Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421200579
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1421200579.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Pavla Lacza, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú
XX.XX.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova7/A,Bratislava,dieťamatkyC.B.,narodenejXX.XX.XXXX,bytomD.XXXX/XX,E.,zastúpenej
advokátkou JUDr. Miroslavou Antlovou, Ílová 11, Bratislava, a otca A. F., narodeného XX.XX.XXXX,

bytom G. C. XXX, E. - A., zastúpeného advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Mierové nám.
19, Senec, v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/26/2021
– 345 z 18. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolaním napadnutý rozsudok sa vo výrokoch I., III. a IV. zrušuje a vec sa v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, že otec
je povinný s účinnosťou od 02.03.2021 prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou
290 Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci k rukám matky vopred, zročné výživné v sume 482,50 Eur za
obdobie od 02.03.2021 do 31.12.2021 otcovi uložil zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok I.). Súčasne súd

prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej A. B. (výrok
II.), o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok III.) a vyslovil, že týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č. k.
13P/68/2016-92 zo dňa 06.06.2017 (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,

§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (ďalej iba „ZoR“), keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že skutočnosť, že otec maloletej pomáha svojim rodičom z dôvodu ich zhoršeného
zdravotného, nemôže byť na ťarchu saturácie oprávnených potrieb maloletej.
Súd konštatoval, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča a napriek tomu,
žeuotcanemalpreukázanýžiadenhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok,žiadneúspory,resp.žiadenpríjem,
mal preukázané, že sa prezentuje absolvovaním dovoleniek v zahraničí, nosením drahých šperkov,

drahých hodiniek a používaním áut luxusnej značky a preto návrh otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti zamietol.
V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že na strane maloletej sa jej oprávnené potreby zvýšili, je o štyri
a pol roka staršia, už na druhom stupni základnej školy a nemožno sa stotožniť s argumentáciou otca,
že sa jej potreby znížili, nakoľko už nemusí navštevovať školský klub detí. Súd vyhodnotil, že u dieťaťa
na druhom stupni základnej školy je možné očakávať vyššie náklady či už na stravu alebo oblečenie

alebo aj mimoškolské aktivity a súd je povinný v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 prihliadnuť na rast
životných nákladov (v roku 2017 bola miera inflácie 1,7 %, v roku 2018 to bolo 2,5 %, v roku 2019 tobolo 2,7 %, v roku 2020 to bolo 1,9 %, v roku 2021 to bolo 3,2 %). Matkou tvrdenú výšku oprávnených
nákladov súd prvej inštancie nepovažoval za primeranú ani za preukázanú. Vysoké výdavky v súvislosti
s kožnými problémami maloletej matka nepreukázala a napokon nepreukázala ani ich priamu odbornú

zdravotnú indikáciu lekárom. Taktiež súd nemohol za primerané potreby maloletej považovať náklady na
oblečenie vo výške 275 eur mesačne. Hoci matka preukazovala pomerne vysoké náklady na oblečenie
dokladmi o kúpe, tieto jednak nedosahovali deklarovanú výšku, ale predovšetkým, súd by ich v takejto
výške ani nemohol vyhodnotiť ako dôvodne vynaložené. Taktiež náklady na výdavky a výlety vo výške
300 eur mesačne nemal súd v konaní preukázané a tiež, ak by ich aj matka v takejto výške vynakladala,

nezodpovedali by oprávneným potrebám maloletej. Matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletú
v sume takmer 1700 eur mesačne teda nepovažoval za zodpovedajúce jej potrebám a preto ustálil
mesačné oprávnené potreby maloletej, od ktorých je potrebné odvíjať vyživovaciu povinnosť otca
maloletej, v sume od 550 do 600 eur mesačne, pričom takéto náklady pokrývajú náklady na stravu, ako
aj oblečenie maloletej, hygienu maloletej, zdravotnú starostlivosť o maloletú, voľnočasové a záujmové
aktivity maloletej, ako aj skutočnosť, že bývanie maloletej zabezpečuje matka. Na základe uvedeného

preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že s ohľadom na zmenu pomerov spôsobenú časovým
odstupom od posledného rozhodovania, vývojom spotrebiteľských cien odrážajúcich sa v životných
nákladoch, zvýšením oprávnených potrieb maloletej, zohľadnením možností oboch rodičov, je zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca o sumu 34 eur (teda o viac ako 13 %) adekvátne, a preto v prevyšujúcej
časti návrh matky zamietol.

3. Rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. napadla včasným odvolaním matka, viniac súd prvej inštancie, že
tento nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.
e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP ) a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Uvádzala, že súd prvej inštancie nerozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, keď pri svojom
rozhodovaní o určení zvýšenia vyživovacej povinnosti prihliadol v podstate len na vývoj životných
nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, a ostatné zákonné ustanovenia, ktoré síce uviedol vo
svojom právnom posúdení veci, vôbec vo veci neaplikoval. Od posledného rozhodnutia súdu o úprave

vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. v 6/2017, prešlo ku dňu vyhláseniu napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie viac ako 4,5 roka, preto matka vníma zvýšenie vyživovacej povinnosti otca iba o
34,-eur za absolútne nedostatočné, keď táto suma reflektuje vo svojej podstate iba na vývoj životných
nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, a nie na preukázanú nadštandardnú, luxusnú životnú
úroveň otca maloletej A..

Matka zdôrazňovala, že svojim podaním zo dňa 28.10.2021 predložila súdu prvej inštancie lekársku
správuMCMEDICALs.r.o.–dermatovenerologickáambulanciaakodôkaz,ktorýmpreukázalaodbornú
zdravotnú indikáciu liečebného procesu a aj medikamentóznu liečbu maloletej A.. Uvádzala, že tieto
zdravotné problémy u maloletej sú pretrvávajúceho charakteru, no v čase, keď je maloletá už v
pubertálnom veku, dermatologické problémy sú na tvári a iných častiach jej tela výraznejšie, a preto

matka vynakladá aj zvýšené výdavky v porovnaní s obdobím, keď sa naposledy upravovala vyživovacia
povinnosť otca. Matka produkovala veľké množstvo listinných dôkazov, ktorými preukázala jednak
výdavky na maloletú A. a jednak výdavky matky na domácnosť, splátky hypoték, podnikateľskú činnosť,
spoločné voľnočasové aktivity. Zdôrazňovala, že nikdy sa počas života maloletej A. nestalo, že by ju
otec vzal na predĺžený víkend alebo na spoločnú dovolenku. Otec sa osobne vôbec neangažuje vo veci

starostlivosti o svojej jediné dieťa, všetka starostlivosť je výlučne na matke.
Matka v ďalšom uvádzala, že pôvodný rozsudok o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A.
je založený na možnosti otca dosahovať príjem, z ktorého môže platiť určenú vyživovaciu povinnosť v
pôvodnej výške 256,-eur mesačne, a teda na aplikácii ustanovenia § 62 ods. 2., prvá veta Zákona o
rodine. Otec sa voči pôvodnému rozsudku neodvolal a výživné, až na niektoré výnimočné excesy platil

v určenej výške. Už aj táto skutočnosť je dôkazom o existencii nepriznaných príjmov otca, z ktorých
financuje sebe a svojej priateľke v tomto konaní preukázaný luxusný spôsob života, na ktorom však
žiadnym spôsobom neparticipuje maloletá A..
Matka nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nesprávne ustálil oprávnené výdavky maloletej
A.vrozsahuccaod550do600eurmesačne,keďmatkariadnepreukázalaskutočneuhrádzanénáklady,

ktoré mala v čase pred vyhlásením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie so starostlivosťou
o maloletú, čo mal aj súd prvej inštancie za preukázané. Otec si, na rozdiel od matky, žije luxusným
spôsobom života aj so svojou priateľkou, preto matka má za prirodzené, že aj jeho jediné dieťa
má právo podieľať sa na jeho preukázanej nadštandardnej životnej úrovni. Podľa zákona a ustálenejsúdne praxe má maloleté dieťa právo na vyššiu životnú úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni
dotknutého povinného rodiča. No napadnutým rozsudkom maloletému dieťaťu jeho zákonné právo súd
prvej inštancie arbitrárne poprel.

