Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203352
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123203352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouMgr.MarcelouKarmanvprávnomsporežalobcov:1/A.A.B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E. XX, XXX XX C. – D., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E. XX,
XXX XX C. – D., proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení správcom - Slovenský pozemkový
fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/, žalobcu 2/ a žalovaného k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie C., obec C., okres Bytča, a to parcela registra C-KN č. XXXX/X – záhrada o výmere 914 m2 a

parcela registra C-KN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2 a toto vyporiadava tak,
že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, každému
v 1/1-ine.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom zrušenia
a vyporiadania pozemku parcela registra C-KN č. XXXX/X – záhrada o výmere 914 m2 primeranú
náhradu vo výške 6 855 Eur, na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, VS: 2322023, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom zrušenia
a vyporiadania pozemku parcela registra C-KN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2
primeranú náhradu vo výške 105 Eur, na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: F. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS: 2322023, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.04.2023 domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C., obec C., okres Bytča a to parcela
registra C-KN č. XXXX/X – záhrada o výmere 914 m2 a parcela registra C-KN č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 14 m2 a to takým spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva žalobcov, každému podiel za žalovaného o veľkosti 1-tina.

2. Žalobu žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že sú väčšinovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti, keď podiel žalobcov na nehnuteľnosti je XX/XX-XX vo vzťahu k celku, čo predstavuje
spolu 464 m2. Podiel žalovaného je o veľkosti 4/8-in vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 464 m2. Z
dôvodu realizácie výkonu vlastníckeho práva žalobcu, účelného využitia pozemkov, ktoré sú predmetomsporu, rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, platenia daní a poplatkov je žiaduce, aby
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného bolo zrušené a vysporiadané za náhradu. Žalobcovia uvedené
nehnuteľnosti využívajú. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady žalobcovia navrhli určenie hodnoty vo

výške 10 eur/m2, čo predstavuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti, za ktorú sa obdobné nehnuteľnosti
v katastrálnom území obce Kotešová predávajú.

3. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložili žalobcovia súdu Stanovenie ceny
ŽILINAREAL SERVIS Realitná kancelária, Stanovenie ceny RealZet, s.r.o., výpis z LV č. XXXX.

4. Zástupca žalovaných (č. l. 17 spisu) vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že
nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasí aj so spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním podielového
spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Je toho názoru, že v tomto prípade

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom
na jej tvar, nemožnosť prístupu z miestnej komunikácie, a teda jej ďalšie účelné využitie. K výške
primeranej náhrady uviedol, že nesúhlasi s výškou primeranej náhrady navrhnutej žalobcom vo výške
10,- € za m2. Zástupca žalovaného za účelom zistenia výšky primeranej náhrady vykonal cenový
prieskum nehnuteľností v obci C. a predložil súdu zmluvy z roku 2018 (zverejnené v CRZ) •a to Kúpna

zmluva č. 01975/2018-PKZ-K40360/18.00 › kúpna cena 24,50 € za m2 a Zmluva o prevode vlastníctva
č. 00330/2018-PKZP-K40020/18.00 › kúpna cena 25,80 € za m2. Na základe uvedených informácii
zástupca žalovaného žiada, aby súd určil primeranú náhradu vo výške 30,- € za m2. Navrhovaná
primeraná náhrada za predmetné nehnuteľnosti vychádza z predložených kúpnych zmlúv reflektujúc
infláciu a približný nárast cien nehnuteľností. Primeranú náhradu žiada zaslať na účet Slovenského

pozemkového fondu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 2322023 (s uvedením
„rozsudok“ do poznámky pre prijímateľa). Na podporu svojich tvrdení predložil súdu kúpne zmluvy bez
podpisu a dátumu uzatvorenia (podľa čísla zverejnenia z roku 2018).

