Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 5, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201348
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1616201348.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX/XX-X, XXX XX D. E., zast.: AK Berčo s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 54 329 281, so
sídlom J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: F. D. A., G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX, XXX XX I., zast.: JUDr. Edita Lehotská, J. XXXX, XXX XX J. - C., o zaplatenie 80.000,00 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného úroku vo výške 5 % ročne zo sumy 80.000,00
Eur od 13.02.2010 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 80.000,00 Eur spolu s úrokom 5 % ročne zo sumy 80.000,00 Eur od 12.08.2009 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80.000,00 Eur od 13.02.2010 do zaplatenia
a napokon náhrady trov konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.08.2009 uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke peňazí (ďalej len „Zmluva“ alebo „Zmluva o pôžičke“), na

základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 80.000,00 Eur na dobu 6 mesiacov.
Zmluvné strany sa dohodli na splatnosti do 6 mesiacov odo dňa poskytnutia finančných prostriedkov,
ktoré boli poskytnuté v hotovosti v deň podpisu Zmluvy, teda dňa 12.08.2009. Lehota splatnosti tak bola
do 12.02.2010. Zmluvné strany sa dohodli na úroku vo výške 5 % ročne z požičanej sumy, pričom úroky
mali byť splatné v deň poslednej splátky. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka
veriteľa bude zabezpečená uznaním dlhu, zmenkou a dohodou o vystavení zmenky. Podpis dlžníka na
Zmluve o pôžičke peňazí bol úradne overený. Dňa 12.08.2009 žalovaný ako dlžník v celom rozsahu

uznal dlh v zmysle Zmluvy o pôžičke peňazí. Podpis žalovaného na uznaní dlhu bol úradne overený.
Napriek tomu, že lehota splatnosti dlhu už uplynula, žalovaný dlh ani len čiastočne neuhradil.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva. Z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke
podľa neho nevyplýva dátum, kedy žalobca skutočne poskytol žalovanému finančnú čiastku 80.000,00
Eur, a teda v nej nie je určená ani lehota splatnosti pôžičky. Žalobca nepredložil dôkaz o požičaní
finančnej čiastky v sume 80.000,00 Eur, či už formou výpisu z účtu žalobcu alebo pokladničného dokladu

v prípade odovzdania hotovosti žalovanému. V Zmluve o pôžičke je určený len časový horizont 6
mesiacov odo dňa skutočného požičania peňazí. Nie je preto zrejmé, od ktorého dňa by mal žalovaný
platiť úroky z poskytnutej pôžičky ani úrok z omeškania. Žalobca bol v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka povinný vyzvať žalovaného na plnenie dlhu, čo neurobil ani ústne ani písomne a ani honevyzval k prevodu obchodného podielu v C. F. D. A. G., C. tak, ako je uvedené v písomnom uznaní dlhu.
Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k plneniu zo Zmluvy o pôžičke. Poukázal tiež
na to, že žalobca nedoložil súdu ani zmenku a dohodu o vystavení zmenky, ktoré mali zabezpečovať

predmetné vrátenie peňazí. Žalovaný sa žalobcovi v uznaní dlhu zaviazal pre prípad, že by nesplatil
požičané finančné prostriedky, k prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti F. D. A. G., C.
v takej veľkosti, ktorá by zodpovedala finančnej čiastke 2.000.000,00 Kč. Okrem istiny sa žalovaný
zaviazal žalobcovi previesť takú časť obchodného podielu, ktorá by zodpovedala i dohodnutým úrokom
v Zmluve o pôžičke. Žalobca nevyzval žalovaného na prevod obchodného podielu v jeho spoločnosti

Ing. D. A. G., C., ktorá by zodpovedala výške požičanej finančnej čiastky, ako aj úrokom z požičanej
čiastky a úrokom z omeškania, aj keď je táto spoločnosť stále aktívna. Plnenie, ku ktorému sa žalovaný
zaviazal, by splnil a žalobca by získal obchodný podiel v uvedenej obchodnej spoločnosti zodpovedajúci
výške dlžnej čiastky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi už poskytnutú pôžičku splatil, a to tak, že
dňa 19.02.2010 za účelom realizácie platieb do spoločnosti Infogold s.r.o., Pražákova 34, Brno, uzavreli
žalobca a žalovaný Príkaznú zmluvu, ktorej obsahom bol príkaz žalobcu, aby žalovaný peniaze zo

Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.08.2009 v sume 80.000,00 Eur, ako aj ďalšie peniaze, ktoré žalobca
hotovostne, alebo bezhotovostne žalovanému postúpi, prevádzal na účet spoločnosti Infogold, s.r.o.
Žalovaný takto previedol peniaze zo Zmluvy o pôžičke, ako i ďalšie finančné prostriedky, a to z účtu
žalovaného na účet spoločnosti Infogold, s.r.o. Žalobca poskytol žalovanému v splátkach v hotovosti
celkovo sumu 166.130,00 Eur, ktorú žalovaný následne previedol zo svojho účtu na účet spoločnosti

Infogold, s.r.o. Sumu 81.363,00 Eur previedol žalovaný na účet spoločnosti Infogold, s.r.o. zo svojich
finančných prostriedkov. Celkom žalovaný uhradil za žalovaného sumu 247.493,00 Eur a tým uhradil
žalobcovi aj poskytnutú pôžičku podľa Zmluvy o pôžičke. Ak by požičanú sumu nesplatil, prečo by potom
žalobca žalovanému poskytoval finančnú hotovosť v sume 166.130,00 Eur na vloženie do spoločnosti
Infogold a nežiadal vyporiadanie jeho pohľadávky voči žalovanému v zmysle podpísaného uznania dlhu

a zmenky.

