Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200053
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala
Novotného, v právnej veci žalobcu: D. H., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XXX, XXX XX Q., zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36
837 857, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Žľab Drietoma, so sídlom
Sibírska 697/14, 911 01 Trenčín - Kubrá, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko -
JUDr.SilviaBartková,sosídlomPiaristická6667,91101Trenčín,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
VýboruPoľovníckehozdruženiaŽľabDrietomaČ.j.1/2021zodňa30.januára2022,okasačnejsťažnosti

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/14/2022-89 zo dňa 28. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/14/2022-89
zo dňa 28. júna 2022 z r u š u j ea vec p o s t u p u j e Okresnému súdu v Trenčíne.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom
1.Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k.
11S/14/2022-89 zo dňa 28. júna 2022, podľa § 191 ods.1, písm. b/, d/ zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie výboru Slovenského poľovníckeho zväzu

Poľovnícke združenie Žľab Drietoma, so sídlom Sibírska 697/14, 911 01 Trenčín - Kubrá.

2. Krajský súd v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 2 ods. 2 SSP a v § 4 SSP predovšetkým skúmal
svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Podľa názoru krajského súdu mal právomoc prejednať žalovanú vec.
Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že výkon práva poľovníctva je regulovaný samostatným zákonom
a je potrebné ho považovať za záujmovú samosprávu, ktorá sa vykonáva na záujmovom princípe a
s presahom do verejnej správy, ktorá odôvodňuje aplikáciu § 4 písm. d) SSP. Správny súd mal za to,

že oblasť poľovníctva (vrátane disciplinárneho trestania) zasahuje do širokej škály verejných vzťahov,
a preto je poľovníctvo samostatne upravené zákonom č. 274/2009 Z. z.. V danej súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Nds/2/2014 zo dňa 04.06.2014, ktorého
právnynázorcitoval.Uviedol,žestýmtoprávnymnázoromsaplnestotožnilapriposudzovaníprávomoci
z uvedeného názoru aj vychádzal. Správny súd ďalej uviedol, že pri prijatí výkladu žalovaného by reálne
mohlo dôjsť k denegatio iustitiae v podobe odopretia práva na prístup k súdu.

3. Z priebehu administratívneho konania správny súd zistil, že dňa 05.11.2021 bolo žalobcovi, ktorý je
členomSlovenskéhopoľovníckehozväzuPoľovníckehozdruženiaŽľabDrietoma,doručenépredvolanie
na zasadnutie výboru PZ Žľab Drietoma, ktoré sa konalo dňa 05.12.2021 o 14:00 na chate PZ č. 2.
v Brúsnom. Žalobca bol predvolaný na predmetné zasadnutie za účelom vysvetlenia aktivít, konaniaa vyjadrení voči PZ Žľab Drietoma (Ďalej len „PZ“) ako aj dlhoročnej nečinnosti v PZ, nakoľko sa v
uvedenom prípade malo jednať o možné podozrenie zo spáchania disciplinárnych priestupkov. V
predmetnom predvolaní bol ďalej žalobca upozornený, že ak sa na uvedené zasadnutie nedostaví

bez dostatočného ospravedlnenia alebo nepožiada o odročenie konania, môže disciplinárny orgán
rozhodnúť aj bez jeho vypočutia. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 29.11.2021
žiadosť o odročenie zasadnutia výboru PZ, ktorá bola doručená dňa 01.12.2021, v obsahu ktorej
upovedomil PZ o prevzatí právneho zastúpenia a žiadal informáciu o aké konkrétne podozrenia sa má v
uvedenej veci jednať, nakoľko predvolanie nedostatočne špecifikovalo vec, ktorá mala byť prejednaná

v súvislosti s predmetným predvolaním na zasadnutie PZ. Žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu požiadal PZ o odročenie nariadeného termínu zasadnutia výboru PZ, ktoré bolo v predmetnej
veci nariadené na deň 05.12.2021, a to z dôvodu pretrvávania nebezpečenstva šírenia nebezpečného
a nákazlivého vírusu COVID - 19 a v tej dobe platných opatrení - Uznesenia vlády Slovenskej republiky
č. 695 zo dňa 24.11.2021.

