Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5422200621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členieksenátuMgr.KatarínyBeniačovejaMgr.ZuzanyHartelovej,vsporežalobcu:STROJSROSspol.s
r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 2258, IČO: 36 368 440, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, proti žalovanému:
HSG s.r.o., so sídlom Oravský Podzámok 138, IČO: 36 398 021, zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Žilina,
Obchodná 8985/5A, IČO: 50 158 121, o určenie, že nájomný vzťah trvá, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/17/2022-174 z 08.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nájomný vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy z
30.03.2021 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Towercom, a.s., predmetom ktorej je nájom
časti pozemku parc. KN-C č. 703/1 a časti pozemku parc. KN-C č. 703/8, zapísaných na LV č. XXX pre
k. ú. obce F. S., podľa geometrického plánu, trvá (I.). Súd konanie v časti, ktorá bola pripustená ako
zmena žaloby v znení, že „nájomný vzťah uvedený v petite žaloby trvá do 30.03.2036“, zastavuje (II.).
Súčasne rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 90 % (III.).

Žalovaný ako aktuálny prenajímateľ doručil výpoveď z nájomnej zmluvy žalobcovi, ktorú tento považuje
za neplatnú, pričom žalovaný v priebehu tohto sporu podal žalobu na vypratanie prenajatých pozemkov.
Preto určovacia žaloba je prostriedkom, ktorým možno vyriešiť spornosť otázky platnosti/neplatnosti
výpovede a teda trvania či netrvania nájmu, a preto mal žalobca naliehavý právny záujem na jej podaní,
na ktorom nič nemení podanie žaloby žalovaným, podľa ktorého žaloba na plnenie predchádza žalobe
na určenie, keďže uvedené by platilo iba vtedy, ak by žaloba na plnenie bola k dispozícii žalobcu, čo však
v danej veci nebolo možné (7 Cdo 268/2019). Ďalej vychádzal z toho, že žalobca a právny predchodca

žalovaného, spoločnosť Towercom, a.s. ktorý na neho predmetné pozemky previedol kúpnou zmluvou z
19.11.2021, uzavreli nájomné zmluvy 30.09.2016 a 30.03.2021 s určenou dobou nájmu, ktorá sa môže
skončiť jej uplynutím, dohodou alebo výpoveďou z dôvodov uvedených v zmluve, pretože nájomca 1.
hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy a ani na písomnú výzvu prenajímateľa nevykoná nápravu,
2. opakovane neuhradí nájomné, pričom hrubým porušením povinností je ich opakované porušenie
alebo ak ich porušenie trvá napriek písomnému upozorneniu alebo hrozí, alebo už bola spôsobená
väčšia škoda. Pozemky boli prenajaté za účelom zabezpečenia prístupu žalobcu k jeho susediacim

nehnuteľnostiam a najmä za účelom vybudovania prístupovej cesty k nim. Povinnosťou nájomcu podľa
zmluvy bolo vybudovať na predmete nájmu prístupovú cestu - prístupové komunikácie k susediacim
nehnuteľnostiam a posunúť na vlastné náklady pôvodné oplotenie do vzdialenosti 15 m. Listom zo
24.11.2021 žalovaný oznámil žalobcovi kúpu pozemkov a vstup do práv prenajímateľa a upozornil ho,že podstatným spôsobom porušil nájomnú zmluvu tým, že prístupová cesta nebola vybudovaná ani
započatá jej výstavba, pričom parcely využíva na iný účel, a to podnikateľskú činnosť, keďže na nich bez
povolenia a súhlasu prenajímateľa vybudoval stavby - požiarne nádrže, 2 stĺpy s kamerovou technikou,

oceľovú konštrukciu/prístrešok a plynovú stavbu, čím fakticky rozšíril areál svojho podniku. Súčasne ho
vyzval v lehote 30 dní odstrániť z pozemkov uvedené stavby a využívať ich na dohodnutý účel. Keďže
k odstráneniu protiprávneho stavu nedošlo, listom z 10.01.2023 žalovaný nájomnú zmluvu vypovedal.
Fotografiami mal preukázané, že prenajaté časti pozemkov sú oplotené, pohybujú sa po nich vozidlá
a možno sa z nich dostať na pozemky a stavby žalobcu, nepochybne tak plnia funkciu prístupu k