Matka namietala, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nesprávne uvádza ňou
vyčíslené náklady na maloletú A. takmer v sume 1.700,-eur mesačne, keď matka vyčíslila pravidelné
mesačné náklady na maloletú A. priamo v návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo dňa 02.03.2020
celkom vo výške 1.145,-eur. Podľa názoru matky v súdnom konaní preukázala, že v súhrne v peňažnom
vyjadrení vysoko prevyšujú súdom ustálené údajné oprávnené potreby maloletej A. : náklady na

stravu matka uviedla 250,-eur mesačne, oblečenie v priemere cca 297,80 eur mesačne (predloženými
pokladničnými blokmi za 7 mesiacov v celkovom súčte 2.087,64 eur/7mesiacov=297,80 eur); bývanie
maloletej A. cca 317,92 eur mesačne je 1 - ca podielu na úveroch matky, ktorými zafinancovala
zakúpenie bytu v E. – H. a jeho zariadenie, a nákladoch na bývanie, kde matka býva spolu s maloletou
A. (do septembra 2021 1 - sumy výdavkov na domácnosť predstavovala sumu 298,95 eur), doučovanie
z cudzieho jazyka mesačne 160,-eur (potvrdenie I. J. K., zo dňa 20.10.2021 o doučovaní A. od

septembra 2019, v rozsahu 2 vyučovacích hodín týždenne, 1hod. 20 Eur, t. j. mesačne 160,-eur),
volejbalový krúžok 45,-eur/mesačne, variabilné náklady na dovolenky a predĺžené výlety, tábor počas
prázdnin, na ktoré otec neprispieva (dôkazy sú založené v súdnom spise). Len týchto pár príkladmo
uvedených položiek uvádzaných súdom prvej inštancie predstavuje sumu cca 1.069,-eur, v ktorej nie
sú zahrnuté hygienické potreby, náklady na zdravotnú starostlivosť, ostatné voľnočasové aktivity a iné.

Preto podľa matky nie je logická úvaha súdu prvého stupňa o ustálení „mesačných oprávnených potrieb
maloletej v sume od 550 do 600 eur mesačne.“, a je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom veci.
V ďalšom dôvodila, že otec sám priznal vo svojej výpovedi „neoprávnený, čierny“ príjem, ktorý zjavne
ani oficiálne nepriznáva, a aj preto mu nemožno bez akýchkoľvek pochybností uveriť jeho nemajetnosť.
Jehoreálnymesačnýpríjemsarátavpártisícocheur,čojedokázanéajjeholuxusným,nadštandardným

spôsobom života. Podľa názoru matky súd prvej inštancie sa vôbec vo svojom odôvodnení nezaoberal
možnosťou, resp. nemožnosťou na základe zisteného skutkového stavu aplikovať ustanovenie § 63 ods.
1, posledná veta Zákona o rodine, čo matka vníma ako zásadnú vadu napadnutého rozsudku.
Matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho výroku I., III. a
IV. zmenil tak, že I. Otec je povinný s účinnosťou od 02.03.2021 prispievať na výživu maloletej A. B.,

nar. XX. XX. XXXX sumou 500,-eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci k rukám matky vopred a určí
presnú sumu zročného výživného. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania. III. Týmto rozsudkom sa mení Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. :
13P/68/2016-92, zo dňa 06. 06. 2017.

4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že toto je koncipované tendenčne s cieľom
navodiť dojem, že jedine matka všetko financuje a jedine matka sa stará. Poukazoval na to, že súdom
stanovené výživné na maloletú riadne a včas hradí a platbu zmeškal len 2 x z dôvodu pandémie covidu,
a teda matka na úhradu nákladov používa i financie získané od otca maloletej. Podľa jeho názoru matka
súdne konanie ako i odvolanie využíva na svoju prezentáciu sa v mediách a na sociálnych sieťach a jej

vyjadrenia sú účelové. Má za to, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal navrhované dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na ich základe k správnym skutkovým zisteniam, preto
navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka ktorá uviedla, že otec de facto uznal oprávnenosť zvýšenia

vyživovacej povinnosti voči maloletej A., a týmto priznal aj zavádzanie súdu prvej inštancie vo
veci jeho údajnej nemajetnosti, nedostatku finančných prostriedkov, svojej pozície ako bezdomovca.
Otec obsahom svojho vyjadrenia potvrdil svoju nadštandardnú životnú úroveň, ktorú mal za základe
vykonaného dokazovania za preukázanú súd prvej inštancie, a to i napriek otcom tvrdenej nemajetnosti.
Matkavtejtosúvislostipredložilasúduďalšiedôkazypreukazujúcepretrvávajúcunadštandardnúživotnú

