Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 6, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/62/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010457
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Hajduk

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1109010457.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Tomášom Hajdukom v trestnej veci obžalovaného K. I. pre

trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.) na hlavnom pojednávaní zo
06.10.2023 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

K. I., narodený XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom J. Č.. X, Bratislava

sa uznáva vinným, že

spolu s doposiaľ neustálenou osobou preukazujúcou totožnosť ako J. I. 01.04.2003 v bližšie neurčenom
čase v pobočke ČSOB na Radlinského ulici č. 10 v Bratislave požiadali spolu ako žiadateľ so
spolužiadateľkou o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 13.277,57 € (400 000 Sk), pričom na
predmetnej žiadosti v rozpore so skutočnosťou uviedli,
že žiadateľ K. I. je zamestnaný v spoločnosti LK-Tour-Videoservis s. r. o., Vyšehradská č. 9, 851 06

Bratislava a jeho čistý mesačný príjem je 1 742,68 € (52 500 Sk) a spolužiadateľka J. I. je zamestnaná
v spoločnosti VVL, s. r. o., Klincová
č. 5, Bratislava s čistým mesačným príjmom vo výške 1 323,11 € (39 860 Sk), čo dokladovali
priložením nepravdivých potvrdení o zamestnaní od vyššie uvedených spoločností a výplatných
lístkov, následne po schválení žiadosti spolužiadateľov o poskytnutie predmetného spotrebného úveru
01.04.2003 v bližšie nezistenom čase v uvedenej pobočke banky uzatvorili Zmluvu o spotrebnom úvere
č. BR2/08672/001, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru do výšky úverového limitu
13.277,57 € (400 000 Sk), ktorý bol v zmysle všeobecných podmienok pre spotrebné účelové úvery

poskytnutý bankou bezhotovostným prevodom na účet č. XXXX-XXX/XXXX, ktorý podľa doloženej
faktúry č. 2003/97 z 01.04.2003 od spoločnosti EROK & MARCO, s. r. o., Vavilova č. 18, Bratislava,
IČO: 35 689 323 mal byť účtom uvedenej spoločnosti, ktorá dodala K. I. stavebné práce, pričom
predmetný úver nesplácali a bolo zistené, že v bližšie nezistenom čase pred podaním žiadosti o
poskytnutie úveru Ľ. D. prisľúbil vybavenie predmetného úveru K. I. a následne nezisteným spôsobom
zabezpečil doručenie uvedených nepravdivých potvrdení o zamestnaní oboch spolužiadateľov spolu
s fiktívnou faktúrou od uvedenej spoločnosti, ktorej bol v minulosti konateľom, do uvedenej pobočky

banky, čím K. I. svojim konaním spôsobil spoločnosti Československá obchodní banka, a.s., pobočka
zahraničnej banky v SR, Michalská č. 18, Bratislava, IČO: 30 805 066 škodu v celkovej výške 13 277,57
€ (400 000 Sk),

t e d a

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru

a na splácanie úveru a takým činom spôsobil väčšiu škodu,č í m s p á c h a l

trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (zákona

č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.).

Za to sa mu

u k l a d á

Podľa § 250a ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 33 písm. g) Tr. zák., § 40 ods. 1, ods. 4
písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa mu ukladá nahradiť poškodenému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom:
Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 škodu vo výške 10 281,21 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom: Pajštúnska č. 5, 851 02

Bratislava, IČO: 35 724 803 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „prokurátorka“) 15.05.2009 podala na (vtedy)
Okresný súd Bratislava I obžalobu na obvineného K. I. pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a
ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) na vyššie

uvedenom skutkovom základe.

