Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323201275.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpenej advokátkou: JUDr. Lucia Gašpieriková, so sídlom
Jarmočná 2264/3, Šaľa, IČO: 42 210 283, proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C/28/2023-26 zo dňa 20. apríla
2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 8C/28/2023-81 zo dňa 27. júla
2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieI.výrokomuložilžalovanémupovinnosťstrpieťvýkonpráv
žalobkyne, ktoré jej prináležia zo spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k celku, k nehnuteľnostiam:
1. v okrese Šaľa, obci D., katastrálnom území D.: - byt č.X, G. X. H., F. X v bytovom dome na I. C. s. č.
XXX, podiel na pozemku parc. C KN č. 585/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2 o výške
podielu 314/10000 k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve o výške podielu 314/10000 k celku vedené na LV č. XXXX, na Okresnom úrade Šaľa,

katastrálny odbor a 2. v okrese Šaľa, obci D., katastrálnom území D.: - garáž súp. č. XXXX, postavená
na pozemku C KN parc. č. 942/20, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, pozemok C KN parc.
č. 942/20, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 vedené na LV č. XXXX na Okresnom úrade
Šaľa, katastrálny odbor, a to najmä právo vstupovať do/na predmetné nehnuteľnosti, právo zotrvať v/
na predmetných nehnuteľnostiach, právo užívať a obývať predmetné nehnuteľnosti, právo na užívanie
všetkých energií do nehnuteľnosti a právo na bežnú opravu/úpravu predmetných nehnuteľností, a to až

do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; II. výrokom uložil žalovanému povinnosť vydať príslušné
kľúče od predmetných nehnuteľností žalobkyni.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326
ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Vecne dôvodil, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila

tým, že ide o nehnuteľnosti, ktoré spolu so žalovaným užívali ako manželia. Vzhľadom na rozvod
ich manželstva, žalobkyňa nemá záujem ďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným,
tieto spoločne užívať, a preto žalovaného žiadala viackrát o zrušenie a vyporiadanie ich podielového
spoluvlastníctva. Odišla z predmetného bytu v apríli 2022 po tom, čo sa hádky strán sporu vystupňovali
natoľko, že jej odchod zo spoločnej domácnosti bol nevyhnutným v záujme jej života a zdravia. Žalovaný
jej bráni v prevzatí si osobných vecí, bráni jej v vstupe do nehnuteľností a ich užívaní, odcudzil jej

kľúče. Uviedla, že aj na vydanie týchto hnuteľných vecí bol žalovaný žalobkyňou ústne a písomne
vyzývaný,avšakskutočnýzáujemodohodunemáavstupdonehnuteľnostíjejneumožní.Máinformácie,že predmetné nehnuteľnosti žalovaný užíva s treťou osobou, na ktoré užívanie nedala svoj súhlas.
Písomnýmpodanímzodňa13.2.2023žiadalažalovanéhoosprístupnenienehnuteľnosti(bytuagaráže),
za účelom uzatvorenia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, za týmto účelom

zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, žalovaný listami doručenými právnej zástupkyne žalobkyne
dňa 8.3.2023 síce uviedol, že sprístupní nehnuteľnosti za účelom znaleckého zisťovania hodnoty
nehnuteľností, avšak od následnej nevyhnutnej písomnej či telefonickej komunikácii upustil. Žalovaný
odcudzil žalobkyni kľúče od predmetných nehnuteľností, táto sa do predmetných nehnuteľností nevie
nijako dostať, čo potvrdil vo svojom liste adresovanom právnej zástupkyne žalobkyne, doručenom dňa

8.3.2023. Žalobkyňa nemá preto možnosť aktuálne zabezpečiť obhliadku predmetných nehnuteľností
znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku o všeobecnej hodnote nehnuteľností. Predmetné
nehnuteľnosti užíva v plnom rozsahu nepretržite výlučne žalovaný. Žalobkyňa tiež uviedla, že vzhľadom
na bránenie jej vo vstupe a užívaní predmetných nehnuteľností žalovaným, nemohla sa realizovať
navrhovaná obhliadka predmetných nehnuteľností znalcom, ktorý by určil hodnotu nehnuteľností, a z
ktorej hodnoty by vyvodzovala hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa napriek tomu, že

je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, tieto užívať nemôže, nakoľko jej žalovaný
bez jej vôle odobral kľúče, čím zamedzil prístup do/na predmetné nehnuteľnosti. Dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa osvedčuje od predkladaných listov vlastníctva -
od svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom k okolnostiam rozhodujúcich a
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy odvodzuje od bránenia jej vo výkone tohto vlastníckeho

práva, v užívaní predmetu vlastníctva riadnym spôsobom, t. j. spôsobom, pre ktorý sú primárne tieto
nehnuteľnosti určené. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na podanie žalovaného doručené jej
právnej zástupkyni dňa 8.3.2023, v ktorom žalovaný nepopiera, že jej vstup a užívanie neumožňuje,
keďže jej vstup do nehnuteľností viaže na znalcom vykonanú obhliadku a priložené čestné prehlásenia.