5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 06.06.2023 (č. l. 26 spisu) uviedli, že nesúhlasia s navrhovanou

sumou zástupcu žalovaného. Pozemok je zarastený, v kopci, bez inžinierskych sietí, bez prístupovej
cesty a je na ňom postavená čierna stavba. Vyčistenie pozemku a odstránenie tejto stavby predstavuje
nemalé náklady. Nemá pre nich žiadne iné využitie, len ho potrebujú oplotiť, aby zabránili voľnému
pohybu zveriny. Na podporu svojich tvrdení predložili súdu fotodokumentáciu sporných nehnuteľností
(č. l. 27 – 29 spisu), znalecký posudok č. 27/2021 (č. l. 30 spisu), kúpnu zmluvu zo dňa 22.07.2021,

kúpnu zmluvu zo dňa 22.02.2023, kúpnu zmluvu zo dňa 22.03.2023, kúpnu zmluvu zo dňa 17.05.2022.

6. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 15.06.2023 (č.l. 50 spisu) v reakcii na vyjadrenie žalobcov
uviedol, že kúpne ceny z predložených kúpnych zmlúv samy o sebe nemôžu predstavovať objektívny
nástroj určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, nakoľko kúpne ceny v kúpnych zmluvách

vychádzajú z ľubovôle zmluvných strán a môžu byť teda určené v akejkoľvek výške, v súlade s princípom
zmluvnej autonómie a slobody zmluvných strán, a jednak neopomínajúc aj fakt, že v praxi nemusí ísť
vždy aj o reálne dohodnutú kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel. Je toho názoru, že tento údaj o kúpnej
cene môže iba sekundárne dotvárať prehľad o cene predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia predložili
neúplný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. G. C., znalca v odbore Stavebníctvo. Tento posudok

je vyhotovený na nehnuteľnosti v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti, no zároveň bol vyhotovený v
roku 2021, preto namieta jeho aktuálnosť vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností za časové obdobie
od jeho vyhotovenia doteraz. Z jednotkovej ceny uvedenej v znaleckom posudku 12,69 € za m2 je
zrejmé, že výška primeranej náhrady za predmetnú nehnuteľnosť požadovaná žalobcami v žalobe je
nízka. Vzhľadom na predložené kúpne zmluvy, znalecký posudok č. 27/2021, umiestnenie predmetnej

nehnuteľnosti v kopci, bez prístupu z miestnej komunikácie a inžinierskych sietí upravuje požadovanú
výšku primeranej náhrady na 15,- € za m2.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.11.2023, na ktorom vec prejednal za účasti žalobcov.
Zástupca žalovaných ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Žalobcovia na konanom pojednávaní

zhodne súhlasili s návrhom žalovaného na určenie primeranej náhrady vo výške 15 eur/m2.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne
ustanovenia.9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

13. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

14. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

16. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

17. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom,
pre katastrálne územie C., obec C., okres Bytča a to parcela registra C-KN č. XXXX/X – záhrada
o výmere 914 m2 a parcela registra C-KN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2 a to

tak, že podiel žalobcov na nehnuteľnosti je XX/XX-XX, tzn. 1-ica vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu
457 m2 (parcela č. XXXX/X) + 7 m2 (parcela č. 1829), spolu 464 m2. Podiel žalovaného je o veľkosti
4/8-in, tzn. 1-ica vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 457 m2 (parcela č. XXXX/X) + 7 m2 (parcela
č. XXXX), spolu 464 m2. Žalobcovia a žalovaný tak spoločne vlastnia 1/1-inu, tzn. v celosti (914 m2
– parcela č. XXXX/X H. XX m2 – parcela č. XXXX), čím je daný okruh účastníkov konania, keď súčet

všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.

18. Vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom
Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods.18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a
zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
znení neskorších predpisov. Na strane žalovaného vystupuje Slovenská republika, keď súd vzhľadomna uvedené konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom žalovaného, ktorý nakladá
spredmetnýmipozemkamipodľa§16ods.1písm.a/zák.č.180/1995Z.z.avzmyslevyššieuvedeného.

19. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovaných sa súd
zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov.
Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia
o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci

vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto

právneho vzťahu.

20. Z nesporných tvrdení žalobcu v konaní mal súd za preukázané, že žalobcovia nehnuteľnosť, ktorej
vyporiadanie je predmetom konania užívajú. Uvedené tvrdenia neboli v konaní nijakým spôsobom
rozporované. Zástupca žalovaného vzhľadom na účelné využitie veci, keď nehnuteľnosti nie je dobre

možné vzhľadom na ich tvar a nemožnosť prístupu z miestnej komunikácie rozdeliť, súhlasil so
zrušením podielového spoluvlastníctva a s vyporiadaním takým spôsobom, že súd prikáže predmetnú
nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu, za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných v konaní pôvodne
navrhol ako výšku primeranej náhrady sumu 30 eur/m2, neskôr, na základe žalobcami predložených
dôkazných prostriedkov upravil navrhovanú sumu primeranej náhrady na 15 eur/m2.

21. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje.

22. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2011, sp. zn. 4 Cdo

183/2011). Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným
parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. Pokiaľ potom žalobcovia v konaní navrhli
zrušiť podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a toto vyporiadať spôsobom, že súd
prikáže podiel žalovaného do podielového spoluvlastníctva žalobcov súd uvádza, že súd prikazuje
v súlade s ustálenou judikatúrnou praxou celú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu, prípadne do

podielového spoluvlastníctva, alt. bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov tak, aby vyporiadal celú
nehnuteľnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020,
sp. zn. 7Cdo/268/2019, podľa ktorého predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne
žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja
(causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať

predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať
v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,
nielen samotný žalobný návrh. Súd v predmetnom prípade vychádzal z judikatúrnych záverov, keď
podstatným pre vydanie rozhodnutia sú skutkové tvrdenia strán a teda upravil petit rozhodnutia v súlade
s obsahom žaloby. Zároveň súd uvádza, že v predmetnom prípade sa žalobcovia – manželia domáhajú

prikázať spornú nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva, keď však súd nezistil nesplnenie
podmienok pre prikázanie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s § 143
občianskeho zákonníka. Keď potom v konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o nehnuteľnosti,
ktoré by mali byť v podielovom spoluvlastníctve oboch manželov, za okolnosti, že obaja manželia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi 1-ice sporných nehnuteľností, uvedenú nehnuteľnosť spoločne užívajú

a obhospodarujú, súd vychádzal zo zistenia, že nie je dôvod pre vylúčenie nehnuteľnosti z BSM.

23. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci
v danom prípade nie je, vzhľadom na tvar nehnuteľnosti, nemožnosť prístupu z miestnej komunikácie
k nim a potrebu účelného využitia nehnuteľnosti, dobre možné. Uvedené skutočnosti tvrdil žalobca

a zástupca žalovaných ich nepopieral. Je pravdou, že súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je viazaný poradím v zmysle § 142 ods. 1 občianskeho zákonníka, avšak
zároveň nie je možné opomenúť zásadu kontradiktórnosti konania, ktorou je ovládaný civilný proces
a v zmysle ktorej len strany môžu navrhovať vykonanie dôkazov v konaní. Potom pokiaľ žiadna
zo strán nenavrhla rozdelenie nehnuteľnosti a na jej rozdelenie nenavrhla dokazovanie vyhotovením

geometrického plánu musí súd ustáliť, že v konaní nebolo nijakým spôsobom tvrdené a preukázané, že
rozdelenie nehnuteľnosti je dobre možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd
posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

27. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom
sú pozemky – záhrada a zastavaná plocha a nádvorie. Zástupca žalovaného zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do podielového spoluvlastníctva žalobcov s vyplatením
primeranej náhrady žalovanému nenamietali, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
k spornej nehnuteľnosti zástupca žalovaných súhlasil. Súd potom vychádza z tej skutočnosti, že vlastník

nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, s výnimkou naplnenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd z vykonaného dokazovania však nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky
stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní
pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. V rámci posudzovania zákonných kritérií okrem účelného

využitia veci a veľkosti podielov súdy zohľadňujú viaceré skutočnosti významné pre rozhodnutie o
tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu
nehnuteľnosť prikázať nie je rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn
skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii,
a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe

súdu (odôvodnenie Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1Cdo 33/2010). Súd
potom prihliadal aj na skutočné využívanie nehnuteľnosti žalobcami, ktorí odôvodnili potrebu oplotenia
uvedených pozemkov, aby zabránili voľnému pohybu zveriny.

28. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie C., obec C., okres Bytča a to parcela registra C-KN č.
XXXX/X – záhrada o výmere 914 m2 a parcela registra C-KN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 14 m2 a prikázal tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, v 1/1-
ine, keď žalobcovia už boli bezpodielovými spoluvlastníkmi 1-tice sporných nehnuteľností a nebolo

preukázané splnenie podmienok pre vylúčenie nehnuteľnosti z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.29. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady súd konštatuje, že táto bola v konaní sporná, keď
žalobcovia navrhli ako výšku primeranej náhrady určiť sumu 10 eur/m2, pričom zástupca žalovaného
vo svojom poslednom vyjadrení navrhol výšku primeranej náhrady 15 eur/m2. Primeranou náhradou pri

vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 veta tretia OZ) je príslušný podiel
všeobecnej ceny (R 43/1997). Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná
podielomspoluvlastníka,ktorýbolprisúdenýostatnýmspoluvlastníkom.To,abynáhradabolaprimeraná,
závisí nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti nehnuteľnosti, ale aj od záujmu o ňu, t.j. od dopytu

a ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by
vec bolo možné predať. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu a využiteľnosť,
celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno
predať za vyššiu cenu. Vzhľadom na skutočnosť že v konaní vznikol spor o výšku primeranej náhrady,
súd skúmal na základe predložených dôkazných prostriedkov a skutkových tvrdení strán sporu, aká
výška náhrady by bola v predmetnom prípade primeraná. Žalobcovia súhlasili s návrhom zástupcu

žalovaného navrhovanou cenou primeranej náhrady vo výške 15 eur/m2, preto súd uvádza, že uvedené
skutočnosti sa stali v predmetnej časti nespornými a súd nevykonával ďalšie dokazovanie v smere
určeniavýškyprimeranejnáhrady,keďžiadneinénávrhynadoplneniedokazovaniavkonaníaniučinené
neboli. Súd opätovne zdôrazňuje, že aj tento typ konania je založený na princípe kontradiktórnosti,
kedy strany v konaní sú povinné skutkovo tvrdiť a na podporu svojich tvrdení predkladať dôkazy.

Súd potom na základe nespornej výšky primeranej náhrady rozhodol tak, že žalobcu zaviazal na
zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobcovia
sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalovanému primeranú náhradu 6 855 eur (457 m2 x 15
eur) a to vo vzťahu k parcele č. 1828/1) a primeranú náhradu vo výške 105 eur (7 m2 x 15 eur) vo
vzťahu k parcele č. 1829, vzhľadom na výšku primeranej náhrady v navrhovanej paričnej lehote, ktorú

zástupcažalovanéhonenamietal,vlehotedo15dníatopriaplikácii§232ods.3CSP.Vyčíslenúnáhradu
ustupujúcemu podielovým spoluvlastníkovi označenej nehnuteľnosti sú žalobcovia povinní spoločne
a nerozdielne (keď bola nehnuteľnosť prikázaná do BSM) zaplatiť na účet Slovenského pozemkového
fondu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2322023 tak, ako to žiadal zástupca žalovaného.

30. Súd zaviazal žalobcov na zaplatenie primeranej náhrady žalovanému spoločne a nerozdielne a to
s poukazom na § 511 ods. 1 občianskeho zákonníka, pri aplikácii § 144 občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP,

podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu
trov konania. Súd konštatuje, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide
o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci
na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu
v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania
sa týka obidvoch strán sporu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142
Občianskeho zákonníka nemožno nazvať úspechom žalobcov, neúspechom žalovaného, ale práve
naopak, žalobcovia získali do vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovaných, ale oproti výplate hodnoty

tohto spoluvlastníckeho podielu. Teda úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký.
Súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
v záujme oboch strán sporu (žalobcovia aj žalovaní), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali
vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití vyššiezmieneného procesného ustanovenia (§ 257 CSP). Súd zároveň uvádza, že konečné rozhodnutie o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka a je v prospech všetkých účastníkov a preto
je aj spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s takýmto konaním vznikli.

Z uvedených dôvodov súd pri aplikácii § 257 CSP, kedy ustálil, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých súd náhradu trov konania neprizná, rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že
by si strany uplatnili nárok na náhradu trov konania ako ani nevyplýva, že by ktorejkoľvek zo strán trovy
konania vznikli. Preto by súd rovnako stranám trovy konania nepriznal a to s poukazom na právny záver

Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 6Cdo/544/2015, podľa ktorého „ak úspešnej strane
sporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľnevkonanížiadneúčelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná“.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).