Okresný súd vo veci nariadil termíny hlavných pojednávaní na 03.09.2009, 08.10.2009, 12.07.2010,
04.11.2010, 17.01.2010, 10.03.2011, 09.05.2013, aby 06.06.2013 vyhlásil rozsudok, ktorým
obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátorky na vyššie popísanom

skutkovom a právnom základe, a zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného odkázal so svojim
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Predmetný rozsudok bol na základe odvolania
prokurátorky uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 30.01.2014, sp. zn.
2To/133/2013, podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušený v celom rozsahu s tým, že podľa § 322
ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Následne okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na 31.07.2014, aby potom 29.09.2014,
vyhlásil rozsudok, ktorým opätovne obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby
prokurátorky a poškodeného podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal
so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Aj tento rozsudok bol na základe

odvolania prokurátorky uznesením krajského súdu z 16.08.2016, sp. zn. 3To/44/2016, podľa § 321 ods.
1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušený v celom rozsahu s tým, že podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec opätovne
vrátená okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci okresnému súdu boli (už pred novým samosudcom, pozn.) nariadené termíny hlavných

pojednávaní na 02.12.2016, 19.01.2017, 02.03.2017, 06.04.2017, 22.05.2017, 22.06.2017, 28.09.2017,
23.11.2017, 08.02.2018, 22.03.2018, 10.05.2018, 18.06.2018, 13.09.2018, 25.10.2018, 29.11.2018,
21.03.2019, 25.04.2019, 30.05.2019
(a v poradí už pred tretím samosudcom so súhlasom s pokračovaním v konaní podľa § 277a ods. 1 Tr.
por., pozn.), 20.09.2023, aby 06.10.2023 bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok.

Obžalovaný K. I. 19.01.2017 vypovedal pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 78 - 80.
Okrem toho dodal, že v banke bol prítomný D. a čiernovlasá pani, ktorá ale pri samotnom podpisovaní
zrejme nebola. Bolo mu povedané, aby išiel do banky sa ukázať, v tom prostredí mu ani nenapadlo, že
podpisuje záväzné dokumenty a neprišlo mu, že medzi papiermi môže byť aj nejaká záväzná zmluva.

Mal za to, že proces podpisu a vybavenia úveru nemôže trvať 5 - 6 minút, a to na základe prefotenýchdokladov, bez doloženia potvrdenia o príjme od zamestnávateľa a iných dokumentov ako občiansky
preukaz a preukaz poistenca. Keď priniesol prefotené doklady, D. mu povedal, že matku kľudne môže
podpísať v jej neprítomnosti lebo predmetné dokumenty nie sú záväzné. Na základe týchto dokumentov

sa malo iba zistiť, či matka spĺňa podmienky, aby bola ručiteľkou. To, že mamu podpísal po celý čas
priznával s vedomím, že v prípade odsúhlasenia úveru sa mama sama príde podpísať na potrebné
dokumenty. Žiadne doklady
do banky nedoručil, žiaden úver nečerpal ani nesplácal (č. l. 414 - 415).

Svedkyňa X.. O. J. 28.09.2017 uviedla, že na obžalovaného si pamätá
po mene, na jeho tvár si už nepamätá. Vtedy bola riaditeľkou pobočky ČSOB na Radlinského ulici.
Obžalovaný bol zrejme doporučený D., jej bývalá kolegyňa S. J. (neskôr D., pozn.) poznala D. a mailom
zasielala potvrdenia od klientov, napr. výplatné pásky, prefotené doklady. Zrejme tam bol prítomný aj
obžalovaný, na základe ktorých dokladov potom vykonali posúdenie úveru. Ak boli splnené podmienky,
dohadovali sa s klientom na odovzdaní úveru, na tento termín už neprišiel pán D., ale zmluvu podpisovali

priamo klienti. Klientov D. bolo viac, nehovorí, že všetci boli problematickí, niektoré sa zo začiatku
splácali, až neskôr, keď sa splácať prestali, sa úvery začali vymáhať. Banke bolo treba dodať tri
výplatné pásky, doklad totožnosti a ešte jeden doklad, okrem toho požadovali faktúru napr. za elektrinu,
aby sa overila príslušnosť k deklarovanému bydlisku. Všetky tieto dokumenty kolegyňa J.Č. zasielala
naskenované a na základe nich zadávali do systému údaje, aby sa zistilo, či daný klient spĺňa podmienky