4. Žalovaný rozhodnutím Č.j. 1/2021 zo dňa 05.12.2021 vylúčil žalobcu z Poľovného združenia Žľab
Drietoma, nakoľko mu bolo preukázané závažné konanie proti záujmom SPZ -PZ Žľab Drietoma
organizovaním uzavretia zmluvy pre výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Drietoma pre inú
poľovnícku organizáciu. Ďalej mal za to, že žalobca dňa 06.11.2021 odcudzil knihu návštev poľovného
revíru Drietoma a odmietol ju vrátiť, čím znemožnil členom PZ využitie práva poľovníctva. Uvedené

skutočnosti mal výbor preukázané zo zápisnice zo dňa 01.09.2021, ako aj dňa 17.10.2021 a z vlastného
poznania členov výboru PZ.

5. Nazákladeodvolaniažalobcuprotiuvedenémurozhodnutiužalovanýrozhodnutímzodňa30.01.2022
Č. j. 1/2021 rozhodol tak, že podľa §12 ods.4 písm. c), disciplinárneho poriadku SPZ odvolanie žalobcu

zamietol ako neopodstatnené.

6. Krajský súd citujúc ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, § 46 a § 47 ods.3 Správneho
poriadku, § 9 ods. 1 písm. c), § 13 ods.1,2,3, § 8 ods.3, písm.l/ § 32 ods.3 písm. d/ Stanov
poľovníckeho združenia Žľab Drietoma, § 9 ods. 1, § 12 ods.4, písm. c/, § 3 ods.1, písm. d/

Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, dospel k záveru o dôvodnosti správnej
žaloby. Správny súd za najzávažnejšiu skutočnosť zakladajúcu dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia považoval skutočnosť, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený (§ 191
ods. 1 písm. b) SSP). Uviedol, že z obsahu administratívneho konania nesporne vyplýva, že o odvolaní
žalobcu rozhodol výbor žalovaného tak, že odvolanie ako neopodstatnené zamietol podľa § 12 ods.

4 písm. c) Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu ako neopodstatnené. Po vydaní
rozhodnutia a jeho doručenia žalobcovi postúpil odvolanie orgánu oprávnenému o tomto odvolaní
rozhodnúť. Námietku žalovaného, že k vylúčeniu žalobcu došlo až následne rozhodnutím členskej
schôdze poľovného združenia správny súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z písomnosti zaslanej
žalobcovi žalovaným je zrejmé, že o odvolaní žalobcu rozhodol výbor poľovného združenia. Výrokom

o zamietnutí odvolania s uvedením konkrétnych ustanovení stanov, podľa ktorých výbor žalovaného
rozhodol o odvolaní, uviedol žalobcu do právnej neistoty zásahom do jeho subjektívnych práv, ktoré
mohol žalobca v danom momente riešiť len podaním správnej žaloby. V tejto súvislosti správny súd
konštatoval, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že vie čo je predmetom konania a na napadnutom
rozhodnutí v celom rozsahu trvá. Podľa názoru správneho súdu výbor poľovného združenia, ktorý

o odvolaní rozhodoval a oznámil to žalobcovi napadnutým listom - rozhodnutím, nebol oprávneným
orgánom na rozhodnutie o dovolaní (zrejme o odvolaní), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