úroveň otca, a to fotografie z profilu partnerky otca, pani A., ktoré zverejnila na sociálnej sieti L. (výlety a
dovolenkyotcaspartnerkouvzahraničíajnaSlovensku,výstavy,šperky–náramkyzn.Cartier,návštevy
reštaurácií, užívanie motorových vozidiel zn. Mercedes). Partnerka otca pochádza, podľa vedomostí
matky, údajne z chudobnej rodiny zo K. C. M., nemá vysokoškolské vzdelanie a ani prácu, ktorá by
umožnila partnerke otca financovať tak vysoký životný štandard, akým sa prezentuje na sociálnej sieti.

Uvádzala, že výlučne ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú A., aj za pomoci svojich rodičov,
ktorí suplujú od narodenia maloletej A. otca, a tiež je fakt, že matka uhrádza náklady spojené so
starostlivosťou o maloletú, využívajúc sčasti aj výživné platené otcom toho času vo výške 290,-eur
mesačne. Ani zvýšené výživné v sume 290,-eur nie je dostatočné s poukazom na vysoký životnýštandard otca, na dlhodobú absenciu jeho osobnej participácii na starostlivosti o maloletú a na
preukázané výdavky na maloletú cca 1.150,-eur mesačne.
Tvrdenie otca, že sa podieľa aj na mimoriadnych výdavkoch maloletej A., pričom uvádza príkladmo

iba jeho príspevok na zubný strojček, je podľa matky za viac ako 12 rokov života dcéry tragické. Otec
nereflektoval ani na prosbu matky v septembri 2020, keď bola matka vo finančnej tiesni a nemala za
čo nakúpiť maloletej A. oblečenie, preto prosila otca o pomoc. Nežiadala od otca peniaze, ale navrhla
mu, že môže ísť s maloletou na nákupy, a keď potrebuje pomoc, pôjde s nimi matka, no otec sa vyjadril,
že ani on nemá peniaze, pretože stavia rodinný dom. Ďalej notebook, ktorý otec vo svojom vyjadrení

uvádza ako mimoriadny dar maloletej A. nad rámec plnenia si vyživovacej povinnosti, je opotrebovaný,
bez softvéru, aplikácii, antivírusového programu, v podstate nepoužiteľný.
V prípade, ak bude otec pokračovať vo svojich klamstvách o svojom životnom štandarde, ako i o
skutočnostiach týkajúcich sa jeho údajne dobrého vzťahu s maloletou A., matka navrhuje výsluch
maloletej priamo odvolacím súdom, nakoľko sama maloletá prejavila vôľu byť vypočutá vo veci, keďže
ona je osobne svedkom luxusného spôsobu života jej otca a jeho partnerky. Maloletá A. disponuje

množstvom dôkazov – fotografií vo svojom mobilnom telefóne, na ktorých je zachytená životná úroveň
jej otca, keď s ním sporadicky trávila čas pred iniciovaním súdneho konania, a ktoré jej otec posiela do
WhatsApp komunikácie. Otec nad rámec bežného výživného neparticipuje osobne a ani materiálne na
starostlivosti o maloletú A.. Bežné radosti a starosti každodenného života jeho dcéry mu nič nehovoria,
nie je ich súčasťou. Svoju dcéru nepozná, nevie, kto sú jej kamaráti, čo má rada, aké má záujmy.

Záverom matka uvádzala, že má indície, že otec si zabezpečuje svoj vysoký životný štandard nekalou
činnosťou (podozrenie z drogovej činnosti), na čo poukázala aj v konaní pred súdom prvej inštancie.
Otec i napriek preukázanému vysokému životnému štandardu sám seba prezentuje ako bezdomovca,
reálne však býva v luxusne zariadených, údajne prenajatých bytoch, ktoré mení cca každé 2 roky, jazdí
aj s partnerkou na autách luxusných značiek, bežne si užíva aj s partnerkou zahraničné dovolenky,

predĺžené víkendy, no svoju maloletú dcéru ani raz nevzal na dovolenku, predĺžený víkend, nedopraje
jej podieľať sa na jeho nadštandardnej životnej úrovni. Na základe uvedeného matka trvá na podanom
odvolaní a odvolacom návrhu.