na poskytnutie úveru alebo je podmienky nevyhnutné upraviť, napr. znížením dlžnej sumy, pribratím
spoludlžníka. Mailom im boli doručené skeny dokumentov a keď na základe nich boli pripravené úverové
podklady, klient doniesoloriginály, ktoré boli naskenované. Tiež sa každý musel preukázať aj originálnym
občianskym preukazom. Dokumenty sa skenovali kvôli urýchleniu celého procesu. Oslovili J., že ten
úver môže byť poskytnutý s príslušnými informáciami a následne bol dohodnutý deň a čas, kedy je

možné prísť podpísať predmetný úver; to zrejme dohadoval D.. Na potvrdeniach od zamestnávateľov
boli uvedené telefónne čísla a oni prostredníctvom nich overovali, či sú údaje správne; ak by tam
číslo absentovalo, museli by ho zisťovať. Niekoľkokrát sa stalo, že na číslo sa nevedeli dovolať, vtedy
kontaktovali J., ktorá uviedla nové, kde sa už dovolali. Keď bola zmluva pripravená, odovzdávali ju
kontaktní pracovníci, na každej bol jej podpis, ale kto konkrétne odovzdával prejednávanú zmluvu, to

nevie. Okrem zmluvy klient podpisoval aj ďalšie dokumenty - informácia o úrokovej sadzbe, zmluvu o
otvorení účtu, splátkový kalendár, všeobecné obchodné podmienky; dohromady to mohlo mať tak 10
- 12 strán.

V roku 2003 sa všetci klienti preklápali do nového operačného systému, na základe čoho sa vyhotovovali

dodatky k zmluvám, banka vyhotovila dodatok, kde bol uvedený nový kód zmluvy a banka postupne
oslovovala všetkých klientov, aby ich podpísali. Bolo to nariadené z centrály v Prahe a Bruseli; nevie,
či to bolo vopred plánované. Zamestnanci o tom mali vedomosť, dochádzalo tam k spolupráci s IT
oddelením; dodatky boli vytlačené na pobočke, klient sa tam dostavil a podpísal zmluvy. Najprv prebehla
zmena operačného systému a potom sa tlačili dodatky, celé to mohlo trvať aj polroka. Kto sa musel

dostaviť, záviselo od druhu zabezpečenia, pokiaľ bola zabezpečená ručiteľom / spoludlžníkom musel
sa dostaviť a zmluvu podpísať. Nepamätá si na prípad, kedy by zmluvu za žiadateľa podpísala iná
osoba. K nevyplnenej žiadosti o poskytnutie úveru nebolo možné sa v priestoroch banky dostať, nakoľko
žiadosť sa tlačila zo systému po zadaní údajov; s tým nevedel nikto iný pracovať. Predmetné tlačivo
nebolo možné vytlačiť ako čisté. Jednoduchšie úvery posúdili za 1 - 2 dni, podpisovanie úveru sa dalo

stihnúť do 30 minút, za ten čas bolo všetko klientovi vysvetlené, otvoril sa mu účet a bol oboznámený so
splátkami. Takto popisovala všeobecný postup, na toto konkrétneho klienta si nepamätá. Nepamätá si,
kto v prejednávanom prípade preveroval totožnosť osôb, predložené doklady, kto pripravoval úverové
zmluvy. Pri zmene operačného systému malo ísť asi o dodatky, nie nové zmluvy, ale presne si to
nepamätá. Musela prísť dotyčná osoba s dokladom totožnosti, ktorý sa overil a následne sa podpísal

dodatok. D. zabezpečil 12 - 15 klientov, osobne ho nepozná (č. l. 492 - 496).

