Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022204545
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:0022204545.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v rodinnoprávnej veci maloletého dieťaťa
S. X., narodenej XX.XX.XXXX v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny J., dieťa matky Z. T., narodenej X.XX.XXXX, bytom S. XX a otca R. X., narodeného
XX.X.XXXX, bytom J., T. XX v konaní právne zastúpený JUDr. Miroslavom Mydlom advokátom so sídlom

Sama Chalúpku 2, Michalovce, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 2Em/2/2022-68 zo dňa 07.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal výkonu rozhodnutia a nariadenia výchovného opatrenia, a to
povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny J..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:

„N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

U k l a d á mal. dieťaťu S. X., nar. XX.XX.XXXX a rodičom Z. T., nar.X.XX.XXXX a R. X., nar. XX.X.XXXX
výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., na obdobie X ( deväť) mesiacov za
účelom zlepšenie vzájomnej komunikácie, od vykonateľnosti tohto uznesenia.“.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z doposiaľ zistených skutočností je nepochybné,
že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú značne problematické a konfliktné, rodičia spolu
nekomunikujú. Rovnako je vážne narušený vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom. Maloleté dieťa

otca odmieta, nechce sa s ním stretávať. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že styk otca s maloletou sa
nerealizuje. Matka na súdom určené miesto, kde sa styk má realizovať nechodí a otca o tom, že sa
s dieťaťom na styk nedostaví ani telefonicky neinformuje. Súd prvej inštancie mal za to, že použitie
donucovacích prostriedkov v rámci vykonávacieho konania (či už vo forme ukladania pokút matke,
prípadne odňatia maloletého dieťaťa matke za účelom odovzdania ho otcovi na styk) za situácie, keď
dieťa otca odmieta, by bolo v danom prípade kontraproduktívne a mohlo viesť k ešte väčšej degradácii

vzťahov medzi maloletým dieťaťom a matkou. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti je
okrem iného aj to, aby vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča so spoločným dieťaťom adieťa viedol k správnemu a pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. V danom prípade však psychická
príprava maloletého dieťaťa na styk s otcom úplne absentuje. Súd prvej inštancie preto za účelom
zmiernenia konfliktov medzi rodičmi a zlepšenia narušeného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a

otcom nariadil neodkladné opatrenie a uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie formou
podrobenia sa odbornému poradenstvu. Mal osvedčené dôvody nariadenia neodkladného opatrenia,
ako aj podmienku bezodkladnej potreby úpravy pomerov v rodine, nakoľko je zrejmé, že bez rýchleho
prijatia týchto opatrení zo strany súdu môže dôjsť ešte k väčšiemu citovému ochladnutiu vzťahov medzi
otcom a dieťaťom v dôsledku dlhodobej nerealizácie styku. Zdôraznil, že samotný styk otca s dieťaťom

je upravený za prítomnosti matky, čím sa eliminuje aj stres dieťaťa, pretože matka bude prítomná a dieťa
bude pociťovať istotu blízkosti matky ako osoby toho času pre dieťa najbližšej.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že

maloletú na styk s otcom riadne pripravuje a príkladne sa o ňu stará. Maloletá má X rokov, vie sa sama
rozhodnúť, čo chce a aj to vyjadriť, no súd prvej inštancie to nezohľadnil. Má za to, že postoj maloletej
k otcovi je výsledkom správania sa otca k maloletej od jej narodenia. Domnieva sa, že otec maloletej
nevedie čestný a bezúhonný život. Od času úpravy styku otca s maloletou uplynula značná doba, styk
otca s maloletou nie je možné stanoveným spôsobom realizovať. Poukázala na správanie otca k jej

osobe aj maloletej, ktoré ich po psychickej stránke ničí, keďže ona už nemá záujem s otcom maloletej
opätovne nadviazať partnerský vzťah. Má za to, že nútený styk nie je v záujme maloletej. Poukázala na
aktuálnu judikatúru vo veciach výkonu rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Poukázal na skutočnosť, že jeho vzťah k maloletej

komplikovala jej matka už od jej narodenia. Matka maloletej podala trikrát návrh na odobratie jeho
rodičovských práv. Tvrdenia matky o spôsobe jeho života považuje za nepravdivé. PN matky považuje
za účelovú s cieľom mariť mu jeho styk s mal. S..

