Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, October 16, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200388
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200388.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ZTS - VÝSKUM A
VÝVOJ, a.s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 299 782, právne
zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,
IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:

101629864/2021 zo dňa 03. septembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S/105/2021-133 zo dňa 07. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačné konanie sa zastavuje.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/105/2021-133 zo dňa 07. júna 2022 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 101629864/2021 zo dňa 03. septembra 2021, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) číslo: 100676378/2021 zo dňa
22.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane uložil žalobcovi predbežné
opatrenie podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Predbežné
opatrenie spočívalo v povinnosti nenakladať s nehnuteľným majetkom spoločnosti.

2. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g), zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej
len „SSP“), ktorou žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil, vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov kasačného konania.

3. Prejednávaná vec bola dňa 27.10.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „kasačný súd“) a náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami
schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie

kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

4. Podaním č. 100105778/2023 zo dňa 10.01.2023, ktoré bolo kasačnému súdu doručené dňa
10.01.2023, žalovaný upovedomil kasačný súd o vydaní rozhodnutia správcu dane č. 103243379/2022
zo dňa 30.11.2022, ktorým bola podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku zrušená povinnosť
uložená prvostupňovým rozhodnutím. K predmetnému upovedomeniu žalovaný priložil rozhodnutie

správcu dane č. 103243379/2022 zo dňa 30.11.2022, vrátane doručenky a doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti. V samotnom podaní žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené„z dôvodu, že pominul dôvod, pre ktorý bola [príslušná povinnosť] uložená“. Odpadnutie dôvodu ako
právneho základu pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva aj z výroku samotného
rozhodnutia, ktorým bolo zrušené žalobou napadnuté rozhodnutie, pričom sťažovateľ toto zrušujúce

rozhodnutie správcu dane (a teda ani jeho výroku, v ktorom je uvedené, že dôvodom pre zrušenie
skoršieho rozhodnutia vo veci je to, že pominul dôvod, pre ktorý bola príslušná povinnosť uložená),
nenapadol.

5. Prípisom zo dňa 11.09.2023 kasačný súd zaslal vyššie uvedené podanie žalovaného (vrátane jeho

príloh) sťažovateľovi spolu s upovedomením o možnosti zaslania vyjadrenia k nemu.

6. Podaním zo dňa 25.09.2023 označeným ako „Späťvzatie kasačnej sťažnosti“, (elektronicky
doručeným kasačnému súdu toho istého dňa), vzal sťažovateľ kasačnú sťažnosť späť. Uvedené
odôvodnil tým, že je zrejmé, že povinnosť, ktorá mu bola uložená predbežným opatrením, bola zrušená,
t. j. odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o kasačnej sťažnosti. Materiálne ani právne teda

nerozporoval skutočnosti uvedené v podaní žalovaného, resp. jeho prílohách (k tomu pozri bod 4 tohto
odôvodnenia).

7. Podľa § 460 SSP, kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

8. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu kasačnej sťažnosti žalobcu došlo pred rozhodnutím kasačného súdu,
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné konanie v zmysle § 460 SSP zastavil.

9. Keďže príslušné ustanovenia SSP nevyžadujú na rozhodnutie kasačného súdu o podanom späťvzatí
kasačnej sťažnosti súhlas žalovaného, nebol kasačný súd povinný pred rozhodnutím o zastavení

konania zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.
10. Podľa § 467 ods. 1 SSP, ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

11. Podľa § 170 písm. b/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.

12. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

13. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že podľa § 467 ods. 1 SSP v

spojení s § 170 písm. b/ SSP nepriznal účastníkom konania náhradu trov kasačného konania. V prípade
zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(§ 170 SSP). Z tejto zásady síce existuje výnimka uvedená v § 171 ods. 1 SSP, v rámci ktorej sa skúma
otázka zavinenia, t. j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom
zavinenie sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku. Sťažovateľ vzal kasačnú sťažnosť späť s

tým, že dôvod na pokračovanie v konaní odpadol, pretože zrušením prvostupňového rozhodnutia došlo k
zániku predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s príslušným majetkom sťažovateľa.
Uvedené však kasačný súd nevyhodnotil ako procesné zavinenie na strane žalovaného.

14. Zavinenie zastavenia konania treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska a vykladať ho

materiálne. Procesné hľadisko znamená, že sa neposudzuje (vecná) dôvodnosť žaloby, resp. kasačnej
sťažnosti. Povahu zavineného zastavenia konania treba žalovanému pričítať aj v prípade, keď žalobca
zobral správnu žalobu späť z dôvodu, že ňou napadnuté rozhodnutie bolo medzičasom zrušené v mimo
odvolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 3/2011 zo dňa 27. januára 2011).
Čo sa týka posudzovania procesného zavinenia pri späťvzatí kasačnej sťažnosti, je potrebné zohľadniť

osobitný charakter a účel predbežného opatrenia podľa § 50 Daňového poriadku. V predmetnej veci
správca dane zrušil predbežné opatrenie v zmysle § 50 ods. 7 Daňového poriadku, t. j. z dôvodu, že
pominul dôvod, pre ktorý bolo uložené. V tomto kontexte dáva do pozornosti kasačný súd to, že: (i)
prvostupňové rozhodnutie nebolo zrušené v mimo odvolacom konaní, ale postupom podľa § 50 ods.
7 Daňového poriadku, (ii) Krajský súd v Trenčíne v napadnutom rozsudku pri meritórnom prieskume

predbežného opatrenia žalobu sťažovateľa zamietol, pričom kasačný súd z dôvodu späťvzatia kasačnej
sťažnosti nemá právomoc skúmať meritum samotnej právnej veci výlučne len na účely skúmania
zavinenia náhrady trov konania, t. j. nemôže preskúmať, či boli dané dôvody podľa § 50 ods. 1
Daňového poriadku a zároveň (iii) sťažovateľ v späťvzatí žiadnym spôsobom nerozporoval dôvodzrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia tak, ako tento vymedzil žalovaný v jeho podaní zo dňa
10.01.2023 (k tomu pozri bod 4 tohto odôvodnenia), t. j. nenamietal, že právnym základom pre zrušenie
žalobou napadnutého rozhodnutia bolo odpadnutie dôvodu, pre ktorý bolo rozhodnutie pôvodne vydané.

Odpadnutie dôvodu pritom nie je možné prima facie vyhodnotiť ako nezákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia (čo by bolo možné pripísať žalovanému) a - naopak - nenamietanie „odpadnutia dôvodu“
ako okolnosti, pre ktorú bolo napadnuté rozhodnutie správcom dane zrušené, zakladá - pre účely
rozhodovania o trovách konania - predpoklad vecnej dôvodnosti predmetného, t. j. žalobou napadnutého
rozhodnutia v čase, keď bolo toto vydané. Kasačný súd preto konštatuje, že v tomto prípade, vzhľadom

na stav a okolnosti veci, sa nejedná o takú procesnú a skutkovú situáciu, ktorá by odôvodňovala uloženie
povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy kasačného konania.

15. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.