Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203365
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122203365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: L. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. B. P. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinou Filipovou, advokátkou, so sídlom
X., O. XX/S. proti žalovaným: 1/ Ing. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., W. X, 2/ Z. X., rod. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. - G., T. XXXXX/XXXA, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47 256 591, o
zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 29. marca
2023 č.k. 46C/30/2022-460, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na zrušenie vecného bremena
spočívajúceho v povinnosti povinnej osoby - žalobcu ako vlastníka CKN parcely č. 364/1 a CKN parcely
č. 363/3 v k.ú. V. B. P. - strpieť prechod a prejazd v celom rozsahu tejto parcely v prospech každého
vlastníka (oprávnenej osoby) in rem k pozemku - CKN parcele č. 364/2, v súčasnosti tvorenej z CKN

parcely č. 364/2, 364/4, 364/7, 364/8 vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a zapísaných na LV č. XXXX v
k.ú V. B. P. a vo vzťahu k CKN parcelám č. 364/9 a 364/10, zapísaných na LV č. XXXX v k.ú V. B. P. vo
vlastníctve žalovanej v rade 2/ (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešným žalovaným nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Na základe dodatočne predloženej Dohody o zriadení vecného bremena z 03.11.2014 mal
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou v rade 2/ došlo k zriadeniu vecného bremena in rem, keď

osoba povinná z vecného bremena (žalobca) ako vlastník pozemkov - CKN parcely č. 363/3 a 364/1
(zapísaných na LV č. XXX) zriadil v prospech každého vlastníka oprávnenej osoby z vecného bremena,
ktorý je vlastníkom pozemku - CKN parcely č. 364/2 - orná pôda o výmere 1 438 m2, zapísanej na LV
č. XXXX, vecné bremeno spočívajúce v povinnosti povinnej osoby strpieť prechod a prejazd v celom
rozsahu. Následne z CKN parcely č. 364/2 na základe geometrického plánu došlo k odčleneniu časti
parcely a vzniku nových CKN parciel č. 364/7, 364/8, zapísaných v prospech žalovaného v rade 1/ na
LV č. XXXX spolu s časťou pôvodnej CKN parcely č. 364/2 a ďalej CKN parciel č. 364/9 a 364/10,

zapísaných na LV č. XXXX v prospech žalovanej v rade 2/. Na LV č. XXXX je taktiež zapísané vecné
bremeno spočívajúce v právach prechodu a prejazdu cez CKN parcelu č. 363/1 v prospech vlastníka
CKN parcely č. 363/3 (žalobcu), neskôr na základe vkladu vlastníckeho práva č. V 2062/20 došlo krozdeleniu tejto parcely na parcelu č. 363/1, 363/2 v podielovom spoluvlastníctve Y. X. a O. X. a CKN
parcely č. 363/4 vo vlastníctve žalovaného v rade 1/.

3. Žalobca na základe podanej žaloby sa domáhal zrušenia vecného bremena v zmysle Dohody z
03.11.2014 na základe podmienok § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď argumentoval, že na
strane oprávneného z vecného bremena došlo k zmene pomerov tým, že sa stal vlastníkom susediacich
pozemkov - CKN parcely č. 365 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 636 m2 spolu s rodinným
domom súp.č. XXX a CKN parcely č. 366 - orná pôda o výmere 366 m2, na ktorých si môže zriadiť

prístupovú cestu k CKN parcelám č. 364/2, 364/7, 364/8 vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a CKN
parcelám č. 364/9 a 364/10 vo vlastníctve žalovanej v rade 2/, čo zakladá hrubý nepomer medzi
právom a povinnosťou vyplývajúceho z vecného bremena. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení
vecného bremena zisťoval, či zmena pomerov mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu a ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Posúdenie
vzťahu medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa posudzuje v každom prípade osobitne,

pričom sa do úvahy berú všetky relevantné okolnosti. Taktiež bolo potrebné vziať do úvahy ujmu, ktorá
oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať
ju s prípadnou ujmou, ktorá by vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov.
Právne významný je však len taký hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny, čiže medzi zmenou
pomerov a vznikom hrubého pomeru musí existovať príčinná súvislosť. V čase rozhodovania súdu

došlo k zásadnej zmene, keď vlastníkom pozemkov - CKN parciel č. 365 a 366, ktoré podľa tvrdenia
žalobcu mali slúžiť žalovaným na vybudovanie vlastného prístupu k svojim nehnuteľnostiam, sa stala
tretia osoba - Y. R.. Pokiaľ žalobca poukazoval na účelovosť prevodu vlastníckeho práva k uvedeným
parcelám počas konania, posudzoval „účelovosť“ takéhoto postupu žalovaných, ktorá nesmie prekročiť
určitú hranicu, ktorá jej limitovaná dobrými mravmi, a to v kontexte žalovaných „zbaviť sa“ pozemkov pre