3. Žalobca v replike uviedol, že obrana žalovaného nespočíva v tvrdení, že by mu pôžička v sume
80.000,00 Eur nebola riadne a včas poskytnutá, ale v skutočnosti, že poskytnutú pôžičku vrátil. Sám
teda priznáva, že mu suma pôžičky bola poskytnutá. Uznanie dlhu a dohoda o jeho splatení zo dňa

12.08.2009 osvedčuje, že v tento deň, ktorý je totožný s dňom podpísania Zmluvy o pôžičke, už bola
pôžička aj skutočne poskytnutá. Uznanie dlhu má v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka ten následok,
že sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Z uvedeného je tiež zrejmé, že splatnosť pôžičky
nastala uplynutím 6 mesiacov odo dňa jej poskytnutia, teda dňa 12.02.2010 a dňom 13.02.2010 sa
žalobca dostal do omeškania s vrátením poskytnutej pôžičky. Výzva na vrátenie poskytnutej pôžičky v

prípade, ak bola dohodnutá lehota splatnosti poskytnutej pôžičky, nie je nutná a jej potreba nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu. Táto námietka, v kontexte toho, že žalovaný tvrdí, že pôžičku uhradil,
je irelevantná. Žalobca sa v konaní nedomáha nárokov zo zmenky, ale priamo nároku zo Zmluvy o
pôžičke. Žalobca k uplatnenej námietke premlčania poukázal na skutočnosť, že žalovaný písomne uznal
pôžičku čo do dôvodu a výšky, kedy platí 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, kedy k uznaniu došlo.

Námietka premlčania je tak neopodstatnená. Žalobca ďalej namietol pravosť Príkaznej zmluvy zo dňa
19.02.2010 a pravosť svojho podpisu na nej, na čo navrhol vykonanie znaleckého dokazovania pravosti
podpisu. Okrem toho Príkazná zmluva nemôže byť platná už len preto, že záväzky uvedené v nej majú
byť záväzkami nielen žalobcu, ale aj K. B. a L. B., ktoré ale nie sú stranami Príkaznej zmluvy. Táto
zmluva nedáva zmysel ani chronologicky a právne, keďže už dňa 15.09.2009 uzavrel žalobca, K. B. a

L. B. ako príkazcovia príkaznú zmluvu s príkazníkom: spoločnosťou F. D. A. G., C., D. XX, E., v zmysle
ktorej príkazcovia dali príkazníkovi príkaz k tomu, aby platby na istotu v zmysle zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy „PENZION“ so spoločnosťou Infogold, s.r.o. (kde budúcimi kupujúcimi sú žalobca
a K. a L. B.) uhradil príkazník, teda spoločnosť F. D. A. G., C.. Táto spoločnosť tento príkaz prijala.
Žalobca si tiež vyžiadal od spoločnosti Infogold informáciu, či prijala od žalovaného z titulu žalovaným

predloženej Príkaznej zmluvy akékoľvek finančné prostriedky a táto spoločnosť uviedla, že jej žiadne
prostriedky žalovaným uhradené neboli. Dňa 18.02.2010 odovzdal žalobca spoločnosti F. D. A. G., C.
sumu 80.000,00 Eur na úhradu istoty spoločnosti Infogold, s.r.o. v zmysle zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy. Žalovaný účelovo zamieňa platby uskutočnené spoločnosťou F. D. A. G., C. s vlastnými
platbami.

4. Na pojednávaní dňa 27.09.2018 uviedol žalobca, že Zmluvu o pôžičke pripravil žalovaný, vrátane
uznania dlhu a peniaze mu žalobca poskytol v deň podpisu Zmluvy o pôžičke 12.08.2009 v hotovosti za
prítomnosti matky žalobcu bez akéhokoľvek dokladu.5. Dňa 03.12.2018 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný si na základe Zmluvy
zo dňa 12.08.2009 dňa 12.08.2008 (správne má byť zjavne 12.08.2009, pozn. súdu) požičal finančnú

hotovosť vo výške 80.000,00 Eur. Originál Zmluvy s úradne overeným podpisom žalovaného ako dlžníka
priniesol žalovaný dňa 12.08.2009 do kancelárie rodiny žalobcu, kde mu následne po podpise tejto
Zmluvy bola aj suma 80.000,00 Eur odovzdaná. Na stretnutie prišiel žalovaný s už overeným podpisom
na Zmluve, ktoré overenie realizoval toho istého dňa u notára v Senici cestou do Považskej Bystrice
za žalobcom. Aj listinu „Uznanie dlhu a dohoda o jeho splatení“ zo dňa 12.08.2009 s úradne overeným

podpisom žalovaného vypracoval a priniesol žalovaný na stretnutie dňa 12.08.2009 a obsah tejto
listiny vysvetlil žalobcovi tak, že práve táto listina nahrádza príjmový doklad o poskytnutí finančných
prostriedkov. Keďže písomné uznanie dlhu má za následok, že sa predpokladá, že dlh v čase uznania
existoval, upustil žalobca od toho, aby od žalovaného vyžadoval podpis príjmového pokladničného
dokladu. Na stretnutie prišiel žalovaný už so svojim overeným podpisom, ktoré overenie realizoval u toho
istého notára v Senici cestou do Považskej Bystrice za žalobcom. Ďalej žalobca uvedeným podaním

súdu doložil a vysvetlil obsah a význam viacerých dokladov o vzťahoch medzi žalovaným, žalobcom
a jeho rodinnými príslušníkmi, ako aj viacerými spoločnosťami usídlenými v Českej republike.