7. Správny súd sa stotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu,

že napadnuté rozhodnutie po formálnej stránke nezodpovedá ustanoveniu § 13 ods. 3 Stanov
SPZ. Konštatoval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočnú konkretizáciu každého skutku
v čase a priestore, jednak jeho nezameniteľnosť s iným podobným konaním žalobcu. Nedostatky
rozhodnutia správny súd videl však v obsahu ich odôvodnenia, keď žalovaný nevenoval priestor opisu
procesného postupu a vymenovaniu vykonaných dôkazov, pričom tieto dôkazy relevantným spôsobom

neposudzoval, t. j. nehodnotil ich vierohodnosť a ich dôkaznú silu. Nevysvetlil, ktoré dôkazy a do
akej miery preukazujú naplnenie jednotlivých znakov skutkových podstát deliktov, ktorých sa žalobca
konaním opísaným vo výroku rozhodnutí mal dopustiť.8. Správny súd zrušil rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma Č.j. 1/2021 zo dňa
30.01.2022. podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, keďže rozhodol neoprávnený orgán a z dôvodu, že
rozhodnutie je podľa § 191 písm. d) SSP nepreskúmateľné. Záverom správny súd uviedol, že vzhľadom

na to, že predmetom samostatnej správnej žaloby vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/38/2022
je aj následné rozhodnutie členskej schôdze žalovaného o odvolaní, nerozhodoval o vrátení veci
žalovanému na ďalšie konanie.

9. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v

konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, s tým, že o výške ich náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

II.
Kasačná sťažnosť žalovaného
10.Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je nezákonné
z dôvodov uvedených v § 440 ods.1, písm. a/, g/, h/ SSP, keďže na rozhodnutie vo veci nebola
daná právomoc súdu v správnom súdnictve, krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a odklonil sa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhoval, aby kasačný
súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/14/2022-89 zo dňa 28.6. 2022 podľa § 462 ods.1

SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný vyjadril nesúhlas z rozhodnutím správneho súdu,
považujúc ho za úplne nezákonný a arbitrárny založený na nesprávnom právnom posúdení a súčasne
neprípustným zásahom do súkromných práv právnickej osoby a tým porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Zdôraznil, že podľa jeho názoru právomoc krajského súdu ako súdu správneho
súdnictva rozhodovať spor člena poľovníckeho združenia ako súkromnoprávnej organizácie s týmto
združením nie je daná a krajský súd založil svoju právomoc v danej veci na základe nesprávneho
právneho posúdenia. Vytýkal krajskému súdu, že v zásade nerozlišuje medzi Slovenským poľovníckym
zväzom, Poľovníckou organizáciou, Slovenskou poľovníckou komorou a medzi orgánmi štátnej správy

na úseku poľovníctva ako samostatnými subjektami práva a všetky tieto subjekty považuje bez ďalšieho
za orgán verejnej správy. Žalovaný nepovažujúc takýto názor za správny tiež zdôraznil, že v danom
prípade sa nejedná o spor v rámci práv a povinnosti členov Slovenského poľovníckeho zväzu alebo
Slovenskej poľovníckej komory a ani sa neriešili práva a povinnosti občana v štátnej správe na úseku
poľovníctva, ale v danom prípade sa riešil len vzťah žalobcu ako člena súkromnej organizácie poľovného

združenia k tomuto združeniu, a preto rozhodnutiami žalovaného v žiadnom smere nebolo dotknuté
postavenie žalobcu k Slovenskému poľovníckemu zväzu ani k výkonu jeho práva poľovníctva, a teda
nebolo dotknuté jeho právo v oblasti verejnej správy, čo vylučuje založenie právomoci správneho súdu
podľa § 4 SSP. Žalovaný ďalej uviedol, že ako poľovnícke združenie v zmysle § 26 Stanov Slovenského
poľovníckeho zväzu je organizačnou zložkou s právnou subjektivitou pôsobiacou na území poľovného

revíru, ktorý poľovnícke združenie má v užívaní, s poukazom na to, že podľa § 4 odsek 19 Stanov
Slovenského poľovníckeho zväzu na konanie podľa týchto stanov sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Z uvedeného dôvodu poukaz krajského súdu v bode 16 napadnutého rozsudku na
ustanovenie § 79 odsek 1 zákona o poľovníctve žalovaný považoval za absolútne nesprávny.