3. Súd prvej inštancie z obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa
odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej dostatočným
spôsobom. Zo žaloby a predložených listinných dôkazov vyplýva, že trvalá ochrana uplatnenému nároku
žalobkyne a zabezpečenie trvalej úpravy medzi stranami sa má v tomto prípade poskytnúť meritórnym
rozhodnutím o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam patriacich v 1/2

žalobkyni. Do toho momentu je však potrebné dočasne upraviť pomery tak, aby žalobkyňa nebola
ďalej neoprávnene obmedzovaná pri výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a užívaní
predmetu vlastníctva riadnym spôsobom, t. j. spôsobom, pre ktorý sú primárne tieto nehnuteľnosti
určené. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalovaného,
ani do práv iných osôb. Žalobkyňa osvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, nariadenie neodkladného opatrenia je podľa súdu prvej inštancie dôvodné, nakoľko
zabráni, aby nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne a oslabeniu jej vlastníckych práv. O
trovách súdneho konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej
alebo v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol zrušenie napadnutého uznesenia.
Argumentoval tým, že žaloba je podľa napadnutého uznesenia podaná ohľadom vysporiadania
podielového spoluvlastníctva, preto je zrejmé, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na doriešení
svojho bývania, aby sa domáhala nekontrolovaného vstupu do obydlia cudzieho človeka. Žalobkyňa
potvrdila, že býva v J., čo je zadokumentované v rozvodovom spise sp. zn. 21Pc/17/2022 (navrhol

pripojiť). Čo sa týka vecí žalobkyne, aj ona sama uviedla, že si pre tieto bola viackrát, vstup jej bol
umožnený, ale naschvál si nezobrala všetko. S právnou zástupkyňou žalovanej komunikoval, očakával,
žemubuďnapíševakomtermínemávecivydať,alebokedyakamichdoniesť,čosavšaknestaloateda
vydanie vecí bolo zmarené zo strany žalobkyne. U notára sa informoval, kam by mohol veci žalobkyne
odovzdať, bolo mu však povedané, že žalobkyňu nútiť na prevzatie veci nemôže, náklady na úschovu

by musel hradiť, na čo peniaze nemá. Počas doby, keď mala žalobkyňa od nehnuteľnosti kľúče mu z
tejto zmizli cennosti aj peniaze, ohľadom čoho podal trestné oznámenie. Priložil kópiu Upovedomenia z
Okresnej Prokuratúry Galanta zo dňa 17.4.2023 pod číslom 1Pn 273/23/2202-3. S treťou osobou, ktorú
uvádza žalobkyňa, uzavrel platnú nájomnú zmluvu, preto sa nemôže podriadiť výkonu neodkladného
opatrenia. Predmetná nehnuteľnosť je jej obydlím a ani on do nej bez súhlasu nájomcu nemôže vstúpiť.

Pokiaľ by odovzdal žalobkyni kľúče a ona tam bez povolenia nájomcu vstúpi, stal by sa spolupáchateľom
trestného činu (pripojil kópiu nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2023).5. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila a uviedla, že navrhuje napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného najmä v časti, že plnenie
z uznesenia je nemožné či priam protizákonné, keďže byt a garáž dal do prenájmu tretej osobe (A. J.).

