Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/86/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209229
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122209229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., adresa pre doručovanie: E. X, G., proti žalovanému: H.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, F., právne zastúpený Advokátska kancelária Mestická,
Slovíková, s.r.o., Ul. Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie sumy 24.000 eur v rámci
rozdelenia BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2022 domáhala zaplatenia sumy 24.000,- eur
v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, na tom
skutkovom základe, že dňa 11.6.2016 uzatvorila so žalovaným manželstvo a počas spoločného
manželstva žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva veci na základe notárskej zápisnice N
485/2016, Nz 50333/2016, NCRIs 51342/2016 – Dohoda o zúžení zákonom určeného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 2.12.2016 spísanou notárom. Daná notárska zápisnica zužuje rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva, a to nasledovne: „Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria práva

a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom, ktorý bol ako
dlžník a VÚB, a.s. ako veriteľom na základe žiadosti o úver a peňažné prostriedky vo výške 46.000
eur. Odporca nadobudol nehnuteľnosť – byt č. 6, vchod 1, na 2. posch. v bytovom dome č. súp. XX,
postavenom na parc. č. CKN 2097/48 o výmere 293 m2 zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške
494/6025, evidovaný Okresným úradom, katastrálny odbor, na LV XXXX, kat. úz. F.. Všetky druhy
príjmu odporcu do výšky splátok úveru, ktorý mu bol poskytnutý financujúcou bankou.“ Predmetnú

nehnuteľnosť počas trvania manželstva nadobudol do osobného vlastníctva žalovaný na základe vkladu
V 11364/2016 – kúpna zmluva, vklad povolený dňa 13.1.2017. Od nadobudnutia nehnuteľnosti spoločne
a nerozdielne ako manželia financovali všetky potrebné náklady na danú nehnuteľnosť a rekonštrukčné
práce na nehnuteľnosti prevažne financovala žalobkyňa. Nakoľko v predmetnej nehnuteľnosti spoločne
ako manželia nebývali od 12/2021, žalovaný doručil dňa 22.12.2022 návrh na rozvod manželstva sp.
zn. 54P/6/2021. Žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti ju predal ešte počas trvania manželstva
za sumu 90 tisíc eur a vklad kúpnej zmluvy na katastri nehnuteľností bol vykonaný pod V 8574/2022

dňa 16.8.2022 a vklad povolený dňa 27.9.2022 v prospech kupujúcich, t.j. nových majiteľov. Manželstvo
bolo rozvedené dňa 19.8.2022. Vyššie špecifikovaná notárska zápisnica udáva, že všetky druhy príjmu
do výšky úveru, ktorý bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
preto má zato, že rozdiel medzi predajnou cenou bytu 90 tisíc eur a sumou, ktorú žalovaný doplatilbanke na vyplatenie hypotekárneho úveru cca 42 tisíc eur, teda suma cca 48 tisíc by mala spadať
ešte do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a mala byť prerozdelená medzi oboch bývalých
manželov rovným dielom. Žiadala preto pri aplikácii § 143 – 151 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie

a uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobkyni polovicu finančnej hotovosti po odrátaní vyplatenej
pohľadávky veriteľovi, teda financujúcej banke, ktorú obdržal za predaj nehnuteľnosti počas ich
spoločného manželstva a teda zaplatiť sumu 24.000 eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému žalobnému návrhu zo dňa 1.3.2023 (č.l. 31) uviedol,

že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozhodnutím č. k. 54P/6/2021-118 zo dňa 19.8.2022
a výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.9.2022, čím došlo
k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby domáha
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z časti finančných prostriedkov, ktoré žalovaný
obdržal z predaja nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve a žalobu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že strany sporu za trvania manželstva

uzavreli dohodu o zúžení zákonom určeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle §
143a Obč. zákonníka, a to dňa 2.12.2016 formou notárskej zápisnice spísanej notárom tak, ako bola
táto pripojená k žalobe. Z obsahu dohody o zúžení BSM je zrejmé, že strany sporu sa rozhodli zúžiť
bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že z neho vylúčili nehnuteľnosť (ktorú po uzavretí dohody nadobudol
na základe kúpnej zmluvy žalovaný), peňažné prostriedky z úveru poskytnutého bankou žalovanému