12.Žalovaný namietal aj nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu vo veci samej, keďže v danom
prípade sa nejednalo o rozhodnutie o odvolaní žalobcu ani o rozhodnutie o vylúčení žalobcu z
poľovníckeho združenia, keď zápis z výboru nie je rozhodnutím výboru o odvolaní žalobcu. Uviedol, že
žalobca bol vylúčený z poľovníckeho združenia rozhodnutím výboru zo dňa 05.12.2021, voči ktorému
podal odvolanie a na podklade tohto odvolania výbor poľovníckeho združenia zvažoval uplatnenie

autoremedúry dospejúc k záveru, že rozhodnutie výboru zo dňa 05.12.2021 ostáva v platnosti,
keď výbor sám odvolaniu autoremedúrou nevyhovie a vec postúpil odvolaciemu orgánu, ktorým v
zmysle stanov je členská schôdza poľovníckeho združenia. Poukazujúc na to, že výbor poľovníckeho
združenia žalovaného ani nebol povinný doručiť svoje stanovisko o nevyužití autoremedúry žalobcovi,
zdôraznil, že toto rozhodnutie však nie je možné považovať za rozhodnutie o odvolaní žalobcu o

vylúčení z poľovníckeho združenia, pretože o odvolaní riadne rozhodla členská schôdza poľovníckeho
združenia, ktorej bolo odvolanie výborom postúpené. Žalovaný súčasne uviedol, že žalobca bol zároveň
upozornený aj na to, že rozhodnutím o vylúčení dňa 05.12.2021 mu nezaniká členstvo v Slovenskompoľovníckom zväze, ale iba v Poľovníckom združení Žľab Drietoma. Rozhodnutie krajského súdu
žalovaný považoval za zásah do súkromnej sféry členov súkromnej právnickej osoby.

13.Žalovaný vo vzťahu k problematike právomoci súdu poukázal na niekoľko starších rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, považujúc ich za použiteľné na posudzovaný prípad, keďže riešia vecne otázku,
či poľovnícke združenie je orgánom verejnej správy alebo nie, a či skutočne rozhoduje o právach a
povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy alebo nie. V danej súvislosti poukázal na uznesenie NS SR
č.k. 6Nds 3/2012 zo dňa 20.03.2012, z ktorého citoval, že právomoc na základe zákona č. 274/2009 Z.z.

na prejednanie disciplinárneho previnenia držiteľa poľovníckeho lístka má disciplinárna komisia komory
a nie poľovnícke združenie ako poľovnícka organizácia. Zdôrazniac, že orgány poľovníckeho združenia
ako súkromnoprávne právnické osoby rozhodujú na základe stanov združenia záujmovej oblasti svojich
členov teda v oblasti súkromnej a nie oblasti verejnej, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
č.k. 4 Nds 2/2014 z 04.06.2017, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 2/2018 ako judikát č. R 19/2018, podľa ktorého o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej

schôdze poľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v 1.
inštancii vecne príslušný okresný súd.

14.Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k preskúmateľnosti rozhodnutia.
Uviedol, že rozhodnutie o vylúčení žalobcu z poľovníckom združenia má všetky náležitosti, ktoré

vyžadujúStanovySlovenskéhopoľovníckehozväzuaDisciplinárnyporiadokSlovenskéhopoľovníckeho
zväzu a spĺňa aj náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. Mal za to, že vychádzajúc z uvedeného
zápisnica výboru poľovníckeho združenia zo dňa 30.01.2022 ani nemohla byť považovaná za
rozhodnutie, ktoré je možné zrušiť.

III.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného
15. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. V dôvodoch vyjadrenia žalobca
považoval kasačnú sťažnosť žalovaného za nedôvodnú, skutočnosti uvádzané žalovaným v kasačnej
sťažnosti rozporoval a vyjadril názor, že keby sa konajúci súd priklonil k tvrdeniam žalobcu (oprava

kasačného súdu zrejme žalovaného) rozhodnutie konajúceho súdu by nebolo v súlade s princípom
právnej istoty, legitímnymi očakávaniami žalobcu. Navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
žalovaného zamietol a priznal mu náhradu trov konania za podané vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti.

IV.

