Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200017
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: O. D., adresa trvalého pobytu: E. XX, K., dátum narodenia: X. H. XXXX,
zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, so sídlom: Zámocká 529/34, Stropkov,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. novembra 2020, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Sa/1/2021-130 zo
dňa 16. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo
16. februára 2023, č. k. 2Sa/1/2021-130 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 10. novembra
2020(ďalejlen„preskúmavanérozhodnutie“).PreskúmavanýmrozhodnutímgenerálnyriaditeľSociálnej

poisťovne (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 22. júna 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
priznal žalobcovi od 8. januára 2020 invalidný dôchodok v sume 174,90 Eur mesačne. V odôvodnení
prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá skutočnosť bola
posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, pričom
výsledok posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 4. mája 2020.
Zároveň prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 30 rokov
a 220 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobca podal proti prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) trvá na dátume vzniku invalidity od 29.

novembra 2015, kedy mu skončilo podporné obdobie; (ii) namietal, že jeho zdravotný stav nebol napriek
žiadostiam o jeho posúdenie viac krát posúdený; (iii) v súvislosti so psychiatrickou diagnózou uviedol,
že „ ... neboli tam prepúšťacie správy a 4-ročná PN, kedy som pre psychiatrickú diagnózu nemohla
chodiť do práce ...“; (iv) uviedol, že na cukrovku sa lieči od marca 2016, avšak dátum vzniku invalidity(8. január 2020) je podľa jeho názoru stanovený nesprávne, vychádzajúci z mylnej informácie, že mal
byť žalobca pri poslednej hospitalizácii nastavený na inzulín, pričom však pri žiadnej hospitalizácii nebol
nastavený na inzulín.

3. Žalovaný preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré majú vyvracať
tvrdenia žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že na základe
podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 13. augusta 2020, ktorý po vyhodnotení spisovej
dokumentácie zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu nevyhovel a kompletnú spisovú dokumentáciu
predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove.
Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 6. októbra 2020 pričom v podstatnom (čo sa týka rozhodujúceho
zdravotného postihnutia) uviedol, že žalobca je od roku 2016 liečený na cukrovku, v úvode ochorenia
perorálnymi antidiabetikami a od decembra 2019 (z dôvodu vysokej hodnoty glykémie) tzv. moderným

inzulínom MONOMIX 30. Uvedené uzavrel konštatovaním, že „Ochorenie so zmenou liečby na
Inzulín (analóg inzulínu) podľa predložených odborných diabetologických vyšetrení sa datuje od 8.
januára 2020, t. j. dňom ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, počas ktorej došlo k zmene
liečby cukrovky.“. Vyjadril sa taktiež k ďalším ochoreniam žalobcu (ťažkosti s chrbticou a celého
pohybového aparátu; psoriatická artritída; lupus like dermatitída; zmiešaná úzkostná a depresívna

porucha;vysokýkrvnýtlak;poruchyfunkcieštítnejžľazy)stým,žetietonemajúcharakterrozhodujúceho
zdravotného postihnutia resp. nie sú posudkovo významnými ochoreniami a nemajú vplyv na výšku
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uzavrel, že dátum vzniku invalidity je určený
správne, keďže invalidita by pred dátumom 8. januára 2020 nevznikla. Za správne taktiež označil
stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, teda Diabetes mellitus závislý od inzulínu podľa
kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 - cukrovka, písmena b) -
kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie prílohy č. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% z percentuálneho rozpätia 30%
až 40%, ktorá bola (s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.) za iné zdravotné

postihnutia (bolesť chrbta - dorzalgia a recidivujúca depresívna porucha) zvýšená o 10% na celkovú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, ktorú odôvodnil tým, že (i)
preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c)
SSP) a (ii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie

veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Uviedol, že žiadal o priznanie invalidného dôchodku dňa 29. novembra
2015, pričom cukrovku má diagnostikovanú a lieči sa na ňu od marca 2016 „ ... teda po takmer štyroch
mesiacoch po podaní návrhu na priznanie invalidného dôchodku ...“. Ďalej dôvodil, že žalovaný „ ... síce
uviedol, že žalobkyňa je liečená na cukrovku od roku 2016, ale k zmene liečby na analóg inzulínu malo
dôjsť 8.1.2020 pri ukončení pracovnej neschopnosti. Aký má súvis ukončenie pracovnej neschopnosti so

