Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822202293
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5822202293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX/XXX, XXX XX V., zastúpeného Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Klinec II 215/29, 029
43 Zubrohlava,
IČO: 37 801 635, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond,
so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, v konaní o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
13C/116/2022-45 zo dňa 3. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/116/2022-45 zo dňa 3. marca 2023
potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. V., obec Rabča,
okres Námestovo, ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 11099/63
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parcela č. 11352/8 - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 85 m2, parcela č. 11360/17 - orná pôda o výmere 485 m2, parcela č. 11360/18 - orná pôda o
výmere 162 m2 a vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
v podiele 1/1 (výrok I.). Žalobcovi súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 2.996,- eur titulom
náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, č. ú.: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 131162022, do 15. dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Napokon nepriznal žalobcovi náhradu trov konania (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k vyššie označeným nehnuteľnostiam s tým, že
nehnuteľnosti žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva za náhradu. Poukázal na to, že
dotknuté pozemky využíva na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Bol toho názoru, že rozdelenie
nehnuteľností nie je účelné, keďže by v danom prípade vznikol pozemok neprimerane malý a jeho
obhospodarovanie by bolo problematické. Navrhol preto, aby súd prikázal nehnuteľností do jeho
výlučného vlastníctva za primeranú náhradu 20,- eur m2.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že za účelom vyporiadania sporných pozemkov požiadala

OkresnýúradNámestovo,pozemkovýalesnýodborovyjadrenie,čisipôvodnívlastnícialeboichdedičia
v zákonom stanovenej lehote uplatnili reštitučný nárok na vydanie majetku z vlastníctva štátu v zmysle
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a ozmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Po obdržaní predmetného
vyjadrenia zašle stanovisko k meritu veci.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že na príslušnom LV nie je uvedená žiadna ťarcha a ani poznámka,
ktorá by v danom prípade obmedzovala možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Pre prípad úspešného uplatnenia nároku zo strany potenciálneho reštituenta si tento môže nárokovať
primeranú náhradu vyplatenú žalobcom sa súdom prikázaný spoluvlastnícky podiel štátu evidovaný na
príslušnom LV.

5. Ďalším podaním žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za
náhradu vo výške 20,- eur/m2.
6. Súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Strany sú podieloví spoluvlastníci
predmetných pozemkov. Žalobca vlastní podiel o veľkosti 4/5, t. j. 599,20 m2 a žalovaná o veľkosti 1/5,
t. j. 149,80 m2. Znaleckým posudkom č. 235/2022 zo dňa 26.10.2022 vypracovaným znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jánom Kaderom bola stanovená jednotková

všeobecná hodnotu pozemku parcela KN-C č. 11099/63 sumou 13,52 eur/m2. Znaleckým posudkom
č. 39/2022 zo dňa 17.08.2022 vypracovaným znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy Ing. Pavlom Ganzarčíkom bola stanovená jednotková všeobecná
hodnota pozemkov parcela KN-C č. 11360/18 a parcela KN-C č. 11360/18 sumou 15,42 eur/ m2.
7. Ďalej citujúc ust. § 141 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

účinnom znení (ďalej len „OZ“), ust. § 16 ods. 1 písm. b), 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom súd prvej inštancie uviedol, že v spore
bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Jedná sa o parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape a o
pozemky, ktoré sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Ďalej bolo preukázané, že žalovanou

je Slovenská republika, ktorej správu spoluvlastníckych podielov vykonáva Slovenský pozemkový fond.
Právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva z ust. § 142 ods. 1 OZ a
vychádza
zo zásady, že nikoho proti jeho vôli nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve. Predmetné ustanovenie
upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie, ktoré je

pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, reálne rozdelenie
medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov prichádza
do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálny deliteľný. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že rozdelenie pozemkov by nebolo účelné, a to s poukazom na výmeru, ktorá pripadá na jednotlivé
strany sporu a z ktorej je zrejmé, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom, keďže na žalobcu pripadá

celková výmera 599,20 m2 a na žalovanú 149,80 m2. Zároveň by nebolo účelné rozdelenie pozemkov
ani z dôvodu ich umiestnenia, keďže pozemky parcely KN-C č. 1099/63 a č. 11352/8, ako aj č. 11360/18
majú nepravidelné tvary, bez možnosti ich deľby tak, aby bol zaručený plnohodnotný prístup pre oboch
podielových spoluvlastníkov nielen k týmto pozemkom, ale najmä k pozemku parcela KN-C č. 11360/17,
ktorýmánajväčšiuvýmeru.Akojedinýspôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,ktorýzachová

možnosť plnohodnotne využívať pozemky do budúcna tak prichádzal do úvahy prikázanie pozemkov
do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý prejavil záujem stať sa ich výlučným vlastníkom. V spore ďalej
nebolo sporné, že žalobca aj v súčasnosti pozemky využíva na poľnohospodárske účely. V konečnom
dôsledku zástupca žalovanej súhlasil
so zrušením podielového spoluvlastníctva a aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania a súd prvej