Konanie pred kasačným súdom
16.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v
súvislosti s reformou súdnictva. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1.
augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny
súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

17.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakosúdkasačný(§11písm.hSSP)vspojení s§438ods.

2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453
ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalovaného prejednal v rozsahu kasačných námietok bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikywww.nssud.sk
(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

18.Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/14/2022-89 zo dňa 28. júna 2022, ktorým krajský súd podľa § 191 ods.1, písm. b/, d/ SSP
zrušil rozhodnutie výboru Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovnícke združenie Žľab Drietoma, so
sídlom Sibírska 697/14, 911 01 Trenčín - Kubrá, IČO:36 120 545, Č.j. 1/2021. Predmetom prieskumného

súdneho konania bolo rozhodnutie žalovaného Č.j. 1/2021, zo dňa 30.01.2022, ktorým žalovaný
rozhodol tak, že podľa § 12 ods.4 písm. c), disciplinárneho poriadku SPZ odvolanie žalobcu zamietol
ako neopodstatnené.19.V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zoskutkovýchzistenívyplývajúcichzospisovéhomateriálukrajskéhosúdu, naktorépoukázalužkrajský
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na

ne poukazuje.

20.Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či

táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,
do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho
súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb
a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv
pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná

ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na
dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
21. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Správny súd
pred začatím súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy najskôr
skúma splnenie zákonných podmienok právomoci správneho súdu (§§ 6 a nasl. SSP). Pokiaľ je

splnená podmienka právomoci správneho súdu následne preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP). Úlohou
správneho súdu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho
poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je v rozsahu žalobných námietok posudzovať, či správny orgán príslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a či na základe skutkových
zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. Správny súd
teda posudzuje, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou

postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

22.Kasačnýsúdzistil,žekrajskýsúdvdanejvecivprocesesúdnehoprieskumuzákonnostinapadnutého
rozhodnutia žalovaného nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými
v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu nevykonal v zmysle platnej právnej úpravy zákona o poľovníctve.

V.
Právne posúdenie kasačným súdom
23.Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika

je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

24.Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a

výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupeSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

25.Vychádzajúc zo skutkových zistení preskúmavanej veci kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi je
sporné posúdenie otázky právomoci správneho súdu riešiť spory medzi členmi poľovníckeho združenia
a vo vnútri poľovníckeho združenia.

26.Podľa § 32 ods.1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou

rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na
účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov,
a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku
poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie
ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými,
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi. Poľovníckaorganizáciamôžemaťsvojeorganizačnézložky,

ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

27.Podľa § 71 ods.1, 2, 3 zákona č. 274/2009 Z.z. štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú
orgány štátnej správy poľovníctva. Orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a) ministerstvo, b)
okresný úrad v sídle kraja, c) okresný úrad. Štátnu správu na úseku poľovníctva v lesoch patriacich do

vojenských obvodov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

28.V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo

priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. ( § 2 ods.1,2 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok ďalej tiež len SSP) Správny súdny poriadok upravuje právomoc a
príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, konanie a postup

správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. ( § 1 písm. a/, b/ SSP)

29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom. (§ 6 ods.1 SSP) Správne súdy nepreskúmavajú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
( § 7 písm. d/ SSP)

30.Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených

na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. (§ 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej tiež len CSP) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. ( § 2 CSP) Podľa §
3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

31.Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd zameral pozornosť predovšetkým otázke, ktorá
ostala medzi účastníkmi konania v posudzovanej veci spornou a to otázke právomoci krajského súdu,
na preskúmanie rozhodnutia výboru poľovníckeho združenia ( žalovaného) vo veci vylúčenia člena
združenia ( žalobcu) v správnom súdnictve podľa právnej úpravy Správneho súdneho poriadku.

32.Podľa § 8 ods.1 SSP ak odsek 2 neustanovuje inak, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné,
či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa § 11 Civilného sporového
poriadku.