6. Na pojednávaní dňa 04.12.2018 uviedol žalovaný v zastúpení svojou právnou zástupkyňou, že
popiera, že by mu bola pôžička vo výške 80.000,00 Eur poskytnutá tak, ako tvrdí žalobca. Zmluva

o pôžičke bola podpísaná bez toho, aby peniaze boli žalovanému odovzdané. K Príkaznej zmluve
uviedol, že ju podpisoval s tým, že pôžičku 80.000,00 Eur vyplatí ako splátku za žalobcu až vtedy, keď
mu táto pôžička bude poskytnutá. Neplatné je teda aj uznanie dlhu, pretože pri pôžičke malo dôjsť
k reálnemu odovzdaniu peňazí, k čomu ale nedošlo. Žalobca k tomu uviedol, že z listinných dôkazov
jednoznačne plynie, že žalobca žalovanému pôžičku poskytol. Vyplýva to jednak zo Zmluvy o pôžičke

a jednak z Uznania dlhu, ktoré žalovaný pripravil tak, že ich cestou do Považskej Bystrice v Senici
u notára overil a do Považskej Bystrice prišiel s oboma pripravenými dokladmi, podpísanými len za
stranu dlžníka. Žalobca v ten istý deň oba doklady podpísal a žalovanému odovzdal dohodnutú sumu
v hotovosti. Uvedené potvrdzuje aj žalovaným vystavená zmenka, ktorú by žalovaný inak nemal dôvod
vystavovať. K vznesenej námietke premlčania uviedol žalobca, že ju považuje za nedôvodnú, keďže

žalovaný podpísal uznanie dlhu a premlčacia doba je tak 10-ročná.

7. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie zo dňa 22.01.2019, v ktorom uviedol, že so žalobcom uzatvoril
dňa 12.08.2009 Zmluvu o pôžičke peňazí, v ktorej si dohodli i spôsob zabezpečenia uznaním dlhu,
zmenkou a dohodou o vystavení zmenky, pričom žalovaný sa žalobcovi zaviazal, že ak mu nesplatí dlh,

prevedie naňho obchodný podiel v spoločnosti F. D. A. G., C. vo výške rovnajúcej sa majetkovej hodnote
nehnuteľností patriacich tejto spoločnosti vo výške dva milióny českých korún s úrokmi podľa Zmluvy
o pôžičke. Uznanie dlhu bolo podpísané tiež 12.08.2009. Žalobca pri uplatnení žalovaných nárokov
nepostupoval podľa dohodnutých zmluvných podmienok v zmysle Uznania dlhu, keď si neuplatnil právo
zo zmenky ani nepožiadal o prevod obchodného podielu. Dňa 19.02.2010 uzatvorili žalobca a žalovaný

Príkaznú zmluvu, kde žalobca dostal príkaz, aby poskytnutú pôžičku 80.000,00 Eur vrátil tak, že ju
vyplatí spoločnosti Infogold, s.r.o., s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve na
Penzión. Príkazná zmluva neobsahovala kúpnu cenu nehnuteľností a jej prílohou nebola predmetná
zmluva o budúcej zmluve, preto z nej nie je možné odvodiť sumu, ktorú mal žalovaný za žalobcu
odviesť do spoločnosti Infogold, s.r.o. a ktorú bol žalobca povinný na splnenie príkazu žalovanému

poskytnúť. Žalobca s pani L. a K. B. uzavrel príkaznú zmluvu aj so spoločnosťou F. D. A. G., C., ktorej
predmetom bol taktiež príkaz, aby táto spoločnosť vykonávala prevody istiny na kúpu Penziónu. Žalobca
v konaní nepreukázal poskytnutie prostriedkov na postúpenie do spoločnosti Infogold, s.r.o. Ďalej sa
vo vyjadrení žalovaný venoval otázke, či uhradil za žalobcu dohodnuté čiastky do spoločnosti Infogold
a prostredníctvom ktorých spoločností, vyjadroval sa tiež k žalobcovým tvrdeniam k tejto otázke.

8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.09.2019 uviedol žalovaný, že Zmluvu o pôžičke zo dňa
12.08.2009 nahradila Príkazná zmluva zo dňa 19.02.2010, kde dal žalobca žalovanému príkaz uhrádzať
nevrátené peniaze z pôžičky do spoločnosti Infogold s.r.o. na úhradu splátok v zmysle uzatvorenej
Zmluvy o budúcej zmluve „Penzion“. V Príkaznej zmluve nie je určená splatnosť poskytnutej pôžičky,

pričom nováciou vznikol pre žalovaného nový záväzok, ktorého splatnosť nebola určená. Keďže žalobca
nevyzvalžalovanéhonaplneniedlhuzpôžičky,pričomtakmoholurobiťnajskôrdňa20.02.2010,vzniesol
žalovaný opätovne námietku premlčania.9. Na pojednávaní dňa 17.09.2020 uviedol žalobca, že potvrdzuje pravosť svojho podpisu na Príkaznej
zmluve zo dňa 19.02.2010 a netrvá na pôvodne navrhovanom znaleckom skúmaní pravosti jeho
podpisu. Vyhlásil tiež, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z pôžičky 80.000,00 Eur od

13.02.2010 do zaplatenia a tento úrok žiada priznať len do 12.02.2010.

10. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 6C/31/2016-224 zo dňa 17.09.2020 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 80.000,00 Eur s 5% úrokom z úveru z tejto sumy od 12.08.2009 do
12.02.2010 a s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.02.2010 do zaplatenia, priznal žalobcovi

náhradu trov konania v rozsahu 100 % a konanie v časti úroku z úveru 5 % ročne zo sumy 80.000,00
Eur od 13.02.2010 do zaplatenia zastavil. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom namietol
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal okrem iného na skutočnosť,
že súd náležite nepreskúmal uznanie dlhu, podpísané 12.08.2009, keďže žalobca sám uvádzal, že toto
žalovaný podpísal a podpis overil cestou za žalobcom do Považskej Bystrice a až následne žalobca
oba dokumenty podpísal a žalovanému pôžičku odovzdal. Žalovaný tak dlh uznal v čase, kedy ešte

neexistoval. V čase podpisu uznania dlhu neprišlo k reálnemu plneniu zo Zmluvy o pôžičke. Ďalším
dôvodom neplatnosti uznania dlhu je skutočnosť, že žalovaný v uznaní dlhu zaviazal na vrátenie dlhu
právnické osoby, a to spoločnosti F. D. A. G., C. a F. D. A. G., C. bez toho, aby tieto spoločnosti pristúpili
k dlhu. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej súd prihliada obligatórne, je potom
žalovaným vznesená námietka premlčania dôvodná. K e-mailu zo dňa 12.05.2014 uviedol žalovaný, že

sa týkal peňazí poskytnutých spoločnosti F. D. A. G., C. v zmysle Príkaznej zmluvy zo dňa 15.09.2009.
V tomto e-maili žalovaný výslovne uviedol, že sa na Zmluvu o pôžičke a uznanie zo dňa 12.08.2009
nepamätá, preto sa tento e-mail uvedenej zmluvy nemôže týkať. Na túto pôžičku si nepamätal, pretože
ju splatil v roku 2010 v zmysle Príkaznej zmluvy zo dňa 19.02.2010 a pôžička jej splatením zanikla.
Oba zmluvné dokumenty, ktoré tvorili prílohu e-mailu, boli uzatvorené medzi spoločnosťou F. D. A.

G., C. a spoločnosťou Infogold, s.r.o. a žalovaný nie je účastníkom ani jedného z týchto dokumentov.
Predložený e-mail tak nie je dôkazom o nesplatení žalovaného nároku zo strany žalovaného.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.01.2021, kde uviedol,
žeplatnosťuznaniadlhuzodňa12.08.2009nemôžebyťspochybnenálenpreto,žežalovanýhopodpísal

cestou zo svojho trvalého bydliska (Záhorie 60) do Považskej Bystrice za žalobcom, kde mu následne
boli finančné prostriedky poskytnuté. Voči žalobcovi má toto uznanie účinky až momentom, kedy mu bolo
predložené,čojejednoznačneažvmomentepoposkytnutípôžičkyvzmyslezmluvyzrovnakéhodňa.Aj
keď je uznanie dlhu jednostranný právny úkon, daná listina bola podpísaná aj žalobcom, teda je zjavné,
že bola predložená žalobcovi až v Považskej Bystrici, v rovnakom čase, kedy bola podpisovaná Zmluva

o pôžičke peňazí a kedy bola suma 80.000,00 Eur z titulu pôžičky skutočne odovzdaná žalovanému. Ani
žalovaného tvrdenie, že uznanie dlhu je neplatné, keďže bolo podpísané skôr ako došlo k podpísaniu
zmluvy o pôžičke a poskytnutiu pôžičky, neodôvodňuje, aby nenastal následok predpokladaný v § 558
Občianskeho zákonníka, t.j. domnienka, že dlh v čase uznania trval. Z overovacích čísel na úradnom
osvedčení podpisu žalovaného na Zmluve o pôžičke a Uznaní dlhu je zjavné, že žalovaný najprv overil

podpis na Zmluve o pôžičke. Listinu Uznanie dlhu odovzdal žalobcovi až v čase po poskytnutí pôžičky.

12. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/72/2022-305 zo dňa
28.04.2023rozsudokOkresnéhosúduMalackyč.k.6C/31/2016-224zodňa17.09.2020zrušilavecvrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatoval, že v napadnutom

rozsudku sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovaného, že uznanie dlhu zo dňa
12.08.2009 je neplatným právnym úkonom. Odvolací súd uviedol, že uznaním dlhu síce podľa § 558
Obč. zák. začína plynúť nová premlčacia lehota, a to dňom, kedy k uznaniu došlo alebo kedy uplynula
lehota na plnenie, ak je v uznaní určená, avšak súd prvej inštancie sa s Uznaním dlhu v posudzovanom
prípade dostatočne nevysporiadal. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný

veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. Uznanie dlhu zabezpečuje záväzok dlžníka
tým, že uľahčuje procesné postavenie veriteľa v prípade vymáhania pohľadávky súdnou cestou, čo
znamená, že súd v prípade súdneho sporu bude predpokladať existenciu dlhu v čase jeho uznania.
Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Ak by dlžník namietal,
že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Pri

uznanídlhu/záväzkusavyžadujeapredpokladá,žepôvodnýdlhvčaseuznaniaexistoval.Uznaniedlhu
preto nemá za následok zánik pôvodného dlhu a jeho nahradenie dlhom novým. Uznaním dlhu sa dlžník
tiež nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo
výšky nároku veriteľa. Ak by dlžník uznal dlh, ktorý v čase uznania neexistoval, v prípadnom súdnomkonaní túto domnienku môže vyvrátiť a preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval. Nestačí pritom
ale iba strohé konštatovanie, že dlh v čase uznania neexistoval. Dôkazné bremeno v tento prípade
znáša dlžník, ktorý musí preukázať neexistenciu pôvodného dlhu. Ak by k uznaniu dlhu nedošlo a veriteľ

by sa obrátil na súd, veriteľ ako žalobca by znášal dôkazné bremeno v rámci potreby preukázania
existencie dlhu. Dlh musí byť uznaný písomne. Musí v ňom byť špecifikovaný právny základ dlhu, aj
výškauznanéhodlhu.Tiežmusíbyťurobenývočikonkrétnejosobe–vočiveriteľovi.Uznaniedlhumožno
však urobiť až po tom, ako dlh vznikol. Uznaním teda nevzniká nový záväzok, ani sa nemenia okolnosti
vzniku dlhu. Uznaním budúceho dlhu, ktorý v čase uznania ešte neexistoval by išlo o uznanie čo do