6. K podanému vyjadreniu matky sa opätovne vyjadril otec, ktorý uviedol, že súdom určené výživné

v celkovej výške 290 eur je primerané veku a potrebám maloletej. Má za to, že potreby maloletej dcéry
sú plne sanované výživným, ktoré je riadne hradené. Otec navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil.

7. K vyjadreniu otca znovu podala vyjadrenie matka spolu s návrhom na doplnenie dokazovania.

Oznámila odvolaciemu súdu nové skutočnosti na strane otca, ktoré preukazuje priloženými dôkazmi –
fotografiami a audio-videozáznamami. Týmito dôkazmi matka preukazuje luxusný spôsob života otca,
jeho nadštandardnú životnú úroveň, na ktorej má podľa nej právo participovať maloletá A.. Otec v
minulom roku 2022 postavil rodinný dom v E., v ktorom žije so svojou partnerkou a domácimi zvieratami
(pes, mačky plemena Sphynx a 2 sovy). Maloletá A. bola v posledných dvoch mesiacoch v otcovej

domácnosti – rodinnom dome v E. minimálne 4x, v rodinnom dome u otca aj prespala. Bežne sa však
s otcom nestretáva. Podľa vyjadrenia maloletej otec plánuje postaviť na pozemku ďalšiu stavbu, v
ktorej bude podľa jeho vyjadrení sauna, jakuzi a pod. Maloletá A. je teda priamym svedkom otcovej
nadštandardnej životnej úrovne, ktorou sa otec opakovane prezentuje aj na sociálnych sieťach. Matka
má pochybnosti o legálnom chove mačiek Sphynx, ktorých mačiatka údajne otec predáva za cenu 600,-

eur. Otec chová aj dve sovy, čo je neštandardné a aj nákladné. Cena jednej sovy sa pohybuje cca vo
výške 700,-eur. Logicky má otec náklady na ich stravu, zverolekára a starostlivosť, ktorú si tieto zvieratá
vyžadujú. Ďalej má matka informáciu, že otcova matka zomrela, a teda je dôvodné zisťovanie majetku,
ktorý otec prededí/prededil po svojej matke. Navrhuje, aby odvolací súd vyzval otca na predloženie
dokladov o výsledku dedičského konania po jeho zosnulej matke. V otcových možnostiach je platiť

zvýšené výživné vo výške 500,-eur mesačne svojej jedinej dcére, čo preukazujú aj dary, ktorými maloletú
obdaroval v poslednom čase – na narodeniny jej daroval tenisky zn. Calvin Klein v hodnote 159,-eur,
na Vianoce jej daroval tiež tenisky zn. Replay v hodnote 100,-eur a na meniny zakúpil dcére airpody
v hodnote do 250,-eur. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje ďalej, aby odvolací súd
vyzvalotcanapreukázaniejehoživotnejúrovne,jehoaktuálnejmajetkovejapríjmovejsituácie,príjmovej

situáciejehopartnerkyanapreukázanieoprávnenýchvýdavkov.Ďalejnavrhuje,abyodvolacísúdvyzval
otca,abysavyjadril,zakýchfinančnýchprostriedkovplatíotecsvojenadštandardnévýdavky,zrealizoval
stavburodinnéhodomuvE.,aprirozhodovaníoodvolaníprotirozsudkuprihliadalnazáverydoplnenéhodokazovania. Dňa 13.02.2023 bolo súdu doručené od právneho zástupcu matky predloženie dôkazov
na USB – nosiči.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uvádzal, že je pravdou, že zakúpil maloletej k Vianociam
obuv, avšak nie v cenách, ktoré uvádza matka. V tejto súvislosti predložil otec doklady k zakúpenej
obuvi. Namietal, že matka je protichodná vo svojich vyjadreniach a postojoch, ak nedal maloletej dar,
vyčítala mu to a ak jej dal dar v rozsahu svojich finančných možností, tak namieta, že dar dal. Poukazoval
aj na nevhodné správanie matky prezentované v médiách s tým, že vzhľadom na to zvažuje požiadať

o zverenie maloletej dcéry do svojej osobnej starostlivosti. Dňa 21.04.2023 doručil súdu USB kľúč s 3
videozáznamami.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletej je dôvodné a je potrebné napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. (výrok o trovách
konania ako výrok závislý) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a v zrušenej časti vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