Je irelevantné, či žalovaný umožnil užívanie predmetných nehnuteľností tretiemu subjektu. Žalovaný
uzatvoril nájomnú zmluvu s nájomcom A. J. dňa 1.3.2023 bez vedomia a súhlasu žalobkyne ako
podielovej spoluvlastníčky. Je irelevantné, kde sa reálne žalobkyňa zdržuje (hoci uvádza už v žalobe,
že zo spoločnej nehnuteľnosti - bytu bola donútená odísť práve žalovaným), že žalovaný podal trestné
oznámenie alebo že žalobkyňa mala možnosť si veci z bytu vziať. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie

žalovaného o tom, že mienil vážne veci žalobkyne odovzdať, hoci cestou právnej zástupkyne, pretože
žalovaný neprišiel ani na termín, ktorý sám navrhoval (na deň 19.5.2023), a ani následne v deň, na
ktorý bol vyzývaný cestou právnej zástupkyne (dňa 29.5.2023). Citovala ustanovenia § 39, § 136 ods.
1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Pod pojmom „hospodárenie so spoločnou
vecou“ je potrebné rozumieť najmä opravu, úpravu, údržbu, užívanie a iné, bez ohľadu na to, či medzi
spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. Spôsob nakladania sa určuje dohodou. Nájomnú

zmluvu nemusia ako prenajímatelia uzavierať všetci podieloví spoluvlastníci, postačí väčšina hlasov
spoluvlastníkov. Ak k dohode nedôjde, potom rozhoduje väčšina spoluvlastníckych hlasov, ktorá sa
počíta podľa veľkosti podielov. Nadpolovičná väčšina určená podľa podielov je nad 50 %. V danom
prípade je evidentné, že rozhodnutie žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu je len rozhodnutím jedného
spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie nie je možné považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov a nejde ani

o rozhodnutie „väčšiny“ v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzatvorená nájomná zmluva
medzi žalovaným ako prenajímateľom a A. J. ako nájomníčku zo dňa 1.3.2023 je preto absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. To znamená, že aj v prípade prenajatia
bytu nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb má
každý spoluvlastník (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu) právo zúčastňovať sa na

procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov a prijímania ich rozhodnutia o hospodárení so
spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aj keď miera právnej a faktickej možnosti
určitého spoluvlastníka ovplyvniť tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho
podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v niektorom konkrétnom právnom vzťahu (najmä s
dominantným postavením väčšinového spoluvlastníka) môže byť nepatrná. Rozhodovanie o nájme bytu

v domovej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, pri ktorom nedochádza k zmene účelového
určenia bytu, je súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Či, komu a za akých podmienok bude tento byt/garáž prenajatý, rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, teda uplatňuje sa tu tzv. majoritný princíp,
pri ktorom je z hľadiska prijímania rozhodnutia o prenájme určujúcou veľkosť spoluvlastníckeho podielu

spoluvlastníka (súčet podielov spoluvlastníkov). Spoluvlastníci, ktorí boli ostatnými spoluvlastníkmi
prehlasovaní, sa musia rozhodnutiu väčšiny podriadiť. Ten zo spoluvlastníkov, ktorý nesúhlasí s takýmto
rozhodnutím, nemôže sa úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou
(uvedené právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov). Poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 1694/2005, sp. zn. 22Cdo 1658/2001, sp. zn. 22Cdo

277/2005.

6. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobkyňa sa stala
podielovou spoluvlastníčkou na základe darovacej zmluvy, keď bol darcom. Následne jej doručil výzvu
na vrátenie daru, ktorú prevzala a až teraz, keď doručil na kataster návrh na zápis jeho vlastníckeho

práva a začalo sa konanie pod číslom Z-541/2023, tak žiada vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
To, že takto učiní jej povedal hneď po rozvode, lebo už pri rozvodovom konaní sa chcela baviť o tom
koľko jej má dať peňazí. V prvom rade je nutné, aby súd rozhodol o tom, či spoluvlastníctvo už nezaniklo,
keďže jej výzvu doručil a ona na ňu nereagovala podaním adekvátnej žaloby. Dar sa rozhodol vziať
späť, z dôvodov: - podvádzala ho, ohovárala ho a brojila proti nemu, v čase keď bol chorý nepodala

mu ani pohár vody, vôbec sa o neho nezaujímala, dokonca na neho volala policajtov, okradla ho. Čo
sa týka vecí žalobkyne, aj ona sama uviedla, že si pre tieto bola viackrát, vstup jej bol umožnený, ale
naschvál si nezobrala všetko. Pokiaľ sa nechce nasťahovať späť, tak má podať žalobu o vydanie vecí
a tieto nezameniteľne špecifikovať. Žalobkyňa má vlastné obydlie a jeho obydlie má taktiež právo na
ochranu, aby mu tam už cudzia osoba len tak nechodila. V doplnení vyjadrenia zo dňa 7.7.2023 (č.l.

