Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoEk/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615204148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2615204148.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a Gabriela Brišková v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F. G., o zaplatenie 426,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Er/759/2015-32 zo dňa 9. augusta

2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Er/759/2015-68 zo dňa
27. apríla 2023, opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Er/759/2015-77 zo dňa
15. júna 2023 a opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Er/759/2015-86 zo dňa
12. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
so sídlom Popradská 70, Bratislava, sp. zn. EX 2804/15 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IO-C/0112/0164 zo dňa 21.6.2013. Rozhodnutie odôvodnil ust. §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 31 ods. 2 a 3, § 40 ods. 1 písm. a), b), § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľským úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods.
1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a

2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“), ako i poukazom na
judikatúru Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 174/02 a na Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne dôvodil spotrebiteľským
vzťahom na základe zmluvy o úvere č. 9012926708 uzavretej predchodcom oprávneného (obchodnou
spoločnosťou Poštová banka, a. s.) a povinnou dňa 11.3.2008, v ktorej dojednanú rozhodcovskú
doložku (nachádzajúcu sa v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu

oprávneného) bolo treba považovať za ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a takto aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku
sankcionovanú neplatnosťou. Právny predchodca oprávneného zapracoval rozhodcovskú doložku, na
základe ktorej mal konať rozhodcovský súd, do všeobecných podmienok ku zmluve o úvere, ako jednu z
množstva iných a dokonca aj menej závažných podmienok. Zapracoval ju do všeobecných podmienok,
ktoré už vopred pripravil a tieto už len hotové predkladá spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že

nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie podmienok. Táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa,aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Takúto podmienku je
potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a
neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnej obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho
práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho rozhodcovský
súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinná sa
na tomto výbere nepodieľala. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto
rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným

výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred,
pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva
brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinná nemala na výber. Mohla zmluvu len
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa,
jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto zmluvnom vzťahu. Naviac je nutné uviesť, že spravidla je
to veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii toho, ktorý návrh podáva, lebo väčšinou dlžníci sú tými osobami,

ktoré zmluvy z pohľadu splácania úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsobriešeniaprípadnéhosporu.Navyšedoložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je

plnením neakceptovateľným. Súd prvej inštancie mal za to, že platná rozhodcovská doložka je pritom
predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský
rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom (pri splnení aj ostatných zákonom
daných podmienok). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože

nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd
konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom,
postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal
právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu

vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný
poriadok. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul je v rozpore so zákonom. Keďže tento je v rozpore so zákonom a oprávnená osoba žiada návrhom
na vykonanie exekúcie vymôcť plnenie na základe neúčinného exekučného titulu, je v rozpore so
zákonom aj návrh oprávneného a v konečnom dôsledku je potom v rozpore so zákonom aj žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedeného súd
prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zmenu tak, aby bolo
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovené, alternatívne navrhol

zrušenie uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie
vytýkal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, prekročenie zákonných
limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci. Skúmanie listinných dôkazov z
konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku je arbitrárnym a svojvoľným postupom

v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený
má za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v
zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok v prípade nezistenia jeho formálnych
nedostatkov má zásadne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený uviedol, že
postupoval v súlade s § 93 b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „zákon o bankách“), ktorý mu ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku. Dojednaná rozhodcovská doložka bola len realizáciou príslušnej zákonnej
povinnosti (vyplývajúcej bankám zo zákona o bankách). Rozhodcovská doložka je podľa jeho názoru
dohodnutá riadne v súlade so zákonom. Namietal tiež nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného súd prvej
inštancie vykonáva samostatne nové dokazovanie, na základe ktorého dospel k odlišným právnym
názoromakorozhodcovskýsúd.Súdprvejinštancieneprimeranezvýhodnilpovinnúosobuvexekučnom
konaní. Došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovoa právne obdobných veciach poverenia vydávajú. Aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v
horizontálnych vzťahoch a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal tiež na to, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul

v prejednávanej veci, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v
zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a
je držiteľom oprávnenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Povinná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadrila.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to
povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným

od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37

ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 44
ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol.

8. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť

exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade
nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.
Odvolací súd už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej
kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti, ktorej účelom je
zabrániť v donútení k splneniu povinnosti tam, kde by odobrenie exekúcie bolo možné len v prípade

porušenia práva. Udelenie poverenia exekútorovi, je možné len pri nezistení (exekučným súdom)
rozporu so zákonom, u žiadnej z troch listín (písomností), predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie
(1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre
rozhodnutie opačnej povahy (zamietnutie žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu
už i u jednej z nich.

9. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, kde podstatným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia
poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa situoval do pozície opravného súdu a formálne

zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom. Prijatie opačného názoru by malo
za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali
oprávnenie skúmať či už vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často
závažných vád exekučného titulu mali byť donucované najskôr k udeľovaniu poverení (a tým aj k
legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky v každom prípade) a až následne byť oprávnené

uvažovať o zastavení exekúcie. Zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré sú dané
(alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle
nie je spôsobilé nič zmeniť – z ktorého dôvodu napokon alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie
reprezentovaná možnosťou zastavenia exekúcie je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným
nástrojom len tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v čase rozhodovania o poverení (v procese

udeľovania poverenia) došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec stať nemalo.

10. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie eurokonformnými nie sú (v oblasti ochrany
spotrebiteľa) také pravidlá vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré zaručujú nižší, než na európskejúrovni zaručovaný štandard ochrany spotrebiteľa (por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.
mája 2011 č. k. 10NcC/19/2011-15). Vyšší štandard ochrany spotrebiteľa (normami na vnútroštátnej
úrovni) naopak zakázaný nie je. Súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku v čase uzavretia zmluvy

právneho predchodcu oprávneného a povinnej bolo ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
obsahujúce definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ako i odsek 4 zakotvujúci demonštratívny výpočet zmluvných podmienok
považovaných za neprijateľné (a preto i neplatné). Právna úprava preto pri jej náležitej aplikácii súdmi

poskytovala dostatočný štandard ochrany spotrebiteľa.

11. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako
spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa
(osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).

12. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté
viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým

bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni
komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky
ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho
poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich
práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou

smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA
v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de
GarantiaSalarialaleboC-91/92,PaolaFacciniDoriaRecrepSRL)dôvodilapovinnosťvykladaťvosvetle
komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis
(smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného

práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc).
Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc
(predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej
charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu,

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo preto povinnosťou
súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných
smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy.

13. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd

nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej
povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľ sa
v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie

C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro).

14. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom, podľa ktorého by prijateľnosť rozhodcovskej doložky mala
vyplývať zo zákona o bankách. Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o

tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.15. Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov (ktorými sú podľa poznámky č. 88l v zákone o bankách CSP a EP). I postup právneho
predchodcu oprávneného bol svedectvom neriadenia sa takouto úpravou.

16. Požiadavkou na neodvolateľnosť návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 93b ods. 1
zákona o bankách treba rozumieť len požiadavku, aby pre prípad rozhodnutia sa klienta z akéhokoľvek
dôvodu pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy, nemusel čeliť prípadnej zmene takéhoto zámeru zo strany
banky, najmä však návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v kontexte ust. § 93b ods. 1 a ods. 2
vety druhej zákona o bankách môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho
pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou

zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby
klientovi nepôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy
trvanie na odstránení pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Požiadavku
na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie
rozhodcovskejzmluvyzačlenímedziinézmluvnépodmienky,navyšeaniniepriamodozmluvy(užvôbec

nie do samostatnej rozhodcovskej zmluvy), ale len do všeobecných obchodných podmienok, u ktorých
je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne alebo
i vôbec neoboznamuje.

17. Na neprijateľnosť treba usudzovať už v prípadoch podoby doložky poskytujúcej spotrebiteľovi

na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiacej ho však pre prípad zvolenia
rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, o to viac ak sa
vyžaduje, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Vysoká ochrana spotrebiteľa z pohľadu rešpektovania vnútroštátnych a európskych štandardov má

byť garantovaná vo vzťahu k spotrebiteľovi v oblasti hmotného aj procesného práva. To práve znamená
zohľadnenie procesného postavenia slabšej strany v konaní vedenom proti spotrebiteľovi. Princíp
ochrany práv slabšieho sa prejavuje v obsahovej stránke nielen hmotnoprávnych predpisov, ale aj
procesnoprávnychnoriem.Povinná,ktorájeprivymáhanípohľadávokvprávnompostaveníspotrebiteľa,
je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov, ale aj v oblasti procesnoprávnych

vzťahov. Z tohto dôvodu súd prihliada na to, aby jej výkon práva dodávateľa nebol neodôvodnene na
ujmu. Podľa § 1 a § 2 OSP, výkon práva má byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci (na uvedené
procesné postavenie spotrebiteľa poukázal napr. už Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn.
25CoKR/3/2015 z 2. marca 2015).

19. Súd prvej inštancie v súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie aj bez
návrhu posúdil v rámci exekučného konania nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve uzavretej
medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom (porov. C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones). Uvedená
judikatúra predstavuje prameň komunitárneho práva a súdy prvej inštancie, ako aj odvolacie súdy sú
povinné postupovať v konaní v súlade s ním.

20. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Úprava § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, okrem tam uvedeného výpočtu zmluvných podmienok považovaných za neprijateľné, síce
vyznačuje tiež tým, že tam uvedený výpočet je len demonštratívny, teda príkladmý bez možnosti

nahliadania naň ako na úplný. S poukazom na povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho
práva, bol daný dôvod na vyhodnotenie predmetnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

21. Členstvo rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul v prejednávanej veci, v záujmovom

združení Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísanom v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý
vedie od 1. januára 2015 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nemá žiadny vplyv na už
prebehnuté a aj podľa odvolateľa skončené rozhodcovské konania (čoho dôkazom je práve podanie
návrhu na vykonanie exekúcie).22. Podľa § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zákona č. 335/2014 Z. z.)
rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca

na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len „nástupnícky
stály rozhodcovský súd“). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť

v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitnéhopredpisu(ktorýmpredpisomjepodľapozn.č.10tohtozákona§90zákonač.492/2009Z.z.o
platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) povinnosť
zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. Toto ustanovenie ale zjavne môže
dopadať len na konania, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní ešte neskončili alebo dokonca ešte ani neboli začaté a o taký prípad tu nešlo.

23. Odvolací súd preto nemohol dospieť k inému záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie, čiže
k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského
rozsudku (predstavujúceho exekučný titul) za neprijateľnú a preto i neplatnú zmluvnú podmienku.

24. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

25. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom
vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakej inštancie. Prameňom komunitárneho práva sú však
rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré boli v danom konaní argumentačným základom.
S poukazom na vyššie uvedené právne závery, nebol daný dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami

oprávneného.

26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie žiadosti exekútora
o udelenie poverenia nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale je zákonným dôvodom pre následné
zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku.

28. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).