na financovanie kúpy nehnuteľnosti, ako aj príjem žalovaného čo do výšky úverových splátok.
Nehnuteľnosť, ktorú žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2016 (vklad katastra
nehnuteľností pod V 11364/2016 bol povolený dňa 13.1.2017), preto nepatrila do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak do oddeleného majetku žalovaného. Rovnako do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na základe dohody nespadal ani záväzok – práva a povinnosti z úverovej

zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a financujúcou bankou VÚB, a.s. ako veriteľom
čo do peňažných prostriedkov v sume vo výške 46 tisíc eur, kedy tento patril výlučne žalovanému,
ako aj výlučne žalovaný bol zaviazaný na jeho splácanie z prostriedkov vyňatých z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uvedené medzi žalobkyňou a žalovaným rovnako nie je sporné. Tvrdenia
žalobkyne, že od nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným financovala všetky potrebné náklady na

nehnuteľnosť a rekonštrukčné práce údajne mala financovať prevažne ona sa nezakladajú na pravde,
nie sú ničím preukázané. Žalobkyňa počas trvania manželstva nedosahovala riadny a pravidelný
príjem, pracovala prevažne brigádne, resp. na dohody o pracovnej činnosti, stály príjem dosahoval
spomedzi manželov primárne žalovaný. Na nehnuteľnosti boli za trvania manželstva hradené len
bežné náklady spojené s jej faktickým užívaním, k žiadnym rekonštrukciám či investíciám do

nehnuteľností, ktoré by zhodnotili za trvania manželstva, nedošlo. Žalovaný v r. 2022 nehnuteľnosť
ako jej výlučný vlastník predal, k čomu došlo titulom kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2022, vklad na
katastri nehnuteľností pod V 8574/2022 povolený dňa 27.9.2022. Žalobkyňa prezentuje názor, že
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov má patriť príjem žalovaného z predaja nehnuteľnosti
spočívajúci v rozdiele medzi predajnou cenou nehnuteľnosti a sumou, ktorú žalovaný použil na

vyplatenie zostatku úveru poskytnutého na kúpu nehnuteľnosti financujúcou bankou ako vyplývajúci
zo znenie čl. 2 písm. c) Dohody o zúžení BSM. Právny názor prezentovaný žalobkyňou nemá oporu
v právnych predpisoch, resp. zákonnej úprave BSM. Z obsahu dohody je zrejmé, že strany sporu
zúžili rozsah BSM o nehnuteľnosť, ako aj na jej financovanie boli použité prostriedky z oddeleného
majetku žalovaného. Je nesporné, že nehnuteľnosť bola od momentu jej nadobudnutia až do predaja

vo výlučnom vlastníctve žalovaného a taktiež táto bola nadobudnutá z výlučných prostriedkov patriacich
žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosť nespadala do režimu BSM manželov, ale bola
súčasťou oddeleného majetku jedného z manželov, to znamená žalovaného. Výťažok z predaja veci vo
výlučnom vlastníctve žalovaného v žiadnom prípade nespadá do BSM a nemožno pristúpiť ani k jeho
vyporiadaniu po zániku BSM. Žalovaný žalobný návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko

žalobkyňa požaduje vyporiadanie z prostriedkov spadajúcich do oddeleného majetku žalovaného a
z prostriedkov, ktoré nie sú spôsobilé na vyporiadanie po rozvode manželstva, keďže nespadajú do
masy BSM.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení 21.5.2023 (č.l.46) zotrvala na podanom návrhu a má zato, že

v notárskej zápisnici bolo dohodou medzi žalobkyňou a žalovaným presne určené, do akej výšky bude
zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vzhľadom na to, že došlo k predaju predmetnej
nehnuteľnosti ešte počas manželstva výťažok z predaja nehnuteľnosti spadá do BSM a žiada tento
výťažok presahujúci splátky úveru, rozdeliť v pomere 1. Pokiaľ ide o dohodu o zúžení BSM spôsobom,akým bola uzavretá žiada, aby súd prejudiciálne posúdil či dohoda bola uzavretá platne, resp. či takáto
modifikácia spĺňa zákonnú požiadavku zúženia v zákonom určeného rozsahu BSM.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.6.2023 (č. l. 59) uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne,
že do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného za trvania manželstva hradila konkrétne kúpu
vecí spolu vo výške 2.003,86 eur (bojler v hodnote 185,90 eur, okná, dvere, žalúzie na okná a sieťky
na okná v hodnote 577,96 eur a 1.240 eur) tieto boli hradené zo spoločných prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu za trvania ich manželstva. Pokiaľ ide o úhradu bežných