70) priložil kópiu výpovede žalobkyne dňa 19.6.2023 na OR PZ v Šali (č.l. 71), z ktorej podľa neho
jasne vyplýva, že žalobkyňa nemá naliehavý záujem na tom, aby mala kľúče a nekontrolovaný vstup do
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve. Jednoznačne priznáva, že mala niekoľko možností na odvoz svojich
osobných a hnuteľných vecí. Fakt, že tak neučila je daný len jej vypočítavosťou a teda nie je dôvodomna obmedzovanie jeho slobody a práva k obydliu iných osôb v takej miere, aby bolo na mieste vyžiť
na to inštitút neodkladného opatrenia. Podotkol, že hnuteľné veci ponechané žalobkyňou jednoznačne
neboli tak dôležité pre jej život, aby si to pri viacnásobnom odvoze nevedela odniesť. Vedela, čo má

odniesť a preto sa mala na toto náležite pripraviť. Opakuje, že odišla dobrovoľne. Je toho názoru, že
je súdu dostatočne jasné, pokiaľ by bol odchod žalobkyne v scenári, ktorý opisuje, bola by na neho
zavolala policajtov. Sama teda dobrovoľne opustila spoločnú nehnuteľnosť, v čase keď nebol doma, lebo
mala so sebou kľúče a tým možnosť vstupu. Nevie či ich stratila, alebo sa ďalšieho vstupu domáhala
prostredníctvom polície len z teatrálnosti. Vie však, že z bytu zmizli veci veľkej hodnoty, on ich nikde

nedal a teda jediný, kto ich mohol odcudziť, bola žalobkyňa. Preto bol vykonaný jednostranný úkon a dar
v podobe polovice bytu a garáže vzal späť.

7. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa
a uviedla, že je naďalej podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktorých zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa v tomto konaní domáha. Žalovaný doposiaľ neuvádzal, že sa domáhal

vráteniadaruaokonaníZ-541/2023sadozvedelanáhodnezwebovéhokatastrálnehoportálu.Následne
požiadala Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor o zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8C/28/2023 na základe žaloby zo dňa 6.4.2023. Nemá
vedomosť o tom, že by sa žalovaný domáhal súdnou cestou vrátenia daru, alebo by inicioval konanie

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých zrušenia a vyporiadania sa žalobkyňa v tomto
konaní domáha, preto má za to, že daná otázka nemôže byť v tomto konaní riešená prejudiciálne.
Žalovaný naďalej neumožňuje žalobkyni užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva, a to aj napriek
predbežnej vykonateľnosti napadnutého uznesenia, preto sa domáha plnenia v exekučnom konaní.
Poprela, že by svojim správaním (alebo opomenutím) dala žalovanému dôvod domáhať sa vrátenia

daru, a že teda v dôsledku jej konania či nekonania vznikli hmotnoprávne podmienky pre vznik práva
darcu - žalovaného na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Popiera doručenie
výzvy na vrátenie daru zo strany žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu, aj z nerešpektovania
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie zo strany žalovaného, ale i z
iniciovania katastrálneho konania na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor Z-541/2023, vyplýva

snahažalovanéhožalobkyňuojejpodielnanehnuteľnostiachukrátiť.Skutočnosť,žežalovanýnemienia
nechce strpieť výkon spoluvlastníckeho práva žalobkyne, odovzdať jej kľúče, vyplýva aj z jeho podaní, o
čo viac je nariadené neodkladné opatrenie dôvodné. Žalobkyňa je takou istou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností ako žalovaný, bez ohľadu na to, či si nejaké hnuteľné veci odniesla alebo nie, v sprievode
polície alebo bez. Nie je zrejmé, ako uznesenie obmedzuje žalovaného na jeho slobode či práve k

obydliu iných osôb, navyše, pokiaľ má žalovaný na mysli nájomcu, ním uzatvorená nájomná zmluva je
absolútne neplatná. Z pohľadu merita veci tvrdí, že tvrdenia uvádzané žalovaným v písomnom vyjadrení
zo dňa 7.7.2023 nijako nesúvisia so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Sporuje vznik hmotnoprávnych podmienok pre právo na vrátenie daru, a taktiež
popiera doručenie tohto úkonu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný
od1.7.2016–ďalejlenCSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávneným
subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367
ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného je možné priznať úspech, preto postupom podľa § 388 CSP napadnuté uzneseniu
súdu prvej inštancie zmenil.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní,
bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo
veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie (v znení v odseku 1).10. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa: 1. v okrese Šaľa, obci
D.,katastrálnomúzemíD.:-bytK.X,G.X.H.,F.XvbytovomdomenaI.C.s.č.XXX,-podielnapozemku