účely tohto konania. Žalovaná v rade 2/ v tejto súvislosti tvrdila, že s manželom - žalovaným v rade 1/ od
počiatku nesúhlasila, aby uvedené susediace pozemky zakúpil. Žalovaný v rade 1/ odôvodňoval predaj
uvedených nehnuteľností skutočnosťou, že sa mu nepodarilo nadobudnúť zostávajúce spoluvlastnícke
podiely pre nesúhlas, či nesúčinnosť ostatných podielových spoluvlastníkov, keďže je zrejmé, že ku
dňu podania žaloby boli predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v rade

1/ v podiele 47/60-in. Na základe dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi stranami sporu sú
nesporne hlboko narušené, a to minimálne od roku 2017, kedy prvýkrát došlo k snahe urovnať spory
medzi súrodencami, čo iniciovala ich nebohá matka. Rovnako bolo preukázané, že iniciátorom všetkých
konfliktov v snahe zbaviť sa vecného bremena na svojom pozemku je žalobca. Aj keď k dohode
o zriadení vecného bremena z 03.11.2014 je uvedené, že sa zriaďuje vecné bremeno v povinnosti

strpieť prechod a prejazd v celom rozsahu CKN parciel č. 363/3 a 364/1, prechod a prejazd sa
uskutočňuje po časti CKN parcely č. 364/1 o šírke približne 2,55 metrov, keď hrubý nepomer medzi
výhodou oprávnených a právom žalobcu možno vzhliadnuť iba vo vzťahu k rozsahu vecného bremena
upraveného v dohode, čo bolo vôľou obidvoch strán.

4. Pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby na zrušenie vecného bremena vo vzťahu k okolnostiam
prejednávanej veci prihliadal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré boli významné pri vzniku vecného bremena.
Je zrejmé, že bol to práve žalovaný v rade 1/, ktorý vybudoval prístupovú komunikáciu na pozemku
žalobcu v hodnote 12 000,- eur a so súhlasom žalobcu zriadil vodovodnú prípojku v sume 5 000,-
eur, keď vodovodná prípojka bola vytvorená z existujúcej vodovodnej šachty vo vlastníctve žalobcu,

ktorú žalovaní zrekonštruovali. Znamená to, že žalovaní ako vlastníci sporných pozemkov musia
mať zabezpečený prístup k svojim inžinierskym sieťam, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola
vybudovaná neskôr na CKN parcele č. 364/10. Žalobca v priebehu konania účinne nepoprel tvrdenie
žalovaných, že žalovaný v rade 1/ prispel sumou 1 000,- eur na realizáciu vodovodnej prípojky do
prístavby žalobcu a na vybudovanie kanalizácie, ktorú žalobca v danom čase nemal. Preto nie je

spravodlivé požadovať od žalovaných, aby opätovne na svoje náklade budovali prejazd k svojim
nehnuteľnostiam, keď v minulosti tak urobili na pozemku žalobcu s jeho súhlasom a za stavu, že v čase
vyhlásenia rozhodnutia žalovaný v rade 1/ už nebol výlučným vlastníkom susediacich pozemkov.