nim. Pozemky sa stali súčasťou areálu žalobcu na základe dohody v nájomnej zmluve, že ich oplotí,
preto oplotenie nemôže predstavovať porušenie jeho povinností, ale jej splnenie. Pokiaľ sú súčasťou
oplotenia aj 2 stĺpy s kamerovou technikou, nepredstavuje to porušenie povinnosti žalobcu, pretože
kamerový systém slúži k ochrane jeho aj prenajatého majetku, pričom zmluva mu ukladá povinnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi hroziace nebezpečenstvo škody na predmete nájmu. Ďalej
malzato,žesúčasnenemôže(hrubé)porušeniezmluvnejpovinnostiužívaťpredmetnájmudohodnutým

spôsobom predstavovať to, že žalobca postavil na prenajatých pozemkoch kryogénnu stanicu, požiarne
a vodovodné nádrže a taktiež oceľový prístrešok. Vybudovanie stavby na pozemku predstavuje zmenu
tohto pozemku, pričom podľa § 667 ods. 1 OZ môže dôjsť k zmene predmetu nájmu len so súhlasom
prenajímateľa,keďobsah,formuanimoment,vktorommákudeleniusúhlasuOZneupravuje,môžeísťo
súhlas písomný, ústny alebo aj konkludentný, či už v nájomnej zmluve alebo udelený samostatne počas

trvania nájmu, pred vykonaním zmien, počas ich vykonávania ako aj po ich vykonaní. V prípade zmeny
v osobe prenajímateľa však súhlas s vykonaním zmeny udelený pôvodným prenajímateľom pôsobí aj
voči jeho právnemu nástupcovi. Spoločnosti Towercom, a.s. ako účastníkovi stavebného konania sa
stavebné povolenie na kryogénnu stanicu doručovalo, preto ak by so stavbou nesúhlasila, vydané by
nebolo, resp. by voči nemu podala odvolanie, čo sa však nestalo, keďže nadobudlo právoplatnosť.

Pri vodovodných a požiarnych nádržiach táto spoločnosť udelila súhlas s ich vybudovaním písomne
28.06.2021, pričom ak tento súhlas o tri mesiace odvolala, neznamená to, že udelený nebol, tak ako
to tvrdí žalovaný. Žalobca pritom tvrdil, že k odvolaniu súhlasu došlo až po dobudovaní nádrží, čo
žalovaný účinne nerozporoval a stalo sa tak nesporným. K zmene/úprave na predmetu nájmu tak došlo
so súhlasom vtedajšieho prenajímateľa. So súhlasom prenajímateľa došlo podľa tvrdenia žalobcu aj

k vybudovaniu oceľového prístrešku, ktoré tvrdenie nebolo žiadnym dôkazom vyvrátené. Vzhľadom
na uvedené nemôže vybudovanie týchto stavieb predstavovať porušenie zmluvných ani zákonných
povinností a nemôže byť dôvodom na výpoveď zmluvy. Dôvodom na výpoveď nemôže byť ani to,
že oceľový prístrešok mal mať podľa žalovaného stavebné povolenie, keďže sa jedná o nedodržanie
verejno-právnych predpisov a pre konštatovanie hrubého porušenia povinností nájomcu je podstatné, či

prenajímateľ dal k vybudovaniu „stavby“ súhlas alebo nie. Z ust. § 667 ods. 2 OZ vyplýva, že ak nájomca
vybudoval akékoľvek stavby na prenajatých pozemkoch bez súhlasu prenajímateľa, nie je to dôvod na
výpoveď nájomnej zmluvy, ale prenajímateľovi vzniká právo od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak by bola
zároveň splnená podmienka, že v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci značná škoda. Dôvodom
výpovedežalovanéhojeskutočnosť,ženájomcapodľanehoužívapredmetnájmuvrozporesozmluvou,

pričom samotná zmluva takýto výpovedný dôvod nezakotvuje a takýto výpovedný dôvod nevyplýva ani
z OZ. Upravuje ho len zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, t. j. netýka sa
pozemkov. Pokiaľ žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobca na prenajatých pozemkoch nevybudoval
prístupovú cestu ani s jej výstavbou nezačal, mal za to, že prenajaté plochy boli spevnené a ako vyplýva
z predložených fotografií do takej miery, že sa po nich bez ďalšieho pohybujú nákladné motorové vozidlá,

