Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/126/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201164
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1014201164.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci opravného prostriedku navrhovateľa: U. Z., O.. X.
O. XXXX, U. XXXX/X, V., zastúpeného: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne z 23. júna 2014, č. XXX XXX XXXX X, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5 Sd 149/2014-140 z 21. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Sd 149/2014 z 21. marca 2023 sa zrušuje vo výroku o
trovách konania a vec sa v tomto rozsahu vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na pojednávaní 21. marca 2023 súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil preskúmavané
rozhodnutie odporkyne. Zároveň vyslovil, že navrhovateľovi „priznáva voči odporkyni právo na úplnú
náhradu trov konania“. V písomnom vyhotovení tohto rozsudku však rozhodol, že navrhovateľovi

„nepriznáva voči odporkyni právo na náhradu trov konania“. Na odôvodnenie uviedol, že navrhovateľ
nevyčíslil svoje trovy do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, ako to vyžaduje ustanovenie §
151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.
2. Včas podaným (a na výzvu súdu prvého stupňa opraveným) odvolaním sa navrhovateľ domáha
zmeny tohto rozsudku vo výroku o trovách, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Namietol, že v zápisnici o pojednávaní nebol upozornený na potrebu vyčísliť trovy. Nie je zrejmé, či

súd rozhodoval podľa § 151 ods. 2 alebo ods. 7 OSP. To je o to podstatnejšie, že v súčasnosti platí
Správny súdny poriadok, v ktorom je iná terminológia, a tá je použitá aj vo vyhlásenom rozsudku. Výrok
v zápisnici považoval navrhovateľ za zmätočný, lebo navodil dojem, že súd rozhodoval podľa § 151 ods.
3 OSP, resp. § 167 SSP. Okrem toho však navrhovateľ ešte počas konania (v roku 2017) predložil do
spisu vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov, a preto mu súd mal priznať aspoň ich náhradu.
3. Odporkyňa sa nevyjadrila k riadne doručenému odvolaniu.

4. Napadnuté uznesenie bolo vydané v konaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti
(§ 250l až 250s) OSP, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku 14. júla 2014, teda pred 1.
júlom 2016. Podľa § 492 ods. 1 SSP sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti SSP dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP.
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd [§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
OSP a v spojení s § 493c písm. b) SSP] preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa je dôvodné.
6. Podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP platí, že ak mal navrhovateľ úspech celkom
alebo sčasti, súd mu proti odporcovi prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Piata
časť OSP však neupravovala podrobnejší postup súdu pri rozhodovaní o trovách, a preto sa podľa §
246c ods. 1 OSP pre riešenie tejto otázky malo primerane použiť ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti.
Súčasťou tretej časti bolo aj ustanovenie § 151 OSP, podľa ktorého súd rozhodoval o povinnosti nahradiť

trovy konania spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a účastník, ktorému sa prisúdila náhrada
trov konania, bol povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia(odsek 1). Ak trovy v tejto lehote nevyčíslil, súd mu mal priznať náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu. Ak mu zo spisu nevyplývali iné trovy než trovy právneho zastúpenia, súd mu náhradu trov
nemal priznať, a pre tento prípad nebol viazaný vyhláseným výrokom o náhrade trov konania (odsek 2).

Podľa odseku 3 mohol súd v zložitých prípadoch rozhodnúť, že o trovách rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia.
7. Odvolací súd sa nestotožňuje s navrhovateľom v tom, že by sa výrok o trovách vyhlásený v danej
veci na pojednávaní 21. marca 2023 mohol považovať za rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 OSP. Citované
ustanovenie totiž vyslovene predpokladalo že súd vo výroku vysloví že o trovách rozhodne až po

právoplatnosti. V tu prerokúvanej veci však súd žiaden takýto výrok nevyhlásil, ale naopak vyhlásil výrok,
že navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov konania. S navrhovateľom však možno súhlasiť že
takto formulovaný výrok nezodpovedá § 151 ods. 1 OSP, ktorý vyslovene predpokladá, že súd rozhodne
o povinnosti nahradiť trovy konania. Formulácia, ktorú v prerokúvanej veci zvolil súd 1 stupňa, viac
zodpovedá terminológii Správneho súdneho poriadku, ktorý sa však v prerokúvanej veci neaplikoval.
8. Podstatnejšie však je, že podľa § 156 ods. 4 OSP, ktorý sa podľa § 246c ods. 1 OSP mal použiť aj

v konaniach podľa piatej časti, bol súd viazaný rozsudkom, len čo ho vyhlásil. Podľa § 155 ods. 1 OSP
bol súčasťou vyhlasovaného výroku aj výrok o povinnosti nahradiť trovy konania. Citované ustanovenie
§ 151 ods. 2 potom výnimočne dovoľovalo odchýliť sa od tohto výroku, ak účastník v trojdňovej lehote
nevyčíslil trovy konania a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia žiadne trovy nevyplývali. Pokiaľ
však účastník najneskôr v určenej lehote trovy hoci aj čiastočne vyčíslil alebo mu zo spisu vyplývali aj

iné trovy, neboli splnené podmienky na to, aby sa súd v písomnom vyhotovení rozsudku odchýlil od jeho
vyhláseného výroku o trovách.
9. Z obsahu spisu v prerokúvanej veci vyplýva, že už 13. novembra 2017 navrhovateľ podal súdu
doplnenie žaloby (č. l. 30), v ktorom zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby dovtedy urobené. Tento úkon treba považovať za splnenie povinnosti vyčísliť trovy konania podľa

§ 151 ods. 1 OSP, aj keď sa tak stalo pred vyhlásením napadnutého rozsudku (porov. v tomto smere aj
dôvody rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 10/2008, 5 Sžo 254/2010, 2
Sži 19/2012 alebo 4 M Cdo 9/2013). Na základe toho tak v prerokúvanej veci neboli splnené podmienky
§ 151 ods. 2 OSP, aby sa súd od vyhláseného výroku odchýlil a v písomnom vyhotovení vyslovil, že
náhradu trov konania nepriznáva. Pokiaľ tak súd v napadnutom rozsudku urobil, porušil ustanovenie

§ 156 ods. 4 OSP. V dôsledku tohto pochybenia sa súd prvého stupňa nezaoberal ani samotnými
trovami, ako boli vyčíslené v označenom podaní, takže neposudzoval ani ich správnosť a účelnosť. Toto
pochybenie tak zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konaniach v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. h) OSP. Preto ho odvolací súd v tomto rozsahu zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP
vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.

151/2022 Z. z. o správnych súdoch prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave.
10. Súd prvého stupňa rozhodne o povinnosti nahradiť trovy znova, viazaný právnym názorom
vysloveným v tomto rozsudku (§ 226 OSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 OSP).
11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.