10. Predmetom konania je zvýšenie/zníženie výživného otca na maloletú dcéru. Súd prvej inštancie
návrhu matky na zvýšenie výživného z časti vyhovel, nie však v rozsahu navrhovanom matkou. Návrh
otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., III. a IV. rozsudku.

11. Podľa § 26 ZoR, (Zákon o rodine, č. 36/2005 Z.z.), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

Podľa § 34 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok), ustanovenia Civilného
sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie
konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkovýchpomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové
nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia § 78
ZoR v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku
pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

13. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, preto súd
musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a

porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného
je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť
k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to
v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych
pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj

situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú
jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje
navonok.

14. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv

na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu
sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. rovnako dôležité je spoľahlivé
zistenie okolností rozhodujúcich pre pôvodne stanovené výživné ako je zistenie okolností rozhodujúcich
pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej

povinnosti rodičov je preukázaná podstatná zmena pomerov, za ktorých bolo doteraz výživné určené.

15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň rodičov dieťaťa, v zmysle
zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 62 ods. 2 ZoR, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča.

Súčasne podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa, ktoré musí súd urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať. Výška mesačných
nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na
dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na

uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby
a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky,
preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadné náklady na mobilný telefón a podobne. Len
základnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovaciapovinnosťrodičovlenvtomprípade,aksúmožnosti
a schopnosti rodiča slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa je potrebné, aby súd určil
mieru, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov, zohľadniac jeho
zárobkové možnosti a schopnosti (subjektívne a objektívne), majetkové pomery, životnú úroveň, počet
iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o
dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými

plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím a podobne.

16. V preskúmavanej veci sa však súd prvej inštancie týmito zásadami a zákonom stanovenými
postupmi dôsledne neriadil a hoci jasne a správne konštatoval, že sa oprávnené potreby maloletej oddoby predchádzajúcej úpravy výživného zvýšili a že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojho rodiča, v konečnom dôsledku rozhodnutie prijal bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a v súvislosti s tým aj bez dostatočného a presvedčivého odôvodnenia.

17. Obaja rodičia sa v konaní domáhali zmeny výživného (matka zvýšenia výživného na sumu 500 eur
mesačne, otec zníženia na sumu 180 eur mesačne), o ktorom bolo naposledy rozhodované rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.06.2017, č. k. 13P/68/2016-92, preto bol súd prvej inštancie
povinný porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania s ich súčasnými pomermi, čo

však náležitým spôsobom neurobil. Pre objektívne rozhodnutie je potrebné poznať majetkové pomery,
možnosti a schopnosti oboch rodičov, aby súd mohol objektívne posúdiť, akou mierou by sa každý z
nich mal podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb ich spoločného dieťaťa, pričom samozrejme
treba zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie sa však obmedzil iba na konštatovanie, že nemal u otca preukázaný žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žiadne úspory, resp. žiaden príjem, s výnimkou ním tvrdeného

a nedokladovaného príjmu za trénerskú činnosť 400 eur mesačne, súčasne mal za preukázané, že
napriek tomu sa prezentuje absolvovaním dovoleniek v zahraničí, nosením drahých šperkov a hodiniek,
používaním áut luxusnej značky a že je schopný zakupovať aj nie lacné dary (koňa), pričom tieto zistenia
v obsahu odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s určením výšky výživného zrozumiteľným spôsobom
nevyhodnotil.