pričom nájomná zmluva presne nezakotvuje ako má prístupová cesta vyzerať a tiež, kedy má byť
dokončená. Výpoveď žalovaného sa tak neopiera o niektorý z dohodnutých dôvodov výpovede, keď
OZ nezakotvuje zákonné dôvody výpovede z nájmu (iba vo vzťahu k bytom), pričom § 679 ods. 3
zakotvuje právo prenajímateľa kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe
užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká alebo, že

mu hrozí značná škoda. Výpoveď je vzhľadom na uvedené nedôvodná a neplatná a nemohla mať za
následok skončenie nájomného vzťahu a tento nájomný vzťah naďalej trvá, preto žalobe žalobcu v znení
jej čiastočného späťvzatia vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP prihliadnuc
na čiastočný nepatrný úspech predstavujúci zastavenú časť konania, ktorá predmet konania tvorila len
krátky časový úspech, určený vo výške 5 %, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

90 % (95 % mínus 5 %).

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žalobu bude zamietnutá, resp. zrušiťa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s tým, že stavby/
stavebné konštrukcie boli postavené so súhlasom prenajímateľa a tieto mohol žalobca užívať aj po
podpise nájomnej zmluvy z 30.03.2021. Vo vzťahu k stavbe „základ pod kryogénnu dusíkovú stanicu“

uviedol,žeprávonajejumiestnenievyplývazprvejnájomnejzmluvy,keďzjejkolaudačnéhorozhodnutia
vyplýva, že sa jedná o stavbu dočasnú, viazanú na trvanie tejto nájomnej zmluvy. Prvá nájomná zmluva
však zanikla podpisom nájomnej zmluvy z 30.03.2021, na základe ktorej už nie je žalobca oprávnený
užívať predmet nájmu za účelom umiestnenia a užívania kryogénnej dusíkovej stanice a pokiaľ tak robí,
nemá na to právny titul a dopustil sa porušenia nájomnej zmluvy z 30.03.2021. Už v čase podania

výpovede sa v jej prípade jednalo o nepovolenú a neoprávnenú stavbu. Pokiaľ ide o stavbu vodovodných
a požiarnych nádrží aj táto bola zrealizovaná bez súhlasu vlastníka pozemkov, čo opakovane uvádzal
jednak vo svojich vyjadreniach, oznámení o zmene prenajímateľa, výzve na vykonanie nápravy a
výpovedi z nájomnej zmluvy. Z listu spoločnosti Towercom, a.s. z 27.09.2021 ďalej vyplýva, že nádrže
ešte v čase odvolania súhlasu neboli dokončené, keďže vtedajší vlastník sa vyjadroval o ich výstavbe a
umiestňovaní. Preto tvrdenie žalobcu o ich vybudovaní pred odvolaním súhlasu bolo jednak v rozpore

s jeho tvrdeniami ako aj listinnými dôkazmi a odvolanie súhlasu až po ich vybudovaní nemožno
považovať za nesporné. Vzhľadom na preukázanie odvolanie súhlasu a vzhľadom na neexistenciu
príslušných administratívnych rozhodnutí stavebného úradu, sa súd nevysporiadal s tým, na základe
akého právneho titulu je žalobca oprávnený mať a užívať požiarne nádrže na predmete nájmu, nakoľko
nájomná zmluva z 30.03.2021 mu takéto právo nepriznáva. Spoločnosť Towercom, a.s. žalobcovi nikdy

nedala súhlas s výstavbou oceľového prístrešku, na čo poukazoval v priebehu konania opakovane.
Žalobca sa vo svojej výpovedi nevedel jednoznačným spôsobom vyjadriť k údajnému súhlasu („tak ja
predpokladám, že som ho mal...“) ani jeho forme, kedy a kým bol daný („neviem osobu, ktorá tento
súhlas dala“) ani či táto osoba bola oprávnená na takýto súhlas, čo spochybňuje hodnovernosť takéhoto
tvrdenia.Rovnakoniejemožnéakceptovaťnázorsúdu,žetobolon,nakomspočívalodôkaznébremeno

