalovaný poukázal na priebeh sporu, pokiaľ ide o určenie masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom konštatoval, že súhlasí s tým, že v prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní

o trovách skúma výlučne procesné zavinenie, bez možnosti prijatia záverov o predmete sporu
podľa ustanovení hmotného práva. Z tohto pohľadu je však bezvýznamné ako sa žalobcovia staliúčastníkmi konania na žalujúcej strane. Spor prevzali v stave, v akom ho takým učinili úkony ich
právnej predchodkyne, pričom on sám neučinil nič v zmysle uspokojenia uplatnených nárokov právnej
predchodkyne žalobcov, či žalobcov samotných. Neurobil tak nič, čo by mohlo mať za následok záver

o tom, že procesne zavinil zastavenie konania.
8.Nesúhlasilsozáveromsúdu,žežalobcovianenesúprocesnézavinenienazastaveníkonania,nakoľko
do konania museli vstúpiť výlučne titulom právneho nástupníctva po pôvodnej žalobkyni. Ich vstup do
konania ako právnych nástupcov po pôvodnej žalobkyni nebol dôvodom zastavenia konania, príčinou
zastavenia konania bol procesný návrh žalobcov. On späťvzatie žaloby nijakým spôsobom nezapríčinil.

Pokiaľ s ním aj súhlasil, neznamená to, že sa tým vzdal nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia
by nezavinili zastavenie konania iba vtedy, ak by ku späťvzatiu došlo pre jeho konanie. Ide teda iba o
to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku, alebo nie a žalobcovia sa nárokov uplatnených ich
právnou predchodkyňou nedomohli.
9. Pokiaľ súd konštatoval, že žalobcovia museli vstúpiť do konania v rámci ich dedičských nárokov,
žalobcovia mali vedomosť o prebiehajúcom spore a mohli dedičstvo po pôvodnej žalobkyni odmietnuť

a nemuseli by tak vstupovať do začatých konaní.
10. Uviedol, že rovnaký výklad, k akému pristúpil súd, o vtiahnutí žalobcov do konania, sa dá použiť
aj na neho, nakoľko bol rovnako vtiahnutý do konania pôvodnou žalobkyňou a stal sa tak žalovanou
stranou sporu bez vlastnej vôle a vlastného rozhodnutia. To na jeho strane vyvolalo trovy konania, ktoré
by mu inak neboli vznikli.

11. Žalobcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom /§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku o trovách konania podľa § 387 C. s. p. ako vecne správne potvrdil, aj keď sa nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ až 3/ nenesú procesné zavinenie na zastavení konania

z dôvodu, že do konania museli vstúpiť výlučne titulom právneho nástupníctva po pôvodnej žalobkyni.

13. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

14. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, civilnoprávne sporové konanie je ovládané jednak zásadou
zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na

náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 255 C. s. p.),
jednak zodpovednosťou za zavinenie zastavenia konania, podľa ktorej strana, ktorá zavinila zastavenie
konania je povinná nahradiť trovy konania protistrane (§ 256 C. s. p.). Zavinenie na zastavení konania
na účely rozhodovania o trovách konania treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V prípade,
ak zastavenie konania nie je možné pripísať žiadnej zo strán konania, prichádza do úvahy postup podľa

§ 257 C. s. p. (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 210/2019 zo
dňa 30. 10. 2019).

16. Odvolací súd, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, dospel k záveru, že zavinenie na zastavení
konania nie je možné jednoznačne pripísať žiadnej zo strán konania, resp. každá zo strán konania má

na zastavení konania rovnaký podiel.

17. Predmetom konania v prejednávanom spore bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom
majú obe strany konania tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex).

Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo žalovaného na
vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvasúdom,ataktiežjehoprávonasúdnuochranuvtejtoveci;
uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Ten z účastníkov právneho vzťahu,
ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník tohto vzťahu,sa stáva žalobcom. Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie
žaloby, prináleží konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu, súd môže takéto konanie zastaviť
len so súhlasom žalovaného, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby musí byť výslovne a

zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 C. s. p.). V tomto prípade nejde o nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 C. s. p., ale o skutočnosť, že za žalobcu treba
považovať obidve strany sporu, a preto späťvzatie žaloby urobené len jednou z nich nemôže viesť
bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany k zastaveniu konania (porovnaj aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 52/2008). K účinnosti spävzatia žaloby/návrhu na

začatiekonaniaovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsatedavždyvyžadujesúhlas
žalovaného. V prípade späťvzatia žaloby/návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a zastavenia konania v dobe, keď od zániku tohto spoluvlastníctva uplynula
doba dlhšia ako tri roky, dochádza totiž k nevyvrátiteľnej domnienke vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

18. Z uvedeného je zrejmé, že pre zastavenie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa vyžaduje súčasné naplnenie dvoch podmienok - späťvzatie žaloby žalobcom a súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby. Pokiaľ teda i žalobcovia zobrali žalobu späť, nie je možné pričítať
zavinenie na zastavení konania výlučne im, keďže pre zastavenie konania samotný tento dispozitívny
úkon nepostačuje a musí k nemu pristúpiť i súhlas žalovaného (v danom prípade sa pritom za súhlas

so späťvzatím žaloby nemôže považovať nevyjadrenie súhlasu, t. j. nečinnosť žalovaného po späťvzatí
žaloby). Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že sú naplnené dôvody pre nepriznanie náhrady
trov konania žiadnej zo strán konania v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 257 C. s. p., keď k
zastaveniu konania došlo v dôsledku kumulácie úkonu žalobcov - späťvzatia žaloby a úkonu žalovaného
- súhlasu so späťvzatím žaloby, a teda obe strany mali na zastavení konania rovnaký podiel.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že on sám neučinil nič v zmysle uspokojenia uplatnených
nárokov právnej predchodkyne žalobcov, či žalobcov samotných, odvolací súd zároveň dodáva, že v
dôsledku súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby žalobcami zároveň nedošlo ani k uspokojeniu jeho
nárokov (iudicium duplex) uplatnených v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, resp. vyporiadania

v zmysle jeho návrhu, ktorým sa domáhal prikázania pozemkov špecifikovaných v žalobe do jeho
výlučného vlastníctva spolu s vrátením toho, čo zo svojho výlučného majetku použil na bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, o ktorom nároku súd rozhoduje len na návrh oprávneného.

20. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu

vo výroku o trovách konania podľa § 387 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia 1/ až 3/, a to v celom
rozsahu, preto im voči žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však

žalobcom 1/ až 3/ v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd, vychádzajúc
zo zásady hospodárnosti konania, žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v
dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods.
2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

22. Vo výroku o zastavení konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal
odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)