zmenou liečby a so vznikom invalidity práve v tom čase, sa žalobkyňa z tohto rozhodnutia nedozvedela.
Ako uviedla žalobkyňa v odvolaní, nebola pri žiadnej hospitalizácii nastavená na inzulín.“. Navrhol,
aby správny súd druhostupňové rozhodnutie (resp. aj prvostupňové rozhodnutie) zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v

intenciách § 71 ods. 1 až 9 a § 153 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a
postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobuvsociálnychveciachzaprimeranéhopoužitiaustanoveníPrvejhlavyTretejčastiSSPupravujúcej
všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
6. Krajský súd, po tom, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul podstatný obsah

preskúmavaného rozhodnutia a záverov príslušných lekárskych posudkov skonštatoval, že „ ... v
predmetnom rozhodnutí tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sa dôsledne zaoberali
všetkými námietkami, ktoré uvádzala žalobkyňa, jednak v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku,
ale aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal
so všetkými odvolacími námietkami argumentovanými žalobkyňou v odvolaní voči rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. júna 2020, ktoré v konečnom dôsledku boli totožné, ako
sú žalobné dôvody.“.
7. V súvislosti s namietaným dátumom vzniku invalidity žalobcu krajský súd uzavrel, že nebolo možné
vyhovieť žalobcovi a priznať mu invalidný dôchodok tak, ako uvádzal v žiadosti o priznanie invalidnéhodôchodku odo dňa 29. novembra 2015, ale až od dátumu 8. januára 2020. Tento záver odôvodnil krajský
súd tým, že „Ochorenie u žalobkyne bolo liečené, ako vyplýva zo samotného odborného lekárskeho
posudku v dvoch štádiách liečenia a to v prvom období kedy bola posudzovaná žalobkyňa a jej žiadosť

o invalidný dôchodok bola zamietnutá. Vtedy ešte táto diagnostikovaná choroba nepodmieňovala
samotnú invaliditu a preto bola aj žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku pôvodne
zamietnutá. Následne ochorenie cukrovky u žalobkyne bolo liečené nasadenou liečbou inzulínu a pri
tomto ochorení bola zaradená už pod iné ohodnotenie danej choroby podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z., nakoľko bolo potrebné u nej nasadiť liečbu inzulínom. Pri tomto ochorení bola už

zaradená pod tú skupinu kde bolo rozpätie MPSVZČ od 30 do 40%, pričom posudkový lekár stanovil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej na maximálnu možnú mieru a to 40 %.
Čo sa týka konkrétneho dátumu 8. januára 2020 ako vyplýva z ustanovenia § 80 zákona o Sociálnom
poistení, teda zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok nemožno vyplácať v čase, v ktorom trvá
nárok na výplatu nemocenského poistenia. Nakoľko žalobkyňa mala v čase posudzovania nároku na
invalidný dôchodok nárok na nemocenské, tak do ukončenia výplaty tejto dávky nebolo možné priznať

výplatu invalidného dôchodku.“ (body 41 a 42 napadnutého rozsudku).
8. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
9. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol, náhradu trov konania nepriznal, rovnako tak ako žalovanému, ktorý nesplnil podmienky uvedené
v ustanovení § 168 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že „ ... nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom
spočíva v tom, že správny súd tak, ako aj žalovaný si za rozhodujúce kritérium pre stanovenie doby, od

kedy vznikol žalobkyni nárok na invalidný dôchodok určili zmenu liečby - podávanie inzulínu, ale vôbec
nezohľadnili možnosť pracovného zaradenia žalobkyne vzhľadom na jej zdravotný stav.“. Poukázal na
dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 3. septembra 2019 „ ... v ktorej bolo konštatované, že
ku skončeniu pracovného pomeru dochádza zo zdravotných dôvodov na základe rozhodnutia Z.. E. zo
dňa 03.09.2019, ktorá potvrdila u zamestnanca (žalobkyne) dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti na

výkon posudzovanej práce.“.
11. Žalobca následne uzavrel, že bolo potrebné určiť, kedy zdravotný stav žalobkyne ovplyvnil možnosť
jej doterajšieho pracovného zaradenia a tento okamih mal byť určujúci pri stanovení dátumu, od ktorého
mal byť priznaný invalidný dôchodok, a nie zmena liečby.
12. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.
13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 15. júna 2022, v ktorom v podstatnom uviedol,
že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec.
Poukázal taktiež na písomné vyjadrenie z 23. februára 2021. Uviedol, že „Žalobkyňa nepreukázala, že
by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity od skoršieho dátumu.“.