ohľadnepreukázanianeexistenciesúhlasunavýstavbuoceľovéhoprístrešku,keďženemôžedokazovať
neexistenciu určitej skutočnosti. Preto žalobca dôkazné bremeno, že mal súhlas na vybudovanie
prístrešku, neuniesol, a aj pri prístrešku sa jedná o stavbu nepovolenú/nelegálnu. Výstavba stĺpov s
kamerovou technikou bola taktiež realizovaná bez súhlasu prenajímateľa a taktiež boli postavené bez
akéhokoľvek administratívneho povolenia či ohlásenia stavebnému úradu. Závery súdu, že žalobca tak

zabezpečil ochranu svojho ako aj prenajatého majetku nemôže obstáť, nakoľko takéto oprávnenie mu
nevyplýva z nájomnej zmluvy ani z iného právneho úkonu. Vo vzťahu k vyššie uvedeným stavbám
poukázal na čl. nájomnej zmluvy z 30.03.2021, podľa ktorého zmluva predstavuje komplexnú dohodu
medzi zmluvnými stranami a nahrádza všetky predchádzajúce vyhlásenia, zmluvy a porozumenia, či
už ústne alebo písomné s tým, že nadobudnutím jej platnosti sa ruší predchádzajúca nájomná zmluva

z čoho vyplýva, že aj keď v minulosti existovali nejaké súhlasy s výstavbou či obdobné úkony, tieto
zanikli. Ak nájomná zmluva z 30.03.2021 predstavuje komplexnú dohodu medzi stranami, nie je možné
tvrdiť, že údajné súhlasy s výstavbou udelené pred jej podpisom, sú stále v platnosti, keď navyše
neboli ani preukázané. V zmluve je súčasne vymedzené, za akým účelom môže nájomca prenajaté
pozemky užívať a ak mal v úmysle užívať ich iným ako dohodnutým spôsobom, mal možnosť to uviesť

v novej nájomnej zmluve, súd sa však s uvedenými skutočnosťami žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Nestotožnil sa s názorom súdu, že ak by aj boli na predmete nájmu postavené stavby bez súhlasu
majiteľa, resp. ak by bol užívaný iným ako zmluvne dohodnutým spôsobom, nezakladalo by to dôvod
výpovede zmluvy, pretože ak nájomná zmluva jednoznačne definuje účel nájmu a ak nájomca predmet
nájmu užíva v rozpore s dohodnutým účelom, je nutné jeho konanie považovať za konanie, ktorým

porušuje povinnosti vymedzené zmluvou, nakoľko je protiprávne. O to viac, že sa jedná o porušenie
zmluvných povinností, ak nájomca postavil na predmete nájmu neoprávnene nepovolené/nelegálne
stavby, keď dôvod výpovede spočíval aj v tom, že si žalobca na predmete nájmu neoprávnene rozšíril
areál svojho podniku a vykonáva na ňom svoju podnikateľskú činnosť. Opakovane navrhoval vykonanie
ohliadky na mieste samom za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností spočívajúci v rozsahu a

spôsobe protiprávneho konania žalobcu (charakter a rozsah stavieb, rozsah skladovania materiálu,
spôsob užívania predmetu nájmu,...) súd však navrhovaný dôkaz nevykonal. V priebehu sporu podal na
žalobcu žalobu o vypratanie pozemkov, ktoré tvoria predmet nájmu, pričom ak je možné právny vzťah
medzi stranami vyriešiť komplexne prostredníctvom žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP, nie je
naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c/ CSP, keďže v konaní

o vypratanie nehnuteľností sú musí súd prejudiciálne vyriešiť otázku (ne)existencie nájomného vzťahu
medzi stranami sporu a dôjde v ňom k usporiadaniu všetkých sporných práv strán.3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Z nájomnej zmluvy z 30.03.2021 vyplýva, že prenajímateľ odovzdáva nájomcovi
predmet nájmu do užívania tak ako stojí a leží, čo nájomca berie na vedomie a vyhlasuje, že je plne

oboznámený so stavom predmetu nájmu, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že prenajímateľ
Towercom, a.s. žalobcovi odovzdal predmet nájmu už s postavenými stavbami, na ktoré dal žalobcovi
ako nájomcovi súhlas ešte za trvania prvej nájomnej zmluvy. K stavbe prístrešku mal žalobca predošlým
prenajímateľom udelený súhlas, čo vyplynulo z výsluchu konateľa, pravdivosť ktorého tvrdenia žalovaný
nepoprel. Kryogénna stanica bola vybudovaná po súhlase vtedajšieho prenajímateľa už v roku