5. Pri rozhodovaní prihliadal ďalej na rodinné okolnosti, keď všetky pozemky, aktuálne vo vlastníctve

stránsporuasúrodencažalobcuažalovanéhovrade2/O.X.,nadobudlinazákladedarovaniaodsvojich
nebohých rodičov za účelom výstavby rodinných domov na týchto nehnuteľnostiach. Na pozemku CKN
parcely č. 364/10 žalovaní postavili rodinný dom na rekreačné bývanie. Vôľa rodičov strán sporu bola
zhodne vyjadrená tak, že aby každý z bratov mal pozemok, na ktorom by mohol stavať. Rovnako bolaod počiatku sporná dohoda o vybudovaní prístupovej cesty, kedy žalovaní tvrdili, že chceli vybudovať
prístupovú cestu v okrajovej časti všetkých pozemkov (vrátane predného - prvého pozemku patriacemu
bratovi O. X.) s tým, že k nej budú mať spoluvlastnícke právo, s čím žalobca nesúhlasil. Preto došlo

k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, s ktorou jeho existenciou
neskôr žalobca mal dlhodobo problém. Preto žalovaný v rade 1/ odkúpil CKN parcelu č. 363/4 od svojho
brata O. X., na ktorej bolo rovnako recipročne zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu.
Uvedené okolnosti boli podstatné na účely vyhodnotenia prípadného konania, či nekonania žalovaných
v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nebolo

dôvodné žalobežalobcunazrušenievecnéhobremenavzmyslepodmienok§151pods.3Občianskeho
zákonníka vyhovieť.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nedostatočným odôvodnením
súdneho rozhodnutia, vychádzajúc z článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalovaný v rade 1/ oznámil súdu scudzenie CKN parciel č. 365 a 366 v k.ú. V. B. P.
pred pojednávaním, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, pričom sa jednalo o účelový prevod s
cieľom zvrátiť rozhodnutie vo veci samej, pričom súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
nevyhodnotil a nevysvetlil, prečo sa uvedený prevod neprieči dobrým mravom, v zmysle § 39 v spojení s
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti opomenul podstatnú skutočnosť,

ktorá má vplyv na účelovosť prevodu CKN parciel č. 365 a č. 366 a rodinného domu súp.č. XXX, keďže
žalovaný v rade 1/ pred, ako aj počas súdneho sporu prezentoval, že chce nadobudnúť spoluvlastnícke
podiely ostatných podielových spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam a až v závere súdneho
sporu po jeho procesnej obrane zmenil svoj postoj, aby zabránil vyhoveniu žaloby. Zastáva ďalej
názor, že zo strany žalovaných došlo k zjavnému zneužitiu práva (dispozičnej zmluvnej voľnosti), ktoré

konanie nemôže požívať právnu ochranu. Hodnotiac závery vyslovené súdom prvej inštancie v bode 33.
odôvodnenia rozsudku má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci pri posudzovaní hrubého nepomeru medzi oprávnením žalovaných a povinnosťou
(žalobcu)apríčinnejsúvislostimedzioprávnenímapovinnosťou,keďžeprávenadobudnutímsusedných
pozemkov zo strany žalovaných vznikol hrubý nepomer medzi zmluvnými stranami vecného bremena.

Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa ochrany jeho vlastníckeho
práva, neposúdil jeho ujmu ako povinného z vecného bremena v dôsledku nadobudnutia susedných
pozemkov zo strany žalovaných, keď v napadnutom rozhodnutí vyzdvihuje argumentáciu žalovaných a
s jeho argumentáciou sa súd riadne nevysporiadal. Taktiež v prospech žalovaných vyhodnotil argumenty
uvádzané v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré považuje za subjektívne, bez opory v

zákone. Na druhej strane sa súd nevysporiadal s argumentáciou ochrany jeho súkromia, bezpečnosti
zdravia jeho a jeho rodiny, na ktoré poukazoval vo svojich podaniach. Závery vyslovené v bode 42.
odôvodnenia rozsudku nie sú správne, keďže nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Súd prvej inštancie v bodoch 35. až 43. napadnutého rozhodnutia riadne vyhodnotil, že prevod
pozemkov sa neprieči dobrým mravom a vysporiadal sa s námietkami žalobcu o účelovosti prevodu
pozemkov. Opakovane uvádzajú, že pozemky boli predané inej osobe z dôvodu, že sa nepodarilo v
primeranom čase dosiahnuť stav, kedy by bol žalovaný v rade 1/ výlučným vlastníkom susediacich

pozemkov a rodinného domu a mohol byť realizovaný zamýšľaný účel ich kúpy. Platí zmluvná voľnosť
a nikto ich nemôže nútiť, aby zostali vlastníkmi nejakého majetku len z dôvodu, že si to niekto praje.
Namietané závery rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 37. až 42. považovali za správne, majúce
potenciálny skutkový a právny význam pre výsledok konania. Tvrdenia žalobcu o tom, že zneužili právo
a dopustili sa šikanózneho konania, považujú za nezmyselné. Za nedôvodné a nesprávne považujú aj