Svedkyňa J. I. 23.11.2017 uviedla, že obžalovaný je jej syn. Prišiel za ňou do práce a požiadal ju
o občiansky preukaz a kartu zdravotného poistenia s tým, že to potrebuje na vybavenie pôžičky,
prekopíroval si ich a zakrátko ich vrátil. Od toho momentu nemala vedomosť, či mal alebo nemal pôžičku,

čo však vie uviesť, že pôžičku určite nezískal. Nemá vedomosť, že by bol úver schválený, v roku 2018
prišiel papier z polície, keď už bola na dôchodku. Konkrétne nevie na čo obžalovaný pôžičku potreboval;
ona v žiadnej banke nebola. Okrem toho, že dostal odkopírované doklady, ona nič ďalšie nevykonala
(č. l. 506 - 507).Svedok Q. J. 08.02.2018 uviedol, že obžalovaného nepozná, bol konateľ spoločnosti LK - Tour -
Viedeoservis, s. r. o.; oni neposkytli žiadne potvrdenie do banky, žiadne výplatné pásky a okrem krátkej

doby ani nemal zamestnanca. K výplatným páskam,
č. l. 116 - 119 uviedol, že sa nejedná o jeho podpis, niekedy takú pečiatku mal. Asi mu nebola odcudzená.
Robil s realitami, chodilo tam veľa ľudí, ale pečiatku nikomu neposkytol. D. pozná, podviedol aj jeho, vie,
že ponúkal vybaviť nejaký úver, tiež mu to ponúkol a úver v živote nevidel; poskytol mu to, čo potreboval,
všetko čo bolo treba na vyplnenie tlačív. Žiadne tlačivá nevypisoval, tie mu doniesol D., ktoré už len

podpísal na ulici, pre odstup času si to už presne nepamätá. Potom mu prišlo z banky ČSOB, že má
platiť, išlo o 300
000 Sk. Mohlo to byť v tom období ako je prejednávaný skutok - z roku 2003, nepamätá si presne.
Nedával mu žiadne potvrdenie, nemal čo, firma nemala zisk. Firmu EROK&Marco,
s. r. o. nepozná. S D. bol naposledy v kontakte, keď to podpisoval. Obrátilo sa na neho viacero, asi 20
ľudí s tým, že D. na nich spáchal podvod. Úver vyplatil - došiel do banky a vložil finančné prostriedky na

účet. Nepamätá si s kým jednal, bolo to na W., prišiel tam nejaký vyšší pán, nemal žiadnu dokumentáciu,
predtýmsabránil,chodilimuvýhražnélisty,alenakoniectozaplatil.TrestnéoznámenienaD.nepodával,
keď ho uvidel, radšej sa od toho dištancoval. Za sprostredkovanie úveru neplatil nič, v banke nikdy nebol,
možno tam bol niečo podpísať, D.J. ho doviezol na pobočku a tam raz podpísal dokumenty. Boli tam
samé ženy. Nevie, prečo sa na neho obrátili ďalší podvedení ľudia, zrejme sa dozvedeli, že bol tiež

podvedený (č. l. 522 - 525).

Svedkyňa X.. S. D. 06.10.2023 uviedla, že jej bývala kolegyňa O., ktorej priezvisko si už nespomína,
pracovala na pobočke v banke a ona (svedkyňa) jej sprostredkovala kontakt na nejakého pána, nebol to
obžalovaný, ale nespomína si jeho meno. O. s ním následne riešila poskytnutie úveru. Riešila si to sama,

išlo to mimo nej. Nepozná obžalovaného ani J.R. I., ani Ľ. D.. Možno nakontaktovala O. H.. Svedkyňa
išla na pobočku za pani O. aj s tým pánom, nevie, či to bol
pán H.. Potom pani O. vysvetlila podmienky, za akých bolo možné získať úver. Ostatné veci si potom
riešili spolu a ona potom už s týmito osobami nemala žiaden kontakt. Predpokladá, že pani O. si
zhromažďovala podklady k úveru. Pri podpise zmlúv nebola, ale fakt si na to nespomína; a O. bola

naposledy pred 15 - 17 rokmi. Nespomína si, že by priniesla nejaké doklady na pobočku.

Znalec K.. K. J. 21.03.2019 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného znaleckého posudku.
Uviedol, že zmluvu o spotrebnom úvere pani I. nepodpísala, nakoľko sa podpisuje úplne iným spôsobom
nacvičeným podpisom. Obžalovaný sa taktiež podpisuje úplne iným spôsobom, takže jeho odpoveď

ostáva taká istá. Žiadny zo skúmaných podpisov pani I. nevyhotovila (č. l. 648 - 649).

Súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom procesných strán 20.09.2023 prečítal výpovede svedkov
S.. W. N. (č. l. 86 - 89), Ľ. D. (č. l. 99A
- 99C) a O. W. (č. l. 107 - 109) a 20.09.2023 a 06.10.2023 podľa § 269 Tr. por. oboznámil listinné

doklady, konkrétne žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru z 01.04.2003, potvrdenie zo 14.03.2003 a
výplatné listy, potvrdenie z 25.03.2003 a výplatné listy, fotokópie dokladov, zmluva o spotrebnom úvere
z 02.04.2003, zmluva o osobnom spotrebiteľskom úvere z 02.09.2003, dohoda o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov z 02.04.2003, zmluva o bežnom účte z 01.04.2003, faktúra č. 2003/67, žiadosť o čerpanie
spotrebiteľského úveru z 02.04.2003, vyčíslenie škody, príkaz na úhradu z 02.04.2003, výpisy z účtu v

ČSOB, trestné oznámenie z 22.02.2005, výpisy z účtov HVB Bank, trestné oznámenie z 28.06.2007,
obchodné podmienky pre spotrebiteľské / spotrebné úvery, odpisy z REGOB, RT, CESDaP MS SR a
GP SR (č. l. 111 - 155, 163 - 165, 192 - 198, 213 - 221), aby po takto vykonanom dokazovaní súd dospel
k záveru, že sa skutok stal, má znaky žalovaného trestného činu a spáchal ho obžalovaný.

Úvodom súd pripomína, že táto trestná vec bola už dvakrát - 30.01.2014 a 16.08.2016 predmetom
prieskumu odvolacieho súdu, ktorý súdu prvého stupňa vytkol nedostatočné odôvodnenie rozsudku,
nakoľko tento prevzal výpovede troch svedkov a obžalovaného bez toho, aby sa vysporiadal s ich
skoršími tvrdeniami z prípravného konania. Okrem toho, súd nereflektoval na výpoveď svedka Ľ. D.,
odignoroval znalecký posudok z odboru písmoznalectva, nevenoval sa ďalším dôkazom, ktoré vo veci

vykonal, resp. nevysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval. Súd obrane obžalovaného uveril,
hoci bola vyvrátená výpoveďou svedkyne X.. J. a znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva.
S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd nariadil, aby súd prvého stupňa podrobne vypočul
obžalovanéhoK.I.,svedkovX..O.J.,Ľ.D.aznalcaK..K.J.,resp.nariadilzvážiťvykonaniekonfrontácie.Na základe tohto okresný / mestský súd podľa § 327 ods. 1 Tr. por. vykonal úkony a dôkazy, ktorých
vykonanie krajský súd nariadil, aby dospel k záveru, že obžalovaného z trestnej činnosti usvedčujú

jednak výpoveď svedkyne X.. J. a hlavne listinné doklady v kombinácii s jeho vlastnými tvrdeniami.
Obžalovaný v priebehu konania nepopieral, že o úver mal záujem, nakoľko chcel doviezť ojazdené autá
z W., a preto v tejto súvislosti oslovil svedka D., ktorý mu úver mal sprostredkovať. Rovnako obžalovaný
potvrdil, že z tohto dôvodu odovzdal kópiu občianskeho preukazu, ako aj kópiu dokladov svojej matky
svedkovi D. a podpísal aj dokumenty týkajúce sa úveru,

resp. bol neskôr so svedkom D. na pobočke v banke na W., kde sa podpísal
aj za svoju matku (č. l. 78 - 80, 414 - 415).