2017 a vodné a požiarne nádrže boli vybudované taktiež po predchádzajúcom súhlase vtedajšieho
prenajímateľa, a v čase odvolania súhlasu už boli vybudované, ktorá skutočnosť vyplýva z jeho listu
adresovaného prenajímateľovi zo dňa 11.10.2021, ktoré tvrdenie rovnako ako v prípade oceľového
prístrešku nebolo účinne popreté a stalo sa nesporným. Z listu spoločnosti Towercom, a.s., ktorým
odvolala súhlas nevyplýva, že v čase odvolania súhlasu stavby neboli dokončené. Žalovaný vstúpil do
práv a povinností pôvodného prenajímateľa v celom rozsahu, teda nemôže byť na ťarchu jeho ako

žalobcu vysvetľovať zámery pôvodného prenajímateľa a žalovaný nemôže mu vyčítať, že si mal v novej
nájomnej zmluve dojednať ustanovenia o tom, že predmet nájmu sa bude využívať na iný než dovtedy
zmluvne dohodnutý účel. V kontexte uvedeného je opakovaná argumentácia žalovaného o tom, že nová
nájomná zmluva ruší všetky pôvodné dojednania, nesprávna a v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní
ako aj svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Jediný právny úkon, ktorý medzi stranami existuje
je predmetná nájomná zmluva, ktorej účastníci sú viazaní výlučne právami a povinnosťami z nej
vyplývajúcimi, z ktorej vyplýva účel nájmu a len ona predstavuje komplexnú dohodu medzi stranami a
nahrádza všetky predchádzajúce zmluvy, vyhlásenia a porozumenia, a to či už ústne alebo písomné,

keď žalobca sa správal ako keby mal so žalovaným uzavretú úplne inú nájomnú zmluvu.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacie konania žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie

vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia naplňujúcimi atribúty ust. § 220 ods.
2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v

napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a
prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného krajský

súd dopĺňa, že podľa nájomnej zmluvy z 30.03.2021 prenajímateľ, do ktorého právneho postavenia
žalobca vstúpil po odkúpení predmetných parciel (§ 680 ods. 2 OZ) ju môže vypovedať iba vtedy, ak
nájomca hrubo porušuje povinnosti z nej vyplývajúce, pričom podľa čl. V. zmluvy povinnosťou nájomcu
je vybudovanie cesty na predmete nájmu - prístupovej komunikácie ku susediacim nehnuteľnostiam v
jeho vlastníctve (čo je zároveň aj účelom nájmu), posunúť na vlastné náklady pôvodné oplotenie o 15 m

a oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu hroziace nebezpečenstvo škody na predmete nájmu
a umožniť vykonanie potrebných prác. Z predloženej fotodokumentácie, s ktorou sa súd oboznámil za
účasti oboch strán vyplýva, že prístupová cesta spevnením povrchu predmetu nájmu bola vybudovaná,
keď spôsob, akým mala byť vyhotovená, v zmluve dohodnutý nebol, taktiež ako ani doba vyhotovenia,
ktorá aj keby k vyhotoveniu nedošlo (čo sa však nestalo) by trvala počas celého nájmu. Žalovaný

však ako dôvod vo výpovedi neuviedol ani jeden z dohodnutých dôvodov, a preto jeho výpoveď je
neplatná, pričom dôvody v nej uvedené, t. j. že na pozemkoch boli vybudované bez povolenia a súhlasu
prenajímateľa stavby, mohli byť len dôvodom na odstúpenie od zmluvy, ak by v ich dôsledku na nichvznikala škoda alebo hrozila značná škoda (§ 667 ods. 2, § 679 ods. 3 OZ), tak ako správne konštatoval
súd prvej inštancie.
Nepravdivé sú pritom tvrdenia žalovaného týkajúce sa kryogénnej dusíkovej stanice, že bola povolená

do dňa trvania nájomnej zmluvy z 30.09.2016 (na ktorú odkazuje stavebné povolenie), ktorá podpisom
zmluvy zo dňa 30.03.2021, podľa čl. VII. bod 3 zanikla, keďže z kolaudačného rozhodnutia z 05.06.2017
vyplýva, že stavba je povolená do doby trvania zmluvného vzťahu stavebníka a vlastníka dotknutého
pozemku, ktorý aj na základe zmluvy z 30.03.2021 trval.
Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobca postavil požiarne nádrže bez súhlasu prenajímateľa.