33.Vo veci sporu medzi okresným súdom a krajským súdom o právomoc, či vec patrí do právomoci

správneho súdu vo veci preskúmania vylúčenia disciplinárne stíhaného poľovníka z poľovníckeho
združenia rozhodol kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný
na rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 SSP v spojení s § 11 CSP) uznesením sp.
zn. 1KO/4/2020 zo dňa 8. júna 2021. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky voznačenej veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Martin s postúpením veci nie je dôvodný,
apretovovýrokuuvedenéhouzneseniarozhodoltak,že nesúhlasOkresnéhosúduMartinspostúpením
veci nie je dôvodný a vecne a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii je Okresný súd

Martin.

34.Kompetenčný senát v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval nasledovné: „17. Jednou
zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä
rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej

samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav
vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie uvedenej
charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda
rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v
správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to, aby išlo o rozhodnutia
vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.

18. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či v
prejednávanej veci ide o preskúmavanie rozhodnutia v správnom súdnictve alebo o občianskoprávnu
žalobu.

19. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 SSP platí, že
správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a
iných zásahov orgánov verejnej správy a poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy.
Kľúčovým pojmom pri vymedzení predmetu správneho súdnictva je preto orgán verejnej správy, ktorý
bezprostredne súvisí s pojmom verejná správa. Verejná správa je všeobecne posudzovaná ako činnosť

vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy vrátane záujmovej samosprávy a verejnoprávnymi
inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh.

20. Pri rozhodovaní sporov medzi súdmi v civilnom súdnictve a správnom súdnictve musí kompetenčný
senát najvyššieho súdu vychádzať z medzí stanovených zákonom. Ak z právnych predpisov

jednoznačne nevyplýva, že zákonodarca vec zveril súdom v civilnom alebo správnom súdnictve, môže
byťurčujúcimkritériomprestanoveniepríslušnostisúdusúkromnoprávna,čiverejnoprávnapovahaveci.
Pokiaľ by však zákonodarca jednoznačne určil, že svojou povahou vec súkromnoprávnu zverí správnym
súdom alebo naopak, kompetenčný senát najvyššieho súdu by toto určenie nemohol prekročiť.

21. V predloženej veci preto kompetenčný senát najvyššieho súdu posudzoval, či žalobcom označený
žalovaný Poľovnícke združenie Janková - Kláštor pod Znievom, v postavení disciplinárneho orgánu
konal a rozhodoval vo verejnoprávnej, či súkromnoprávnej veci. Na uvedené posúdenie vychádzal z
delenia práva na súkromné a verejné a pre túto deľbu právnou náukou používaných niekoľkých teórií,
a to teórie záujmovej, mocenskej, organickej a metódy právnej regulácie. Mocenská teória napríklad

delí právo súkromné a verejné podľa povahy vzťahov medzi ich účastníkmi. Hovoríme o vzťahoch
nadriadenosti a podriadenosti vo verejnom práve a vzťahu rovnosti v súkromnom práve.

22. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca
žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutí členskej schôdze poľovníckeho združenia, ktoré je

potrebné považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Zákon
č. 274/2009 Z.z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho
združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami. Je
potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu Poľovníckeho združenia Janková-Kláštor
pod Znievom, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka

komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorá rozhoduje v oblasti verejnej
správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. nepredstavujú
orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených
záujmov svojich členov v rozsahu určenom v Stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej
oblasti svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti

verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny
verejný záujem alebo cieľ. Samotný zákon č. 274/2009 Z.z. ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym
združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zostanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2
SSP, keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Najvyšší súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že vylúčením člena z poľovníckeho združenia, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie

loviť zver, keďže je držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom
poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej
správy.

23. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017 vyplýva,

že poľovnícke združenie je záujmovou samosprávou sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho
združenia za určitých podmienok môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak
nemožno opomínať zásadnú podmienku - musí ísť o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy
a vo verejnom záujme. V citovanom rozhodnutí sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu,
následkom ktorého bolo uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho
združenia. Disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia vyplýva z porušenia Disciplinárneho

poriadku vydávaného Slovenským poľovníckym zväzom. Súdnemu prieskumu v správnom súdnictve by
podliehalo napríklad rozhodnutie vydané v dôsledku toho, že by sa člen združenia dopustil priestupku
alebo iného správneho deliktu v zmysle zákona o poľovníctve. V predmetnej veci vystupujú účastníci
ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich
členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie

sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že
vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia,
je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy.

24. V prejednávanej veci sa žalobca dopustil porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckej

spoločnosti, t. j. predpisov vykazujúcich rýdzo súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané
poľovníckouspoločnosťou,ktorámápovahuprávnickejosoby.Napadnutéuzneseniejesícerozhodnutie
o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia ako fyzických osôb, nie sú však rozhodnutiami
vydanými vo verejnom záujme. Podmienkou pre súdny prieskum v správnom súdnictve je, aby išlo
o rozhodnutie orgánu uvedeného v ustanovení § 6 ods. 1 SSP, čo v danom prípade nemožno

konštatovať. Pod prieskum správneho súdu nemožno podradiť rozhodnutia poľovníckej spoločnosti
týkajúce sa pomerov spoločnosti a jej členov. Vzťahy poľovníckeho združenia a jeho členov v rovine
narušeniamedziľudskýchvzťahovčiznevažovaniaorgánupoľovníckejspoločnostijepotrebnédôsledne
odlišovať od disciplinárnych konaní vedených voči členom poľovníckeho združenia, kde je zrejmý
verejnoprávny charakter rozhodnutí. „Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na

ochrane poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa 26.05.2016).

25. Na podporu svojich tvrdení najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. PL ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016 v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky špecifikoval štyri

kritériá, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o
súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a
ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým kritériom je spôsob
založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je
integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu

bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v
cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy cieľom musí byť
verejný záujem. Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom zriadeným
zákonom, pričom samotný zákon upravuje jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým
orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou, keďže je

oprávnená rozhodovať o vydaní poľovného lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj právomoc
prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý
má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory
je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, výkon
práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe

spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie
voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej
činnosti uskutočnenej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a
život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgánzáujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Tiež konštatoval v bode 122, že „v
právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenia
bez explicitnej opory v zákone. Zákon č. 274/2009 Z.z. žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym

organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie
o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie
súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda
o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa
na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty

poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon
práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer“.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, konštatovania či citovanú súdnu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vzťah
poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo

veciach medziľudských vzťahov členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti
verejnej správy, je potrebné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení CSP a napadnuté
uzneseniačlenskejschôdzepoľovníckejspoločnostipreskúmaťvobčianskoprávnomkonaní,nazáklade
klasickej civilnej žaloby.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru,
že v zmysle §§ 2, 3 a 6 S.s.p. a § 137 C.s.p. nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa §
12 v spojení s §§ 13 a 15 ods. 1 C.s.p. je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd
uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

35. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu krajského súdu mal preukázané, že skutkové zistenia
v prejednávanom prípade potvrdili, že žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Trenčíne ako
na súd, konajúceho v správnom súdnictve, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
- Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Žľab Drietoma, so sídlom Sibírska 697/14, 911
01 Trenčín - Kubrá, Č.j. 1/2021 zo dňa 30. januára 2022, ktorým podľa tvrdenia žalobcu výbor

Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma rozhodol tak, že podľa § 12 ods.4 písm. c), disciplinárneho
poriadku SPZ odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Č.j. 1/2021 zo dňa 05.12.2021 zamietol
ako neopodstatnené. Výbor Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma rozhodnutím Č.j. 1/2021 zo dňa
05.12.2021 vylúčil žalobcu z Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma, nakoľko mu bolo preukázané
závažné konanie proti záujmom SPZ -PZ Žľab Drietoma.