dôvodu aj výšky závislé aj od okolnosti, ktoré mohli, ale aj nemuseli nastať až v budúcnosti. Uznanie dlhu
prichádza do úvahy až potom, ako dlh vznikol, teda keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný
záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať (II. ÚS 136/2017-17 zo dňa
01.03.2017). Odvolací súd preto považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že sa súd prvej
inštancie s jeho námietkou, že uznanie dlhu zo dňa 12.08.2009 je neplatným právnym úkonom, keďže
aj žalobca nepoprel, že k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť až po podpísaní uznania dlhu žalovaným,

nevysporiadal. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie v ďalším konaní sa vysporiadať so všetkými
okolnosťami potrebnými pre posúdenie platnosti uznania dlhu, a tým aj otázky vznesenej námietky
premlčania, a až následne vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania vychádzajúc z celého obsahu
spisu a jeho vyhodnotenia, vysporiadania sa s tvrdeniami sporových strán a nimi predloženými dôkazmi

13. Súd na prejednanie sporu po vrátení veci z odvolacieho súdu nariadil pojednávanie na deň
06.11.2023, na ktorom vec za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu prejednal a vykonal opätovne
dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými jednotlivými stranami: Zmluvou o pôžičke peňazí z
12.08.2009, Uznaním dlhu a dohodou o jeho splatení, Historickým časovým radom sadzieb ECB,
Príkaznou zmluvou z 19.02.2010, Výpisom z účtu č. 907841182 za obdobie 26.02.2010-31.08.2010

s priloženými detailmi jednotlivých transakcií, Príjmovými pokladničnými dokladmi spoločnosti Infogold
s.r.o. z 26.07.2010 2x a z 12.04.2010, Potvrdením o prevzatí zo dňa 12.04.2010, Příkazní
smlouvou z 15.09.2009, Príjmovým pokladničným dokladom F. D. A., G., C. z 18.02.2010,
Potvrdeniami o pohyboch na účte č. 907841182 z 26.02.2010 a 11.06.2010, Príkazmi na úhradu
z 26.07.2010, 31.08.2010, 26.07.2010, 31.08.2010, Zmenkou žalovaného z 12.08.2009, Dohodou

o odovzdaní zmenky z 12.08.2009, Smlouvou o uzavření budoucí kupní smlouvy „Penzion“ z 03.09.2009
(kupujúci A. B. a K. B.), Kupní smlouvou z 13.05.2010 (kupujúci A. B. a K. B.), Smlouvou o uzavření
budoucíkupnísmlouvy„Pozemek“z13.05.2010(kupujúciA.B.aK.B.),Příkaznísmlouvouz27.08.2010
(príkazník A. B. a K. B.), Dodatkem č. 1 ke Smlouvě o uzavření budoucí kupní smlouvy „penzion“
ze dne 17.09.2009 (kupujúci A. B. a K. B.), Smlouvou o uzavření budoucí kupní smlouvy „Penzion“

z 03.09.2009 (kupujúci L. B.), Kupní smlouvou z 13.05.2010 (kupujúci L. B.), Smlouvou o uzavření
budoucí kupní smlouvy „Pozemek“ z 13.05.2010 (kupujúci L. B.), Příkazní smlouvou z 27.08.2010
(príkazník L. B.), Dodatkem č. 1 ke Smlouvě o uzavření budoucí kupní smlouvy „penzion“ ze dne
17.09.2009 (kupujúci Oľga B.), Prehlásením spoločností MIREOL s.r.o, Infogold s.r.o. a NATURKREDIT
s.r.o. z 12.12.2013, Dohodou o narovnání z 10.03.2016 s prílohou č. 1 a 2, Smlouvou o postoupení

pohledávky z 24.03.2014, Dohodou o zrušení Smlouvy o postoupení pohledávky z 27.10.2015, Čestním
prohlášením spoločnosti Infogold s.r.o. z 20.06.2016, Príjmovým pokladničným dokladem z 26.07.2010,
E-mail „Zápočet pohľadávky“, Smlouva o půjčce z 20.01.2010, Dohoda o započtení pohledávek
a závazků z 31.01.2010, Výpisom z účtu č. 35-4626180267/0100 od 28.08.2009-15.09.2009, e-mailom
z adresy M. na A., Kupní smlouvou medzi NATURKREDIT s.r.o. a MIREOL, s.r.o., Opravním vyjádřením

společnosti Infogold s.r.o. z 22.01.2019, výpisom z obchodného registra NATURKREDIT s.r.o., výpisom
z obchodného registra MIREOL, s.r.o., výpisom z obchodného registra Infogold s.r.o., Kupní smlouvou
medzi Infogold s.r.o. a MIREOL, s.r.o. z 22.06.2012, Dohodou o vyrovnání medzi MIREOL a Infogold
s.r.o.z17.07.2013,KupnísmlouvoumedziInfogolds.r.o.aMIREOL,s.r.o.z11.02.2013,Kupnísmlouvou
medzi Infogold s.r.o. a MIREOL, s.r.o. z 17.07.2013, Vyjádřením společnosti Infogold s.r.o. z 03.12.2018

a prehľadom k 17.07.2013, Listom „A. B. – Infogold s.r.o. – Vyrozumění o postoupení pohledávky“
z 24.03.2014.