tvrdenia žalovaných o nevysporiadaní sa súdu s argumentáciou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia a nevysporiadaní sa s ďalšími, než namietanými a tvrdenými skutočnosťami v priebehu
konania. Je všeobecne známe a súdnymi autoritami opakovane deklarované, že nie je úlohou súdu
vysporiadať sa v odôvodnení so všetkými tvrdeniami strán konania, najmä pokiaľ nemajú zásadný vplyv
na výsledok konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní neuviedli žiadne právne
skutočnosti, ktorými by popreli skutočnosti a argumentáciu ním proklamovanú v podanom odvolaní.
Žalovaní len odkazujú na odôvodnenie súdu prvej inštancie, vo vyjadrení neuviedli žiadne vlastnénové tvrdenia, ktorými by z právneho hľadiska potvrdili správnosť napadnutého rozhodnutia. Jedinou
procesnou obranou žalovaných na jeho námietku o účelovom prevode k pozemku je len poukaz na
ich zmluvnú voľnosť, ktorá však nemôže byť nadriadená nad jeho ústavné vlastnícke právo. Žalovaní

sa len stroho vyjadrili k dôvodom podaného odvolania, viac-menej vyjadrili len súhlas s napadnutým
rozhodnutím súdu prvej inštancie a prezentujú niektoré skutočnosti subjektívnym a účelovým spôsobom.

9. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvádzajú, že kategoricky popierajú, že by nejaké ich práva
vyplývajúcezvecnéhobremenazneužívali.Vtejtosúvislostipoukazujúprávenašikanóznesprávaniesa

žalobcuprivýkonevecnéhobremena,očomsvedčírozhodnutieOkresnéhosúduvŽilinevovecivedenej
pod sp.zn. 49C/61/2022 z 27.06.2023, v ktorom súd rozhodol o povinnosti žalobcu zdržať sa rušenia
pri výkone ich vlastníckeho práva vo vymedzenej časti zaťaženého pozemku. Ku všetkým tvrdeným
skutočnostiam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu riadne
vyjadrili. Z uvedeného dôvodu považujú odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý
podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.

11. Záver súd prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že v danom prípade neboli preukázané okolnosti pre zrušenie
vecného bremena v zmysle uzatvorenej dohody o zriadení vecného bremena z 03.11.2014 na základe
podmienok uvedených v § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd považuje za správny.

12. Je zrejmé, že žalobca na základe podanej žaloby sa domáhal vyriešenia stavu - zrušenia vecného
bremena na základe písomnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka -
v dôsledku zmeny pomerov - nadobudnutia vlastníctva žalovaného v rade 1/ k susediacim pozemkom
zapísaným na LV č. XX v k.ú. V. B. P. - CKN parcely č. 365 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

636 m2 spolu s rodinným domom súp.č. XXX a CKN parcely č. 366 - orná pôda o výmere 366 m2,
tvrdiac, že uvedená zmena pomerov je spôsobilá viesť k zrušeniu vecného bremena práva prechodu
a prejazdu, ktorá spočíva v tom, že žalovaní ako oprávnené osoby zo zriadeného vecného bremena -
vlastníci CKN parciel č. 364/2, 364/7, 364/8, 364/9 a 364/10, zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX
v k.ú. V. B. P., môžu na týchto pozemkoch vybudovať cestu, ktorú by mohli používať ako prístup k

panujúcej nehnuteľnosti.

13. Súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedol zásadné
podmienky, na základe ktorých môže súd dospieť k záveru o zrušení vecného bremena (keďže žalobca
sa zmeny práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - jeho obmedzenia na základe podanej žaloby

nedomáhal), a to keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, poukazujúc ďalej aj na niektoré rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Vo vzťahu
k výkladu ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka prezentovaného súdom prvej inštancie v bode 33.
odôvodnenia rozsudku, odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie patrí k právnym normám, ktorých
hypotéza nie je stanovená právnym predpisom; zákon priamo neuvádza hľadiská, na základe ktorých