Obrana obžalovaného, podľa ktorého mali mať tieto dokumenty len informatívnu povahu, resp. mal
podpisovať nevyplnené tlačivá je podľa mienky tunajšieho súdu vyvrátená už samotným obsahom
podpisovaných dokumentov. Už z letmého pohľadu na zmluvu o spotrebnom úvere z 02.04.2003 alebo

dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 02.04.2003, musí byť aj bez akéhokoľvek bližšieho štúdia
každej priemerne rozumovo zdatnej osobe zrejmé, že tieto rozhodne nemajú informatívnu povahu.
Zo záhlavia, resp. prvotných / zvýraznených zmluvných ustanovení je zrejmé, že banka poskytuje
obžalovanému a svedkyni J. I. spotrebný úver vo výške 400 000 Sk, a to
na účely modernizácie / rekonštrukcie bytu (nie na podnikanie ako o to obžalovaný mal mať záujem,

pozn.), pričom tento úver bude zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej platiteľom má byť
spoločnosťLK-Tour-Videoservis,s.r.o.,kdeobžalovanýnikdynepracovalanatentoúčelmábyťzriadený
aj osobný účet v ČSOB (č. l. 126 - 127, 131 - 132).

I keby ale súd pripustil tú alternatívu, že obžalovaný dokumenty, ktoré mu predkladal svedok D. vôbec

nečítal, ani si ich len nepozrel a rovnako v banke len narýchlo niečo popodpisoval bez toho, aby sa
s obsahom listín oboznámil, plne sa zveriac osobe svedka D., ktorú predtým nepoznal a dostal na ňu
kontakt v taxíku, svedkyňa X.. J. uviedla, že obsah zmlúv je klientom aj osobne na pobočke vysvetlený
(č. l. 495). Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že podpisoval len nevyplnenú žiadosť, ktorú mu doniesol
svedok D., podľa svedkyne X.. J. klient sa k takýmto prázdnym tlačivám nemal ako dostať, nakoľko

ich bolo možné vytlačiť až po ich vyplnení (č. l. 495). Inými slovami, ak by aj bolo pravdivé vyjadrenie
obžalovaného, podľa ktorého všetky prílohy zabezpečil svedok D. (čo vzhľadom na ostatné vykonané
dokazovanie rozhodne nie je vylúčené, pozn.),
už v čase, keď obžalovaný podpisoval žiadosť o úver z 01.04.2003, museli byť jej súčasťou údaje,
týkajúce sa jeho zamestnania, zamestnania jeho matky, dosahovaných príjmov, ako aj pripojených

príloh, ktoré všetky informácie / doklady sa nezakladali na pravde (č. l. 111 - 114). Navyše, odporuje
pravidlám logického úsudku a vyvodzovania ak obžalovaný na strane jednej tvrdí, že žiadosť mala mať
len informatívnu povahu - či úver je priechodný, a na strane druhej, (žiadosť) nemala obsahovať žiadne
údaje, ktoré by pri informatívnom posudzovaní banka mohla skúmať.

Stýmpotomsúvisiaajtvrdeniaobžalovaného,podľaktoréhooúveresadozvedelažpotom,akosaovec
začala zaujímať polícia, a preto podal na svedka D. trestné oznámenie (č. l. 198). K tomuto je potrebné
uviesť, že podľa zmluvy o bežnom účte si s ČSOB obžalovaný dohodol zasielanie mesačných výpisov
z účtov (na adresu, ktorú dodnes využíva na doručovanie písomností, pozn.), z ktorých je jednoznačne
zistiteľné,ženajehoúčetbolokaždýmesiacvložených9000Sk,abyoniekoľkodníbolatakmerrovnaká

suma z tohto účtu bankou stiahnutá, ktorá suma pozostávala z istiny a úrokov (č. l. 138 - 142). Nemožno
pritom opomenúť, že podľa tvrdení svedkyne X.. J. banka zhruba v tom čase prechádzala na nový
softvér, v dôsledku čoho sa všetci klienti banky museli postupne dostaviť na pobočku a podpísať novú
úverovú zmluvu, ktorá mala plne nahradiť zmluvu pôvodnú. Uvedené sa podľa novej zmluvy o osobnom
spotrebiteľskom úvere z 02.09.2003 týkalo aj obžalovaného. Ak teda obžalovaný tvrdí, že o úvere do