nákladov, ako je náhrada elektriny, internetu a podobne tieto sú bežnými nákladmi na domácnosť, na
ktorých sa pochopiteľne za trvania manželstva a v čase, kedy strany sporu žili v spoločnej domácnosti
podieľali obaja manželia. Dohoda o zúžení BSM nenahrádza v celom rozsahu zákonnú úpravu inštitútu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale len popri zákonnej úprave v zmysle účastníkmi dohody
prejavenej vôle, bližšie špecifikuje, ako sa oproti zákonnej úprave nad jej rámec inštitút bezpodielového
spoluvlastníctva manželov modifikuje (v tomto prípade zužuje). Teda nestotožňuje sa s názorom

žalobkyne, že príjem žalovaného z predaja nehnuteľnosti, čo do časti presahujúcej splátky úveru, by mal
s poukazom na doslovné znenie dohody spadať do BSM, nakoľko by to priamo odporovalo zákonnej
úprave inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa priamo zo zákona vzťahuje na
bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Na financovanie boli použité prostriedky z oddeleného
majetku žalovaného a rovnako aj záväzky, t. j. zmluvy o úvere, ktoré boli na tento účel žalovaným

brané a splácané, zaväzovali v zmysle znenia dohody iba žalovaného. Nehnuteľnosť preto od momentu
nadobudnutia do momentu jej predaja nespadala do režimu BSM, táto bola súčasťou oddeleného
majetku žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v predmetnom konaní iniciovanom žalobkyňou
v celom rozsahu absentuje masa BSM, ktorá by bola spôsobilá na vyporiadanie súdom, nakoľko
peňažné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti, ako tieto označila žalobkyňa, čo do masy BSM na

vyporiadanie spôsobilé nie sú, keďže tieto sú súčasťou oddeleného majetku žalovaného a túto žalobu
žiadal zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu, pridržiavala sa skutkového odôvodnenia a skutočností
udávaných v podanej žalobe. Uviedla, že táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas trvania manželstva
a tvrdila, že tento byt kúpili za 46 tisíc eur a žalovaný ho predal za sumu 90 tisíc eur, a teda domáha sa
zaplatenia tohto rozdielu. Na vlastné náklady musela byt vypratať, nakoľko manžel sa odsťahoval ešte

pred rozvodom. Úver manžel vyplatil predčasne a tento by mal patriť v polovici aj jej.

7. Žalovaný v priebehu pojednávania s návrhom nesúhlasil, zotrval na svojich doterajších písomných
vyjadreniach.

8. Z obsahu notárskej zápisnice N 485/2016, Nz 50333/2016, NCRIs 51345/2016 zo dňa 2.12.2016
(dôkaz predložený žalobkyňou) vyplýva, že dostavili sa účastníci žalobca a žalovaná a na žiadosť bola
spísaná dohoda o zúžení zákonom určeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143a Obč.
zákonníka) bod 1, kedy účastníci vyhlásili, že dňa 11.6.2016 v Žiline uzavreli manželstvo, ktoré doposiaľ
trváadohodlisanazúženírozsahubezpodielovéhospoluvlastníctvatak,žeoddnešnéhodňanebudúdo

nehopatriťa)právaapovinnostivyplývajúcezozmluvyoúvere,ktorábudeuzatvorenámedzižalovaným
ako dlžníkom a VÚB, a.s. Bratislava ako veriteľom na základe žiadosti o úver a peňažné prostriedky vo
výške 46 tisíc eur poskytnuté ako úver financujúcou bankou žalovanému na kúpu bytu s príslušenstvom,
ktorý je bližšie špecifikovaný v bode II. písm. b) tejto notárskej zápisnice, budú patriť výlučne žalovanému
a len on sám bude mať všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy pod písm. b) byt č. 6, vchod

1, na druhom poschodí v bytovom dome č. súp. XXX, postavenom na parc. č. CKN 2097/48 o výmere
293 m2 zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 494/6025, doposiaľ evidovaný na LV č. XXXX kat. úz.
F.apriľahlépozemkykbytuevidovanékat.odboromnaLVč.XXXXkat.úz.F.vspoluvlastníckompodiele
1/38, ktorý na základe v budúcnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy s predávajúcim a vkladu vlastníckeho

práva nadobudne v celosti do svojho výlučného vlastníctva len žalovaný za sumu 46 tisíc eur, písm. c)
všetky druhy príjmu žalovaného do výšky splátok úveru špecifikovanom v čl. II. bod a) tejto notárskej
zápisnice, ktorý mu bude poskytnutý financujúcou bankou budú patriť výlučne žalovanému.9. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. F. vlastníkom bytu vo vchode 1 na 2. posch. č. bytu 6
a podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve spoluvlastnícky podiel
k pozemku 494/6025 zo dňa 11.7.2022 pod por. č. 21 je zapísaný žalovaný spoluvlastnícky podiel 1/1,

titul nadobudnutia V 11364/2016 – kúpna zmluva, vklad povolený dňa 13.1.2017.

10. Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 54P/6/2021 zo dňa 19.8.2022 súd manželstvo
účastníkov konania uzatvorené dňa 11.6.2016 v Žiline, rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu
o úprave práv a povinností k mal. J. tak, že na čas po rozvode zveril mal. J. do osobnej starostlivosti

otca a styk matky s mal. neupravuje, pričom matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu
mal. J. sumou 120 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca k rukám otca počnúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 20.9.2022, čím došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

11. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie uzavretej dňa 14.12.2016 (dôkaz predložený žalovaným

čl. 61) medzi dlžníkom – žalovaným a veriteľom – VÚB banka, a.s. vyplýva, že účelom je úver v celkovej
čiastke 41.400 eur a ide hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti. Zo žiadosti o predčasné
splatenie zo dňa 06.07.2022 vyplýva, že žalovaný požiadal veriteľa o predčasné splatenie úveru
k 11.08.2022.

12. Z potvrdenia VÚB z 18.07.2022 v prospech žalobkyne bola vyplatená suma 1.640 eur zo strany
žalovaného na náhradné bývanie.

13. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže
byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudli za trvania

manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143 a Občianskeho zákonníka. Právna
úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za
trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo
v zákone alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa.

14. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.

15. Podľa § 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka, manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik

bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

16. Podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej
zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda
známa.

17. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka ide o výnimku
zo všeobecnej zásady, že všetko, čo môže byť predmetnom vlastníctva a čo bolo nadobudnuté
niektorým z manželov za trvania manželstva, je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželia
môžu prostredníctvom manželských dohôd modifikovať rozsah, obsah a časový momentu vzniku

bezpodielového spoluvlastníctva. Dohody podľa tohto ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka
musia spĺňať tieto podmienky:
a) možno ich uzavrieť len za trvania manželstva,
b) možno ich uzavrieť len s účinkami pro futuro,
c) na platnosť týchto dohôd, ako aj ich zmien a zrušenia sa vyžaduje forma notárskej zápisnice,

d) tieto dohody sa vzťahujú na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve ako taký (nie na individuálne
určené veci).

18. Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva znamená, že na základe dohody
manželov budú z ich bezpodielového spoluvlastníctva vylúčené veci, ktoré by inak doň patrili. Súlade

s ustanovením § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, môžu manželia uzavrieť dohodu o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej vec (alebo veci) v budúcnosti obstaraná z ich spoločných
prostriedkov nadobudne jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva. Takto nadobudnutá vec
sa vôbec nestane predmetnom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak k tejto veci bezpodielovéspoluvlastníctvo nevzniklo, potom nemožno uvažovať ani o tom, že by týmto zúžením bezpodielové
spoluvlastníctvo čiastočne zaniklo. K takejto veci nemožno vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

19. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 24.000 eur a svoj nárok skutkovo
vymedzuje tak, že bolo Dohodou o zúžení zákonom určeného bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 2.12.2016 spísanou notárom presne určené, do akej výšky bude zúžené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Vzhľadom na to, že došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti ešte počas

manželstva výťažok z predaja nehnuteľnosti spadá do BSM a žiada tento výťažok presahujúci splátky
úveru, rozdeliť v pomere 1. Žalobkyňa teda vymedzila pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania,
ktorýmjevplatnomaúčinnomcivilnomproceseviazaný.Tátoskutočnosťvyplývapriamozjehopodstaty
ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych práv.

20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu v súlade s ustanovením § 143a ods.