6.Kodvolaniumatkysavyjadrilajkolíznyopatrovníkmaloletej.Zotrvalvcelomrozsahunajehovyjadrení

zodňa07.02.2023.Mázato,ženajväčšípodielnaodmietavompostojidruhéhorodičamárodič,ktorému
je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keďže má nepochybne väčší priestor na pôsobenie
maloletého dieťaťa než druhý rodič.

7. Dňa 26.04.2023 bolo súdu prvej inštancie doručená správa kolízneho opatrovníka maloletej s tým, že
styk otca s maloletou sa aj naďalej nerealizuje.

8. Dňa 09.08.2023 bolo súdu prvej inštancie doručená správa kolízneho opatrovníka maloletej. Uviedol,

že mal. S. absolvovala u nich dve konzultácie, na ktoré ju priviezol jej otec. Počas stretnutí neevidovali,
žebymalamaloletáproblémtráviťčassosvojimbiologickýmotcom,úprimnesatešila,keďimrozprávala
o zážitkoch s otcom a o čase, ktorý trávia spolu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie

podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

17. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa

umiestnené.

18. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia,
ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže
rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

21. Z priebehu jednotlivých udalostí v rodine mal. S. je zrejmé, že rodičia maloletej sú znova v
rodičovskom konflikte, pričom bol zaznamenaný aj zásah polície. Matka maloletú na styk s otcom

nepripravila a na styk sa s maloletou nedostavila a to aj napriek tomu, že styk otca s mal. S. bol súdom
upravený za prítomnosti matky. Matka otcovi zaslala sms správu, v ktorej otca informovala, že na styk
ho maloletá čaká pred bráničkou rodinného domu. Následne sa styk otca s maloletou realizoval len
sporadicky. Maloletá svojho otca odmieta, podľa vyjadrení matky mal. S. vie o tom, že jej otec je zlý
človek, a to na základe toho ako sa jej otec správa.

22. Za účelom zistenia názoru maloletej vykonal kolízny opatrovník s maloletou pohovor, a to bez
prítomnosti jej rodičov, z ktorého vyplynulo, že aj keď maloletá verbalizuje, že s otcom sa stretávať
nechce, má na neho aj dobré spomienky. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletej zo dňa 07.08.2023
taktiež vyplýva, že maloletá nemá problém čas tráviť so svojim biologickým otcom, úprimne sa z ich

spoločných zážitkov a spoločne stráveného času teší (uvedené verbalizovala samotná maloletá).

23. Otec maloletej nebol pozbavený a ani obmedzený na svojich rodičovských právach. Rovnako ani
kolízny opatrovník maloletej a ani súd nezistil na strane otca také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
to, že by sa styk otca s mal. S. riadne a plnohodnotne nerealizoval.

24. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá je vťahovaná do konfliktov svojich rodičov,
čo sa nepochybne odráža aj na jej postoji k otcovi a prípadným stretnutiam k nim. Pokiaľ matka
maloletej deklaruje, že maloletá zažíva enormný stres pred stretnutiami s otcom, vyžaduje, aby bola
matka vždy doma v čase, kedy sa má styk s otcom realizovať, uvedené tvrdenia nekorešpondujú

s pozorovaním kolízneho opatrovníka maloletej. Takáto správanie a prežívanie maloletej môže byť
spôsobené konfliktom lojality, ktorému je mal. S. pravdepodobne vystavovaná zo strany svojej matky.
Matka nemusí výslovne verbálne spochybňovať rodičovskú spôsobilosť a zodpovednosť otca pred mal.
S., no už len z jej správania a postoja, ktorý zaujala voči otcovi maloletej, môže maloletá nadobudnúťdojem, že ju matka v stretávaní sa s otcom nepodporuje a neteší sa z ich spoločne stráveného času.
Práve za účelom obnovy styku otca s mal. S., resp. zlepšenia realizácie styku otca s maloletou súd
prvej inštancie uložil mal. S. a jej rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému

poradenstvu.

25. Ťažiskom odvolacích námietok matky bolo, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil názor mal. S.,
ktorá je vo veku X rokov, teda vo veku, kedy už sama vie posúdiť, čo chce a aj to vyjadriť. Mal. S. má
podľa matky k svojmu otcovi odmietavý postoj, ich vzťahy sú vážne narušené, keďže o maloletú značný

dobu nejavil vôbec žiadny záujem, a preto by podľa matky mal súd zohľadniť aj názor a prianie mal.
dieťaťa, či vôbec má záujem na obnovení a rozvíjaní narušených vzťahov s jej biologickým otcom.