posledného momentu netušil, hoci mu na adresu, ktorú udal, mali chodiť výpisy z účtu a do banky mal
ísť podpísať aj novú úverovú zmluvu, potom sa toto jeho tvrdenie javí ako účelové (č. l. 128). Pokiaľ
ide o tú obžalovaným opakovane zdôrazňovanú skutočnosť, že z úveru nemal nič, nakoľko finančné
prostriedky neobdržal, je naozaj pravdou, že tieto - vo výške 396 000 Sk boli prevedené na účet, ku
ktorému mal dispozičné oprávnenie svedok D., táto okolnosť ale vo svetle vyššie rozvedených zistení (že

obžalovaný požiadal o poskytnutie úveru na základe nepravdivých informácií / dokladov, pozn.) nemá
právnu relevanciu.Vzhľadom na výpoveď obžalovaného (ktorý nepopieral, že v súvislosti s vybavovaním úveru niektoré
listiny podpísal, a zároveň svedkovi D. predložil doklady svojej matky, resp. sa za ňu aj podpísal, pozn.)
súd len pre úplnosť odkazuje na ďalšie vo veci zabezpečené dôkazy, a síce na výpoveď svedkyne J. I.

(ktorá potvrdila, že o úver nežiadala a synovi na jeho žiadosť poskytla svoj občiansky preukaz a preukaz
poistenca, pozn.), resp. na závery znaleckého posudku č. 12/2008 (podľa ktorého podpisy na sporných
listinách, vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 02.09.2003 boli obžalovaného, pričom J. I. žiaden z
nich nevyhotovila, pozn.) (č. l. 48, 506 - 507, 649). Rovnako pre úplnosť (nakoľko obžalovaný nepopiera,
že ani on, ani jeho matka neboli zamestnaní v spoločnostiach LK - Tour - Viedeoservis, s. r. o., resp. VVL,

s.r.o., resp. že predmetný úver od istého času nebol splácaný, pozn.) súd poukazuje na výpoveď svedka
Q. J., podľa ktorého žiadne potvrdenie v súvislosti s predmetným úverom nevystavil (č. l. 522 - 523),
resp. výpoveď svedka - poškodeného S.. N., podľa ktorého úver od apríla 2004 nebol splácaný (č. l. 89).

Pokiaľ ide o výsluchy svedkov X.. S. D. (ktorá potvrdila, že
X.. J. sprostredkovala kontakt na osobu, ktorá mala mať záujem o poskytnutie úveru, pozn.) a O.

W. (ktorý potvrdil, že obžalovaný mal záujem o poskytnutie úveru na podnikateľské účely, č. l. 108 -
109), tieto súd nepovažoval pre rozhodnutie za natoľko podstatné. Svedka Ľ. D. sa tunajšiemu súdu
opakovane nepodarilo predvolať, resp. jeho účasť na hlavnom pojednávaní iným spôsobom zabezpečiť,
pričom podľa aktuálnych poznatkov by sa mal dlhodobo nachádzať v zahraničí (neprichádzal do úvahy
postup podľa § 88 Tr. por., pozn.). Vzhľadom na túto skutočnosť, berúc do úvahy jeho vlastný postoj v

prípravnomkonaní(kdesvedokvyužilsvojeprávoaodmietolvypovedaťzobavypredtrestnýmstíhaním,
pozn.) súd so súhlasom procesných strán od jeho ústneho vypočutia upustil. Z dôvodu odstupu času
(a s tým spojenému oslabovaniu pamäťovej stopy u svedkov, pozn.) a ostatných vo veci vykonaných
dôkazov (ktoré jednoznačne svedčili o vine obžalovaného, pozn.) súd nepovažoval za vhodné a ani
potrebné uvažovať konfrontácii.

K právnej kvalifikácii súd uvádza, že skutok v zhode s obžalobou posúdil ako trestný čin úverového
podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku - 01.04.2023 (zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.). V zmysle § 89
ods.13Tr.zák.sazaškoduväčšiupovažovalaškodadosahujúcanajmenejdvadsaťnásobokminimálnej

mesačnej mzdy, ktorá v danom čase v zmysle nariadenia Vlády SR č. 514/2002
Z. z. predstavovala sumu 5 570 Sk. Keďže konaním obžalovaného bola spôsobená škoda (spočívajúca
v objeme podvodne vylákaného úveru, pozn.) vo výške 400 000 Sk, bol naplnený kvalifikačný znak podľa
ods. 3 § 250a Tr. zák.