by bolo možné usudzovať to, kedy sa jedná o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného a ponecháva riešenie tejto otázky na úvahy súdu, rozhodujúceho konkrétny prípad. Nie je
pretoprekaždúvúvahuprichádzajúcusituáciustanoviťpravidláprerozhodnutiesúdu.Možnovychádzať
len z takého skutkového zistenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že sa jedná o taký nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ktorý by zakladal podmienky pre zrušenie vecného

bremena pre zmenu pomerov. Úvahy súdu prvej inštancie najmä v bodoch 34. až 39. považoval odvolací
súd za konzistentné a primerané pri výklade podmienok § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a v dôvodoch svojho
rozhodnutia na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vyhodnocoval len skutočnosti nadobudnutia a
neskoršieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX - domu súp.č.
XXX postaveného na CKN parcele č. 365 a ďalej CKN parciel č. 365 a 366 v k.ú. V. B. P., ktoré tvoria
susediace pozemky s pozemkami vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/, vo vzťahu ktorým sa realizujeoprávnenie a povinnosť vyplývajúce z vecného bremena zriadeného na základe dohody o zriadení
vecného bremena zo dňa 03.11.2014, t.j. posudzujúc okolnosti nadobúdania a predaja predmetných
nehnuteľností žalovaným v rade 1/ s ohľadom tvrdeného nadobudnutia (len) spoluvlastníckeho podielu

k týmto parcelám a na možnosti jeho realizácie a výkon, keď nebolo predmetom dokazovania súdom
prvej inštancie zisťovanie, za akých podmienok a či by vôbec bolo možné na týchto pozemkoch
vybudovať prístupovú cestu; ale za dôležité a podstatné pre rozhodovanie súdu o podanej žalobe
boli aj skutkové zistenia na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatované súdom prvej
inštancie vyhodnotené v bodoch 37. a 39 odôvodnenia rozsudku. V týchto vyslovených skutkových

a právnych záveroch súd prvej inštancie poukázal ďalej na okolnosti vzniku vecného bremena, t.j.
na zmluvnú voľnosť strán pri koncipovaní obsahu zriadeného vecného bremena, ako aj na okolnosti,
ktoré viedli k zriadeniu vecného bremena - možnosti vybudovania prístupovej cesty v okrajovej časti
všetkých pozemkov, na základe čoho mali všetci rodinní príslušníci nadobudnúť spoluvlastnícke podiely,
s čím žalobca však nesúhlasil a v dôsledku uvedeného došlo následne k zriadeniu vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu nielen v prospech žalovaných, ale aj recipročne v prospech

žalobcu, ďalej že v súvislosti a na základe takejto dohody žalovaní vynaložili značné finančné prostriedky
navybudovanieprístupovejcestynačastiCKNparcelyč.364/1vovlastníctvežalobcuvýlučnevrozsahu
šírky 2,55 m2 a na vlastné náklady žalovaného v rade 1/ v sume 12 000,- eur, že došlo k vybudovaniu
vodovodnej prípojky v hodnote nákladov 5 000,- eur, taktiež na základe dohody súrodencov (medzi
žalobcom a žalovaným v rade 1/) žalovaný v rade 1/ na realizáciu vodovodnej prípojky žalobcu a na

vybudovanie kanalizácie prispel sumou 1 000,- eur, že k rozdeleniu pozemkov medzi súrodencami došlo
na základe vôle rodičov strán sporu s cieľom, aby si na týchto pozemkoch vybudovali vlastné rodinné
domy a zároveň, vzhľadom na polohu pozemkov, aby bol zabezpečený pre každého z nich aj prístup
k rodinným domom a pozemkom, k čomu mala slúžiť najskôr dohoda o podielovom spoluvlastníctve
na pozemkoch zabezpečujúcich prístup k týmto nehnuteľnostiam, ktoré skutočnosti nakoniec viedli k

zriadeniu vecného bremena písomnými zmluvami recipročne medzi všetkými súrodencami navzájom.

15. Vychádzajúc z vyslovených záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že v
konaní nebola jednoznačne preukázaná účelovosť prevodu vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX v k.ú. V. B. P. na tretiu osobu len pre okolnosti konkrétnej

prejednávanej veci, prihliadajúc aj na ďalšie skutočnosti vyhodnotené súdom prvej inštancie v bodoch
34. až 39 odôvodnenia rozsudku, na ktoré bolo taktiež dôvodné prihliadať; z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)