inštancie na základe vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. §
142ods.2OZspočívajúcevokolnostiachtakejpovahy,žebyponechalspoluvlastníckystavnezmenený.
Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a
vyporiadal ho prikázaním nehnuteľností
do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu zodpovedajúcu sume 20,- eur/m2,

na ktorej sa strany v spore zhodli, tak, ako to predpokladá ust. § 142 ods.1 OZ.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok )ďalej len !CSP“). Žalobca mal vo veci plný úspech a mal by tak
proti žalovanej právo na náhradu trov konania. Žalobca však výslovne uviedol, že si nárok na náhradu
trov konania neuplatňuje, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,
ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.10. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom
na to, že žalovanou je Slovenská republika, je pre posúdenie možnosti zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam rozhodné vyjadrenie okresného úradu, či
spoluvlastnícky podiel Slovenskej republiky na predmetných pozemkoch nie je predmetom reštitučných
nárokov. Za týmto účelom požiadala dňa 05.01.2023 Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný
odbor o vyjadrenie, či si pôvodní vlastníci alebo ich dedičia v zákonom stanovenej lehote uplatnili
reštitučný nárok na vydanie majetku z vlastníctva štátu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení

neskoršíchpredpisovalebozákonač.503/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,stým,žepoobdržaní
vyjadrenia z okresného úradu doplní stanovisko. Dňa 28.03.2023 na základe žiadosti Slovenského
pozemkového fondu obdržala stanovisko z Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č.
OU-NO-PLO1-2023/003554-005 (príloha odvolania), v zmysle ktorého okresný úrad eviduje uplatnený
nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. V. evidovaným v PK vložke č. 339 v PK parcela č.
3101, parcela KN-E č. 4794/1 a podľa geometrického plánu č. 67/2021 ako parcely KN-C č. 11099/63,

č. 11352/8, č. 11360/17 a č. 11360/18, ktorý je v riešení na meno Z. K., nárok podaný dňa 15.12.2004.
Žalovaná tak mala za to, že na nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu bol uplatnený reštitučný
nárok na navrátenie vlastníctva v prospech Z. K.. Hoci na dotknutom liste vlastníctva nie je zapísaná
poznámkačiťarcha,ktorábynatútoskutočnosťupozorňovala,vyjadrenieOkresnéhoúraduNámestovo,
pozemkový a lesný odbor zásadne mení skutkový stav predmetných nehnuteľností, a to v tom smere,

že žalovaná by so spornými nehnuteľnosťami nemala nakladať až do právoplatného rozhodnutia vo
veci uplatnenia reštitučného nároku pani Z. K.. Preto súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil
skutkový stav veci a zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal výlučne z
údajov uvedených na liste vlastníctva pričom neskúmal, či existujú iné prekážky brániace vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, ako napríklad uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom

v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov.
11. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné. V čase vyhlásenia rozsudku
(03.03.2023) boli údaje zapísané na LV č. XXXX, k. ú. V. hodnoverné, bez akýchkoľvek poznámok

a obmedzení a súd prvej inštancie rozhodoval na základe riadne zisteného skutkového stavu veci.
Navyše súd prvej inštancie mal ustálené, že aj v iných konaniach týkajúcich sa susedných pozemkov
nikdy nebolo preukázané, že na spoločné nehnuteľnosti sa vzťahuje uplatnený reštitučný nárok. Aj
samotné vyjadrenie Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.03.2023 čo
do obsahu je sformulované úplne neurčitým spôsobom, a teda ani nie takým dôkazom, ak by ním aj

súd prvej inštancie disponoval, ktorý by jednoznačne preukazoval, že reštitučný nárok sa viaže aj na
pozemky zapísané na LV č. XXXX, k. ú. V.. Dokonca označený úrad ani do konania nepripojil spomínaný
geometrický plán č. 67/2021, ktorý bol pripojený k uplatnenému reštitučnému nároku. Zároveň zmienka,
že reštitúcia uplatnená Z. K. sa má týkať parcely KN-E č. 4794/1, k. ú. V. obsahuje uvedenie pozemku,
ktorý sa v súčasných údajoch katastra nenachádza. Teda uvedené vyjadrenie nie je vôbec spôsobilým

podkladom na prijatie záveru, že zmienený reštitučný nárok má mať vplyv na súdený prípad a má sa
naň prihliadať. Žalobca zároveň uviedol, že má vedomosť, že na pozemkoch ku ktorým sa domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nikdy reštituentka Z. K. nepracovala a ani na ne
nevstupovala.Jepresvedčený,žežalovanávžiadnomprípadevodvolanínepredložilažiadnyrelevantný
dôkaz, ktorým by preukázala, že stratila právo nakladať zo žalovanými nehnuteľnosťami. Navyše dôkaz