Súd pri určovaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery vychádzal z trestnej sadzby stanovenej v
§ 250a ods. 3 Tr. zák. v rozpätí 1 - 5 rokov. Zároveň podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. súd prihliadol na
stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, ako aj na možnosť nápravy a pomery páchateľa.
Pokiaľ ide o nebezpečnosť pre spoločnosť, treba zdôrazniť, že obžalovaný na základe nepravdivých
údajov, podporených „sfalšovanými“ dokladmi vylákal od bankového ústavu 400 000 Sk, ktoré finančné

prostriedky navyše - od istého momentu buď on alebo iná osoba, ktorá bola konečným beneficientom
takto poskytnutých prostriedkov, nesplácal, v dôsledku čoho bola banke spôsobená škoda vo výške
309 731,75 Sk. Z hľadiska významu chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý (stabilita bankového
sektora, pozn.), spôsobu vykonania činu (vylákanie úveru na základe nepravdivých údajov, podporených
nepravdivýmidokladmi,pozn.)ajehonásledkami(škodavovýške,ktorátakmer72násobneprevyšovala

škodu malú, pozn.), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (popísanými vyššie, pozn.), osoby
páchateľa (dosiaľ netrestaná osoba, pozn.), mierou jeho zavinenia (priamy úmysel, pozn.) a jeho
pohnútkou (motivovanou snahou získať úver na podnikanie, pozn.), nemožno pochybovať, že ide o
činnosť spoločensky nebezpečnú, ktorú je aj s odstupom času potrebné potierať ukladaním trestu
odňatia slobody.

Na druhej strane, súd zobral do úvahy, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život - § 33 písm. g) Tr. zák. (priťažujúce okolnosti súd nezistil, pozn.). Rovnako súd prihliadol na tú
skutočnosť, že od spáchania skutku, resp. od vznesenia obvinenia ubehlo už 20 resp. 18 rokov, pričom
aj ďalší priebeh konania mohol byť poznamenaný obdobiami subjektívnej nečinnosti na strane súdu,

ktoré skutočnosti rozhodne nemôžu ísť na ťarchu obžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené, berúc
do úvahy fakt, že z vykonaného dokazovania sa nepodarilo preukázať, že by to bol obžalovaný, kto mal
byť konečným adresátom takto poskytnutých finančných prostriedkov, pričom už 20.05.2009 tunajší súd
obžalovanému trestným rozkazom uložil trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka spodmienečným odkladom v trvaní 2 rokov, dospel súd k záveru, že v konaní boli splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 40 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák. Z tohto dôvodu súd obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere

6 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní 1 roka. Takto uložený trest podľa mienky súdu
zodpovedá základným zásadám pre ukladanie trestov, vrátane možnostiam nápravy páchateľa a jeho
pomerom ako osoby sociálne a rodinne ukotvenej, ktorá sa aj po spáchaní činu - mimo jednej výnimky,
ďalšej trestnej činnosti nedopúšťa.

K výroku o náhrade škody súd uvádza, že v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť
poškodenej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. (ako postupníka, na ktorého bola pohľadávka
prevedená na základe zmluvy z 12.09.2016, pozn.) škodu vo výške 10 281,21 €, teda vo výške ktorá
zodpovedá výške nesplatenej časti istiny, ktorú si poškodený podľa § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnil, vyčíslil
a preukázal najneskoršie do skončenia vyšetrovania (č. l. 250). Pokiaľ ide o prevyšujúcu časť náhrady
škody, v tomto rozsahu súd poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces, nakoľko

jej presné určenie (v rozsahu nezaplatených úrokov, úrokov z omeškania, ako aj poplatkov, pozn.) by si
vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave, a to cestou Mestského súdu Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.