parc. C KN č. 585/5, - zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2 o výške podielu 314/10000 k celku,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o výške
podielu 314/10000 k celku, vedené na LV č. XXXX, na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, 2. v
okrese Šaľa, obci D., katastrálnom území D.: - garáž súp. č. XXXX, postavená na pozemku C KN parc.
č. 942/20, - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19m2 -pozemok C KN parc. č. 942/20, - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 19 m2, vedené na LV č. XXXX na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor.
Domáha sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese
Šaľa, obci D., katastrálnom území D.: byt č. X, G. X. H., F. X v bytovom dome na I. C. s. č. XXX, podiel na
pozemkuparc.CKNč.585/5,-zastavanéplochyanádvoriaovýmere357m2ovýškepodielu314/10000
k celku, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o
výške podielu 314/10000 k celku, vedené na LV č. XXXX, na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor,

súdprikážedovýlučnéhovlastníctvažalovaného.NehnuteľnostinachádzajúcesavokreseŠaľa,obciD.,
katastrálnom území D.: - garáž súp. č. XXXX, postavená na pozemku C KN parc. č. 942/20 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 19 m2, pozemok C KN parc.č. 942/20, - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 19 m2 vedené na LV č. XXXX na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, súd prikáže do
výlučného vlastníctva žalovaného, pričom tento je povinný zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu za jej

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku spolu sumu 68.353,20 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností bližšie
špecifikovaných v odseku 10, pričom každej zo sporových strán prináleží spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2. Výzvou zo dňa 15.8.2022 (č.l. 17), ktorou prostredníctvom právneho
zástupcu vyzvala žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, Výzvou zo dňa 13.2.2023
(č.l. 16), ktorou prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vydanie kľúčov a umožnenie
nehnuteľnosť užívať ako aj na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj vyjadrenia žalovaného
na uvedené výzvy (č.l. 11 a 13), že žiadal zaslať zoznam znalcov, potvrdil, že žalobkyňa si bola 4x, z toho

v sprievode polície 3x pre veci, pričom keď sa bude byt sprístupňovať znalcovi, bude si žalobkyňa môcť
vlastné veci, ktoré preukáže zobrať, CMA analýzu konkurenčných ponúk zo dňa 24.1.2023 (č.l. 18),
Čestné prehlásenia zo dňa 24.1.2023, zo dňa 25.1.2023 a zo dňa 30.1.2023 (č.l. 5-6) a Výpisy z listu
vlastníctva č.l. XXXX a XXXX (č.l. 7-10).

12. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcami bola osvedčená dôvodnosť

a trvanie chráneného nároku žalobcov a zároveň bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcami a žalovaným. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň

časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo ibaobmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

19. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

20. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje

(hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.

21. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092
s.).

23. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd

o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

24. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania,
pričomosvedčenéskutočnostimajúspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnosti(nazákladečohosúdznich
pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

25. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobkyňa tým, že žalovaný jej bráni vo
výkone jej vlastníckeho práva, v užívaní predmetu vlastníctva riadnym spôsobom, t. j. spôsobom, pre
ktorý sú primárne tieto nehnuteľnosti určené.

26. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného

opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z
ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí
sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak

sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť
príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp.

neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,niejetotižčasovýpriestornavykonávanierozsiahlehodokazovania
(§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že
neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v
prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie

ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

27. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne
dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej

lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to
jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

28. Odvolací súd má s poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsah spisu
osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností na liste
vlastníctvač.XXXXanalistevlastníctvač.XXXX,pričomkaždejzosporovýchstránpatríspoluvlastníckypodiel vo veľkosti 1/2. Konanie vo veci samej (žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností) nie je právoplatne skončené.

29. Vychádzajúc zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktorými je odvolací súd v zásade viazaný,
nemožno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný jej bráni vo
výkone jej vlastníckeho práva, v užívaní predmetu vlastníctva riadnym spôsobom, t. j. spôsobom,
pre ktorý sú primárne tieto nehnuteľnosti určené. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyňa sa

žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 6.4.2023 domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, aby ich súd odplatne prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného. V žalobe žalobkyňa uvádza, že od apríla 2022 užíva nehnuteľnosti výlučne žalovaný.
Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovaný jej odcudzil kľúče od predmetných nehnuteľností,
táto sa do nehnuteľností nevie nijako dostať a nemá preto možnosť aktuálne zabezpečiť obhliadku
predmetných nehnuteľností znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku o všeobecnej

hodnote nehnuteľností. Uviedla tiež, že o nehnuteľnosti nemá záujem, a ak by nemal záujem ani
žalovaný, navrhuje, aby súd nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený
podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach. Tvrdenie
žalobkyne, že jej žalovaný bráni vo vstupe a užívaní nehnuteľností nie je v logickej zhode so žalobou vo
veci samej, pretože žalobou sa domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného za peňažnú náhradu. Nepodala teda takú žalobu,
z ktorej by vyplývalo, že má záujem nehnuteľnosti užívať, že má záujem riešiť hospodárenie so
spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka (resp. by sa domáhala žalobou na plnenie,
vydania svojich vecí).

30. Z hmotnoprávneho základu neodkladného opatrenia, ktorým je právna úprava hospodárenia so
spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pretože z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne a preto zákon
predpokladá dohodu o hospodárení so spoločnou vecou. Spoluvlastníci majú navonok, voči tretím
osobám, bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov, spoločné a nerozdielne práva aj záväzky.

Dovnútra, medzi sebou však spoluvlastníci konajú a rozhodujú o hospodárení väčšinou, počítanou podľa
veľkosti podielov. Odvolací súd poukazuje na to, že za hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle
ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka v širšom ponímaní možno považovať všetko, čo sa dotýka
spoločnej veci a čo je pre právo relevantné (právo užívania, požívania veci a všetko, čo s existenciou
veci súvisí). Hospodárením s vecou sa rozumie aj to, ako bude každý zo spoluvlastníkov vec užívať, či

bude prenajatá a pod. (pozri sp. zn. 4 Cdo 262/2015).

31. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že samotná žaloba o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je tým nárokom, ktorý by bol osvedčením existencie
práva, ktorému sa má navrhovaným nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť neodkladná

ochrana, keďže takáto žaloba sa týka nezhody podielových spoluvlastníkov, ktorí už nemajú záujem
zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve a k zrušeniu, ktorého nedošlo medzi nimi dohodou. Žalobkyňou
navrhované neodkladné opatrenie teda nemá jednoznačne súvis s konaním o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, hoci žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
odôvodňovala (aj) podaním žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a okresný súd

(nesprávne) obmedzil trvanie ním nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej (vyporiadania podielového spoluvlastníctva).

32. S ohľadom na uvedené už v odseku 29 podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa nemá
skutočný záujem nehnuteľnosti užívať. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako bolo

vyššie uvedené, súd nevykonáva dokazovanie a je na navrhovateľovi, aby predovšetkým v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré súd presvedčia o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu, v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neposkytla súdu

také presvedčivé argumenty, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že jej návrh je
dôvodný. Za jediný osvedčený argument je možné považovať len to, že žalobkyňa je spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností, čo však samo o sebe nepostačuje na to, aby sa žalobkyni poskytla ochrana
ňou navrhovaným spôsobom.33. Podľa odvolacieho súdu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala
žalobkyňa, splnené neboli s dôrazom na uvedené v odseku 31 a 32, preto odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

34. Napriek uvedenému v odseku 33 odvolací súd dáva žalovanému do pozornosti, že je
povinný rešpektovať aj ako rovnodielny spoluvlastník práva žalobkyne vyplývajúcej jej z podielového

spoluvlastníctvapredmetnýchnehnuteľností(právopredmetvlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplody
a úžitky a nakladať s ním) v rozsahu spoluvlastníckeho podielu a zároveň dodržiavať ustanovenie
§ 139 Občianskeho zákonníka. Pričom podľa § 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O
hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek

spoluvlastníka súd. Rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou je aj rozhodnutie o prenechaní
užívacích práv k spoločnej veci nájomnou zmluvou tretej osobe. Pri rovnodielnych spoluvlastníkoch sa
preto vyžaduje spoločný súhlas s nájmom veci tretej osobe. Ak jeden spoluvlastník nesúhlasí, môže o
nájme rozhodnúť súd na návrh druhého spoluvlastníka. Bez dosiahnutia dohody spoluvlastníkov alebo
bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, je právny úkon (uzavretie nájomnej zmluvy) iba jedným z

rovnodielnych spoluvlastníkov, absolútne neplatný. Uvedené má dopad aj na nájomnú zmluvu uzavretú
výlučne žalovaným dňa 1.3.2023.

35. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1

CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP),
o trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj
odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo §
336 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

36. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).