14. Na pojednávaní uviedol žalobca k platnosti uznania dlhu a súvisiacej otázke premlčania, že
faktom je, že žalovaný si sám pripravil listinu s uznaním dlhu, ako aj zmluvu o pôžičke a ostatné

dokumenty, ktoré podpísal cestou zo svojho bydliska na miesto stretnutia so žalobcom. Sám odvolací
súd uviedol, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a k tomuto
adresovaniu veriteľovi došlo až potom, čo bola pôžička poskytnutá. Účinky tohto úkonu tak nastali až
po poskytnutí pôžičky. Uznaním sa nijako nemenil obsah dohody ani sa neuznával neexistujúci dlh.Žalovaný nezamýšľal taký účinok, že by jeho uznanie dlhu nemalo byť platné preto, že ho podpísal
už cestou na stretnutie. A aj žalobca a žalovaný tento právny úkon považovali za platný. Súdy majú
povinnosť v zmysle konštantnej judikatúry právne úkony vykladať tým spôsobom, aby mohla byť

zachovaná ich platnosť. A skutočnosť, že moment podpisu uznania v ten istý deň predbehol poskytnutie
pôžičky nemôže spôsobiť jeho neplatnosť, ak moment predloženia tohto uznania veriteľovi nastal až po
poskytnutí pôžičky. Už v samotnom texte uznania je zo strany žalovaného použitý minulý čas, teda aj
žalovaný mal nepochybne v úmysle toto uznanie predložiť žalobcovi až potom, čo dlh reálne vznikol.
Žalobca toto prehlásenie podpísal súčasne s odovzdaním peňazí teda v jednom momente za jedným

stolom. Použitím príliš formálneho výkladu zo strany súdu by tak boli znegované účinky, ktoré obidve
zmluvné strany mali v úmysle uvedenému dokumentu priznať. Žalobca ho celú dobu považoval za platný
právny úkon, ktorým došlo k predlženiu premlčacej doby. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný
svoj dlh uznal písomne aj ako súčasť príkaznej zmluvy zo dňa 19.02.2010, kde text tejto príkaznej
zmluvy taktiež spĺňa všetky náležitosti písomného uznania dlhu a tu dokonca po uplynutí dohodnutej
doby splatnosti. Žalovaný tu uznával, že tu je nezaplatený dlh zo Zmluvy o pôžičke a dohodol sa so

žalobcom na spôsobe, akým tento dlh zaplatí. Ak by žalovaný tento dlh neuznával, nesúhlasil by s tým,
že tú pôžičku splatí. Predmetný právny úkon je nutné vykladať podľa jeho obsahu ako uznanie napriek
tomu, že neobsahuje slovné spojenie uznanie dlhu.

15. Žalovaný k argumentácii žalobcu na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že ak by sa s ňou

stotožnil odvolací súd, tak by odvolaciu námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú. Pôžička ako
reálny kontrakt bola poskytnutá až po podpise uznania dlhu zo strany žalovaného, ako aj zo strany
žalobcu, pričom podľa predmetného uznesenia Ústavného súdu, na ktoré sa odvoláva Krajský súd
možno uznanie dlhu urobiť až potom, čo dlh vznikol. Uznanie je tak neplatný právny úkon, pretože
ním žalovaný uznal neexistujúci dlh. Zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt vyžaduje na svoju platnosť

reálne odovzdanie peňazí a táto podmienka v čase podpisu uznania dlhu splnená nebola, teda
nemohlo prísť k platnému uznaniu dlhu. Aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení II. ÚS 136/2017-17
zo dňa 01.03.2017 uvádza, že uznanie dlhu prichádza do úvahy až potom, ako dlh vznikol, teda keď
vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie
od dlžníka požadovať. Pre platnosť uznania dlhu musia byť splnené prísne podmienky stanovené

zákonom, nakoľko z uznania dlhu vyplývajú rôzne právne následky, okrem iného pre dlžníka spočívajúce
v predlžení premlčacej lehoty. Nie je preto možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, aby súd pri
posudzovaní platnosti uznania dlhu nepostupoval prísne formálne. Takisto žalovaný nesúhlasí s tým, že
uznanie dlhu prebehlo príkaznou zmluvou, nakoľko sa jedná o dva odlišné právne inštitúty a príkazná
zmluva neobsahuje náležitosti uznania dlhu, keď len konštatuje, že neprišlo k vráteniu peňažných

prostriedkov, čo nemožno považovať za uznanie dlhu.

16. V priebehu konania (na pojednávaní 17.09.2020) žalobca zobral späť žalobu v časti úroku vo výške 5
%ročnezosumy80.000,00Eurod13.02.2010dozaplateniaavtejtočastižiadalkonaniezastaviť.Podľa
§ 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žalobyskôr,nežsazačalopredbežnéprejednaniesporupodľa§168alebopojednávanie.Keďžežalobca
využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu v uvedenej časti späť, proti čomu žalovaný ničoho

nenamietal, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavil.

17. S ohľadom na princíp hospodárnosti a procesnej ekonómie súd následne pristúpil k preskúmaniu
opodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania.

18. Podľa § 657 Občianskeho zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Zo Zmluvy o pôžičke peňazí súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa

12.08.2009 Zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 80.000,00
Eur na dobu 6 mesiacov (čl. I. Zmluvy) od prevzatia peňazí, pričom podľa čl. II Zmluvy mohla byť lehota
uvedená v čl. I Zmluvy písomnou dohodou zmenená. Zmluvné strany sa dohodli na úroku vo výške 5 %
ročne z požičanej sumy, pričom úrok mal byť splatný v deň poslednej splátky (čl. III. zmluvy). Podľa čl. IV
Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že pôžička bude zabezpečená uznaním dlhu, zmenkou a dohodou o
vystavení zmenky, pričom žalovaný v rámci uznania dlhu prijme záväzok previesť na žalobcu v prípade

nesplatenia dlhu majetkový – obchodný podiel v českej zahraničnej spoločnosti F. D. A., CZ vo výške
rovnajúcej sa majetkovej hodnote nehnuteľností patriacich tejto spoločnosti vo výške 2 mil. českých
korún s úrokmi podľa Zmluvy až do doby vykonania prevodu obchodného podielu. Podpis žalovaného
na tejto zmluve bol overený u notárky N. M. O. v Senici dňa 12.08.2009.