Že boli postavené s jeho súhlasom vyplýva z listu prenajímateľa z 28.06.2021. Z obsahu spisu ako
aj odvolania vyplýva, že žalovaný počas konania namietal, že žalobca postavil požiarne nádrže bez
súhlasu prenajímateľa avšak nenamietal, že boli dokončené pred jeho odvolaním listom z 27.09.2021,
preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že toto tvrdenie žalobcu sa stalo nesporným (§ 151
ods. 1 CSP). To, že požiarne nádrže neboli v čase odvolania súhlasu vybudované má vyplývať z listu
prenajímateľa z 27.09.2021, žalovaný začal tvrdiť až v odvolaní, a preto súd na tieto novoty ani nemohol

prihliadnuť, keďže žalovaný ani len netvrdil, že tak nemohol učiniť už pred súdom prvej inštancie (§ 366
písm. d/ CSP), keď navyše v uvedenom liste sa to, že nádrže neboli dokončené neuvádza.
Neobstojí ani námietka žalovaného, že oceľový prístrešok bol postavený bez súhlasu prenajímateľa a
že súd na neho nesprávne preniesol dôkazné bremeno. Keďže civilné sporové konanie je založené na
zásade kontradiktórnosti je povinnosťou strán uviesť dôležité skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi

(čl. 8, § 149 CSP), pričom dôkazným prostriedkom je aj výsluch strany (§ 187 ods. 2 CSP). Konateľ
žalobcu pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pred postavením prístrešku mal určite telefonický
súhlas prenajímateľa a tento bol pred podpisom nájomnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
svoje tvrdenia podoprel týmto dôkazom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súhlas na výstavbu oceľového
prístrešku zo strany prenajímateľa nebol daný, bolo na ňom uvedené preukázať, tak ako to uviedol aj

súd prvej inštancie stanoviskom spoločnosti Towercom, a.s., ktorý dôkaz však žalovaný nenavrhol, a
preto neobstojí ani jeho námietka, že súd postupoval v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Konateľ
žalovaného pritom pri výsluchu uviedol len, že zo strany štatutára prenajímateľa Towercom, a.s., mu
bolo povedané, že v dobe predaja pozemkov žiadny súhlas na výstavbu zariadení nebol vydaný.
Neobstojí ani námietka žalovaného týkajúca sa čl. VII. bod 3 nájomnej zmluvy z 30.03.2021, podľa

ktorej ak by aj v minulosti existovali nejaké súhlasy s výstavbou, či obdobné „úkony“, uzatvorením
nájomnej zmluvy tieto zanikli, keďže podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať podľa ich jazykového vyjadrenia, pričom v uvedenom článku je uvedené, že zmluva predstavuje
komplexnú dohodu medzi zmluvnými stranami a nahrádza všetky predchádzajúce vyhlásenia, zmluvy
a porozumenia, či už ústne alebo písomné, t. j. neuvádza sa v ňom, že uzavretím zmluvy dochádza k

zániku predchádzajúcich súhlasov.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalovaného
krajský súd dopĺňa, že len súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP) s
prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 CSP), keď fotodokumentácia, s ktorou

sa súd oboznámil za účasti oboch strán bola aj pre odvolací súd pre posúdenie veci dostačujúca, keďže
z nej boli dostatočne zrejmé skutočnosti, ktoré mali byť predmetom ohliadky na mieste samom.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného,
či už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil včetne nároku na náhradu trov konania, ktorý žalobcovi vzhľadom na jeho čiastočný
úspech podľa § 255 ods. 2 CSP priznal v stanovenom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi plne úspešnému v odvolacom konaní ho priznal v plnom

rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).