predložený žalovanou v odvolacom konaní bol predložený oneskorene s prihliadnutím na úpravu v ust.
§ 153 CSP.
12. Iné podania strán neboli odvolaciemu súdu do jeho rozhodnutia predložené.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné

napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré
by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď

by takéto pochybenia zistil. Nesplnenie procesných podmienok odvolací súd nezistil.
17. Vzhľadom na doteraz uvedené považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami a námietkami žalovanej uvedenými v jej opravnom prostriedku.
18. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a
v nadväznosti na to vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal výlučne z údajov

katastranehnuteľností,pričomneskúmalexistenciuinýchprekážokbrániacichvyporiadaniupodielového
spoluvlastníctva ako napríklad uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. V danom
prípade bol totiž uplatnený na predmetné nehnuteľnosti reštitučný nárok v prospech Z. K., čo bráni
tomu, aby žalovaná mohla s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať až do právoplatného rozhodnutia
príslušného pozemkového úradu vo veci uplatnenia reštitučného nároku Z. K..

19. Odvolací súd považoval uvedenú odvolaciu námietku žalovanej a priori za neopodstatnenú.
Žalovaná vo svojej podstate namietala, že uplatnenie práva na navrátenie spoluvlastníckeho podielu k
pozemku (reštitučného nároku) podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je prekážkou
prezrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvak(reštitučnýmnárokom)dotknutémupozemku
súdom (§ 142 ods. 1 OZ), a to až do momentu právoplatnosti rozhodnutia príslušného pozemkového

úradu o tomto uplatnenom práve. Aj keď žalovaná neuviedla žiadnu právnu normu, z ktorej by mala
takáto prekážka vyplývať, odvolací súd mal za to, že žalovaná vychádzala zjavne z ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého je povinná osoba povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva
k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára [14) § 8 zákona
Slovenskejnárodnejradyč.100/1977Zb.ohospodárenívlesochaštátnejsprávelesnéhohospodárstva

v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z., Zákon Slovenskej národnej rady
č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov] a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto
zákonadovlastníctvainého;takýtoúkonjeneplatný.Totoustanoveniezákonač.503/2003Z.z.upravuje
dispozíciu povinnej osoby (podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. ide o právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo

právo správy, a poľnohospodárske družstvá) s vlastníctvom pozemku dotknutého reštitúciou. Pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom postupom podľa ust. § 142 ods. 1 OZ však zo strany
podielových spoluvlastníkov nedochádza k prevodu ich spoluvlastníckeho podielu alebo inej dispozícii
s ním, a preto dotknuté „blokačné ustanovenie“ nie je možné považovať za brániace rozhodnutiu súdu
podľa ust. § 142 ods. 1 OZ. Až do momentu právoplatnosti rozhodnutia príslušného pozemkového

úradu o navrátení vlastníctva k pozemku (k spoluvlastníckemu podielu na pozemku) je jeho vlastníkom
Slovenská republika, pričom rozhodnutie pozemkového úradu nemá účinky ex tunc, teda nedochádza
spätne k obnove vlastníctva oprávnenej osoby k momentu jeho odňatia (§ 3 zákona č. 503/2003 Z.
z.). Rozhodnutím príslušného pozemkového úradu sa vlastníctvo oprávnenej osobe navráti s účinkami
ex nunc, teda na čas po právoplatnosti rozhodnutia. Ak teda dôjde k rozhodnutiu súdu o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k prikázaniu spoluvlastníckeho podielu, na ktorý bol uplatnený
reštitučný nárok, inej fyzickej, resp. inej právnickej osobe s výnimkou právnických osôb podľa ust. § 4
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. nadobudne oprávnená osoba právo na náhradný pozemok alebo na
finančnú náhradu podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
20. Vzhľadom na uvedené už bolo potom nadbytočné zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalovanej

ohľadom nedostatku skutkových zistení súdu prvej inštancie spočívajúcom v skutočnosti, že na
spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 1/5 aktuálne vedený v katastri
nehnuteľností na žalovanú si uplatnila dňa 15.12.2004 iná osoba reštitučný nárok podľa ust. § 503/2003Z. z., keďže ani takéto skutkové zistenie by nebolo spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
21. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do jeho výroku III. o

náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že žalovaná neformulovala v odvolaní žiadnu odvolaciu
argumentáciu, a teda tento výrok zjavne napadla len ako závislý výrok podľa ust. § 379 písm. a) CSP.
Nebolo tak čo, čím by sa mohol odvolací súd zaoberať v rámci odvolacieho prieskumu výroku III.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
22. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalovanej,

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. tak vo výrokoch I. a II. v merite veci, ako aj v závislom
výroku III. o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému
tak proti žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262

ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].