24. Z Uznania dlhu a dohody o jeho splatení súd zistil, že strany 12.08.2009 podpísali aj Uznanie dlhu
a dohodu o jeho splatení, v ktorom uviedli, že na základe Zmluvy o pôžičke peňazí medzi dlžníkom
a veriteľom zo dňa 12.08.2009, vznikol dlžníkovi dlh v sume 80.000,00 Eur, ktorý „dlžník použije na
realizáciu výstavby nehnuteľnosti v ČR prostredníctvom firmy v ČR - F. D.. A., CZ, ktorej je F. D.
A., CSc, majoritným majiteľom a oprávneným konateľom.“. Žalovaný tento dlh voči žalobcovi uznal a

zaviazal sa vrátiť ho z prostriedkov jeho spoločnosti, ktorej je jediným vlastníkom. V prípade, že by
nebol schopný vrátiť dlh z prostriedkov spoločnosti F. D. A., G., C., zaviazal sa previesť na žalobcu
takú časť obchodného podielu v spoločnosti F. D. A. G.. s.r.o. v ČR, ktorá zodpovedá reálnej hodnote
nehnuteľnosti vo výške 2 mil. Kč (počítané kurzom 25 Kč/Eur - očakávaný kurz Kč v dobe splatnosti
pôžičky).Zapožičanépeniazemalibyťinvestovanédotejtospoločnosti.Okremistinysazaviazalvtakom

prípade previesť na žalobcu aj takú časť obchodného podielu, ktorá zodpovedá dohodnutým úrokom v
Zmluve o pôžičke peňazí.

25. Dňa 19.02.2010 žalobca ako príkazca a žalovaný ako príkazník uzavreli Príkaznú zmluvu za účelom
realizácie platieb do spoločnosti Infogold, s.r.o., IČ 255 82 348, so sídlom v Brne, Pražákova 34,

ktorej obsahom bolo nasledovné: Príkazca uzavrel dňa 12.08.2009 Zmluvu o pôžičke s príkazníkom,
podľa ktorej bola pôžička v sume 80.000,00 Eur splatná do 12.02.2010. Ku dňu podpisu tejto Príkaznej
zmluvy nebola táto pôžička splatená. D. a K. B., ako aj L. B. uzavreli so spoločnosťou Infogold,
s.r.o. zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy „ Penzión“, ktorou sa zaviazali k splácaniu finančných
istôt na ich výstavbu. Príkazca dal v zmluve príkazníkovi príkaz, aby peniaze zo Zmluvy o pôžičke

zo dňa 12.08.2010 vo výške 80.000,00 Eur, ako aj ďalšie peniaze, ktoré príkazca hotovostne, alebo
bezhotovostnepríkazníkovipostúpi,prevádzaldospoločnostiInfogold,s.r.o.zaúčelomúhradyzáväzkov
príkazcu, K. B. a L. B.. Príkazník tento hore uvedený príkaz v zmluve prijal a zaviazal sa realizovať tento
príkaz bezplatne.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy
o pôžičke peňazí dňa 12.08.2009, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume
80.000,00 Eur. Žalovaný vo svojich vyjadreniach síce viackrát namietal, že žalobca nepreukázal
skutočné poskytnutie pôžičky vo výške 80.000,00 Eur, avšak na iných miestach opakovane potvrdil a
uznal, že predmetná pôžička mu bola poskytnutá, a následne tvrdil, že ju splatil v súlade s Príkaznou

zmluvou zo dňa 19.02.2010. Zo samotnej Zmluvy o pôžičke vyplýva, že pôžička 80.000,00 Eur bola
poskytnutá na dobu 6 mesiacov, teda do 12.02.2010. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že
žalovanýuvedenúpôžičkuvlehotesplatnostiuvedenejvZmluveopôžičkežalobcovinevrátil.Obestrany
zhodne potvrdili, že následne dňa 19.02.2010 uzavreli Príkaznú zmluvu, kde konštatujú, že žalovaný
poskytnutú pôžičku 80.000,00 Eur v lehote do 12.02.2010 nesplatil a súhlasil s tým, že ju podľa príkazu

žalobcu podľa Zmluvy o pôžičke peňazí uhradí spolu s ďalšími platbami, ktoré žalobca bude hotovostne,
alebo bezhotovostne postupovať (uhrádzať) žalovanému podľa Príkaznej zmluvy zo dňa 15.09.2009,
vo výhodnom kurze spoločnosti Ingofold s.r.o. za účelom úhrady záväzkov žalobcu, K. B. a L. B., a to
bezplatne.27. Žalobca odvodzoval svoj žalobný nárok od uzavretej Zmluvy o pôžičke peňazí a od uznania dlhu
z tejto Zmluvy, ktoré malo podľa žalobcu jednak založiť vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu

v čase uznania a jednak spôsobiť prerušenie plynutia trojročnej premlčacej doby a začiatok plynutia
novej, desaťročnej premlčacej doby od momentu uznania dlhu (resp. od momentu uplynutia lehoty na
plnenie dlhu). Medzi stranami nebolo sporu o tom, že žalovaný ako Zmluvu o pôžičke, tak i Uznanie dlhu
podpísal prvý, a to v Senici dňa 12.08.2009 cestou na stretnutie so žalobcom. Na osobnom stretnutí
podpísal uvedené dokumenty i žalobca a žalovanému odovzdal dohodnutú sumu peňazí.