Dátum vzniku invalidity je teda podľa žalovaného určený správne, invalidita pred dátumom 8. januára
2020 nevznikla. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
14. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 18. júna 2022 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým

postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§
443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia.Preskúmavanýmrozhodnutímžalovanýzamietolodvolaniežalobcuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi od 8. januára 2020 invalidnýdôchodok v sume 174,90 Eur mesačne. Krajský súd v podstatnom odôvodnil napadnutý rozsudok
skutočnosťami bližšie opísanými v bodoch 5 až 9 vyššie.
16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
24. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
25. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

26. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového
spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov
vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch stanovili dátum vzniku
invalidity od 8. januára 2020.

27. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003

Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,
alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda vkonaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne

vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
28. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej

pripojený odborný lekársky posudok zo 6. októbra 2020 (ďalej len „posudok zo 6. októbra 2020“), ktoré
predstavovali odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených v druhostupňovom rozhodnutí.
Za zmienku taktiež stojí skutočnosť, že žalovaný do odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia
premietol relevantnú časť posudku zo 6. októbra 2020.
29.Posudkovýlekárurčilvposudkuzo6.októbra2020akorozhodujúcezdravotnépostihnutieochorenie
podľa kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 - cukrovka, písmena

b) - kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie prílohy č. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% z percentuálneho
rozpätia 30% až 40%, ktorá bola (s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.)
za iné zdravotné postihnutia (bolesť chrbta - dorzalgia a recidivujúca depresívna porucha) zvýšená o
10% na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou

fyzickouosobou.Zároveňskonštatoval,žeochoreniesozmenouliečbynaInzulínsapodľapredložených
(a posudkovým lekárom zohľadnených) odborných diabetologických vyšetrení datuje od 8. januára
2020, ktorý je zároveň dňom vzniku invalidity. Vo vzťahu k ostatným, žalobcom uvádzaným ochoreniam
skonštatoval, že tieto sú posudkovo bezvýznamné (teda nemajú z posudkového hľadiska vplyv na výšku
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), resp. že nemajú charakter rozhodujúceho

zdravotného postihnutia (bolesť chrbta - dorzalgia a recidivujúca depresívna porucha), ktorá skutočnosť
bola zohľadnená pri aplikácii ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkový lekár
teda vyhodnotil, že žalobca sa stal invalidným z dôvodu výskytu vyššie špecifikovaného ochorenia
(cukrovka), ktorého dôsledkom je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu spôsobujúci pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom za relevantnú skutočnosť označil moment zmeny

liečby cukrovky (prechod na analóg inzulínu), ku ktorej došlo počas pracovnej neschopnosti žalobcu.
Iné ochorenia žalobcu neboli pre určenie dátumu vzniku invalidity žalobcu indikatívne, resp. relevantné.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (podľa ktorého má
poistenec nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným; pozn. v prejednávanej veci sa žalobca
stal invalidným z dôvodov opísaných v tomto odseku vyššie), zohľadniac pritom ustanovenie § 80

zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase (podľa ktorého sa invalidný dôchodok
nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok
na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu
alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku) potom najvyšší správny súd dospel k

záveru, že dátum vzniku invalidity (8. január 2020) bol určený správne, súladne s odbornými lekárskymi
posudkami zohľadňujúcimi príslušné lekárske správy resp. ich podklady (výsledky vyšetrení).
30. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho
charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie či už miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre účely invalidity alebo dátum vzniku invalidity; musí rovnako ako žalovaný vychádzať z

lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov
posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.
Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery ako o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a
o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou, tak o dátume vzniku invalidity. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v
dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá
ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom.
31. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

32. Záverom najvyšší správny súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím žalovaného a súdu nie je
dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, a to na základe
nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168

veta prvá SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.