26. Rešpektujúc participatívne práva detí, odvolací súd preveril z obsahu spisu toto tvrdenie, pričom
nezistil jeho dôvodnosť. Samozrejme, je dôležité, aby mal súd zistený názor mal. dieťaťa, osobitne v
konaniach, ktoré sa ho bezprostredne týkajú. Súd však môže názor dieťaťa zistiť priamo, teda dieťa

vypočuje súd sám, alebo sprostredkovane, teda, že dieťa vyjadrilo svoj názor pred treťou, nestrannou
osobou, jeho názor je zachytený a použiteľný v súdnom konaní. Z obsahu preskúmavaného spisu
vyplýva, že mal. S. vyjadrila svoj názor na otca pred kolíznym opatrovníkom, ktorí ho zaznamenali v ich
správe, ktorú predložili súdu a sú súčasťou súdneho spisu.

27. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho
nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 O.s.p., 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). V konečnom
dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory
maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno

totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky
zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho
rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).

28.Jepotrebnésiuvedomiť,ženázordieťaťajelenjednýmzkritériíhodnoteniajehonajlepšiehozáujmu,

od ktorého sa odvíjajú rozhodnutia súdov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých. Malo by byť vždy
povinnosťou súdu skúmať dôvody odmietavého postoja dieťaťa voči jeho vlastnému rodičovi. Rodina je
základná bunka spoločnosti, ktorú treba všemocne chrániť. Rodinné väzby sú tie najsilnejšie, nie je pre
to možné ignorovať pretrvávajúci stav v rodine mal. S., najmä za situácie, kedy matka maloletej deklaruje
odmietavý postoj maloletej, ktorá má psychicky zle znášať prípadné stretnutia s otcom, pričom závery

kolízneho opatrovníka maloletej popisované skutočnosti nepotvrdzujú, ale dokonca aj vyvracajú

29. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov,
že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo
rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti

snažil pranie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006
č.18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom
odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou.

30. V konaní bolo osvedčené, že otec sa o mal. dcéru nezaujímal, po čase, keď svoj záujem obnovil,

sa styk s mal. S. dlhodobo nerealizoval, príp. sa realizoval so značnými ťažkosťami. Mal. S. preferuje
matku, v jej prítomnosti sa cíti bezpečne, stretnutia s otcom podľa vyjadrení matky odmieta, vyžaduje,
aby matka bola doma v čase, keď sa má styk s otcom realizovať. Odvolací súd má za to, že je to práve
úlohou matky ako rezidenčného a preferenčného rodiča, aby svojej mal. dcére vysvetľovala, že aj jej
biologický otec by mal mať v jej živote pevné a nezameniteľné miesto. Je to práve matka, ktorá keď

povýši svoje vlastné záujmy nad záujmy a potreby mal. dieťaťa, keď bude ochotná s otcom mal. dieťaťa
korektne a konštruktívne komunikovať a kooperovať môže byť spájajúcim mostom vo vzťahu mal. S. a
jej otca. Je nanajvýš pravdepodobné, že pokiaľ mal. S. uvidí svoju matku bezprostredne a uvoľnene s
otcom komunikovať, maloletá bude nasledovať jej príklad a možno aj nevedomky kopírovať jej postoj.
Pokiaľ bude maloletá vidieť, že matka sa s otcom neháda, nič mu nevyčíta, nie je k nemu odmeraná,

ale naopak jej správanie sa bude dať považovať za priateľské (aké by štandardne medzi rodičmi detí
malo byť bez ohľadu, či sa títo nachádzajú v partnerskom vzťahu alebo nie), dá sa očakávať, že takýmto
spôsobom bude k otcovi pristupovať aj mal. S. a jej odmietavý postoj sa postupne bude meniť aj vďaka
pozitívnemu vplyvu matky. Nakoľko samotná matka opakovane uviedla, že sa snaží maloletú na styks otcom pripravovať a podporovať ju v obnovení vzťahu s otcom, no aj napriek jej snahe na strane
maloletej nedochádza k zlepšeniu, odvolací súd aj z tohto dôvodu vidí potrebu nariadenia výchovného
opatrenia a poskytnutia odbornej pomoci rodine mal. S. X..