1 Občianskeho zákonníka za trvania manželstva (manželstvo uzavreté 11.6.2016) uzavreli Dohodu
o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva dňa 2.12.2016 tak, že z neho vylúčili nehnuteľnosť (ktorú
po uzavretí dohody nadobudol na základe kúpnej zmluvy žalovaný), peňažné prostriedky z úveru
poskytnutého bankou žalovanému na financovanie kúpy nehnuteľnosti, ako aj príjem žalovaného čo
do výšky úverových splátok. Teda účastníci uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva

ohľadom nehnuteľností, ktoré neboli v čase uzavretia tejto dohody predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva tak, že ich nadobudne žalovaný. V súlade s § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka
mohli manželia uzavrieť dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej vec alebo veci
nadobudnuté v budúcnosti z výlučných prostriedkov nadobudne jeden z manželov do svojho výlučného
vlastníctva. Takto získaná vec sa vôbec nestala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Žalobkyňa tvrdila, že táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas trvania manželstva a tvrdila, že tento
byt kúpili za 46 tisíc eur a žalovaný ho predal za sumu 90 tisíc eur, a teda domáha sa zaplatenia tohto
rozdielu. Je potrebné zdôrazniť, že dohodu podľa tohto ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka
nemôžu účastníci uzavrieť skôr, než došlo k uzavretiu manželstva a z dikcie zákona tiež vyplýva, že
dohody medzi manželmi môžu zúžiť zákonný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva nielen pokiaľ

ide o budúci majetok, ale aj pokiaľ ide o veci, ktoré už manželia v tomto majetkovom spoločenstve
majú. Dohodou vo forme notárskej zápisnice už nemožno meniť existujúce vlastnícke vzťahy, že sa
takáto dohoda nemôže vzťahovať na majetok už patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
K právnej istote trvá obligatórnosť notárskej zápisnice, ktorá sa vyžaduje pre dohodu podľa § 143a a to
pokiaľ ide o jej zmenu, či zrušenie. V danom prípade dohoda medzi účastníkmi spĺňa tieto podmienky

podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka a treba dohodu považovať za platnú.

21. Je potrebné konštatovať, že až pri úplnom zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré spravidla
nastáva zánikom manželstva, t.j. rozvodom (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka), možno vykonať
vyporiadanie podľa zásad vymedzených v § 150 Občianskeho zákonníka a len spoločné prostriedky

vynaložené na vec nadobudnutú jedným z manželov na základe dohody o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva sa potom môžu vyporiadať ako investície spoločne vynaložené na oddelený majetok
manžela. O takýto prípad však v danej veci sa nejedná. Z obsahu dohody je zrejmé, že strany sporu
zúžili rozsah BSM o nehnuteľnosť, ako aj na jej financovanie boli použité prostriedky z oddeleného
majetku žalovaného. Predmetom dohody bola nehnuteľnosť, dohoda nadobudla účinnosť vkladom

do katastra nehnuteľnosti (V 11364/2016 – kúpna zmluva, vklad povolený dňa 13.1.2017) a od jej
nadobudnutia až do jej predaja (V V 8574/2022 kúpna zmluva, vklad povolený dňa 27.9.2022) bola vo
výlučnom vlastníctve žalovaného a bola nadobudnutá z výlučných prostriedkov patriacich žalovanému.
Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosť nespadala do režimu BSM manželov, ale bola súčasťou
oddeleného majetku jedného z manželov, to znamená žalovaného. Výťažok z predaja veci vo výlučnom

vlastníctve žalovaného v žiadnom prípade nespadá do BSM a nemožno pristúpiť ani k jeho vyporiadaniu
po zániku BSM. Súd je toho názoru, ak cena nadobúdanej veci (nehnuteľnosť) bola úplne zaplatená
z výlučných prostriedkov jedného manžela (žalovaného) a len tento manžel bol účastníkom kúpnej
zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným
vlastníctvom.

22 . Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V danej veci bol spor o tom, či zospoločného majetku manželov boli vynaložené prostriedky na oddelený majetok len jedného z manželov,
teda či tu bol hypotekárny úver na kúpu bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, splácaný počas
trvania manželstva aj zo spoločných prostriedkov. Dôkazné bremeno leží na účastníkovi, ktorý tvrdí,

že, ktokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov vynaložil za trvania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prostriedky na oddelený majetok druhého účastníka, keďže tento účastník požaduje, aby tieto
prostriedky boli nahradené, a tak sa zvýšil jeho vyporiadací podiel (tvrdí teda skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky). Možno totiž konštatovať, že žalobkyňa v konaní
neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať jej skutkové tvrdenie.

23. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žaloba je právne
nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalovanému ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto
súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).