28. Súd v intenciách právneho záveru odvolacieho súdu opätovne vec právne posúdil a vysporiadal
sa so všetkými okolnosťami potrebnými pre posúdenie platnosti uznania dlhu a tým aj opodstatnenosti
vznesenej námietky premlčania. Uznanie dlhu je jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do
dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že

dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného
bremena na dlžníka. Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny
úkon uznania dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších,
osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu
aj výšky. Na to aby bolo uznanie dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je

potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu
je jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky. Podobne ako pri prísľube dlh zaplatiť, uvedené vymedzenie
nemožno prísne formalizovať, je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu
stanoviť určito a zrozumiteľne. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 1/2007, na to,
aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka

(t.j. dôsledky v podobe prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu,
ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v
listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej
listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Taktiež výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby
bola objektívne určiteľná.

29. Z konania jednoznačne vyplynulo, že dokument uznania dlhu bol vyhotovený a žalovaným ako
uznávajúcim podpísaný predtým, než reálna pôžička bola odovzdaná žalovanému, čo zhodne potvrdili
obe strany sporu. Uznanie dlhu prichádza do úvahy až potom, ako dlh vznikol, teda keď vznikla
dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka

požadovať(II.ÚS136/2017-17zodňa1.3.2017).Zuvedenýchdôvodovsúdnemoholpredmetnéuznanie
dlhu vyhodnotiť ako platný právny úkon a nebolo mu možné priznať následky, aké predpokladá zákon,
najmä pokiaľ ide o začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Ako judikoval v podobnej situácií
aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17CoE/214/2012, uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka (v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie

o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) v čase, keď k plneniu podľa
zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica
nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt
a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Rovnako z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 15CoE 147/2010 plynie, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o
pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v
čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte
žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.
Uvedené rozhodnutia sa síce vzťahujú na notárske zápisnice s účinkami exekučného titulu, ich závery

však možno bez ďalšieho vztiahnuť i na posudzovaný prípad. V posudzovanom prípade totiž došlo
k zavŕšeniu uznania dlhu spísaním a podpísaním uznania dlhu zo strany žalovaného (teda nie, ako
žalobca nesprávne uvádza, až predložením listiny žalobcovi), pričom toto jednoznačne predchádzalo
vznik dlhu zo Zmluvy o pôžičke, keďže v čase podpisu uznania ešte ani Zmluva o pôžičke nebola
medzi stranami uzavretá a ani suma pôžičky nebola žalovanému odovzdaná. Z tohto pohľadu je úplne

irelevantné, kedy bol dokument Uznanie dlhu predložený žalobcovi. Žalovaný uznával dlh, ktorý v čase
uznania neexistoval a nebolo isté, či tento dlh v budúcnosti vznikne. Také uznanie nemožno súdom
vyhodiť ako platné, a to tiež v poukazom na vyššie citovanú judikatúru.30. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný svoj dlh uznal písomne aj ako súčasť Príkaznej zmluvy zo dňa
19.02.2010, kde podľa neho text tejto Príkaznej zmluvy taktiež spĺňa všetky náležitosti písomného
uznania dlhu, pričom k nemu došlo dokonca po uplynutí dohodnutej doby splatnosti. Po preskúmaní

uvedenej dohody však nemožno dospieť k žalobcom uvádzanému záveru. Predmetná dohoda nemala
zákonné náležitosti platného uznania dlhu, keďže z nej predovšetkým nemožno vyvodiť jednoznačný
sľub žalovaného, že dlh zo Zmluvy o pôžičke zaplatí a text Príkaznej zmluvy neobsahoval ani
jednoznačné uznanie existencie dlhu zo Zmluvy o pôžičke zo strany žalovaného. Účelom Príkaznej
zmluvy bola dohoda o tom, že žalovaný bude za žalobcu a jeho rodinných príslušníkov uhrádzať

vymedzené platby tam určenej spoločnosti, pričom zdrojom financovania týchto operácií mali byť okrem
inak odovzdaných finančných prostriedkov tiež prostriedky zo Zmluvy o pôžičke, a to v príslušnom
výmennom kurze. V Príkaznej zmluve sa teda vo vzťahu k Zmluve o pôžičke dojednal len nový spôsob
úhrady vzniknutého záväzku, nešlo o uznanie dlhu zo strany žalovaného a prísľub jeho úhrady.

31. Keďže v konaní bolo preukázané, že splatnosť dlhu zo Zmluvy o pôžičke nastala dňa 12.02.2010

a medzi stranami nedošlo k platnému uznaniu tohto dlhu, je nutné na uvedený dlh aplikovať základnú
trojročnú premlčaciu dobu. Žaloba bola na súd podaná až dňa 16.02.2016, teda celkom zjavne po
uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty. Keďže žalovaný sa premlčania dlhu dovolal, súd na ním vznesenú
námietku premlčania prihliadol a žalobcovi nemohol premlčané právo priznať. Žalobu s poukazom na
uvedené bez ďalšieho meritórneho skúmania spisu zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania kombinoval súd kritériá pre priznanie náhrady
uvedené vyššie, t.j. úspech v konaní a zavinenie jeho zastavenia. Pokiaľ ide o žalobu, žalovaný bol plne
úspešný,pretožežalobasmerujúcaprotinemubolavcelostizamietnutá,atakmupatrínároknanáhradu
trov konania. Nárok na náhradu mu patrí aj v zastavenej časti konania, keďže toto bolo zastavené

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bez uvedenia dôvodu. Súd vzhľadom na
uvedené žalovanému jedným výrokom priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).