31. Odvolací súd opakovane poukazuje na vyjadrenia matky týkajúce sa postoja mal. S. k jej otcovi
ako aj na vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletej, v ktorých zachytáva názor maloletej a jej postoj
k otcovi. Tieto vyjadrenia si vzájomne protirečia, závery kolízneho opatrovníka nepotvrdzujú tvrdenia
matky ohľadom postoja maloletej k jej otcovi. Je preto na kolíznom opatrovníkovi maloletej, aby postoj

a správanie sa matky voči mal. S. a otcovi dôsledne sledoval a následne riadne vyhodnotil v kontexte
uvedeného. O zistených skutočnostiach bude potrebné informovať aj súd, pretože predovšetkým tieto
zistenia budú podkladom pre posúdenie vhodného výchovného prostredia pre mal. S..

32. Pokiaľ matka bude opakovane a bezdôvodne brániť otcovi v styku s mal. S., mal. S. nebude
podporovať v stretnutí s otcom a pripravovať ju na tieto stretnutia, týmto svojím správaním môže vážne

ohroziť zdravý fyzický, duševný a sociálny vývin mal. S., keďže svojim konaním bude cielene narúšať
jej vzťah k najbližšej osobe v živote dieťaťa, ktorou je jeho vlastný rodič.

33. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže

na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

34. Odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z
rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten
druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je

najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných
prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37) jednak na
zmenu rozhodnutia o zverení, a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj
nezmení, ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho
výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruku toho, že dieťa

bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané,
programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť
cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

35. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu

byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom a nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz
styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na stretnutie najmä vtedy, ak ide o zámerné pôsobenie
rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s cieľom vyvolať takéto správanie
maloletého. Preto ak súd nezistí okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k
zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe

dôvodom na obmedzenie, alebo zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa,
ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený
vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil.

36. V prípadoch bránenia styku rodiča s dieťaťom je povinnosťou súdu, aby najprv skúmal podrobným

spôsobom motívy odporu rodiča, ktorý vychováva dieťa, k styku dieťaťa s druhým rodičom. Ak je konanie
rodiča, ktorý vychováva dieťa, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je tomu aj vtedy, ak je uvedený odpor
len prejavom svojvôle a prehliadania významu čiastočnej spoluúčasti druhého rodiča), uváži súd vždy,
či nie sú splnené podmienky pre prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tejto
súvislosti nie je bez významu, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému

nebolo zverené do výchovy, je pokladané právom za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa,
ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR zo dňa 30.05.1967, sp. zn. 5 Cz 57/1967, R 96/1967).

37. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je, okrem iného, povinný, aby so zreteľom

na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk,
a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzorua autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Úprava styku predstavuje
rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však
neznamená, že rodičia v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od

tohto styku so zreteľom na jeho potreby. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravidla
priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. V prípade zistenia, že
dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s maloletým dieťaťom, súd
starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2013, sp. zn. 21 CoP 12/2013).

38.Akákoľvekdeformáciavzťahurodičasdieťaťomvdôsledkuodcudzeniajevneskoršejdobelenťažko
napraviteľná.Jepretovzáujmedieťaťaumožniťotcovi,ktorýsdieťaťomtrvalenežije,pravidelnýkontakt,
v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Je potrebné zdôrazniť aj povinnosť matky, bez ohľadu na
jej vzťah k otcovi dieťaťa, nielen maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, ale mu ho i osobne

odovzdať v určenom čase a mieste a na tomto mieste ho i osobne prevziať, pričom za splnenie tejto
povinnosti nemožno považovať suplovanie jej osobnej účasti inou fyzickou osobou. (rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo 16. marca 2016, sp. zn. 25 CoP 11/2016).

39. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú
v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).

40. Je potrebné tiež skonštatovať, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté
dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukazujú rodičia
maloletého, by obaja rodičia mali v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho mal. dieťaťa a prejaviť
mu empatiu, porozumenie a podporu.

41. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z.
Zákonaorodineadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„Zákonorodine“).

42. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú

rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. S. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorých
záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Odvolací súd
má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich mal. dieťaťa, a preto
dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o mal. S., no predovšetkým
na ich rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. dcéry nad vlastné záujmy a negatívne postoje

voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

43. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa
mal. S. stáva rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 599/10, III. ÚS 439/05), čo sa podľa odvolacieho súdu môže diať aj v prípade mal. S..

44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ustanovenia§387ods.1CSPapodľaods.2savodôvodneníobmedzilibanaskonštatovaniesprávnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).