36.Vychádzajúc z právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatovaných v uznesení
sp. zn. 1KO 4/2020 z 8.6.2021, s ktorými sa kasačný súd stotožnil, jednoznačne vyplýva, že
jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. nepredstavujú orgány
záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmov

svojich členov v rozsahu určenom v Stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti
svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.
Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný
záujem alebo cieľ. Samotný zákon č. 274/2009 Z.z. ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym
združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo
stanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2
SSP, keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Najvyšší súd v uvedenom
uznesení súčasne poukázal na to, že vylúčením člena z poľovníckeho združenia, tomuto členovi
nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať

členom v inom poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov
na úseku verejnej správy.

37.Zo skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu žaloby v danom prípade je teda zrejmé, že žalobca
žiadal správny súd o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Výboru Slovenského poľovníckeho zväzu

Poľovnícke združenie Žľab Drietoma Č.j. 1/2021 zo dňa 30. 1.2022 a vrátenie veci žalovanému
na ďalšie konanie. V uvedenom rozhodnutí sa jednalo (podľa tvrdení žalobcu) o potvrdenie
rozhodnutia výboru poľovníckeho združenia o uložení disciplinárneho opatrenia- vylúčenie z členstva
poľovníckeho združenia, za disciplinárne previnenie žalobcu. Výbor Slovenského poľovníckehozväzu Poľovnícke združenie Žľab Drietoma (žalovaného) je poľovníckou organizáciou v zmysle §
32 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. Vychádzajúc z právnych záverov konštatovaných najvyšším súdom
v rozhodnutí sp.zn. sp. zn. 1KO 4/2020 z 8.6.2021, ( bod 34 tohto rozsudku) poľovnícke združenie

je súkromnoprávnym subjektom. Riešenie disciplinárneho previnenia člena poľovníckeho združenia
vyplývajúce z porušenia Disciplinárneho poriadku vydávaného Slovenským poľovníckym zväzom je
riešením vzťahov poľovníckeho združenia a jeho členov, majúce občianskoprávny (súkromnoprávny )
charakter. Žalobca podajúc žalobu voči rozhodnutiu výboru poľovníckeho združenia, podal žalobu proti
subjektu, ktorý je subjektom súkromnoprávneho charakteru. Rozhodovanie združenia o právach a

povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých združení preto nepodlieha súdnemu
prieskumuvsprávnomsúdnictvevzmysle§6ods.2SSP,keďžestanovysúinternou-súkromnoprávnou
záležitosťou združenia. Kasačný súd opätovne upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, citované vyššie ( bod 34 /25/ tohto rozsudku), v ktorom ústavný súd tiež jednoznačne
konštatuje, že zákon č. 274/2009 Z.z. žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám
nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení

svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-
právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-
právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na
združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty
poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon

práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer.

38. Vychádzajúc z právnych záverov a konštatovaní citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo
veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo veciach medziľudských vzťahov

členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Z uvedených
dôvodov v prejednávanej právnej veci vzťah medzi žalobcom ako členom poľovníckeho združenia a
žalovaným poľovníckym združením je vzťahom súkromnoprávnym, a preto nespadá do oblasti verejnej
správy. Z týchto dôvodov bolo potrebné v posudzovanom prípade postupovať podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku a napadnuté rozhodnutie poľovníckej spoločnosti možno preskúmať v

občianskoprávnom konaní, na základe klasickej civilnej žaloby.

39. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd v danej veci dospel k záveru, že v zmysle § 2,
§ 3 a § 6 SSP a § 137 CSP nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 v spojení s § 13 a §
15 ods. 1 CSP je na konanie v prvej inštancii vecne príslušný civilný súd. Z uvedených dôvodov najvyšší

správny súd námietky, vznesené žalovaným v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal, nesprávne právne
posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), vyhodnotil ako dôvodné, ktoré spochybnili
vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, a preto napadnuté rozhodnutie
krajského súdu podľa § 462 ods.1 SSP zrušil a vec podľa § 18 ods.2 SSP postúpil Okresnému súdu
v Trenčíne ako súdu vecne a miestne príslušnému.

40.Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.