Z obsahu spisového materiálu, z pôvodného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/68/2016,
ale ani z rozsudku v predmetnej veci nebolo podľa súdu prvého stupňa možné zistiť, za akých pomerov
bolo pôvodne výživné otca určené. Vzhľadom na povahu konania, je však súd povinný zistiť skutočný
stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Pokiaľ rozsudok ani
spisový materiál neobsahoval pre rozhodnutie potrebné údaje, potom nezostávalo súdu iné, ako vykonať

dokazovanie (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a pod.) aj na preskúmanie minulých pomerov
účastníkov. Bez toho porovnanie predchádzajúcich a terajších pomerov na strane otca nebolo možné.
Je neprípustné, aby súd svoju pasivitu a pasivitu otca, ktorý financovanie ním prezentovaného spôsobu
života hodnoverne nevysvetlil a bez povšimnutia súdu nereagoval ani na požiadavku dokladovať príjem
priateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti ( vznesenú na pojednávaní konanom dňa 8.9.2021),

v konaní bez ďalšieho vyhodnotil v neprospech maloletej.

18.Súdprvejinštancienepostupovaldostatočnedôsledneprizisťovanískutočnéhostavuveci,pokiaľide
o skúmanie schopností a zárobkových možností otca, teda možností vlastnou prácou zodpovedajúcou
jeho veku, zdravotnému stavu, jeho vzdelaniu a pracovným zručnostiam získaným prípadne v jeho

predchádzajúcich zamestnaniach dosahovať príjem zo závislej pracovnej činnosti, situácii na trhu
práce a pod., a takýto prípadný potenciálny príjem neustálil a ani nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
o výške výživného. Pokiaľ otec poukazuje na to, že si stále nevie nájsť prácu, pričom prekážku vytvára
predchádzajúce odsúdenie a iba príležitostne si zarába ako pomocný tréner tenisu, nezbavuje to súd
povinnosti ustáliť výšku potenciálnych príjmov otca, teda toho, čo je objektívne možné, aby zarobil.

Pri uplatnení „princípu potencionality“ príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Podľa názoru odvolacieho súdu má v danom konaní princíp potencionality

prednosť pred princípom fakticity, keďže sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné javí ako
nepravdivý.
Zároveň súd dôsledne nezistil a preto pri rozhodovaní nezohľadnil majetkové pomery otca, o úrovni
ktorých svedčí jeho životný štýl, ktorým sa navonok prezentuje na sociálnych sieťach (v tejto súvislosti
síce možno pripustiť určitú mieru zveličovania, pokiaľ sú tu však zverejňované zábery z reálneho

života a priestoru, nemožno na otca maloletej hľadieť ako na nemajetného, žijúceho z prostriedkov
takmer na hranici životného minima, ako sa to snaží prezentovať v súdnom konaní) , nezisťoval, ktoré
motorové vozidlá otec maloletej a na základe akých právnych vzťahov užíval (ŠPZ vozidiel bolo možné
zistiť aj z predloženej fotodokumentácie), ani aký právny vzťah mal a v súčasnosti má k užívaným
nehnuteľnostiam, aké náklady sú s ich užívaním spojené, resp. aké museli byť na ich nadobudnutie

vynaložené, ktoré skutočnosti by mohli ozrejmiť, akými prostriedkami otec pre udržanie jeho životného
štandardu musí disponovať.
Súd musí mať na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp, preto súd nemôže
dôkazným bremenom zaťažiť osobu oprávnenú na výživné, ktorá inak v danom prípade poskytuje súduv tomto smere dostatok indícií, ale musí aj sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie
objektívneho stavu veci.
Všeobecnepritommožnokonštatovať,žeakdieťažijesrodičom,ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľne

nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd v takomto prípade vychádza z predpokladu, že
druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutých výrokoch I., IV. ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania za použitia ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 62 ods. 1 CMP ako vydané bez dostatočne
zisteného skutočného stavu veci ( rozsah potreby doplnenia ktorého presahuje rámec odvolacieho
konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova
prejedná, dôsledne zistí osobné a majetkové pomery otca a matky, ako aj odôvodnené potreby maloletej,

doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a porovná životnú úroveň oboch rodičov, u ktorých je
potrebné zohľadnňovať nielen príjmy a oprávnené výdavky, ale aj mieru osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa.
Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v rámci možností porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania
súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, ustáli potenciálne príjmy otca a vo veci znova rozhodne,

pričom nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní, a aby úvahy súdu k týmto záverom
vedúce boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).